Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/67/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: UNISA, s.r.o., so sídlom Radlinského 31, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 44 887 531, zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Elenou Penxovou, advokátkou, so sídlom C. R. X, XXX XX I. R. C., proti žalovanému: capital costs s.r.o., so sídlom Jánošíkova 264, 010 01 Žilina, IČO: 46 068 236, v konaní o zaplatenie 2.326,39 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -72 zo dňa 17. septembra 2013, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -72 zo dňa 17. septembra 2013 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.326,39 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy

400 Eur od 23.7.2011 do 22.3.2012,

335,42 Eur od 15.8.2011 do zaplatenia,

244,07 Eur od 15.8.2011 do zaplatenia,

1.634,58 Eur od 5.8.2011 do zaplatenia,

211,40 Eur od 12.9.2011 do 27.3.2012,

304,84 Eur od 12.9.2011 do 27.3.2012,

112,32 Eur od 23.9.2011 do zaplatenia,

v lehote do troch dní po právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi na účet právnej zástupkyne žalobcu trovy konania vo výške 146,13 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 463,68 Eur, v lehote do troch dní po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia k procesnému postupu uviedol, že na pojednávanie nariadené na deň 17.09.2013 sa účastníci konania, ani právna zástupkyňa žalobcu nedostavili. Právna zástupkyňa žalobcu písomným podaním zo dňa 16.09.2013 ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a navrhla, aby súd rozhodol vo veci bez účasti žalobcu a jeho právnej

zástupkyne. Žalovaný písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 06.09.2013 žiadal o odročenie pojednávania nariadeného na deň 17.09.2013 z dôvodu, že dňa 20.08.2013 mu bolo doručené oznámenie o výkone daňovej kontroly subjektu FISHER CONSTRUCTION s.r.o., so sídlom v Bratislave. V čase doručenia predmetného oznámenia bol ako jediný majiteľ a konateľ firmy na dovolenke, nebol oboznámený so zásielkou, a preto nemohol poveriť niekoho iného na jeho zastupovanie pred správcom dane tak, aby si bol istý, že koná v jeho mene správne. Zároveň uviedol, že daňový úrad po prebratí zásielky určuje daňovníkovi lehotu ôsmich dní, v ktorej je možné dohodnúť si iný termín. Poukázal na skutočnosť, že si je vedomý poučenia zo strany súdu podľa § 21 O.s.p., avšak v tomto prípade nie je možné, aby za žalovaného konal jeho zamestnanec, prípadne splnomocnený zástupca, nakoľko spor je ekonomického charakteru, je zjavné, že spoločnosti majú inak účtované faktúry a ich výplaty na účet, pričom účtovníctvo a jeho agendu vedie on ako konateľ a jediný majiteľ spoločnosti. Ako prílohu predložil Oznámenie o výkone daňovej kontroly zo dňa 13.08.2013. Okresný súd nevyhovel žiadosti žalovaného zo dňa 06.09.2013 o odročenie pojednávania, nakoľko skutočnosti v nej uvedené nepovažoval za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania v zmysle ustanovenia § 119 ods. 1 O.s.p.. Tvrdená daňová kontrola sa týkala iného subjektu, než je účastník konania na strane žalovaného, pričom z Oznámenia o výkone daňovej kontroly zo dňa 13.08.2013 nevyplývalo, že v deň začiatku daňovej kontroly 17.09.2013 o 9:00 hod. by sa mal kontrolovaný daňový subjekt, resp. osoba oprávnená konať v jeho mene dostaviť k správcovi dane, ale povinnosť daňového subjektu v lehote ôsmich dní od začatia daňovej kontroly predložiť doklady na jej vykonanie. Zo žiadosti žalovaného taktiež nevyplýval dôležitý dôvod, pre ktorý by za žalovaného nemohla v konaní konať iná osoba ako štatutárny orgán v zmysle ustanovenia § 21 O.s.p., prípadne splnomocnený alebo právny zástupca. Z uvedených dôvodov podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania a právneho zástupcu žalobcu.

K veci samej poukázal na ust. § 261 ods. 1, § 409 ods. 1, § 365 ods. 1 veta prvá, § 324 ods. 2, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. a vykonané dokazovanie. Okresný súd mal preukázané, čo nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k vzniku platného záväzkového vzťahu, a to kúpnej zmluvy uzavretej podľa ustanovenia § 409 a nasl. Obchodného zákonníka v ústnej forme. Rovnako nebolo sporné, že žalobca ako predávajúci si splnil svoj záväzok z kúpnej zmluvy, t.j. dodal žalovanému tovar v dňoch, množstve a v rozsahu ako vyplýva z faktúr, objednávok a dodacích listov na č.l. 5 - 22 spisu a žalovaný tento tovar prevzal. Rovnako nebola sporná správnosť výšky fakturovanej kúpnej ceny v zmysle faktúr označených v návrhu na začatie konania.

