Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_6Co-18-2012.pdf
PDF · 96.4 KB
Case nature
Subarea
6Co/18/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa F. N., bytom ul. X. V. XXX/XX, N. V. nad M., zast. JUDr. Q. V., advokátom so sídlom K. XX, A. I, proti odporcovi: K. W. a.s. M. J. X., M. 8, A., IČO: 31 595 545 v konaní o zaplatenie 20.000 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu voči výroku o náhrade trov rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 10.11.2011, č. k. 4C/28/2011-131, v senáte jednohlasne takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov účastníkov p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 10.11.2011, č. k. 4C/28/2011-131, bolo rozhodnuté nasledovne:
„Pripúšťa sa zmena návrhu tak, že návrh znie:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.324 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“
O zmenenom návrhu súd takto rozhodol:
I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.497,58 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku sa návrh zamieta.
III. Odporca je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu, č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX v Štátnej pokladnici Bratislava, VS: XXXXXXXXXX, KS XXXX, poplatok za odpor vo výške 139 Eur.
IV. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 54%.“
V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľ návrhom zo dňa 08.12.2010 žiadal súd, aby uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 20.000 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 20.000 Eur od 11.02.2010. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania. V dôvodoch návrhu uviedol, že navrhovateľovi bola spôsobená škoda na motorovom vozidle tým spôsobom, že na parkovisku na ul. A. v N. V. nad M., nezistený páchateľ, v presne nezistenom čase v noci zo dňa 06.12.2009 spôsobil požiar na zaparkovanom osobnom vozidle navrhovateľa značky M. V., EČV N.-XXX A.. Týmto spôsobom bolo poškodených 90% motorového vozidla a ostal z neho vrak. Navrhovateľ mal s odporcom uzavretú poistnú zmluvu na havarijné poistenie motorového vozidla so začiatkom poistenia 02.06.2008. Navrhovateľ riadne oznámil vznik škodovej udalosti na motorovom vozidle odporcovi, tento listom zo dňa 10.02.2010 posúdil vzniknutú škodu na motorovom vozidle navrhovateľa ako totálnu škodu a vypočítal všeobecnú hodnotu vozidla na sumu 18.183,49 Eur a stanovil hodnotu predávaných zvyškov vozidla na sumu 3.500 Eur s DPH. Následne však listom zo
dňa 26.02.2010 oznámil odporca navrhovateľovi, že dospel k záveru, že táto škodová udalosť nespĺňa podmienky pre poskytnutie poistného plnenia, nakoľko podľa správy OO PZ a HaZZ v Novom Meste nad Váhom, došlo k požiaru vozidla samovznietením vozidla z motorového priestoru. Napriek výzve navrhovateľa na dobrovoľné zaplatenie poistného plnenia, odporca jednostranne odmietol poskytnúť navrhovateľovi poistné plnenie, pričom mu neposkytol ani primeraný preddavok. Navrhovateľ svoj nárok právne odôvodnil ustanoveniami § 797 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka a ustanoveniami § 806 Občianskeho zákonníka. V priebehu konania, potom ako sa odporca oboznámil s dokumentáciou o požiari Okresného riaditeľstva HaZZ Nové Mesto nad Váhom zo dňa 30.12.2009, č.j. ORHZ-35/2010, odporca zaplatil navrhovateľovi sumu 13.949,32 Eur. Navrhovateľ zobral dňa 22.09.2011 návrh v časti sumy 14.743,37 Eur späť. Súd konanie v tejto časti v zmysle § 96 O.s.p. zastavil. Na pojednávaní dňa 25.10.2011 žiadal navrhovateľ súčasne pripustiť zmenu návrhu tak, že bude odporcovi uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 2.324 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanú sumu špecifikoval tak, že ide o vypočítané príslušenstvo, t.j. 9%-tný ročný úrok zo sumy 13.949,32 Eur, ktorá bola odporcom uhradená, a to za obdobie od 01.03.2010 do 21.09.2011 a sumu 364,17 Eur, čo je suma rozdielu medzi poskytnutým plnením a medzi určenou všeobecnou hodnotou a hodnotou zvyšku vraku. Odporca k takto uplatnenému nároku uviedol, že žiada návrh v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že vo výpočte uplatňovanej sumy nebola zohľadnená spoluúčasť navrhovateľa vo výške 734,17 Eur. Žalobu považoval za nedôvodnú aj v časti sumy, ktorá predstavuje rozdiel medzi pôvodne žalovanou sumou 20.000 Eur a všeobecnou hodnotou vozidla 18.183,49 Eur. Nesúhlasil ani s výškou vypočítaného úroku z omeškania, keď za prvý deň omeškania považoval prvý deň nasledujúci po oboznámení sa s požiarnou správou, nakoľko až z tejto sa dozvedel o povinnosti poskytnúť poistné plnenie, keďže príčina požiaru nebola zistená.
Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že navrhovateľovi bola spôsobená požiarom na motorovom vozidle značky M. škoda na 90%-tách vozidla, z ktorého ostal iba vrak. Všeobecná hodnota vozidla bola odporcom určená sumou 18.183,49 Eur (s DPH). Dňa 20.09.2011 odporca zaplatil na účet navrhovateľa sumu 13.949,32 Eur, ktorú sumu vypočítal odporca zo všeobecnej hodnoty vozidla vo výške 18.183,49 Eur, od tejto bola odčítaná hodnota zvyškov vraku vo výške 3.500,-Eur, pričom z takto priznanej sumy bola odčítaná spoluúčasť vo výške 5%, t.j. suma 734,17 Eur. Suma 13.949,32 Eur bola pripísaná na účet navrhovateľa dňa 21.09.2011. Z cenovej ponuky na odkúpenie vozidla spoločnosti F. s.r.o., V. A. súd zistil, že táto spoločnosť je ochotná zaplatiť za zvyšky vraku sumu 3.870 Eur.
Okresný súd poukázal na znenie § 797 ods. 2, 3, § 806, § 517 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 78/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov a na to, že po čiastočnom späťvzatí návrhu a pripustení zmeny návrhu rozhodoval o tom, či navrhovateľom uplatnená suma 2.324 Eur je nárokom dôvodným. Podľa názoru súdu navrhovateľovi patrila všeobecná hodnota motorového vozidla, ktorá predstavovala sumu 18.183,49 Eur. Z uvedenej sumy je však potrebné odpočítať cenu zvyškov vraku vo výške 3.870 Eur, výsledok je potom suma 14.313,49 Eur. Od tejto sumy je potrebné odpočítať v zmysle ustanovení poistnej zmluvy 5%-tnú účasť navrhovateľa, ktorá je vo výške 715,67 Eur. Po odčítaní tejto sumy je výsledok 13.597,82 Eur. Podľa názoru súdu, suma, ktorá mala byť odporcovi vyplatená ako poistné plnenie z titulu totálnej škody činí 13.597,82 Eur.
Okresný súd ďalej uviedol, že navrhovateľ sa domáhal úroku z omeškania za obdobie od 01.03.2010 do 21.09.2011 vo výške 9% ročne z dlžnej sumy. Začiatok omeškania navrhovateľ odvíjal od doručenia stanoviska škodovej udalosti odporcu zo dňa 26.02.2010 v ktorom navrhovateľovi oznámil, že nespĺňa podmienky pre poskytnutie poistného plnenia z dôvodu, že k požiaru došlo samovznietením vozidla z motorového priestoru. Deň 26.02.2010 súd považoval za deň ukončenia šetrenia poistnej udalosti s tým, že povinnosť odporcu zaplatiť poistné plnenie nastala odporcovi dňom 15.3.2010 (t.j. po uplynutí 15 dní v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka). K námietke odporcu ohľadne počiatku omeškania súd uvádza, že nemôže byť na ťarchu navrhovateľa skutočnosť, že sa odporca oboznámil s dokumentáciou o požiari Okresného riaditeľstva HaZZ Nové Mesto nad Váhom, zo dňa 30.12.2009, č.j. ORHZ-35/2010 až v priebehu konania a za prvý deň omeškania považoval až prvý deň nasledujúci po tom, ako sa dňa 25.08.2011 oboznámil s fotokópiou uvedenej správy založenej v spise. Bolo povinnosťou odporcu oboznámiť sa s touto dokumentáciou, z ktorej ním prijatý záver o samovznietení vozidla v žiadnom prípade nevyplýva, a po ukončení riadneho vyšetrenia poistnej udalosti , poistné plnenie poskytnúť. Z
vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru, že navrhovateľovi titulom úrokov z omeškania v zmysle citovaných ustanovení, patrí za obdobie od 15.03.2010 do 20.09.2011 suma 1.849,08 Eur. Vychádzal pritom zo zákonnej sadzby úrokov z omeškania vo výške 9% zo sumy, ktorá predstavuje poistné plnenie vo výške 13.597,82 Eur. Suma úrokov z omeškania vo výške 1.849,08 Eur je vypočítaná za obdobie jedného roka , 6-tich mesiacov a 4 dní (1.223,80 Eur - za obdobie od 15.03.2010 do 15.03.2011+ 611,88 Eur - za obdobie od 16.03.2011 do 16.09.2011 + 13,40 Eur- za obdobie od 17.9.2011 do 20.09.2011).
Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovu sumu 1.497,58 Eur, ktorá suma je rozdiel medzi sumou, ktorú mal navrhovateľ dostať titulom poistného plnenia vo výške 13.597,82 Eur a titulom úrokov z omeškania vo výške 1.849,08 Eur, spolu 15.446,9 Eur a sumou 13.949,32 Eur, ktorú odporca navrhovateľovi uhradil dňa 21.09.2011.
O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 151 ods.7 O.s.p. a priznal navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 54 %. Pri výpočte % vychádzal ustanovenia § 142 ods.2 v spojení s ustanovením § 146 ods.2 O.s.p., a z pomeru úspechu a neúspechu oboch účastníkov. Pôvodne uplatnený nárok 20.000 Eur predstavoval v danom prípade 100%. Úspech navrhovateľa bol čiastočný a predstavoval 77 % (percentuálne vyjadrená suma 15.446,90, ktorá navrhovateľovi patrí ) , pričom jeho neúspech zodpovedal 23 %. Odporca bol úspešný len v uvedených 23% . Priznanie pomernej náhrady trov znamená, že od úspechu navrhovateľa 77% sa odčíta úspech odporcu v 23%. Navrhovateľ má potom nárok na pomernú náhradu trov konania zodpovedajúcej 54 %. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne súd o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.
Proti výroku o náhrade trov uvedeného rozsudku (výrok IV.) podal včas odvolanie odporca. V odvolaní poukázal na znenie § 142 ods. 2 O.s.p. a na to, že odporca zaplatil navrhovateľovi sumu 13.949,32 eur zo žalovanej istiny 20.000 eur. Keďže hodnota vraku predstavovala 3.870 eur, okresný súd správne vyhodnotil, že navrhovateľovi mala byť vyplatená len suma 1.3597,82 eur. Táto suma predstavuje cca 68 % zo žalovanej sumy. Okresný súd vyčíslil úroky z omeškania na sumu 1.849,08 eur, avšak odporcu správne zaviazal len na úhradu sumy 1.497,58 eur. Odporca však nesúhlasí s tým, že prvostupňový súd vyčíslil úspech navrhovateľa vo výške 77% = 15.446,90 Eur. Táto suma predstavuje istinu vo výške 13.597,82 Eur + úroky z omeškania vo výške 1.849,08 Eur. Odporca má za to, že do úspechu nemožno započítavať príslušenstvo, tzn. úroky z omeškania vo výške 1.849,08 Eur. Podľa názoru odporcu istina 20.000 Eur predstavuje 100%. Úspech navrhovateľa predstavuje len istina vo výške 13.597,82 Eur = cca 68%, úspech odporcu je vo výške 32% a navrhovateľovi potom prináleží náhrada trov konania vo výške 36%. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti odporca má za to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. a rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., a preto odporca navrhol, aby odvolací súd v napadnutej časti zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa, a to tak, že zaviaže odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 36%.
