Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6CoP-40-2014.pdf
PDF · 78.1 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/40/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: D. C., narodená XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, dieťa rodičov P. C., narodeného XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, G. J., zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Dušan Divko, advokát, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 346/1, 017 01 Považská Bystrica a T. B., narodenej XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/X, G. J., zastúpená advokátkou JUDr. Luciou Bušfy, so sídlom Námestie A. Hlinku č. 36/9, 017 01 Považská Bystrica, o návrhu otca dieťaťa na zrušenie výživného, na odvolanie matky dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 19. marca 2014, č. k. 11P/30/2014-19, jednohlasne, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že vyživovaciu povinnosť otca k maloletej D. C., narodenej XX.XX.XXXX, určenú rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 11.09.2012, č. k. 10P/33/2012-42 vo výške 30 eur mesačne, z r u š u j e počnúc dňom 18.06.2014.
odôvodnenie:
Okresný súd zrušil otcovi dieťaťa jeho vyživovaciu povinnosť k maloletej, určenú rozsudkom tamojšieho súdu zo dňa 11. septembra 2012, č. k. 10P/33/2012-42 vo výške 30 eur mesačne, a to s účinnosťou od 01.03.2014. Rozsudok odôvodnil skutkovými zisteniami, podľa ktorých rozsudkom tamojšieho súdu, uvedeným vyššie, bolo rozvedené manželstvo rodičov maloletej. Na čas po rozvode bolo dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, s periodicitou po päť dní. Otcovi dieťaťa bolo uložené prispievať na výživu maloletej 30 eur mesačne. V čase takejto úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k dieťaťu, poberala matka dieťaťa rodičovský príspevok 194,70 eur, detský prídavok 20 eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemala. Otec dieťaťa pracoval vo firme N. s priemerným zárobkom 500 eur mesačne. Ani on nemal ďalšiu vyživovaciu povinnosť. V súčasnosti sa matka dieťaťa zamestnala. Pracuje ako pokladníčka v OC Y. od 09.12.2013 so zárobkom 250 až 300 eur mesačne netto. Žije s druhom v obci Y., ktorý má zárobok 500 eur. Partner matky je slobodný a bezdetný. Zárobok otca dieťaťa je rovnaký ako pri predošlej úprave výživného. Žije s partnerkou, s ktorou očakávajú narodenie spoločného dieťaťa. Partnerka je práceneschopná. Na základe týchto zistení dospel okresný súd k záveru, že sa zmenili pomery na strane matky dieťaťa, ktorá sa zamestnala a žije s partnerom, ktorý má zárobok 500 eur, preto podľa ustanovení § 78 ods. 1, § 75 ods. 1 prvej vety a § 62 ods. 6 Zákona o rodine, návrhu otca dieťaťa vyhovel.
Proti tomuto rozsudku matka dieťaťa podala včas odvolanie. Navrhla zmeniť rozsudok okresného súdu a návrh otca dieťaťa na zrušenie jeho vyživovacej povinnosti zamietnuť. Deklarovala, že uplatňuje odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p., ktoré spočívajú v nesprávnom skutkovom a právnom závere okresného súdu. Odvolací dôvod podľa § 205 2 písm. d) O.s.p. - nesprávny skutkový záver, odôvodnila tým, že okresný súd pri posudzovaní majetkových pomerov otca dieťaťa vychádzal
výlučne z dokladu od zamestnávateľa, ktorý predložil otec dieťaťa. Tento doklad pôsobí nehodnoverne, javí sa, ako by bol vyhotovený „na počkanie“. Podľa jej názoru, takýto dokument nie je relevantným dôkazom pre účely preukázania príjmu otca, pretože nešpecifikuje jeho čistý zárobok za jednotlivé mesiace, odvody, odvedenú daň, čerpanie dovolenky. Napriek tomu, okresný súd považoval tento dokument za hodnoverný dôkaz. Príjmy matky sú približne 300 eur mesačne, príjmy otca, podľa potvrdenia zamestnávateľa 577 eur mesačne, teda nemožno hovoriť o približne rovnakých príjmoch, preto, aby matka dokázala zabezpečiť rovnakú životnú úroveň ako otec, je nevyhnutné, aby otec prispieval na jej výživu. V čase vyhlásenia rozsudku okresného súdu otec dieťaťa nemal ďalšiu vyživovaciu povinnosť, a túto ani doposiaľ nemá, preto nemožno hovoriť o zmene pomerov na strane otca dieťaťa. K svojmu odvolaniu pripojila potvrdenie zamestnávateľa o svojom príjme.
