Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41CoE-154-2014.pdf
PDF · 83.49 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoE/154/2014
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému O. A., nar. XX. XX. XXXX, IČO: XXXXXXXX, Z. XXX, XXX XX Z., o vymoženie 1.137,01 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. EX 2231/14, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 12Er/98/2014-14 zo dňa 26. februára 2014, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 12Er/98/2014-14 zo dňa 26. februára 2014 z r u š u j e a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Zvolen uznesením č.k. 12Er/98/2014-14 zo dňa 26. februára 2014 zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 29. 01. 2014.
Na odôvodnenie uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava sp. zn. SR 00429/12 zo dňa 23. 04. 2012.
Okresný súd preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a vykonal dokazovanie zmluvou o úvere uzavretou medzi oprávneným a povinným dňa 29. 04. 2011 a zmenkou zo dňa 29. 04. 2011.
Konštatoval, že pohľadávka oprávneného ku dňu 26. 02. 2014, teda ku dňu rozhodovania súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, predstavuje sumu 4,163,23 Eur, čo znamená, že celkový nárast dlhu za necelé tri roky od uzavretia zmluvy o úvere o viac ako 5,2 násobok, pričom bez trov rozhodcovského konani a trov právneho zastúpenia v exekúcii samotná výška istiny, zákonného úroku a zmenkového úroku predstavuje sumu 3.691,11 Eur, čo predstavuje oproti sume, ktorú oprávnený povinnému ako istinu skutočne poskytol (800,-- Eur) 4,6 násobné navýšenie. Rozhodcovský súd neskúmal primeranosť odplaty za poskytnutý úver, ani primeranosť ďalšieho navýšenia istiny úveru z pohľadu dobrých mravov. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že ku dňu rozhodovania rozhodcovského súdu predstavovala nesplatená istina úveru sumu 812,-- Eur, povinný teda ešte pred začatím rozhodcovského konania časť istiny uhradil. Rozhodcovský rozsudok sa tiež nezaoberal ani výškou a ani kumuláciou sankcií za omeškanie dlžníka z predmetnej zmluvy o úvere.
Okresný súd pri skúmaní exekučného titulu zameral svoju pozornosť na výšku sankcií spojených s omeškaním a zistil, že zmenkový úrok v sadzbe 0,25 % denne predstavuje v danom prípade za jeden kalendárny rok nárast dlhu povinného voči oprávnenému o 1.037,52 Eur. Uviedol, že zmenku dlžník
vystavil ako vystaviteľ v deň uzatvorenia úverovej zmluvy dňa 29. 04. 2011. K vyplneniu zmenky veriteľom, a tým aj k počiatku plynutia zmenkového úroku však došlo až v príčinnej súvislosti s neplnením záväzku zo strany dlžníka. Predmetná dohoda o vyplnení zmeniek je obsiahnutá vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, teda jej obsah a ani konkrétne znenie nebolo s dlžníkom individuálne dohodnuté. V zmysle zmenky sa zmenková suma úročí zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 04. 11. 2011, teda odo dňa, keď sa stal v zmysle čl. 4 všeobecných podmienok poskytnutia úveru splatný celý dlh. K samotnému vyplneniu zmenky teda veriteľ ako remitent pristúpil až v príčinnej súvislosti so zosplatnením celého dlhu, pričom k zosplatneniu dlhu došlo výlučne z dôvodu neplnenia zmluvných záväzkov zo strany dlžníka. Pri skúmaní skutočnosti, aký je približný nárast dlhu za jeden kalendárny mesiac okresný súd zistil, že pokiaľ ide len o zmenkový úrok, v danej konkrétnej veci sa navyšuje dlh povinného voči oprávnenému o 85,27 Eur za jeden kalendárny mesiac s počtom dní 30. K uvedenému považoval za potrebné pripočítať navýšenie o 6 % ročný zákonný úrok, čo predstavuje ďalšie navýšenie o 5,60 Eur mesačne. Rozhodnutím rozhodcovského súdu bol legitimizovaný taký stav, že pokiaľ oprávnený ako veriteľ poskytol povinnému ako dlžníkovi sumu 800,-- Eur, tak dlh povinného voči oprávnenému sa sankciami navyšuje mesačne o 90,87 Eur. Dlh dlžníka na sankčných plneniach sa navýši o čiastku 800,-- Eur, teda o sumu, ktorú veriteľ dlžníkovi reálne poskytol za časový úsek necelých 9 mesiacov. Za tento krátky časový úsek výška sankcií dosiahne 100 % výšky sumy, ktorú veriteľ dlžníkovi skutočne ako úver poskytol. Okresný súd nespochybnil právo oprávneného ako veriteľa na plnenie z predmetnej zmluvy o úvere pozostávajúce z poskytnutej istiny úveru a aj z primeranej odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov, avšak výška a kumulácia za omeškanie v predmetnej veci je podľa názoru okresného súdu pre dlžníka likvidačná a je v hrubom nepomere vo vzťahu k dlžníkovej povinnosti plniť včas a riadne svoj záväzok zo zmluvy o úvere.
