Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/166/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov senátu JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu UNIVERSUM REAL, s.r.o., Kuzmányho 7, Banská Bystrica, IČO: 35 703 105, práv. zast. Advokátska kancelária IGAZOVÁ & PARTNERS, s.r.o., Koceľova 15, Bratislava, proti žalovanému C.. N. F., O.. XX.XX.XXXX, V. K. XX, V., práv. zast. JUDr. Eva Ludviková, advokát, s.r.o., Štefánikova 42, Košice, o určenie neplatnosti právneho úkonu a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 4.10.2010 č.k. -403, jednohlasne takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 4.10.2010 č.k. -403 mení tak, že určuje, že zmluva o prevode obchodného podielu spoločnosti SYNAKO spol. s r. o. Banská Bystrica, IČO: 35 721 103, uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 2.6.2003 je absolútne neplatná a na jej základe ani podľa Dohody o odplate z 3.6.2003, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, nevzniklo žalovanému právo na zaplatenie odmeny.

O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o návrhu žalobcu na určenie absolútnej neplatnosti Zmluvy o prevode obchodného podielu v spoločnosti SYNAKO spol. s r. o. medzi žalobcom a žalovaným dňa 2.6.2003 a na jej základe aj určenia, že ani podľa Dohody o odplate z 3.6.2003 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným nevzniklo žalovanému právo na zaplatenie odmeny tak, že žalobu zamietol. Druhým výrokom žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % na účet právnej zástupkyne žalovaného, ktorých výška bude vyčíslená samotným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodol tak po tom, keď vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, svedkov C.. U. O., C.. P. M.X., vyjadreniami právnych zástupcov zúčastnených strán a oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania a tvoriacimi obsah spisu. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci zmluvy mali medzi sebou od roku 2002 obchodné vzťahy, na základe ktorých uzatvorili viaceré zmluvy, ktoré smerovali k tomu, aby žalovaný nakúpil pre spoločnosť SYNAKO spol. s r. o., ktorej bol spoločníkom, pozemky na Č. X. aj za prostriedky, ktoré získal od žalovaného. Následne mal žalovaný previesť spolu so svojou manželkou C.. C. F. obchodný podiel na žalobcu, ktorý by sa takýmto spôsobom ako jediný spoločník SYNAKO spol. s r. o. stal vlastníkom pozemkov na Č. X.. Takýto systém nadobudnutia pôdy nie priamo odkúpením pôdy, ale odkúpením spoločnosti, nazývaný tiež „systém L.“, bol preukázaný tak z výpovede žalovaného ako aj svedka C.. P. M., ktorý potvrdil, že účelom uzatvorenia Zmlúv o prevode obchodného podielu bolo jednoznačne získanie pozemkov na Č. X.. Keďže Obchodný register vedený na Okresnom súde Bratislava I z dôvodu porušenia ustanovenia § 105 ods. 1 Obchod. zák. nezapísal do obchodného registra zmeny v spoločnosti SYNAKO spol. s r. o., tak ako o to požiadal C.. X. B. vo svojom návrhu na zápis zmien, ktorý bol doručený Okresnému

súdu Bratislava I dňa 7.1.2003, uzavreli účastníci konania v poradí druhú Zmluvu o prevode obchodného podielu dňa 2.6.2003. Zmluva v súlade s § 115 ods. 3 Obchod. zák. mala písomnú formu a podpisy na nej boli osvedčené dňa 1.7.2003. Žalobca ako nadobúdateľ, ktorý nebol spoločníkom v bode 5.1 vyhlásil, že pristupuje k spoločenskej zmluve. V bode 4.1 Zmluvy o prevode obchodného podielu bolo uvedené, že zmluva je odplatná, pričom výška odplaty ako aj spôsob úhrady a splatnosť odplaty bude stanovená osobitnou dohodou. Takouto osobitnou dohodou je Dohoda o odplate za prevod obchodného podielu uzatvorená dňa 3.6.2003, v ktorej bola cena presným spôsobom určená spolu s jej splatnosťou.