Podstata obrany žalovaného spočívala v tom, že niektoré faktúry uplatnené zo strany žalobcu boli čiastočne alebo úplne uhradené, na základe čoho dlžná suma, ktorú žalobca požaduje, nezodpovedá skutočnosti. Žalobca predloženými výpismi z účtu preukázal, že žalovaný v čase po začatí konania a v čase po vydaní platobného rozkazu uhradil dňa 23.03.2012 faktúru č. 110100595 v neuhradenom zostatku 400 Eur a dňa 23.08.2012 faktúru č. 110100787 v sume 211,40 Eur a faktúru č. 110100789 v sume 304,84 Eur a v rozsahu žalovaným vykonaných čiastočných úhrad zobral žalobu späť. Žalovaný v priebehu konania neoznačil ani nepredložil žiadne dôkazné prostriedky, ktoré by preukazovali, že z jeho strany došlo k vykonaniu aj iných čiastočných úhrad než tých, na ktoré poukázal žalobca v písomnom vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu zo dňa 16.05.2012.

Žalobca kúpnu cenu za dodaný tovar vyúčtoval žalovanému faktúrami označenými v návrhu na začatie konania, o ktorých v priebehu konania nevznikla pochybnosť o tom, že sa dostali do dispozičnej sféry žalovaného. Uvedené faktúry okresný súd vyhodnotil ako výzvu na plnenie podľa ustanovenia § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka (nesprávne v odôvodnení uvedené § 240 ods. 2 Obchodného zákonníka), v zmysle ktorého by žalovanému ako dlžníkovi vznikla povinnosť splniť záväzok voči žalobcovi bez zbytočného odkladu po tom, čo ho žalobca o plnenie požiadal. Uvedením dátumu splatnosti na predmetných faktúrach žalobca prejavil vôľu, aby mu žalovaný uhradil kúpnu cenu v lehote splatnosti jednotlivých faktúr. Vzhľadom na uvedené sa žalovaný dostal do omeškania so splnením peňažného záväzku voči žalobcovi odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúr, od ktorého dňa si žalobca uplatnil nárok na zákonný úrok z omeškania. Okresnému súdu bola známa z jeho činnosti výška úroku z omeškania. Vo vzťahu k faktúram, ktoré boli žalovaným v priebehu konania uhradené, jeho omeškanie v súlade s ustanovením § 365 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka trvalo až do dňa zániku záväzku splním v zmysle ustanovenia § 324 ods. 2 Obchodného zákonníka. Okresný súd považoval žalobcom

uplatnený nárok za nesporný, skutkovo a právne dôvodný, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný dlžnú sumu uhradil, a preto žalobe v plnom rozsahu vyhovel. O trovách prvostupňového konania rozhodol podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní, priznal plnú náhradu trov konania, a to v sume 146,13 Eur titulom zaplateného súdneho poplatku a 463,68 Eur titulom trov právneho zastúpenia.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že štatutárny zástupca sa nezúčastnil pojednávania, na ktorom bol vynesený rozsudok. Na pojednávaní chcel predložiť dôkazné listiny z účtovníctva, ktoré by svedčili o jeho tvrdeniach v rámci podaného odporu, a to, že ním došlo k úhradám faktúr v plnej miere alebo čiastočnej miere. Napriek tomu, že sa riadne ospravedlnil, jeho ospravedlnenie bolo zamietnuté a z tohto dôvodu bol doručený rozsudok prekvapením. Mal za to, že nie je možné, aby o tak vysokej čiastke rozhodoval súd bez účasti žalovaného, ktorý nemal možnosť sa k celej veci vyjadriť a predložiť dôkazy. Súd konal a rozhodoval len na základe dôkazov, ktoré boli predložené žalobcom, teda nebola zachovaná rovnosť účastníkov pred zákonom a bola mu odňatá možnosť vyjadriť sa ku každému z dôkazov žalobcu. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K doručenému odvolaniu žalovaného sa žalobca písomne nevyjadril.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 219 ods. 2 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -94 zo dňa 22.05.2014 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku žalobcovi prostredníctvom právnej zástupkyne a žalovanému s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 17.06.2014, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..

Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku preskúmavaný v medziach odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 5.11.2013. Žalovaný namietal, že postupom okresného súdu, ktorý prejednal vec v jeho neprítomnosti, i napriek žiadosti o ospravedlnenie neúčasti a o odročenie pojednávania, došlo tým k odňatiu možnosti žalovanému konať pred súdom.

