Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3To-53-2014.pdf
PDF · 87.23 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/53/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Jozefa Ryanta, v trestnej veci obžalovaného A. C., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., prerokoval na verejnom zasadnutí dňa 25. júna 2014 odvolanie obžalovaného, proti rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 03.03.2014 sp.zn. 9T/3/2014 a takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Súčasne podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. z r u š u j e skorší výrok o vine z rozsudku Okresného súdu v Lučenci sp.zn. 2T/65/2013 zo dňa 4. júna 2013, právoplatný dňa 20.06.2013 pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. a celý výrok o treste a spôsobe jeho výkonu, ktorý bol obžalovanému A. C. uložený podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. vo výmere 10 (desať) mesiacov a pre výkon ktorého bol zaradený podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel podľa § 61 ods. 1,2 Tr. zák. v trvaní 3 (troch) rokov, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad.
Rozhodujúc sám pri viazanosti skutkovými zisteniami v zrušenom rozsudku podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného A. C., nar. XX.XX.XXXX v F.,
uznáva za vinného, že
dňa 20.09.2012 o 12.45 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Opel Cadet, EČ: LC-XXXAG v smere Veľký Krtíš - Lučenec, kde bol v obci Pôtor zastavený a kontrolovaný hliadkou ODI PZ Veľký Krtíš a pri kontrole bolo zistené, že obvinený sa tohto konania dopustil napriek tomu, že mu rozhodnutím Okresného súdu v Lučenci sp.zn. 3T 136/2008 zo dňa 25.06.2009 bol okrem iného uložený súhrnný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu troch rokov,
dňa 03.10.2012 v čase o 16.15 hod. v Haliči, hoci nie je držiteľom vodičského preukazu, po ulici Kpt. Nálepku viedol osobné motorové vozidlo zn. Opel Kadet, EČ: LC-XXX AG, kde pred rodinným domom č. X bol zastavený a kontrolovaný hliadkou OR PZ, ODI Lučenec, pričom uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp.zn. 3T/136/2008 zo dňa 25.06.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť toho istého dňa, bol uznaný vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. a bol mu uložený okrem iného aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v trvaní troch rokov, t e d a
maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti,
tým spáchal
pokračovací prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák.
Za to sa o d s u d z u j e
podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 3 Tr. zák. na spoločný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 48 ods. 1,2 písm. b) Tr. zák. sa obžalovaný A. C. zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 1,2 Tr. zák. súd obžalovanému u k l a d á trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu v trvaní 6 (šesť) rokov.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 03.03.2014 sp.zn. 9T/3/2014 bol obžalovaný A. C. uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 20.09.2012 o 12.45 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Opel Cadet, EČ: LC-900AG v smere Veľký Krtíš - Lučenec, kde bol v obci Pôtor zastavený a kontrolovaný hliadkou ODI PZ Veľký Krtíš a pri kontrole bolo zistené, že obvinený sa tohto konania dopustil napriek tomu, že mu rozhodnutím Okresného súdu v Lučenci sp.zn. 3T/136/2008 zo dňa 25.06.2009 bol okrem iného uložený súhrnný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu troch rokov.
Za to mu bol uložený podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. bol pre výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1,2 Tr. zák. mu bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu šiestich rokov.
Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote tak on, ako aj prostredníctvom svojho obhajcu odvolanie. V písomných dôvodoch v obidvoch odvolaniach zhodne tak on, ako aj jeho obhajca uvádzajú, že s rozhodnutím súdu, a to vo výroku, ktorým mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov nesúhlasia, nakoľko predmetný trest je podľa ich názoru neprimerane prísny. Okrem toho namietali aj uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v trvaní šesť rokov, pretože aj tento výrok je nie adekvátny a nie je v súlade so zásadami uvedenými v § 34 Tr. zák.
V doplnenom odvolaní zo strany obhajcu obžalovaného sa okrem iného uvádza, že jediné previnenie u obžalovaného je v tom, že nie je držiteľom vodičského oprávnenia a čo sa týka jeho neoprávnených jázd, nikdy nebol pod vplyvom alkoholických látok, ani neporušoval inak dopravné predpisy. V minulosti už absolvoval celý kurz autoškoly, avšak po úspešnom zvládnutí záverečných skúšok sa zistilo, že zlým výpočtom mu chýba do ukončenia trestu zákazu činnosti desať dní a táto skutočnosť mala aj v ďalšom jeho živote podstatný vplyv na jeho trestanie. Požiadal odvolací súd, aby obžalovanému bol uložený jednak miernejší trest odňatia slobody a taktiež, aby v prípade, ak aj neupustí od uloženia zákazu činnosti, uložil trest zákazu činnosti v minimálnej dĺžke.