Žalobca ako jeden z dôvodov neplatnosti zmluvy uviedol absenciu dohody o cene priamo v Zmluve o prevode obchodného podielu s tým, že hoci Obchod. zák. nespája s absenciou dohody o cene sankciu neplatnosti, avšak Obchod. zák. je lex specialis vo vzťahu k Obč. zák., ktorý upravuje dôvody neplatnosti právnych úkonov vo všeobecnosti, Zmluva o prevode obchodného podielu je neplatná, keďže v rozpore s § 37 ods. 1 Obč. zák. je neurčitá. Svoje tvrdenia oprel o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , podľa ktorého pri odplatnom prevode obchodného podielu musí byť v zmluve uvedená jeho cena alebo spôsob jej určenia. Spôsob vypočítania ceny obchodného podielu Obchod. zák. neupravuje, preto ak spoločenská zmluva neurčuje inak, určí sa dohodou zmluvných strán. Ak sa na tom strany dohodnú, môže byť vypočítaná ako vyrovnávací podiel spoločníka.

Súd prvého stupňa posúdil, že v prejednávanej veci si zmluvné strany dohodli odplatnosť prevodu obchodného podielu s tým, že sa dohodli z určitých dôvodov na uzatvorení osobitnej dohody ohľadne výšky ceny prevádzaného obchodného podielu. Takúto dohodu skutočne na nasledujúci deň po uzatvorení Zmluvy o prevode obchodného podielu uzatvorili. Podľa názoru prvostupňového súdu teda vyššie uvedený judikát posudzuje absolútne skutkovo odlišnú situáciu, kedy spoločníci uzavreli Zmluvu o prevode obchodného podielu bez určenia ceny, resp. spôsobu jej výpočtu. Podľa poznámky k vyššie uvedenému rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , pokiaľ ide o obsahové náležitosti zmluvy, tie musia pod sankciou neplatnosti zodpovedať všeobecnej právnej úprave právnych úkonov (§ 34 a nasl. Obč. zák.), teda najmä zmluva musí byť urobená určite a zrozumiteľne. Preto súd prvého stupňa uviedol, že uzavretím Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 2.6.2003 účastníci konania ako zmluvné strany zhodne prejavili vôľu takýmto spôsobom zabezpečiť žalobcovi prostredníctvom nadobudnutia väčšinového podielu v spoločnosti SYNAKO spol. s r. o. vlastníctvo pôdy na Č. X.. Zmluvné strany považovali Zmluvu o prevode obchodného podielu ako aj následnú Dohodu o odplate za prevod obchodného podielu za platnú, o čom svedčia ich následné kroky, a to konkrétne uzatvorenie Zmlúv o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva, ktoré slúžili k zabezpečeniu pohľadávky žalovaného ako veriteľa zo Zmluvy o prevode obchodného podielu, spísanie Notárskej zápisnice zo dňa 2.7.2003 N656/2003, , ktorou žalobca ako povinná osoba uznala svoj záväzok zo Zmluvy o prevode obchodného podielu.

Pokiaľ ide o ďalší z namietaných dôvodov neplatnosti Zmluvy o prevode obchodného podielu a to, že Spoločenská zmluva spoločnosti SYNAKO spol. s r. o. nepripúšťala rozdelenie obchodného podielu na viaceré časti a prevod rozdeleného obchodného podielu na tretiu osobu a ani nezverila do pôsobnosti valného zhromaždenia rozhodovanie o zmene Spoločenskej zmluvy, a teda k zmene mohlo dôjsť len na základe dohody spoločníkov, pričom k takejto dohode nedošlo, súd prvého stupňa poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Obdo V 79/2003, podľa ktorého, ak Spoločenská zmluva neupravovala možnosť prevodu obchodného podielu na tretiu osobu, ale k prevodu došlo so súhlasom všetkých spoločníkov, nemôže byť takýto prevod neplatný iba z dôvodu, že to Spoločenská zmluva neumožňuje. Spoločenská zmluva je prejavom spoločnej vôle spoločníkov a všetci spoločníci spoločne majú právo zmeniť ju aj tak, že v konkrétnej záležitosti budú postupovať odchýlne od jej úpravy. Na mimoriadnom valnom zhromaždení spoločnosti SYNAKO spol. s r. o. všetci spoločníci súhlasili s rozdelením obchodného podielu spoločníka C.. N. F. a s prevodom rozdeleného obchodného podielu na spoločnosť UNIVERSUM REAL, s. r. o.. Ide teda o vyjadrenie súhlasnej vôle všetkých spoločníkov, ktorí boli oprávnení aj zmeniť Spoločenskú zmluvu. Je teda zrejmé, že ani na základe vyššie uvedeného dôvodu nemohlo dôjsť k neplatnosti Zmluvy o prevode obchodného podielu.

