Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3To-52-2014.pdf
PDF · 74.44 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/52/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Šramelovej a sudcov JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Vladimíra Tencera, v trestnej veci proti obžalovanému B. V. ml. a spol. pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 20 Trestného zákona a iné, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 05.11.2013, sp.zn. 2T/263/2009, na verejnom zasadnutí konanom dňa 26.06.2014 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súdu I. stupňa boli obžalovaní B. V. ml., B. V. a L. F., spolu s už právoplatne odsúdeným B. V. st., uznaní vinnými z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písm.b/, písm.c/ Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a to B. V. st., B. V. ml., B. V. a zo spáchania zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a to B. V. ml., B. V. a L. F. na skutkovom základe, že
1/ dňa 25.06.2006 v čase okolo 22.00 hod. prišli B. V. st., B. V. ml. a B. V. v M. k bytu č. XXX/X, na ulici I. W., kde zazvonili na vchodových dverách bytu Z. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorý po krátkom rozhovore chcel pred nimi zatvoriť vchodové dvere, avšak obvinení sa bez súhlasu majiteľa vtlačili do jeho bytu a tu ho fyzicky napadli tak, že ho udierali rukami po celom tele a v útoku na jeho osobu prestali až vtedy, keď Z. L. vzal na svoju obranu do ruky kuchynský nôž a z bytu odišli preč, pričom následkom fyzického útoku obvinených Z. L. podľa lekárskych správ utrpel zranenia vo forme pomliaždenia hlavy nad pravým obočím v oblasti pravého líca, v oblasti brady, pomliaždenie ramena pravej ruky, lakťa pravej ruky, odierky lakťa pravej ruky, odierky nad pravým obočím, zlomeninu zubnej náhrady horného zuboradia, zlomeniny zubov 1, 2 vľavo, ktoré si vyžiadali liečenie od 25.06.2006 bez práceneschopnosti, nakoľko ju poškodený nežiadal vystaviť,
2/ dňa 23.07.2006 v čase okolo 11.00 hod. B. V. ml., B. V. a L. F. počas jazdy na osobnom motorovom vozidle zn. Citro?n AX 11E, bielej farby, na štátnej ceste č. 111/05128 v úseku Sereď - Nový Majer, prednou časťou vozidla narazili do Z. L., ktorý v tom čase jazdil na bicykli po pravej krajnici, následkom nárazu padol na kapotu vozidla a následne mimo vozovku, vtedy z vozidla vystúpili obžalovaní a bližšie nezisteným predmetom ho začali udierať po celom tele, potom nasadli do vozidla a z miesta odišli preč, čím ich konaním Z. L. utrpel podľa lekárskych správ a znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva zranenia vo forme zlomeniny členka pravej dolnej končatiny, ranky na čele, odreniny tváre a krku a poranenia chrbta, ktoré si vyžiadajú dobu liečenia spojenej s práceneschopnosťou v trvaní najmenej 3 mesiace.
Za to im bol uložený :
obžalovanému Petrovi V. st. podľa § 194 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm.l/, § 37 písm.m/, § 38 odsek 2 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov.
Obžalovaným B. V. ml. a L. F. podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 odsek 2, § 39 odsek 1, odsek 3 písm.e/, § 41 odsek 1 Trestného zákona (správne má byť použitie ustanovenia § 41 odsek 1 Trestného zákona len u obžalovaného B. V. ml.), úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov s probačným dohľadom.
Zároveň Podľa § 51 odsek 4 písm.g/ Trestného zákona bol obom obžalovaným daný príkaz vo forme povinnosti sa podrobiť v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným úradníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
Obžalovanému B. V. podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm.j/, písm.l/, § 38 odsek 3, § 39 odsek 1, odsek 3 písm.e/, § 41 odsek 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov.
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku bol poškodený Z. L. ml., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., I. W. XXXX/X, s nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie okresný prokurátor, ktorým sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku vo výroku o treste a uloženia obžalovaným primeraného zákonného úhrnného nepodmienečného trestu odňatia slobody v trvaní 4 rokov so zaradením obžalovaných na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
V písomných dôvodoch odvolania poukázal najmä na tú skutočnosť, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre uloženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby v zmysle ustanovenia § 39 odsek 1 Trestného zákona.
Podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanovenej týmto zákonom.
Okolnosťami prípadu sa rozumejú také skutočnosti, ktoré môžu ovplyvniť povahu, charakter a iné objektívne okolnosti spáchaného skutku. Okolnosťami prípadu by mohli byť i zákonné znaky skutkovej podstaty, ak charakterom spáchania vybočujú z obvyklých prípadov. Na to, aby súd viaceré všeobecne poľahčujúce okolnosti v súhrne hodnotil ako výnimočné okolnosti prípadu v zmysle § 39 odsek 1 Trestného zákona, je nutné mať preukázané viaceré, nie bežne sa vyskytujúce skutočnosti, ktorých existencia nebola vyvolaná páchateľom a ktoré značne ovplyvnili jeho konanie.
Pomery páchateľa sa týkajú osoby a osobnostného hodnotenia obžalovaného. Jedná sa preto o skutočnosti, ktoré charakterizujú osobu obžalovaného ako objekt trestu, a tiež okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný.
Súd v danom prípade nepoukázal na konkrétne skutočnosti, napríklad zdravotný stav, či rodinné pomery obžalovaných, pre ktoré použil ustanovenie o mimoriadnom znížení trestnej sadzby. Svoje rozhodnutie odôvodnil bez bližšieho špecifikovania okolností prípadu, či pomerov všetkých troch obžalovaných. Neboli preto splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestnej sadzby.
Zástupkyňa krajského prokurátora navrhla, odvolaniu okresného prokurátora vyhovieť.
Podľa § 317 odsek l Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek l alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek l.
Nakoľko odvolanie okresného prokurátora smerovalo len čo do výroku o treste napadnutého rozsudku a krajský súd nezistil chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku, obmedzil svoju preskúmavaciu povinnosť len na tento výrok.
Súd I. stupňa pri ukladaní trestu obžalovaným vychádzal z ustanovenia § 34 odsek 4 Trestného zákona a dostatočne prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaných, ich pomery a možnosť ich nápravy.
Podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Použitie ustanovenia § 39 odsek 1 Trestného zákona súd I. stupňa zdôvodnil dobou, ktorá uplynula od spáchania skutkov (rok 2006), ako aj oľutovaním svojho protiprávneho konania obžalovanými.
Je nutné zdôrazniť, že obžalovaní sa trestnej činnosti dopustili v roku 2006. Páchanie trestnej činnosti oľutovali až v závere konania pred súdom. Obžalovaný B. V. v odpise registra trestov nemá žiadny záznam, obžalovaný L. F. má záznamy v odpise registra trestov s účinkami zahladenia, obžalovaný B. V. ml. má posledný záznam v odpise registra trestov z roku 2004, t.j. pred spáchaním žalovanej trestnej činnosti. Obžalovaní sú t.č. riadne zamestnaní, zabezpečujú živobytie svojim rodinám. Z rozsudku Okresného súdu v Galante sp.zn. 23C/24/2010 vyplýva, že obžalovanému B. V. bol zverený do osobnej starostlivosti maloletý B., nar. XX.XX.XXXX, a obžalovaný L. F. sa tiež stará o maloleté dieťa narodené v roku XXXX.
Aj krajský súd je toho názoru, že uložený nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby t.j. 4 roky by bol už t.č. pre obžalovaných neprimerane prísny vzhľadom na uvedené skutočnosti. Krajský súd preto považuje uložené tresty odňatia slobody obžalovaným za použitia ustanovenia § 39 odsek 1 Trestného zákona, výkon ktorých bol podmienečne odložený obžalovaným B. V. ml. a L. F. na skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov s probačným dohľadom a obžalovanému B. V. na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov, za zodpovedajúce zákonu.
V súlade so zákonom súd I. stupňa v zmysle ustanovenia § 51 odsek 1 písm.g/ Trestného zákona uložil obžalovaným B. V. ml. a L. F. povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným úradníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Na prevýchovu obžalovaných B. V. ml. a L. F. bude v súčasnosti probačný dohľad lepším prostriedkom ako uložený nepodmienečný trest odňatia slobody.
Krajský súd preto odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.