Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_1CoE-53-2014.pdf
PDF · 70.7 KB
Case nature
Subarea
1CoE/53/2014
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti povinnému: P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, XXX XX X. X. Q., o vymoženie 15.338,51 Eur s prísl. a trov exekúcie, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok, č. k. 2 Er 164/2009-15 zo dňa 13.2.2013 jednohlasne takto
rozhodol:
V r a c i a vec súdu prvého stupňa bez meritórneho vybavenia vo vzťahu k výroku
o trovách súdneho exekútora.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým uznesením exekúciu zastavil, priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 40,91 eur a uložil ich zaplatiť oprávnenému v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a nepripustil návrh na zmenu účastníka.
Rozhodnutie odôvodnil v zmysle § 57 ods. 1 písm. c) Ex. por., teda zastavil exekúciu, pretože to navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
O trovách súdneho exekútora rozhodol podľa § 200 ods. 2, § 203 ods. 1 Ex. por., a k náhrade účelných trov exekúcie zaviazal oprávneného, ktorý navrhol zastavenie exekúcie. O trovách oprávneného a povinného súd rozhodol postupom podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p..
Proti uzneseniu sa voči výroku o trovách súdneho exekútora v zákonnej lehote odvolal súdny exekútor. Namietal, že mu súd prvého stupňa priznal na odmenu 19,394 eur, avšak podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. mu mala byť paušálne priznaná suma najmenej 33,19 eur. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a priznal spolu trovy exekúcie vo výške 48,85 eur (vrátane DPH a náhrady hotových výdavkov).
Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O.s.p. preskúmal uznesenie v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že o odvolaní súdneho exekútora odvolací súd rozhodnúť nemôže v dôsledku zmeny právnej úpravy.
Podľa § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona (t.j. Exekučného poriadku), ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
Podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Tak ako to vyplýva z tohto znenia § 374 ods. 4 O.s.p., proti každému rozhodnutiu vydanému vyšším súdnym úradníkom je prípustné odvolanie.
Z ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. je zrejmé, že zákon rozoznáva dva postupy pri rozhodovaní o odvolaniach proti rozhodnutiam vydaným súdnym úradníkom (a justičným čakateľom). Tieto postupy sa odlišujú v závislosti od toho, či súdny úradník vydáva rozhodnutie, proti ktorému ustanovenie § 202 O.s.p. odvolanie pripúšťa alebo nie. Ak toto ustanovenie odvolanie proti rozhodnutiu nevylučuje (tzn. ak o odvolaní môže rozhodnúť odvolací súd ako súd druhej inštancie), vec musí byť predložená v prvom rade konajúcemu sudcovi súdu prvého stupňa, ktorý po jej preskúmaní rozhodne, či podanému odvolaniu v celom rozsahu vyhovie (rozhodnutie vydané súdnym úradníkom zmení alebo zruší) a toto jeho rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa, alebo pokiaľ nehodlá podanému odvolaniu v celom rozsahu vyhovieť, predloží ho na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak však súdny úradník (prípadne justičný čakateľ) vydá rozhodnutie, proti ktorému ustanovenie § 202 odvolanie nepripúšťa, toto jeho rozhodnutie sa včas podaným odvolaním (ktoré bolo podané oprávnenou osobou) zrušuje priamo zo zákona. V takom prípade opätovne rozhodne sudca súdu prvého stupňa. Jeho rozhodnutie je však rozhodnutím konečným, proti ktorému nie je možné podať riadny opravný prostriedok. Ustanovenie § 202 O.s.p. totiž stanovuje rozsah súdnych rozhodnutí (uznesení), pri ktorých sa neuplatňuje zásada dvojinštančnosti konania. Ak teda vyšší súdny úradník na súde prvého stupňa vydá rozhodnutie, proti ktorému ustanovenia § 202 O.s.p. nepripúšťa podanie odvolania, o tomto odvolaní nemôže rozhodovať odvolací súd.
Pre rozhodnutie o podanom odvolaní súdneho exekútora (ktorý je účastníkom exekučného konania vo vzťahu k trovám a teda osobou oprávnenou podať odvolanie) proti uzneseniu súdu prvého stupňa, ktorým súd vyšším súdnym úradníkom rozhodol o trovách súdneho exekútora, je v prvom rade potrebné zistiť, ktorý z dvoch vyššie uvedených postupov sa má v tomto prípade uplatniť, tzn. či § 202 O.s.p. odvolanie proti takémuto rozhodnutiu pripúšťa alebo nie.
V zmysle vyššie uvedeného preto, vzhľadom na to že napadnuté uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, včasným podaním odvolania oprávnenou osobou (súdnym exekútorom) sa uznesenie priamo zo zákona zrušilo. O zastavení exekučného konania má preto opätovne rozhodnúť sudca súdu prvého stupňa, proti rozhodnutiu ktorého nebude odvolanie prípustné.
Novelou Exekučného poriadku účinnou od 1.11.2013 bola z ustanovenia § 58 vypustená možnosť podania odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57. Exekučný poriadok účinný od 1.11.2013 teda už v ustanovení § 58 nepripúšťa možnosť podania odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57.
Aké predpisy je potrebné použiť pri rozhodovaní o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1.11.2013 upravuje ustanovenie § 243b ods. 3 Exekučného poriadku. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1.11.2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných
do 31.10.2013; to neplatí, ak ide o odvolanie proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
V prejednávanej veci napadnuté rozhodnutie o trovách exekúcie vydal vyšší súdny úradník. O odvolaní proti tomuto rozhodnutiu sudca súdu prvého stupňa do 31.10.2013 nerozhodol (vyjadrenie sudcu podľa § 374 ods. 4 O.s.p. je v danom prípade zo dňa 30.4.2014 - podpísaná predkladacia správa), bolo potrebné podľa vyššie citovanej právnej úpravy vrátiť vec súdu prvého stupňa bez meritórneho rozhodnutia.
Ak teda sudca do 31.10.2013 o odvolaní proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka nerozhodol, po 1.11.2013 takéto rozhodnutie o trovách má charakter rozhodnutia proti ktorému Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 202 O.s.p. odvolanie nepripúšťa, čoho dôsledkom vyplývajúcim z ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. je zrušenie rozhodnutia s tým, že o trovách musí opätovne rozhodnúť sudca.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.