K ďalšej námietke žalobcu, že Dohoda o odplate za prevod časti obchodného podielu uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa 3.6.2003 je taktiež absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Obč. zák.,

pretože bol uzatvorený nielen v rozpore so zákonom, ale zákon taktiež obchádza a zároveň sa prieči dobrým mravom, súd prvého stupňa uviedol, že v danom prípade došlo k prevodu obchodného podielu spoločnosti, ktorá v tom čase bola majiteľom cca 18,5 ha pozemkov na Č. X., ktoré žalobca ako realitná kancelária potom, ako sa stal spoločníkom spoločnosti SYNAKO spol. s r. o. s väčšinovým podielom predával za cenu 1.200,- Sk/m2 a teda dohodnutie výšky odplaty za prevod obchodného podielu bolo ovplyvnené vlastníctvom vyššie uvedených pozemkov. Tiež bolo vyjadrením reálnych obchodných investícií, a preto v žiadnom prípade nemožno posudzovať tento právny úkon (t.j. Dohodu o odplate za prevod časti obchodného podielu) ako právny úkon, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi.

Na základe uvedeného dospel súd prvého stupňa k záveru, že Zmluva o prevode obchodného podielu uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 2.6.2003 je platná, a preto žalobu zamietol. Súčasne uviedol, že o trovách konania súd rozhodne podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 7 O.s.p. a žalovanému, ktorý bol plne úspešný, priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že až po právoplatnosti tohto rozsudku bude rozhodnuté o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a navrhol ho zmeniť a návrhu žalobcu vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania. V odôvodnení odvolania uviedol, že naliehavý právny záujem na vydaní rozhodnutia, ktorým súd určí, že Zmluva o prevode obchodného podielu medzi žalobcom a žalovaným dňa 2.6.2003 je absolútne neplatný právny úkon vyplýva aj z toho, že v danom prípade nemožno očakávať, ani predpokladať, že žalovaný uplatní voči žalobcovi nárok na peňažné plnenie, zaplatenie tzv. odmeny za prevod obchodného podielu a že by v tomto konaní bola riešená otázka platnosti zmluvy ako prejudiciálna otázka. Žalovaný totiž disponuje exekučným titulom, notárskou zápisnicou o uznaní záväzku spísanou dňa 2.7.2003 a práva na základe tejto požadoval v exekučných konaniach priamo vymoženie svojej pohľadávky voči žalobcovi, bez predošlého uplatnenia práva na zaplatenie peňažnej sumy v osobitnom súdnom konaní. Hrozba vymožiteľnosti neexistujúcej pohľadávky zo strany žalovaného pretrváva, pričom žalovaný postúpil časť tejto pohľadávky tretej osobe. Okrem toho žalobca uvádza, že dňa 5.10.2010 Ústavný súd SR vydal rozhodnutie sp. zn. ÚS III. 375/2010-11, ktorým odmietol „sťažnosť“ podanú žalovaným proti rozsudkom, ktoré boli vydané v súdnych konaniach vedených medzi rovnakými účastníkmi na Krajskom súde v Banskej Bystrici a v dovolacích konaniach vedených na Najvyššom súde SR, predmetom ktorých bolo určenie neplatnosti zmlúv o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva a tiež vrátenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Z odôvodnenia rozhodnutia vydaného Ústavným súdom SR v časti týkajúcej sa posúdenia námietky sťažovateľa trvajúcej na platnosti samotnej Zmluvy o prevode obchodného podielu a namietanej aplikácie rozsudku NS SR sp. zn. (str. 4, ods. druhý a nasl. odôvodnenia) priamo vyplýva, že Ústavný súd dospel k záveru, že aj keď v okolnostiach porovnávaných prípadoch existujú odlišnosti, toto rozhodnutie NS SR presne definuje, že „pri odplatnom prevode obchodného podielu musí byť v zmluve uvedená jeho cena alebo spôsob jej určenia“, pričom ide o podstatnú obsahovú náležitosť zmluvy o prevode obchodného podielu vychádzajúcu z ust. § 37 ods. 1 Obč. zák., ktorej absencia vedie k posúdeniu zmluvy ako neplatnej pre jej neurčitosť.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po oboznámení sa so spisovým materiálom a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, a preto ho podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. V odôvodnení uviedol, že z dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa boli nesporne zistené skutkové okolnosti veci, najmä uzavretie Zmluvy o prevode obchodného podielu v spoločnosti SYNAKO spol. s r. o. zo dňa 2.6.2003 a následnej Dohody o odplate z 3.6.2003, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné.

Žalobca v konaní však namietal, že v Zmluve o prevode obchodného podielu z 2.6.2003 uzatvorenej medzi účastníkmi konania nebola právne relevantným spôsobom dohodnutá cena za prevod obchodného podielu a ani spôsob určenia a výpočtu tejto ceny. Žalobca však nikdy nespochybnil, že Dodatok k Zmluve o prevode obchodného podielu, ktorým bola zachytená vôľa prejavujúca za aké

vysoké peňažné plnenie dôjde k prevodu, by nepatril do sledu prejavenej vôle, ktorej výsledkom by bol perfektný právny úkon. Žalobca len tvrdí, že to malo byť na jednom dokumente alebo na prvom dokumente mal byť spôsob výpočtu určený a na druhom dokumente zrejme mal byť dopočítaný, resp. označoval zachytenie vôle s časovým odstupom za konvalidáciu. Ak zákon hovorí, že cena má byť dohodnutá v „zmluve“, t.j. v dvojstrannom právnom úkone, má tým na mysli preukázateľne zachytiť vôľu v procese robenia jednotlivých úkonov, ktoré smerujú k tomu, aby ich bolo toľko a takej kvality, že v momente, keď strany urobia úkon, ktorý považujú za posledný, tak súhrn vzájomne prepojených úkonov navodí stav, že zákon s tým už spája právne následky a až vtedy možno právny úkon považovať za dokonalý, perfektný a vtedy sa zmluvné strany dostávajú do nebezpečia posudzovania či to, čo urobili bolo urobené tak, aby s tým zákon spojil následky. V danom prípade, keď mal byť právny úkon prevodu obchodného podielu perfektný bol deň kedy došlo k legalizácii podpisu, t.j. 1.7.2003. Z dokazovania pred súdom prvého stupňa vyplýva, že konateľ žalobcu C.. B., ktorý za žalobcu všetky predmetné dokumenty podpisoval a viedol celé rokovanie ohľadom uzatvárania zmlúv medzi účastníkmi konania v rokoch 2002 a 2003, nespochybnil žiadne svoje konanie a nikdy neuviedol žiaden dôvod neplatnosti zmlúv a iných dojednaní. Pokiaľ ide o neplatnosť Dohody o odplate za prevod časti obchodného podielu, s poukazom na § 39 Obč. zák. je nesporné, že spoločnosť SYNAKO spol. s r. o. bola v čase podpisu Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 2.6.2003 a následnej Dohode o odplate zo dňa 3.6.2003 vlastníkom cca 18 ha pozemku v katastri obce Č.C. X. pri Bratislave, ktorých vlastníctvo priamo ovplyvňovalo dohodu o výške odplaty za prevod obchodného podielu. Preto nepristúpila k prevedeniu svojho majetku, a tak sa skutočná hodnota imania spoločnosti v účtovných záznamoch nepremietla, a to zrejme z toho dôvodu, aby nedošlo k zbytočnému daňovému zaťaženiu. Žalobca ako väčšinový spoločník spoločnosti SYNAKO spol. s r. o. pôsobí ako realitná kancelária, ktorá predmetné pozemky speňažila. Žalobca od Zmluvy o prevode obchodného podielu neodstúpil a neumožnil tak vrátenie obchodných podielov v čase, keď ešte spoločnosť bola majiteľom pozemkov, a tak neumožnil vrátenie prijatého plnenia titulom odplaty, oproti takto zachovanému stavu spoločnosti SYNAKO spol. s r. o..

Odvolací súd totožne s právnym názorom súdu prvého stupňa dospel k názoru, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu, keďže toto rozhodnutie má priamy vplyv pri rozhodovaní o otázke vlastníctva žalobcu k nehnuteľnostiam, ktoré nadobudol žalovaný na základe uzatvorených Zmlúv o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva a taktiež pri rozhodovaní o ďalších právnych otázkach súvisiacich s uzatvorenou Zmluvou o prevode obchodného podielu. Účastníci zmluvy medzi sebou od roku 2002 mali aktívne obchodné vzťahy, na základe ktorých uzatvorili viaceré zmluvy, ktoré smerovali k tomu, aby žalovaný nakúpil pre spoločnosť SYNAKO spol. s r. o., ktorej bol spoločníkom, pozemky na Č. X. aj za prostriedky, ktoré získal od žalovaného. Následne mal žalovaný previesť spolu so svojou manželkou C.. F. obchodný podiel na žalobcu, ktorý by sa takýmto spôsobom ako jediný spoločník spoločnosti SYNAKO spol. s r. o. stal vlastníkom pozemkov na Č. X..

Odvolací súd sa dôsledne zaoberal tou časťou odvolania, kde žalobca ako jeden z dôvodov neplatnosti Zmluvy o prevode obchodného podielu uviedol absenciu dohody o cene priamo v Zmluve o prevode obchodného podielu s tým, že hoci nespája s absenciou dohody o cene sankciu neplatnosti, avšak je lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, ktorý upravuje dôvody neplatnosti právnych úkonov vo všeobecnosti. Preto je toho názoru, že zmluva je neurčitá, pričom svoje tvrdenia oprel o rozhodnutie NS SR sp. zn. . Publikovaný judikát podľa názoru odvolacieho súdu ale rieši diametrálne odlišnú situáciu, keďže sporové strany zo vzorového judikátu urobili len jediný úkon, podpísali len jedinú listinu, a to Zmluvu zo dňa 29.12.1994, v ktorej neboli obsiahnuté všetky podstatné náležitosti tak, aby s nimi zákon spojil následok. Absentovala dohoda o cene alebo odkaz ako ju vypočítať.

Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanom prípade je nesporné, že dňa 2.6.2003 uzatvorili účastníci konania Zmluvu o prevode obchodného podielu, Zmluva v súlade s § 115 ods. 3 Obchod. zák. mala písomnú formu a podpisy na nej boli osvedčené dňa 1.7.2003. Žalobca ako nadobúdateľ, ktorý nebol spoločníkom v bode 5.1 vyhlásil, že pristupuje k Spoločenskej zmluve. V bode 4.1 Zmluvy bolo uvedené, že zmluva je odplatná, pričom výška odplaty, ako aj spôsob úhrady a splatnosť odplaty bude stanovená osobitnou dohodou. Takouto osobitnou dohodou je Dohoda o odplate za prevod obchodného podielu uzatvorená dňa 3.6.2003, v ktorej bola cena presným spôsobom určená spolu s

jej splatnosťou. V dôsledku uvedeného považoval tak ako súd prvého stupňa žalobu za nedôvodnú. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie a navrhol, aby dovolací súd zrušil rozsudky tak odvolacieho súdu, ako i súdu prvého stupňa. Žalobca v dovolaní namietal, že snaha odvolacieho súdu, tak ako aj preferovaný záujem súdu prvého stupňa posúdiť obsah právneho úkonu vyjadreného slovami iba podľa výkladových pravidiel, najmä podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, v danom prípade neobstojí, pretože prejavená vôľa nesmie byť v rozpore s jazykovým prejavom a takýmto výkladom nemožno dopĺňať to, čo nie je v príslušnej listine obsiahnuté. Dôvodil, že ak v zmluve o prevode obchodného podielu, ktorý mal byť odplatný, nebola dohodnutá žiadna cena ani spôsob jej určenia, pretože ide o podstatnú obsahovú náležitosť zmluvy, jej absencia vedie k posúdeniu zmluvy ako neplatnej pre jej neurčitosť a túto chýbajúcu podstatnú náležitosť nemožno dopĺňať ani po určitom odstupe po vykonaní úkonu, pretože absolútne neplatný právny úkon nemožno konvalidovať. Tiež uviedol, že súd neposudzoval predmetnú zmluvu o prevode obchodného podielu z hľadiska jej určitosti, ignorujúc priložený rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. . K pridržiavaniu sa súdom prvého stupňa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky ÚS I. 242/07 žalobca namietal, že toto rozhodnutie bolo vydané v súvislosti s preskúmavaním úplne inej skutkovo a právne odlišnej veci, kde zmluva o budúcej zmluve obsahovala všetky zákonom vyžadované náležitosti, čo sa v danom prípade nestalo pre chýbajúcu dohodu o cene. Žalobca tiež v dovolaní namietal, že súdy nevzali do úvahy rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 19. mája 2010 pod sp. zn. a napriek tomu, že v tomto rozhodnutí vydanom vo veci totožných účastníkov konania bola posúdená a vyriešená otázka platnosti hmotnoprávneho vzťahu medzi účastníkmi tak, že bolo rozhodnuté, že uvedená zmluva o prevode obchodného podielu je absolútne neplatný právny úkon pre jej neurčitosť podľa § 37 ods. 1 Obč. zák., a to za aplikovania rozsudku NS SR sp. zn. . Taktiež odvolací súd ignoroval tieto rozhodnutia ako i Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 5. októbra 2010 č.k. ÚS III. 375/2010-11, ktorým ústavný súd odmietol sťažnosť podanú žalovaným proti rozsudkom Okresného a Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako i rozsudku NS SR, vydanému v tejto veci v dovolacom konaní. Preto žalobca poukázal na pochybenia najmä na strane odvolacieho súdu, pretože právoplatné rozhodnutia vydané v dovolacích konaniach vo veci vedenej medzi rovnakými účastníkmi, ktorými došlo k vyriešeniu otázky hmotnoprávneho vzťahu medzi identickými účastníkmi, má svoj význam aj pre ďalšie súdne konanie v prejednávanej, teda súvisiacej veci. Iný postup by podľa žalobcu zakladal stav právnej neistoty a porušenia tak Ústavy Slovenskej republiky, ako aj Listiny základných práv a slobôd.

Žalovaný sa k dovolaniu žalobcu nevyjadril.

Dovolací súd pri prejednaní dovolania dospel k záveru, že k vade konania na strane odvolacieho súdu došlo podľa ust. § 237 písm. d/ O.s.p., pretože odvolací súd nezaujal žiadne stanovisko na argumenty žalobcu uvedené v jeho odvolaní, a to že v predmetnej veci bolo už prv právoplatne rozhodnuté. K tomuto tvrdeniu predložil žalobca odvolaciemu súdu rozhodnutia NS SR sp. zn. , a 101/2009, a tiež ani k rozhodnutiu Ústavného súdu SR č.k. ÚS.III. 375/2010-11. Preto dovolací súd dospel k záveru, že postupom odvolacieho súdu, keď jasne a zrozumiteľne v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. právne nezdôvodnil vo svojom rozhodnutí, prečo nepovažuje rozhodnutia súdov za rozhodnutie v tej istej veci, došlo zo strany odvolacieho súdu k znemožňovaniu účastníkovi konania

- žalobcovi realizovať procesné práva tak, ako mu ich priznáva Občiansky súdny poriadok za účelom bránenia a ochrany jeho práv a právom priznaných záujmov. Preto dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom preskúma uvedené rozhodnutia NS SR a ÚS SR, z ktorých zaujme právny názor, či v prejednávanej veci nedošlo k právoplatnému rozhodnutiu.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) opätovne prejednal odvolanie žalobcu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok nie je vecne správny.

Žalobca podal 22.7.2008 na súde prvého stupňa žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu - zmluvy o prevode obchodného podielu a určenie neexistencie práva podľa § 80 písm. c/ O.s.p.. V žalobe uviedol, že medzi účastníkmi konania bola dňa 2.6.2003 uzavretá Zmluva o prevode obchodného podielu, na základe ktorej mal žalovaný ako prevodca previesť časť obchodného podielu spoločnosti SYNAKO spol. s r. o. Banská Bystrica (vtedy ešte Bratislava), IČO: 35 721 103 na žalobcu ako nadobúdateľa obchodného podielu. Dňa 3.6.2003 účastníci konania uzavreli písomne tzv. Dohodu o odplate za prevod obchodného podielu, podľa ktorej bola stanovená výška odplaty na sumu 160.000.000,- Sk. Podľa čl. II. Dohody o odplate za prevod obchodného podielu na zaplatenie dohodnutej odplaty, ktorú mal žalobca zaplatiť žalovanému, mala byť započítaná pohľadávka žalobcu 35.000.000,- Sk, ktorú mal tento voči žalovanému zo zmluvy o pôžičke, uzavretej 19.7.2002 medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, nie však ako spoločníkom obchodnej spoločnosti a tiež suma 19.900.000,- Sk, už predtým vyplatená žalovanému. Podľa tejto dohody o odplate zostávajúca časť odplaty za prevod obchodného podielu v sume 105.100.000,- Sk mala byť zaplatená žalovanému do 31.8.2003 pod hrozbou zaplatenia zmluvnej pokuty podľa čl. III. tejto dohody. Na zabezpečenie splatenia tejto pohľadávky uzatvorili účastníci konania ďalšie písomné zmluvy - Zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva zo dňa 30.7.2003 k nehnuteľnosti v k.ú. V. V., na základe ktorej bol a je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník a zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 3.6.2003 v k.ú. P., na základe ktorej sa stal žalovaný vlastníkom nehnuteľnosti v P. a doteraz je zapísaný ako jej vlastník v katastri nehnuteľností. Žalovaný postúpil časť svojej pohľadávky voči žalobcovi v sume 52.000.450,- Sk postupníkovi PTS & Partners a.s. Košice a túto skutočnosť oznámil žalobcovi podaním zo dňa 16.10.2003. Na základe takéhoto „údajného postúpenia pohľadávky“ a s poukázaním na predchádzajúce „uznanie záväzku“, spísané medzi žalobcom a žalovaným formou notárskej zápisnice dňa 2.7.2003 pod zn. N 656/2003, NZ 555088 na Notárskom úrade Mgr. Zory Belkovej v Banskej Bystrici, vymáhala spoločnosť PTS & Partners a.s. Košice zaplatenie postúpenej sumy v exekučnom konaní. Výsledkom exekúcie bolo, že táto spoločnosť v exekúcii vymohla 4.834.284,40 Sk. Žalobca v žalobe poukázal, že zmluva o prevode obchodného podielu uzavretá medzi účastníkmi konania je absolútne neplatný právny úkon podľa § 37 ods. 1 Obč. zák., pretože v nej nebola dohodnutá cena prevodu ani uvedený spôsob určenia a výpočtu tejto ceny, hoci bol zmluvne dojednaný prevod ako odplatný. Poukázal pritom na rozhodnutie NS SR sp. zn. , v ktorom je vyslovený jednoznačný právny názor, že zmluva o prevode obchodného podielu, z ktorej je zrejmé, že ide o prevod odplatný a táto neobsahuje dohodu o cene alebo dohodu o spôsobe jej určenia, je absolútne neplatný právny úkon podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. pre jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť. Súd prvého stupňa síce vo veci vykonal dokazovanie a správne posúdil, že žalobca má naliehavý právny záujem na uvedenom určení, avšak v rozpore s uvedeným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR posúdil zmluvu o prevode obchodného podielu, ako aj následnú dohodu o odplate za platné právne úkony, ktoré sú jasné a zrozumiteľné a vyjadrujú vôľu účastníkov zmluvného vzťahu. Odvolací súd v pôvodnom odvolacom konaní sa s právnym názorom súdu prvého stupňa stotožnil a vôbec neprihliadol na argumenty žalobcu uvedené v odvolaní a tiež neprihliadol na rozhodnutia Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR, ktoré v odvolacom konaní predložil, v dôsledku čoho dovolací súd jeho rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd v predmetnom odvolacom konaní zistil, že Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. až 101/2009 zo dňa 19. mája 2010 zamietol dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30. októbra 2008 sp. zn. a zároveň zrušil dopĺňajúci rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. a jeho uznesenie zo dňa 11. decembra 2008. Uvedené konanie bolo vo veci totožných účastníkov ako v prejednávanej veci a žalobca: UNIVERSUM REAL, s.r.o., Kuzmányho 7, Banská Bystrica, IČO: 35 703 105 sa v ňom domáhal určenia neplatnosti zmlúv o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a určení jeho vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Z dovolacieho rozhodnutia je zrejmé, že odvolací súd - Krajský súd Banská Bystrica - v poradí druhým rozsudkom (prvý bol dovolacím súdom zrušený), si už neosvojil právny záver súdu prvého stupňa o platnosti zmluvy o prevode obchodného podielu uzavretej účastníkmi konania a tiež dohody o cene prevodu ako ďalším úkonom, pretože obsahové náležitosti zmluvy, pod sankciou neplatnosti, musia zodpovedať všeobecnej právnej úprave právnych úkonov, ktoré sú vyjadrené v § 34 a nasl. Obč. zák.. Teda zmluva musí byť uzavretá určite a zrozumiteľne a v zmluve o prevode obchodného podielu musí byť výslovne uvedené, či ide o prevod bezodplatný alebo odplatný a pri odplatnom prevode s uvedením konkrétnej ceny alebo spôsobu jej určenia, tak ako to vyplýva z ust. § 115 Obchod. zák.. Ak dohoda o cene, ani o prípadnom spôsobe jej

