Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22P-91-2013.pdf
PDF · 97.16 KB
Case nature
Area
Subarea
22P/91/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou, v právnej veci navrhovateľky G.. B. W., H.. T., A.. XX.XX.XXXX , S. W. O., X.. D. Č.. XX, F. W. S., F. Č.. XX, proti odporcovi F. W., A.. X.XX.XXXX, S. W. O., X.. D. Č.. XX, F. W. O.G., X.. D. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Danicou Holováčovou, advokátkou AK, so sídlom Košice, Poštová č. 14, za účasti maloletého T. W., A.. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
R o z v á d z a manželstvo navrhovateľky G.. B. W., H.. T., A.. XX.XX.XXXX a odporcu F. W., A.. X.XX.XXXX uzavreté dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu O. - T. M., vo zväzku X, ročníka XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX.
Na čas po rozvode z v e r u j e maloletého T. W., A.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorú u s t a n o v u j e za jeho majetkovú opatrovníčku.
Zo strany odporcu u r č u j e pre maloletého výživné vo výške 300,- Eur mesačne, ktoré je odporca p o v i n n ý posielať navrhovateľke vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, od právoplatnosti tohto rozsudku.
Styk odporcu s maloletým n e u r č u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka dňa 26.6.2013 podala na súd návrh na rozvod jej manželstva s odporcom a na úpravu práv a povinností k ich maloletému synovi. K rozhodnutiu podať návrh na rozvod manželstva dospela po dlhej a dôslednej úvahe. Ako dôvody odcudzenia manželov uviedla ich názorové nezhody a následné konflikty, kvôli ktorým navrhovateľka so synom opustili v máji 2011 spoločnú domácnosť. Navrhovateľka spolužitie s odporcom odmieta obnoviť.
Odporca s návrhom na rozvod súhlasil, ako aj so zverením ich syna do osobnej starostlivosti navrhovateľky.
Kolízna opatrovníčka odporúčala pre prípad, že súd manželstvo rodičov maloletého rozvedie, zveriť ich syna T. do osobnej starostlivosti navrhovateľky a zo strany odporcu určiť pre dieťa primerané výživné.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov, pripojenými listinnými dôkazmi a zistil tento s k u t k o v ý s t a v :
Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX a je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu O.
- T. M., vo zväzku X, ročníka XXXX, na strane XXX pod poradovým číslom XX.
Obaja sú slovenskí štátni občania.
Dňa XX.X.XXXX sa im narodil syn T..
Ich posledné spoločné bydlisko bolo na ulici X.. D. Q. O. A. Q..
Z návrhu na začatie konania a z výpovede navrhovateľky súd zistil, že s manželom sa pred uzavretím manželstva poznali asi dva roky. Otehotnela a to urýchlilo ich sobáš. Vydávala sa z lásky. V júni roku 2005 sa im narodil syn T.. Prvé roky ich manželstva boli harmonické. Neskôr si manžel našiel inú ženu a ona tento stav nemienila tolerovať. Z toho dôvodu prestali spolu bývať. Navrhovateľka spolu so synom opustila spoločnú domácnosť. Takto žijú už asi tri roky. Odporca sa o dieťa zaujíma, prispieva na jeho výživu sumou 960,- Eur mesačne. So synom majú veľmi dobrý vzťah, stará sa o neho, chodia spolu na dovolenky. Z toho dôvodu žiadala, aby súd rozhodol v zmysle ich dohody zo dňa 30.5.2014, ktorú súdu predložili. Žiadala, aby ich syn bol zverený do jej osobnej starostlivosti a aby odporca prispieval na čas po rozvode na jeho výživu sumou 300,- Eur. Nežiadala, aby bol upravený styk odporcu so synom, pretože mu nikdy v stretávaní sa so synom nebránila a nemieni tak robiť ani v budúcnosti.
Pracuje ako odborná pracovníčka vo firme PB Capital, a.s., so sídlom na Mlynskej ulici č. 27 v Košiciach a jej priemerný čistý mesačný príjem je asi 1.000,- Eur.
Maloletý T. má 9 rokov a od septembra/2014 bude navštevovať 4. ročník ZŠ. Odporca doteraz prispieval na potreby syna veľmi slušnou sumou, dokázala z nej zabezpečiť všetko, čo ich dieťa potrebovalo. Maloletý je zdravý, nemá s ním žiadne problémy. Vo voľnom čas chodí na bojové umenie, na taekwondo, na chovateľský krúžok, na futbalový krúžok a na šachový krúžok. Za tieto krúžky mesačne platila 3,- Eur, okrem taekwonda, za ktoré sa platilo 10,- Eur.
So synom býva v rodinnom dome spolu s jej rodičmi.
Odporca sa k jej návrhu pripojil. Vo svojej výpovedi uviedol, že súhlasí s tým, čo vypovedala navrhovateľka. Skutočne si prestali rozumieť, mali rôzne názory na vedenie domácnosti, na výchovu dieťaťa a na ďalšie veci, ktoré bolo potrebné v manželstve spoločne riešiť. Je pravdou, že si našiel priateľku, s ktorou však už v súčasnosti nežije.
Súhlasil s tým, aby dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá sa o dieťa riadne stará a bol ochotný prispievať na výživu syna sumou 300,- Eur mesačne a takisto mu zabezpečovať veci, ktoré budú nákladnejšie a o ktoré ho navrhovateľka požiada.