Zistil, že zmluva o úvere je v danom prípade medzi účastníkmi uzatvorená v adhéznej forme, v podobe vopred pripraveného a predtlačeného formulára, ktorý oprávnený ako veriteľ používa v rámci svojej podnikateľskej činnosti opakovane pri uzatváraní zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu, pričom dlžník ako druhá zmluvná strana nemal možnosť obsah zmluvy s výnimkou, napr. výšky úveru a výšku a počtu jednotlivých splátok podstatným spôsobom ovplyvniť. Okolnosť, že zmluvu za veriteľa uzavrel mandatár v spojení s adhéznou formou zmluvy, nenasvedčuje tomu, že by uzatvorenie zmluvy sprevádzali rokovania, či vyjednávanie o obsahu zmluvy, pričom najmä takéto okolnosti sú typickým konaním dvoch podnikateľov pri uzatváraní vzájomných zmlúv a práve v tomto prostredí sa viac ako pri konaní iných subjektov súkromnoprávnych vzťahov prejavuje pôsobenie individuálnej autonómie súkromnoprávnych vzťahov a ich zmluvnej slobody.
Okresný súd mal za nepochybné, že právny úkon, ktorým boli medzi oprávneným v postavení veriteľa a povinným v postavení dlžníka zo zmluvy o úvere dojednané, či už odplata úveru zodpovedajúca navýšeniu o 52 % za štyri mesiace alebo neprimerané sankcie za porušenie dlžníkovej povinnosti plniť včas a riadne záväzky z predmetnej zmluvy o úvere, keď výška týchto sankcií za jeden kalendárny rok (1.105,74 Eur) oproti sume, ktorú veriteľ dlžníkovi reálne ako úver poskytol (800,-- Eur) predstavuje ročné navýšenie na sankciách o 138,2 %, sú v rozpore s pravidlami slušnosti a poctivého konania. Pokiaľ teda rozhodcovský súd vo svojom rozhodnutí plnenia z týchto dojednaní oprávnenému priznal, okresný súd mal za nepochybné, že takéto rozhodnutie rozhodcovského súdu zväzuje povinného na plnenie v rozpore s dobrými mravmi.
Nakoľko rozhodcovský rozsudok, ktorý má byť podkladom pre vykonanie exekúcie, zaväzuje povinného na plnenie v rozpore s dobrými mravmi, okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol.
Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní namietal, že okresný súd nesprávne právne posúdil vec. Uviedol, že okresný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Podľa jeho názoru okresný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera v napadnutom uznesení stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Okresný súd sa v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. Konštatoval, že postupom okresného súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní.
Oprávnený ďalej v odvolaní namietal, že okresný súd neúplne zistil skutkový stav veci, keďže dospel k záveru, že medzi zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská doložka. Poukázal na to, že exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom v konaní vedenom podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. K námietke okresného súdu ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom v súvislosti s ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka poukázal na dôvodovú správu k uvedenému ustanoveniu, v zmysle ktorého cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. V danej veci okresný súd konal nad rámec zákonných ustanovení. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
K odvolaniu vyjadrenie podané nebolo.
Uznesenie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonná sudkyňa odvolaniu nemienila vyhovieť a vec podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. predložila na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania a napadnuté uznesenie podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 29. 01. 2014 bol u súdneho exekútora vo forme zápisnice spísaný návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave, IČO: 35 922 761 sp. zn. SR 00429/12 zo dňa 23. 04. 2012. Z exekučného titulu vyplýva, že rozhodcovským rozsudkom bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť, aby žalobcovi (oprávnenému) zaplatil sumu 1.137,01 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.137,01 Eur od 04. 11. 2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1.137,01 Eur od 21. 12. 2011 do zaplatenia a trov konania v sume 315,96 Eur v mesačných splátkach. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe blankozmenky vystavenej dňa 29. 04. 2011, ktorou žalobca (oprávnený) a žalovaný (povinný) zabezpečili svoj záväzkový vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere.
Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania (29. 01. 2014) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. *) Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa ust. § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa ust. § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Z vyššie citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je zrejmé, že súd, v súvislosti s rozhodovaním o vydaní poverenia skúma najmä, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou) o vykonateľnosti, či exekučný titul bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené všeobecné podmienky konania podľa ust. § 103 O.s.p. V štádiu, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul, nie sú v rozpore so zákonom vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie, postačujúce je, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín a príloh. V exekučnom konaní je súd zo zákona oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok aj z hľadísk uvedených v ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Toto zákonné ustanovenie umožňuje súdu preskúmať aj materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku. Preto je súd povinný v tejto fáze konania prihliadnuť na to, či sú dané dôvody neprípustnosti exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní.
V súvislosti s vyššie uvedeným odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26. septembra 2011, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol: „V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. V súlade so zásadou rovnocennosti platí vyššie uvedené bez ohľadu na to, či exekučným titulom je rozsudok, ktorý vydal všeobecný súd, alebo rozhodcovský súd.“
Odvolací súd uvádza, že skúmanie správnosti rozhodcovského súdu okresným súdom (exekučným súdom) je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v ust. § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, t.j. či rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Z tohto ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku, pričom nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Rozhodujúcim bude len, či plnenie, ktoré má byť vykonané, odporuje alebo neodporuje dobrým mravom a len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd nepostupoval správne, keď skúmal vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, pričom okresný súd ani neskúmal, či plnenie priznané exekučným titulom odporuje alebo neodporuje dobrým mravom v celom rozsahu.
Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, v ktorom opätovne rozhodne o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.