Otec dieťaťa v písomnom stanovisku k odvolaniu matky dieťaťa žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť. Potvrdenie o svojom zárobku žiadal od svojho zamestnávateľa na základe výzvy súdu. Jeho zárobok je 577 eur mesačne. Pomery sa zmenili v tom, že matka dieťaťa má zárobok okolo 300 eur mesačne. Potreby dieťaťa sú riadne zabezpečené, dieťa má u neho zabezpečené všetko oblečenie, obutie, rovnako aj u matky. Vecné potreby dieťaťa sú zabezpečené aj nadštandardne. Vzhľadom na to, že s partnerkou očakávajú v júni narodenie dieťaťa, bol nútený si zabezpečiť podnájom bytu v G. J. s nákladom 300 eur mesačne. K tomu je potrebné pripočítať jeho náklady na ošatenie a stravovanie. Uviedol, že matka dieťaťa žije s partnerom v rodinnom dome, jej možnosti sú oveľa lepšie, keďže aj letnú dovolenku v roku 2013 trávili pri mori, kam dieťa ani nezobrala. Matke dieťaťa ide iba o 30 eur, ktoré používa pre vlastnú potrebu, pretože dieťa dostáva okrem plnení od neho aj ďalšie plnenia od jeho rodičov vo forme darov.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky dieťaťa nevyjadril.
Krajský súd preskúmal vec v intenciách ustanovenia § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné zmeniť podľa § 220 O.s.p., pretože nie sú podmienky na jeho potvrdenie ani zrušenie.
Podľa § 163 ods. 1 O.s.p., je prípustná zmena súdnych rozhodnutí o výživnom na maloleté deti, za predpokladu, že dôjde k zmene pomerov.
Hmotnoprávna úprava zmeny pri výživnom vyplýva z ustanovenia § 78 Zákona o rodine.
Za zmenu pomerov považujeme zmenu tých, právne významných skutočností, z ktorých súd vychádzal pri predošlej úprave rozsahu vyživovacej povinnosti. Na strane oprávneného dieťaťa je to predovšetkým nárast nákladov na jeho komplexné potreby v závislosti od jeho veku, a to nárast nákladov na jeho základné potreby (bývanie, strava, ošatenie), ale aj nárast nákladov na sociálne potreby dieťaťa - vzdelávanie, rôzne aktivity, kultúrne, športové a podobne. Na týchto nákladoch na potreby dieťaťa sú povinní participovať obaja rodičia, a to podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine).
Zmena pomerov na strane povinného rodiča spočíva najmä v zmene jeho príjmových a majetkových pomerov, vo vzniku alebo zániku ďalšej vyživovacej povinnosti. V princípe ide o objektívne okolnosti, pretože zákonná úprava v ustanovení § 75 ods. 1 Zákona o rodine chráni oprávneného na výživu, keď sa neprihliada pri posudzovaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného na to, že sa vzdá výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu bez dôležitého dôvodu.
V posudzovanej veci je dieťa v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, o ktorej tamojší súd rozhodol podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine rozsudkom zo dňa 11. septembra 2012, č k. 10P/33/2012
- 42. Otcovi dieťaťa bol určený rozsah jeho vyživovacej povinnosti k dieťaťu vo výške 30 eur mesačne. V tom čase bol príjem matky 194,70 eur - rodičovský príspevok. Príjem otca predstavoval 500 eur mesačne. Aktuálne je zárobok otca dieťaťa 577 eur mesačne, žije s partnerkou v prenajatom byte,
kde sú náklady 300 eur mesačne. Z ich vzťahu sa 18. júna 2014 narodilo maloleté dieťa - D. C.. Matka dieťaťa sa od 09.12.2013 zamestnala. Jej zárobok predstavuje okolo 300 eur mesačne. Žije s partnerom, ktorý má zárobok okolo 500 eur mesačne. Bývajú v rodinnom dome u rodičov jej partnera v obci Y..
Vychádzajúc z takto zistených aktuálnych pomerov na strane oboch rodičov maloletého dieťaťa, je opodstatnený právny záver o zmene pomerov podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, v dôsledku ktorej je potrebné zrušiť vyživovaciu povinnosť otca k maloletej, a to od 18. júna 2014, teda odvtedy, ako otcovi dieťaťa pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Len porovnanie samotných zárobkov oboch rodičov v aktuálnom čase s ich zárobkami pri skoršej úprave výživného nie je kvalifikovaným dôvodom na zmenu doterajšej úpravy výživného, a nie je ňou ani okolnosť, z ktorej vychádzal okresný súd, že otec dieťaťa s partnerkou očakávajú narodenie dieťaťa. Obom rodičom totiž narástli príjmy oproti predchádzajúcej úprave výživného - u matky dieťaťa zo 194,70 eur na 300 eur mesačne, u otca dieťaťa z 500 eur na 577 eur mesačne. Obaja žijú s partnermi, ktorí sa tiež podieľajú na nákladoch spoločnej domácnosti.
Za týchto okolností, podľa názoru odvolacieho súdu, je právne významnou skutočnosťou podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine to, že otcovi dieťaťa od 18.06.2014 pribudla ďalšia zákonná vyživovacia povinnosť, v dôsledku ktorej bolo potrebné jeho vyživovaciu povinnosť zrušiť s účinnosťou od 18.06.2014, a tým zmeniť rozsudok okresného súdu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .