Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (24)Rozsudok_0T-12-2014.pdf
PDF · 76.69 KB
No categories available
0T/12/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v trestnej veci proti obžalovanému A.. E. J., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25. júna 2014, takto
rozhodol:
Obžalovaný A.. E. J. nar. XX. XX. XXXX v V., trvale bytom Y. číslo XXX, okres V., živnostník, ženatý, na slobode
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
dňa 22. 02. 2014 v čase okolo 03.30 hodine, po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, v stave vylučujúcom spôsobilosť, viedol osobné motorové vozidlo značky NISSAN PATROL evidenčné číslo TS XXX BA po ceste číslo II/520 a to v smere od obce Suchá Hora na obec Vitanová, okres Tvrdošín, pričom asi 1 km pred začiatkom obce Vitanová bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Tvrdošín a vykonanou dychovou skúškou mu bolo dňa 22. 02. 2014 v čase o 03.34 hodine zistené 0,92 mg/l alkoholu v dychu,
t e d a
vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
t ý m s p á c h a l
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2, 3, § 36 písm. l/ Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 20 (dvadsať) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, 3, § 36 písm. l/ Trestného zákona ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 36 (tridsaťšesť) mesiacov.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal pod č. Pv 176/14/5507-6 dňa 23.02.2014 obžalobu na obv. A.. E. J. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Na hlavnom pojednávaní dňa 25.06.2014 samosudca podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku za súhlasu prokurátora Okresnej prokuratúry Námestovo prijal vyhlásenie obžalovaného A.. E. J. o tom, že je vinný zo spáchania žalovaného skutku a súčasne podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku samosudca vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, nakoľko neboli žiadne dôvodné pochybnosti o tom, že obžalovaný sa dopustil konania kladeného mu za vinu, ktoré naplnilo tak po subjektívnej ako aj objektívnej stránke všetky zákonné znaky prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že veľmi ľutuje čo sa stalo. Obhajoval sa tým, že policajti mu kázali, aby odviezol auto potom, čo ich zastavili s kamarátom E. S., ktorý vozidlo šoféroval a ktorého následne predviedli na policajnú stanicu. Nasadol teda do auta a išiel za policajtmi, ktorí mali výstražné svetlá a mal zaradenú jednotku. Následne sa mu stratili a zastavili ho potom medzi Hladovkou a Vitanovou. Uviedol, že je živnostník, má stavebnú a poľnohospodársku firmu, pričom stavby vykonáva v Bratislave a Košiciach, kde jeho prítomnosť na stavbách je bezprostredne nutná. Teda strata vodičského preukazu je pre neho strata zisku a zároveň sa to dotkne aj ľudí, ktorých zamestnáva.
K osobe obžalovaného súd prečítal listinné dôkazy, najmä odpis z registra trestov, evidenčnú kartu vodiča, výpis z evidencie priestupkov a správu obce Vitanová. Z týchto dôkazov a jeho výpovede vyplynulo, že obžalovaný je živnostníkom a tiež od 17.12.2012 je zapísaný do evidencie samostatne hospodáriacich roľníkov, je ženatý, má 3 deti. Z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený. Doposiaľ nebol súdom trestaný. Z evidencie priestupkov súd zistil, že obžalovaný sa doteraz dopustil 13 priestupkov v cestnej premávke, a to v rokoch 2004, 2005, 2007, 2008, 2010, ďalej päťkrát v roku 2012, z toho dvakrát závažnejším spôsobom konania a tiež dvakrát v roku 2013, za ktoré priestupky mu boli uložené blokové pokuty a v roku 2010 mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 4 mesiace.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súčasne súd pri ukladaní trestu obligatórne prihliadol podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
V prípade obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a to, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a úprimne ho oľutoval (§ 36 písm. l) Trestného zákona). Iné poľahčujúce okolnosti súd u obžalovaného nezistil, pričom obžalovanému nepriťažovalo nič.
Vzhľadom na tento prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností, súd v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona po znížení hornej hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody určenej v § 289 ods. 1 Trestného zákona o jednu tretinu, teda na osem mesiacov, uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace. Podľa názoru súdu trest v tomto trvaní dostatočne zaručuje s prihliadnutím na osobu obžalovaného a jeho doterajší život nápravu a prevýchovu obžalovaného do budúcnosti. Zároveň aj s prihliadnutím na okolnosti prípadu však u obžalovaného nie je na zabezpečenie ochrany spoločnosti nevyhnutný okamžitý výkon uloženého trestu odňatia slobody, z ktorého dôvodu súd podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odložil výkon uloženého trestu pri súčasnom určení primeranej skúšobnej doby podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona v trvaní 20 mesiacov. Pretože obžalovaný spáchal skutok v súvislosti s vedením motorového vozidla, uložil mu súd zároveň podľa § 61 ods. 1 Trestného zákona aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu. Pri určovaní výmery tohto trestu súd vychádzal z ust. § 61 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou. Po znížení hornej hranice tohto trestu o jednu tretinu podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona sa súd mohol pohybovať v rozmedzí jeden rok až sedem rokov pričom uložil obžalovanému trest zákazu činnosti v trvaní 36 mesiacov, čo je v dolnej polovici trestnej sadzby. Tento považoval súd za primeraný vzhľadom na okolnosti spáchania trestného činu, kedy iba sám obžalovaný tvrdil, že konal na pokyn policajtov a tiež vzhľadom k tomu, že obžalovaný sa v minulosti dopustil trinástich priestupkov (i keď niektoré sú staršieho dáta) práve na úseku cestnej premávky, naposledy dvakrát v roku 2013. Je teda evidentné, že u obžalovaného nejde len o ojedinelé vybočenie, ale že obžalovaný opakovane porušuje povinnosti uložené mu ako vodičovi v cestnej premávke, čo zrejme len vyvrcholilo v tomto prípade, kedy viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky takmer v stave ťažkej opitosti, pričom súd takéto správanie vodičov považuje za prejav najvyššej arogancie, ktorým neohrozujú len svoj život, ale hlavne životy ostatných účastníkov cestnej premávky. Teda trest zákazu činnosti v trvaní 36 mesiacov považoval súd v jeho prípade za primeraný.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 ) Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.