Je predsedom predstavenstva spoločnosti PB Capital, a.s. a jeho priemerný čistý mesačný zárobok je 3.000,- Eur.
Býva v rodinnom dome, mesačné náklady na jeho užívanie sú vo výške 1.200,- Eur. Do práce chodí osobným motorovým vozidlom, na benzín mesačne vynaloží približne 200,- Eur.
Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá.
Kolízna opatrovníčka uviedla, že rodičia maloletého T. dlhšiu dobu nevedú spoločnú domácnosť, avšak ich vzťahy sú dobré. Dokážu sa dohodnúť na potrebách svojho syna, odporca ich doteraz zabezpečoval. Z toho dôvodu odporúčala o úprave práv a povinností k dieťaťu rozhodnúť tak, ako sa rodičia dohodli. Odporca sa o maloletého zaujíma, navrhovateľka mu v stretávaní sa s ním nebráni a preto nie je nutné upravovať styk odporcu so synom.
Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona o rodine č. 36/2005, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
Podľa § 18 zákona o rodine č. 36/2005, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 22 zákona o rodine č. 36/2005, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 až 3 zákona o rodine č. 36/2005, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 27 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Podľa ust. § 28 ods. 1 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,
b)zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa ust. § 28 ods. 2 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4 a 5 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 75 ods. 1, 2 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Súd na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami vyhovel návrhu a manželstvo účastníkov rozviedol.
Rozvod manželstva je podľa slovenského právneho poriadku jediná prípustná forma zániku manželstva počas života oboch manželov. Rozvod manželstva predstavuje úplne zrušenie manželstva konštitutívnym rozhodnutím súdu na základe návrhu jedného z manželov.
Jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu je kvalifikovaný trvalý rozvrat manželstva. Vážnosť rozvratu spočíva v dôvodoch, ktoré viedli k podaniu návrhu na rozvod. Pri posudzovaní týchto otázok je nevyhnutné vychádzať z podmienok konkrétnej rodiny. Čo sa týka trvalosti rozvratu, rozvrat je dostatočne trvalý vtedy, ak nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Ak manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií, tento stav trvá už dlhšiu dobu a neexistuje vôľa obnoviť manželské spolužitie, možno hovoriť o trvalom rozvrate manželstva. Istým dôkazom trvalosti rozvratu môže byť aj výslovný súhlas druhého manžela s rozvodom.
Súd pri rozhodovaní prihliadal na citované zákonné ustanovenia, ako aj vykonané dôkazy a tvrdenia účastníkov. Pri skúmaní týchto skutočností sa zameral na zistenie, či manželstvo účastníkov je natoľko trvalo a vážne rozvrátené, že neplní svoju spoločenskú funkciu a nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Zároveň súd prihliadal aj na príčiny tohto rozvratu.
Súd mal za preukázané, že hlavným dôvodom rozvratu manželstva bol odporcov mimomanželský pomer. Odporca nedokázal problémy, ktoré sa v ich manželstve vyskytli, riešiť so svojou manželkou, pochopenie hľadal u inej ženy. Úlohou súdu je pomenovať príčinu rozvratu manželstva a poukázať na konanie, ktoré k nemu viedlo. Zákon o rodine ukladá manželom povinnosť byť si verní, čo odporca dlhodobo nerešpektoval. Porušením tejto povinnosti porušil aj povinnosť vzájomne rešpektovať
dôstojnosť svojej manželky, keďže dlhodobý mimomanželský vzťah nie je prejavom úcty a ohľaduplnosti k druhému manželovi a zodpovednosti k spoločným deťom.
Na základe vykonaného dokazovania, zisteného skutkového stavu a s prihliadnutím k uvedeným ustanoveniam zákona manželstvo navrhovateľky a odporcu rozviedol, pretože zistil, že ich manželstvo je vážne rozvrátené a neplní svoje základné funkcie. Ani jeden z účastníkov nemieni žiť v takomto zväzku a nie je predpoklad, že by dokázali spolužitie obnoviť.
Zveril maloletého do osobnej starostlivosti navrhovateľky, keďže sa na tom rodičia dohodli, rovnako po ich dohode súd neurčil styk odporcu s maloletým T..
Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinnoprávnych vzťahov. Cieľom úpravy tejto otázky v zákone je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Táto má však viacero foriem - môže byť plnená osobnou starostlivosťou, poskytovaním vecných plnení, napr. bývania alebo stravovania. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním osobnej starostlivosti, bývania a stravovania. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd.
Pre určenie výšky výživného je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Súd z toho pri určovaní výšky výživného vychádzal a prihliadal na bytové, zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov.
Príjem navrhovateľky predstavuje priemerne 1.000,- Eur. Hradí každodenné potreby syna a poskytuje mu plnohodnotnú osobnú starostlivosť a s tým súvisiace plnenia.
Odporca zarába v priemere 3.000,- Eur a aj po odpočítaní sumy, ktorú vynakladá na svoje nutné výdavky je schopný na potreby syna mesačne posielať 300,- Eur.
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
Keďže sa po vyhlásení a odôvodnení rozsudku
prítomní vzdali svojho práva podať voči nemu odvolanie, nemôžu ho podávať.