Obžalovaný ako aj jeho obhajca na verejnom zasadnutí zotrvali na dôvodoch odvolania, ktoré uviedli v písomnom vyhotovení.
Krajský prokurátor navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a obžalovanému uložiť súhrnný trest odňatia slobody v primeranej výške a taktiež aj uložiť trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
Krajský súd postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená, proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohla, urobila tak v lehote ustanovenej v zákone, pričom však zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné, avšak z iných dôvodov ako uviedol v písomnom vyhotovení.
Úvodom treba poznamenať, že ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 250 ods. 1 písm. b) alebo c) Tr. por. a súd toto vyhlásenie podľa § 257 ods. 6 Tr. por. prijme (ako v tomto prípade), s dôsledkami uvedenými v § 257 ods. 7 Tr. por. (uznesenie, proti ktorému nie je sťažnosť prípustná - § 183 ods. 2 Tr. por.), obžalovaný následne nemôže právne účinne odvolaním napadnúť výrok o vine rozsudku, ktorým bol po takomto dokazovaní vyhlásený súdom prvého stupňa. Odvolací súd v takom prípade, ak obžalovaný odvolanie podá, nemôže v zmysle § 317 ods. 1 veta prvá Tr. por. preskúmať výrok o vine v napadnutom rozsudku, teda nemôže podrobiť revíznej povinnosti prvostupňovým súdom zistený - priznaný - skutkový stav veci, ani jeho právne hodnotenie.
Okrem toho z ust. § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por. vyplýva, že ak tento zákon neustanovuje iné, rozsudok môže odvolaním napadnúť obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorých sa priamo týka, okrem výroku o vine v rozsudku, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku, uvedeného v obžalobe.
Odvolací súd riadiac sa vyššie uvedenými ustanoveniami sa potom zaoberal dôvodmi odvolania obžalovaného, ktoré sa týkali uloženého trestu.
Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvého stupňa vykonal všetky potrebné dôkazy na rozhodnutie o treste, teda dôkazy súvisiace s profilom obžalovaného, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na tento výrok nadväzujúce, avšak pochybil, keď sa neriadil aj ust. § 41 ods. 3 Tr. zák., a to z nasledovných dôvodov.
Z trestného spisu Okresného súdu v Lučenci 2T/65/2013 a následne aj z rozsudku okresného súdu v predmetnej trestnej veci vyplýva, že obžalovaný A. C. bol uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., ktorého skutku sa mal dopustiť tak, že
dňa 03.10.2012 v čase o 16.15 hod. v Haliči, hoci nie je držiteľom vodičského preukazu, po ulici Kpt. Nálepku viedol osobné motorové vozidlo zn. Opel Kadet, EČ: LC-XXX AG, kde pred rodinným domom č. 1 bol zastavený a kontrolovaný hliadkou OR PZ, ODI Lučenec, pričom uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp.zn. 3T/136/2008 zo dňa 25.06.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť toho istého dňa, bol uznaný vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. a bol mu uložený okrem iného aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v trvaní troch rokov.
Za to mu bol uložený podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere desať mesiacov a pre výkon tohto trestu bol zaradený v súlade s ust. § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Súčasne mu bol uložený aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v trvaní troch rokov.
Skutok, za ktorý je obžalovaný trestne stíhaný v danej trestnej veci sa stal dňa 20.09.2012, teda trinásť dní predtým, ako bol obžalovaný uznaný za vinného v trestnej veci vedenej na Okresnom súde v Lučenci pod sp.zn. 2T/65/2013.
Súd prvého stupňa mal preto skúmať, či v tomto konaní nejde o pokračovanie trestnej činnosti zo strany obžalovaného a následne či neprichádza do úvahy ukladanie spoločného trestu podľa § 41 ods. 3 Tr. zák.
Podľa § 122 ods. 10 Tr. zák., za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin; to neplatí vo vzťahu k čiastkovým útokom, spáchaným mimo územia Slovenskej republiky.
Podľa predmetného ustanovenia ale ods. 13, ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný aj po oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od toho procesného úkonu, ako nový skutok; to neplatí, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zák. V takom prípade ide o pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu.