K odvolaniu sa písomne vyjadril navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Vo vyjadrení uviedol, že odvolanie odporcu nepovažuje za dôvodné. Poukázal na to, že spor bol vyvolaný neochotou odporcu poskytnúť plnenie z dôvodu vzniku poistnej udalosti, argumentujúc neoprávnenosťou nároku navrhovateľa na poistné plnenie. Až následne prehodnotil tento svoj postoj a navrhovateľovi uhradil sumu 13.949,32 eur, v dôsledku čoho navrhovateľ vzal späť návrh v tejto časti. V tejto časti teda patrí navrhovateľovi plná náhrada trov konania. Rozhodnutie vo veci samej tak obsahuje iba rozhodnutie o časti pôvodne uplatneného nároku. V tejto časti nemal síce navrhovateľ plný úspech, avšak jeho úspech prevažuje nad neúspechom a neúspech nie je v podstatnej časti. Preto podľa názoru navrhovateľa tak prichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p.. Navrhovateľ opakovane poukázal na to, že v časti zaplatenia 13.949,32 eur mal plný úspech a s touto časťou konania sú spojené trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 3.568,95 eur. vo vzťahu k ostatnej časti by s prihliadnutím na pomer úspechu v rozsahu 28,8 % navrhovateľovi patrila náhrada trov vo výške 325,91 eur. S poukazom na uvedené navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu v napadnutej časti. Navrhovateľ si uplatnil nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v celkovej výške 230,98 eur.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť z týchto dôvodov:
Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd pri rozhodovaní o náhrade trov účastníkov konania nepostupoval v úplnom súlade s ustanovením § 142 O.s p..
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Pri rozhodovaní o trovách konania v zmysle § 142 O.s.p. platia dve základné zásady, t. j. že sa hradia len trovy potrebné na účelné uplatnenie alebo bránenie práva a že právo na náhradu trov konania sa riadi mierou procesného úspechu (§ 142 ods. 1, 2 O.s.p.). Ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p. predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok. Účastníkovi konania súd v zmysle tohto ustanovenia prizná plnú náhradu trov konania v troch prípadoch, a to 1/ ak účastník mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, 2/ ak rozhodnutie záviselo od znaleckého posudku a 3/ ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu. V poslednom prípade z dikcie zákonného ustanovenia vyplýva, že úvaha súdu sa môže týkať len skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške plnenia. Pokiaľ sa ňou rieši základ uplatňovaného nároku, použitie ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p. z hľadiska rozhodovania o trovách konania neprichádza do úvahy. Úvaha o výške plnenia sa musí opierať o hmotné právo. Ide spravidla o právne normy, v ktorých je rozsah nároku upravený vymedzením právne relevantných kritérií a jeho samotné určenie vyplýva z konkrétnych okolností danej veci. Predpokladom pre aplikáciu tohto ustanovenia je výlučne skutočnosť, že rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu, prípadne znaleckého posudku. Ak je tento predpoklad splnený, je potrebné o náhrade trov konania rozhodnúť podľa § 142 ods. 3 O.s.p..
Zo spisového materiálu nepochybne vyplýva, že dôvodom podania návrhu bol spor medzi účastníkmi, či vôbec v prejednávanom prípade vzniklo navrhovateľovi právo na poistné plnenie (náhradu škody) od odporcu z titulu poistnej (škodovej) udalosti. V čase podania návrhu boli formálne dané dôvody pre možnosť podania určovacej žaloby (určenia povinnosti odporcu plniť z titulu poistnej udalosti) podľa § 80 písm. c) O.s.p., ktorý návrh by však v zmysle ustálenej súdnej praxe musel byť zrejme zamietnutý pre nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na takomto určení, keďže navrhovateľ mal možnosť uplatniť nárok aj návrhom na splnenie povinnosti podľa § 80 písm. b) O.s.p. Na základe podaného návrhu navrhovateľa na plnenie podľa § 80 písm. b) O.s.p. okresný súd pre rozhodnutie vo veci samej stál pred úlohou predovšetkým predbežne vyriešiť medzi účastníkmi spornú otázku základu uplatňovaného nároku, teda či vôbec vznikla odporcovi povinnosť poskytnúť navrhovateľovi poistné plnenie, vyriešenie ktorej otázky bolo možné vykonať aj rozhodnutím formou čiastočného rozsudku podľa § 152 ods. 2 druhá veta O.s.p.. Až po vyriešení otázky základu uplatneného nároku v prospech navrhovateľa mohol okresný pristúpiť k posudzovaniu opodstatnenosti výšky uplatneného nároku. S poukazom na uvedené, na priebeh a výsledok konania je preto nepochybné, že navrhovateľ bol v otázke preukázania existencie základu uplatneného nároku v plnom rozsahu úspešný. Z tohto pohľadu s poukazom na vyššie uvedené právne úvahy je nepochybné, že v súvislosti s úspechom navrhovateľa ohľadne základu uplatňovaného nároku je v súvislosti s rozhodovaním o trovách potrebné uplatňovať ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p..
Podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanom prípade boli splnené predpoklady aj pre aplikáciu ustanovenia 142 ods. 3 O.s.p. aj z dôvodu, že rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu. Zo zmluvného vzťahu účastníkov vyplýval záväzok odporcu uhradiť navrhovateľovi vzniknutú škodu z dôvodu poistnej udalosti v dohodnutom limite. Rozsah náhrady škody upravuje najmä z ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Úlohou okresného súdu v prejednávanom prípade bolo preto v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka zistiť rozsah skutočnej škody a následne ustáliť v akom rozsahu vznikla odporcovi povinnosť plniť s ohľadom na dohodnuté poistné podmienky. Niet zrejme pochýb o tom, že pre určenie výšky škody na motorovom vozidle sú potrebné odborné znalosti a preto v zmysle § 127 ods. 1 O.s.p. a § 33 písm. d) zákona č. 382/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov sa má zásade určovať výška škody v obdobných prípadoch znaleckým posudkom. Keďže okresný súd v prejednávnom prípade uvážil, že pre potreby určenia výšky škody nenariadi znalecké dokazovanie za účelom určenia výšky skutočnej škody, ale bude vychádzať z výšky škody ustálenej odporcom (posúdenie správnosti ktorého postupu nemôže byť predmetom tohto odvolacieho konania v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p.), je potrebné konštatovať, že rozhodnutím okresného súdu určená výška plnenia závisela od úvahy súdu v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p..
S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd pri rozhodovaní o náhrade trov účastníkov nesprávne aplikoval ustanovenie § 142 O.s.p.. Napriek tejto okolnosti odvolací súd nemohol napraviť uvedené pochybenie, pretože priznanie náhrady trov podľa ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p. by v danom prípade pri absencii odvolania navrhovateľa znamenalo zmenu rozhodnutia v neprospech odvolateľa, odporcu, čo podľa ustálenej súdnej praxe nie je prípustné. Odvolací súd vychádzal z toho, že okresným súdom ustálená opodstatnenosť uplatneného nároku navrhovateľa vo výške 13.597,82 eur by podľa 142 ods. 3 O.s.p. a § 10 ods. 1, 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov znamenala nárok na odmenu advokáta vo výške 303,74 eur, čo je nepochybne vyššia suma, ako 54 % z odmeny za úkon vo výške 370,14 eur (199,88 eur), vychádzajúci z uplatneného nároku vo výške 20.000 eur, odhliadnuc od 36 percentného zníženia náhrady ostatných nákladov advokáta, ktoré zníženie neprichádza do úvahy pri aplikácii § 142 ods. 3 O.s.p..
S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, súc viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, dospel k záveru, že napadnutý výrok rozsudku okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.
O náhrade trov účastníkov tohto odvolacieho konania odvolací súd nemohol rozhodnúť z dôvodu, že o výške náhrady trov konania je možné v zmysle § 151 ods. 7 O.s.p. rozhodnúť až po právoplatnosti rozhodnutia o priznaní náhrady trov, vyjadrenej zlomkom alebo percentom, pričom právoplatnosť rozhodnutia o priznaní náhrad trov, vyjadrenej percentom v danom prípade v zmysle § 159 ods. 1 O.s.p. nastane až doručením tohto uznesenia účastníkom konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .