Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_6Co-29-2014.pdf
PDF · 79.57 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/29/2014
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: RUFIN, a.s., so sídlom A. Bernoláka 38, 034 01 Ružomberok, IČO: 31 558 305, právne zastúpený JUDr. Pavlom Novotným, advokátom so sídlom Radlinského 46, Dolný Kubín, proti odporcovi: S. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, O. H., zastúpený JUDr. Vincentom Pribulom, advokátom so sídlom ul. Športovcov 1174/2, Dolný Kubín, v konaní o zaplatenie 5.814,89 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 7C/152/2010-145 zo dňa 14. 10. 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Dolný Kubín zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 5.814,89 Eur spolu s 14,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy: 262,63 Eur od 14. 01. 2007 do 17. 11. 2007, 262,63 Eur od 14. 02. 2007 do 31. 12. 2007, 262,63 Eur od 14. 03. 2007 do 31. 01. 2008, 262,63 Eur od 14. 04. 2007 do 28. 03. 2008, 262,63 Eur od 14. 05. 2007 do 28. 03. 2008, 262,63 Eur od 14. 06. 2007 do 03. 06. 2008, so 14,25% ročným úrokom zo sumy: 262,63 Eur od 14. 07. 2007 do 27. 06. 2008, 262,63 Eur od 14. 08. 2007 do 04. 08. 2008, 262,63 Eur od 14. 09. 2007 do 13. 03. 2009, 185,39 Eur od 14. 10. 2007 do 13. 03. 2009, 77,24 Eur od 14. 10. 2007 do zaplatenia, 262,63 Eur od 14. 11. 2007 do zaplatenia, 262,63 Eur od 14. 12. 2007 do zaplatenia, 262,63 Eur od 14. 01. 2008 do zaplatenia, 262,63 Eur od 14. 02. 2008 do zaplatenia, 262,63 Eur od 14. 03. 2008 do zaplatenia, 262,63 Eur od 14. 04. 2008 do zaplatenia, 262,63 Eur od 14. 05. 2008 do zaplatenia, 262,63 Eur od 14. 06. 2008 do zaplatenia, 262,63 Eur od 14. 07. 2008 do zaplatenia, 262,63 Eur od 14. 08. 2008 do zaplatenia, 262,63 Eur od 14. 09. 2008 do zaplatenia, 262,63 Eur od 14. 10. 2008 do zaplatenia, 262,63 Eur od 14. 11. 2008 do zaplatenia, 262,63 Eur od 14. 12. 2008 do zaplatenia, s 12,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy: 262,63 Eur od 14. 01. 2009 do zaplatenia, s 10% ročným úrokom z omeškania zo sumy: 262,63 Eur od 14. 02. 2009 do zaplatenia, s 9,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy: 262,63 Eur od 14. 03. 2009 do zaplatenia, s 9,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy: 262,63 Eur od 14. 04. 2009 do zaplatenia, 1010,31 Eur od 01. 05. 2009 do zaplatenia, a to všetko na jeho účet vedený vo I. V., a. s., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodnutie o trovách konania si vyhradil na dobu po právoplatnosti veci samej. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľ a Z. V. uzatvorili dňa 13. 09. 2006 Zmluvu č. 06/0549 o finančnom lízingu, ktorej predmetom bolo osobné motorové vozidlo značky Alfa Romeo 166 s tým, že obstarávacia cena vozidla bola 270.000,00 Sk s DPH. Prvá splátka mala byť vo výške 54.000,00 Sk s DPH a následne 36 mesačných splátok v sume 7.912,00 Sk s DPH. Nebolo sporu o tom, že vozidlo bolo aj fyzicky u Z. V., ktorý aj začal platiť splátky, avšak od 19. 11. 2006 až do 17. 11. 2007 nezaplatil žiadnu sumu. Následne dňa 17. 11. 2007 bola medzi Z. V. ako postupcom, odporcom ako postupníkom a navrhovateľom ako poskytovateľom lízingu uzavretá zmluva o postúpení práv a povinností podľa § 51 Občianskeho zákonníka, z ktorej okrem iného vyplýva, že postupník sa svojím podpisom zaväzuje dodržiavať povinnosti vyplývajúce