určenia nie je v zmluve uvedená, ide o zmluvu absolútne neplatnú pre jej neurčitosť. Z neplatnej zmluvy o prevode obchodného podielu preto nemôže zaniknúť ani účasť spoločníka v predmetnej spoločnosti, a to ani na základe rozhodnutia valného zhromaždenia spoločnosti z dôvodu prevodu obchodného podielu. Účastníci konania uzavreli zmluvu o prevode obchodného podielu, v ktorej nie je uvedené okrem skutočnosti, že ide o odplatný prevod, aká je cena obchodného podielu, ani spôsob, akým by mala byť určená. Nie je rozhodujúce, že dohoda o cene bola uzatvorená následne v krátkom alebo dlhšom časovom odstupe, dôležité je, že bola uzavretá pri podpise zmluvy bez jej uvedenia. Teda odvolací súd riešil otázku platnosti zmluvy o prevode obchodného podielu ako otázku prejudiciálnu a právne uzavrel, že predmetná zmluva o prevode obchodného podielu je absolútne neplatným právnym úkonom. V súvislosti s uvedeným žalobe o určenie neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnosti vyhovel a určil jej neplatnosť. Dovolací súd vo svojom rozhodnutí rozhodol, že odvolací súd postupoval správne, keď riešil ako prejudiciálnu otázku platnosť hlavného zabezpečovaného záväzku, ktorým je zmluva o prevode obchodného podielu. Taktiež skonštatoval, že táto zmluva o prevode obchodného podielu je absolútne neplatná v dôsledku absencie uvedenia ceny obchodného podielu alebo spôsobu jej určenia. Súčasne uviedol, že na tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť ani posudzovaný úmysel konajúceho v tomto obchodnom vzťahu, ktorý chcel dohodu o cene určovať samostatným doplnkom.

Odvolací súd tiež z odvolania žalobcu zistil, že proti uvedenému rozhodnutiu dovolacieho súdu podal žalovaný sťažnosť na Ústavný súd SR, avšak tento vo svojom Náleze z 5. októbra 2010 č.k. ÚS III. 375/2010-11 sťažnosť odmietol, čím potvrdil správnosť právneho posúdenia veci tak odvolacím, ako i dovolacím súdom.

Z uvedeného vyplýva, že otázka platnosti zmluvy o prevode obchodného podielu a jej následnej dohody o odplate bola vyriešená právoplatne v inom konaní, a preto podľa rozhodnutia NS SR je touto skutočnosťou súd viazaný i v predmetnom konaní. Keďže otázka platnosti - neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu bola v inom konaní riešená len ako prejudiciálna otázka a nebolo o nej rozhodnuté právoplatným výrokom, mal žalobca podľa § 80 písm. c/ O.s.p. naliehavý právny záujem na predmetnej určovacej žalobe.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil a žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách prvostupňového, odvolacieho i dovolacieho konania bude rozhodnuté samostatným uznesením do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.