Z ods. 10 ust. § 122 teda vyplýva, že pokračovanie v trestnej činnosti je taká trestná činnosť, keď jednotlivé čiastkové konania - čiastkové útoky napĺňajú rovnakú skutkovú podstatu trestného činu. V rámci danej skutkovej podstaty môže ísť o naplnenie rôznych alternatív toho istého trestného činu.
Subjektívna súvislosť spočíva v uskutočnení rovnakého zámeru. V podstate ide o uskutočňovanie vopred uváženého plánu.
V prípade pokračovacieho trestného činu sa všetky čiastkové útoky posudzujú ako jeden trestný čin, pričom najmä pri majetkových trestných činoch sa škody spôsobené jednotlivými čiastkovými útokmi spočítavajú.
V trestnej veci obžalovaného A. C., vedenej na Okresnom súde v Lučenci sp.zn. 2T/65/2013 bolo pre skutok zo dňa 03.10.2012 v tom čase obvinenému vznesené obvinenie dňa 27.02.2013 a následne v trestnej veci vedenej na Okresnom súde vo Veľkom Krtíši pod sp.zn. 9T/3/2014 bolo vznesené obvinenie dňa 10.07.2013. Z uvedeného vyplýva, že pre posúdenie, či ide o pokračovanie v trestnej činnosti v oboch prípadoch ust. § 122 ods. 13 Tr. zák. neprichádza do úvahy, lebo v tom čase obvinený nepokračoval v konaní, pre ktoré je stíhaný aj po oznámení vznesenia obvinenia.
Podľa § 41 ods. 3 Tr. zák., ak súd odsudzuje páchateľa za ďalší čiastkový útok, ktorý tvorí súčasť pokračovacieho trestného činu, za ktorého iný čiastkový útok bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť, zruší v rozsudku skorší výrok o vine o pokračovacom trestnom čine a trestných činoch spáchaných s ním v jednočinnom súbehu, celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad. Súd pri viazanosti skutkovými zisteniami v zrušenom rozsudku znova rozhodne o vine za pokračovací trestný čin vrátane nového čiastkového útoku, prípadne za trestné činy spáchané s ním v jednočinnom súbehu, ako aj o spoločnom treste za pokračovací trestný čin, ktorý nesmie byť miernejší, než trest uložený skorším rozsudkom. Súd prípadne rozhodne tiež o nadväzujúcich výrokoch, ktoré majú podklad vo výroku o vine. Ak je ukladaný trest za viac trestných činov, ustanovenia ods. 1 a 2, § 42 a § 43 sa použijú primerane.
Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že v danom prípade u obžalovaného A. C. prichádzalo v úvahu uložiť mu za skutok zo dňa 20.09.2012 a za skutok zo dňa 03.10.2012 spoločný trest, nakoľko boli splnené podmienky na to, aby jeho konanie bolo posúdené ako pokračovací trestný čin.
Odvolací súd, riadiac sa vyššie uvedenými ustanoveniami Trestného zákona, prihliadol v zmysle ust. § 34 Tr. zák. u obžalovaného na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti a poľahčujúce okolnosti a zhodnotil aj osobu obžalovaného a dospel k záveru, že trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov zodpovedá vyššie citovanému ustanoveniu aj vzhľadom na to, že sa jedná o páchateľa, ktorý bol doteraz devätnásťkrát súdom trestaný, najmä pre trestný čin krádeže a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia, a preto iný druh trestu ako trest nepodmienečný u neho neprichádzal v úvahu. Je nutné tiež poznamenať, že ide o páchateľa, ktorý riadi motorové vozidlá bez toho, aby mal na to príslušné doklady a koná tak aj napriek tomu, že súdom mu predtým bola zakázaná takáto činnosť vykonávať, čo on nerešpektoval. Preto bolo potrebné obžalovanému uložiť aj pomerne prísny trest zákazu činnosti, a to vo výmere šesť rokov, pretože len takto uložený trest splní individuálnu, ako aj generálnu prevenciu.
Na základe vyššie uvedených dôvodov potom odvolací súd rozhodol tak, že obžalovanému uložil spoločný trest za súčasného zrušenia výroku o vine z rozsudku Okresného súdu v Lučenci sp.zn. 2T/65/2013 zo dňa 04.06.2013, právoplatným dňom 20.06.2013.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.