z vyššie uvedenej lízingovej zmluvy a zároveň potvrdzuje, že sa dostatočne oboznámil so znením všeobecných zmluvných podmienok, tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy a je nimi dňom účinnosti tejto zmluvy viazaný. Takisto nebolo medzi účastníkmi sporné, že auto je v držbe odporcu až doposiaľ. Odporca ako postupník - nájomca namiesto pôvodného nájomcu Z. V. nezaplatil dohodnuté nájomné riadne a včas tak, ako to uvádza v návrhu navrhovateľ. Odporca nebol tiež úspešný pri svojom pokuse preukázať neplatnosť zmluvy o postúpení zo dňa 17. 11. 2007. Rozhodnutiami okresného súdu, resp. Krajského súdu v Žiline bol okresný súd viazaný. S poukazom na uvedené mal prvostupňový súd za to, že odporca je povinný zaplatiť všetky splátky nájomného až do predčasného ukončenia lízingovej zmluvy k 30. 04. 2009, resp. zostatkovú hodnotu vozidla vo výške 1.010,31 Eur. Uvedená povinnosť mu vyplýva tak z ust. § 663 a § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj zo Všeobecných podmienok zmluvy o finančnom lízingu (čl. VI.), resp. z čl. VII. Zmluvy, ktorý upravuje predčasné ukončenie zmluvy. Dôvody pre neplatenie, ktoré uvádzal odporca vo svojej obrane, sú v podstate irelevantné, keďže je zrejmé, že pri postúpení presne poznal ako stav vozidla, tak aj situáciu ohľadne dovtedajšieho plnenia lízingovej zmluvy dovtedajším nájomcom V.. Bola mu zo strany navrhovateľa poskytnutá dostatočná súčinnosť a len jeho pasivitou sa stalo, že evidencia motorového vozidla nie je v súlade so skutočnosťou. Závadu v evidencii motorového vozidla prvostupňový súd nepovažoval za dôvod pre neplatenie splátok nájomného, o to viac, ak odporca mal motorové vozidlo vo svojej dispozícii, ako tomu je doposiaľ. Za týchto okolností nevidel okresný súd v samotnom uplatnení nároku navrhovateľa ani rozpor s dobrými mravmi či s poctivým obchodným stykom, naopak konanie odporcu, ktorý si ponechal motorové vozidlo vo svojej dispozícii a neplatil zaň nájomné, nemôže požívať ochranu. S poukazom na to, že odporca sa dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, súd navrhovateľovi priznal aj žiadaný úrok z omeškania v súlade s ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, resp. po 14.01.2009 a je v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z..
Proti vyššie uvedenému rozsudku podal odporca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil a návrh navrhovateľa zamietol. Opätovne poukázal na nedostatky v evidencii motorového vozidla, ktorá skutočnosť je podľa jeho názoru významná pre posúdenie samotného nároku navrhovateľa. Poukázal na to, že od 25. 08. 2008 až do súčasnosti je ako vlastník vozidla evidovaný Z. V.. Navrhovateľ v čase uzavretia Zmluvy o finančnom lízingu dňa 13. 09. 2006 nebol zapísaný v evidenčnej karte vozidla ako vlastník, ale ani ako držiteľ vozidla, a preto nemohol v zmluve vystupovať ako prenajímateľ tohto vozidla, čo je veľmi rozhodujúci a podstatný nedostatok, na ktorý sa v konaní musí prihliadať, aby sa docielil spravodlivý rozsudok. Z uvedenej skutočnosti potom logicky vyplýva, že aj následne uzavretá zmluva o postúpení práv a povinností medzi Z. V. ako postupcom, S. A. - odporcom ako postupníkom a navrhovateľom ako poskytovateľom lízingu je neplatná. S poukazom na uvedené a ust. § 2 písm. f/ zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách a tiež § 89 ods. 1 a § 90 ods. 1 citovaného zákona mal odvolateľ za to, že navrhovateľ nie je vlastníkom vozidla ani jeho držiteľom, a teda nemá právo a ani žiadne nároky odvíjajúce sa od predmetného vozidla. Neprávny, neprehľadný a doslovne chaotický stav ohľadom vlastníctva vozidla mal za následok aj to, že odporca nemohol predmetné vozidlo riadne užívať, a to najmä z dôvodu, že za daného stavu nebolo možné platne uzatvoriť zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z.. Ani vyhotovené splnomocnenie nebolo spôsobilé na uskutočnenie právneho úkonu - zmeny v evidencii vozidiel na dopravnom inšpektoráte s poukazom na už spomínaný neprehľadný stav ohľadom vlastníctva motorového vozidla. Nie je akceptovateľné, aby sa pripustila taká prax, že údaje v evidencii motorových vozidiel na príslušnom dopravnom inšpektoráte nie sú záväzné a určujúce ako zákonný stav pre každého a z ktorých sa musí vychádzať pri realizácii právnych vzťahov týkajúcich sa motorových vozidiel. V závere podaného odvolania odporca opakovane vzniesol námietku premlčania s poukazom na to, že návrh došiel 14. 12. 2010, čím uplynula 3-ročná premlčacia lehota.
Navrhovateľ v podanom vyjadrení odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil stotožňujúc sa s jeho dôvodmi. Poukázal už na právoplatne uzatvorenú otázku vlastníctva daného vozidla, a to v konaní vedenom pred Okresným súdom v Ružomberku pod sp. zn. 9C/135/2010 a 3C/130/2011 v spojitosti s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/196/2012. V rozhodnutiach súdy oboch stupňov dospeli k záveru, že navrhovateľ bol prenajímateľom a vlastníkom motorového vozidla. Evidenčná karta vozidla má už zo svojej podstaty iba evidenčný charakter. Evidencia vozidiel však nie je rozhodujúca pre určenie vlastníka, a preto je daný odkaz odporcu na predpis správneho práva - verejnoprávny predpis zjavne irelevantný.
Na všetky právne úkony súvisiace s prepisom vozidla alebo inými skutočnosťami bolo udelené plnomocenstvo, no odporca svojou pasivitou zapríčinil, že aj napriek všetkej potrebnej súčinnosti a urgovaniu zo strany navrhovateľa tento nebol k dnešnému dňu vykonaný. V súvislosti so vznesenou námietkou premlčania navrhovateľ poukázal na to, že na právny vzťah medzi účastníkmi konania sa v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka vzťahuje 4-ročná premlčacia lehota, a preto vychádzajúc z uvedeného si navrhovateľ svoj nárok uplatnil včas. Námietka premlčania preto neobstojí.
Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), preskúmal rozsudok okresného súdu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. v napadnutom rozsahu zrušil a vec mu podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vrátil na ďalšie konanie, a to z nasledovných dôvodov:
Podľa § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje § 157 ods. 2 O. s. p., dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Pokiaľ súd náležite neodôvodní svoje rozhodnutie, osobitne také, ktorým ukladá účastníkovi nejakú povinnosť, odníme účastníkovi konania právo konať pred súdom, čo je jeden z dôvodov pre zrušenie rozhodnutia v odvolacom konaní (§ 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.).
Z uvedeného vyplýva, že súd je povinný pri odôvodňovaní svojich rozhodnutí dodržať základné obsahové požiadavky formulované v ustanovení § 157 ods. 2 O. s. p.. Odôvodnenie je koncipované tak, aby jasne, stručne a zrozumiteľne v sebe zahrnulo všetky náležitosti uvedeného zákonného ustanovenia
- vymedzenie predmetu konania, dôkaznej situácie a jej právne posúdenie. Súd je pri formulovaní odôvodnenia rozhodnutia viazaný predovšetkým požiadavkou stručnosti, presnosti, ako aj základnými princípmi logického myslenia.
Odvolací súd preskúmaním rozsudku okresného súdu dospel k záveru, že jeho odôvodnenie je nedostatočné, nezodpovedajúce kritériám obsiahnutým v § 157 ods. 2 O. s. p.. Z obsahu spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že na pojednávaní dňa 03. 06. 2013 (č. l. 113 a nasl. spisu) odporca ešte pred ukončením dokazovania vzniesol voči nároku uplatneným navrhovateľom námietku premlčania. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však nevyplýva, ako predmetnú námietku okresný súd posúdil, z touto sa vôbec nevysporiadal. S poukazom na uvedené, keďže okresný súd na námietku odporcu nereagoval, týmto postupom odňal účastníkovi konania právo konať pred súdom, čo je jeden z dôvodov pre zrušenie rozhodnutia v odvolacom konaní (§ 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.). Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu bez jeho vecného preskúmania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí vo veci samej prvostupňový súd taktiež nanovo rozhodne o náhrade trov tak prvostupňového, ako aj odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).
Toto rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.