K odvolaciemu dôvodu odňatia možnosti konať pred súdom, keď vec bola na pojednávaní konanom dňa 17.9.2013 rozhodnutá v neprítomnosti žalovaného, sa krajský súd oboznámil s priebehom celého postupu súdneho konania, zhodne s názorom okresného súdu konštatuje, že boli splnené podmienky pre prejednanie veci v neprítomnosti žalovaného v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p.. Tento záver krajského súdu vyplýva z viacerých okolností. Jednou z nich je samotná dĺžka súdneho konania, k začatiu ktorého došlo doručením žaloby na Okresný súd v Žiline dňa 10.02.2012. V skrátenom konaní bol vo veci vydaný platobný rozkaz č.k. -24 zo dňa 15.2.2012, proti ktorému v zákonnej lehote podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že dôvody uvádzané v návrhu sa nezakladajú na pravde, nakoľko niektoré faktúry boli čiastočne alebo úplne uhradené a na základe toho dlžná suma, teda suma, ktorú žalobca žaluje, sa nezakladá na pravde. Okresný súd vo veci vytýčil prvý termín pojednávania na deň 08.08.2013 o 10,45 hod.. Žalovaný podaním zo dňa 29.7.2013, doručeným osobne Okresnému súdu v

Žiline dňa 29.07.2013, ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, žiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že v uvedenom termíne bude čerpať dovolenku s pobytom v zahraničí. Okresný súd v podaní zo dňa 31.07.2013 žalovanému oznámil, že vyhovel jeho žiadosti o zmenu termínu pojednávania, zároveň ho poučil podľa ust. § 21 O.s.p., že za právnickú osobu môže v občianskom súdnom konaní okrem štatutárneho orgánu konať aj zamestnanec poverený štatutárnym orgánom, prípadne sa môže právnická osoba ako účastník konania dať zastúpiť advokátom alebo ktoroukoľvek fyzickou osobou spôsobilou na právnické úkony. Ďalší termín pojednávania bol vytýčený na deň 17.9.2013. Vo vzťahu k tomuto termínu žalovaný podaním zo dňa 06.09.2013, podaným osobne Okresnému súdu Žilina dňa 06.09.2013, požiadal o odročenie termínu pojednávania z dôvodu oznámenia o výkone daňovej kontroly subjektu FISHER CONSTRUCTION s.r.o., so sídlom v Bratislave, a súčasne pripojil Oznámenie Daňového úradu Bratislava zo dňa 13.08.2013 s tým, že daňová kontrola začína dňa 17.09.2013. Okresný súd Žilina oznámením zo dňa 09.09.2013 (č.l. 64 spisu) oznámil žalovanému, že nevyhovel jeho žiadosti zo dňa 06.09.2013 o odročenie pojednávania, nakoľko skutočnosti v nej uvedené nepovažuje za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, a to z dôvodov, že tvrdená daňová kontrola sa týka iného subjektu, než je účastník konania na strane žalovaného, z Oznámenia o výkone daňovej kontroly zo dňa 13.08.2013 nevyplýva, že v deň začiatku daňovej kontroly 17.9.2013 o 09,00 hod. by sa mal kontrolovaný daňový subjekt, resp. osoba oprávnená konať v jeho mene dostaviť k správcovi dane, ale povinnosť daňového subjektu v lehote 8 dní od začatia daňovej kontroly predložiť doklady potrebné na jej vykonanie. Zo žiadosti žalovaného taktiež nevyplýva dôležitý dôvod, pre ktorý by za žalovaného nemohla v konaní konať iná osoba ako štatutárny orgán v zmysle ust. § 21 O.s.p., prípadne splnomocnený alebo právny zástupca.

Z obsahu Zápisnice o pojednávaní pred okresným súdom zo dňa 17.9.2013 bolo zistené, že okresný súd sa oboznámil s ospravedlnením neúčasti na pojednávaní právnej zástupkyne žalobcu, žalovaného, bolo zistené riadne a včas vykázané doručenie predvolania žalovanému ako vyplýva z č.l. 53, jeho žiadosť o odročenie pojednávania zo dňa 06.09.2013, oznámenie zo dňa 09.09.2013 o spôsobe posúdenia tejto žiadosti zo strany okresného súdu. Na to okresný súd konštatoval splnenie podmienok podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p., vec prejednal v neprítomnosti žalovaného, vykonal dokazovanie a vo veci rozhodol.

Z ust. § 101 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že k odročeniu súdneho pojednávania sa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to podanie žiadosti o odročenie pojednávania a existencia dôležitého dôvodu. Krajský súd konštatuje na základe uvedeného zisteného priebehu konania pred súdom prvého stupňa, že žalovaný nepreukázal existenciu tvrdeného dôležitého dôvodu pre odročenie pojednávania k dátumu 17.09.2013 a súčasne sa ani nejednalo o dôležitý dôvod, práve pre priebeh celého súdneho konania, jeho dĺžku a spôsob vykonávania dôkazov pred okresným súdom. V zhode s prvostupňovým súdom krajský súd konštatuje, že sama o sebe skutočnosť oznámenia daňového úradu o výkone daňovej kontroly nemôže byť dôležitým dôvodom na odročenie súdneho pojednávania, pretože kontrolovaným subjektom je iný subjekt, a to FISHER CONSTRUCTION s.r.o., so sídlom Bratislava, pričom z obsahu oznámenia ani nevyplývala povinnosť tohto subjektu dostaviť sa do miesta vykonávania kontroly, a to v priestoroch Daňového úradu Bratislava, keď bolo umožnené dohodnúť nový termín začatia daňovej kontroly a jeho súčasťou bola žiadosť, aby v lehote 8 dní odo dňa začatia kontroly, t.j. od 17.09.2013 tento subjekt predložil všetky doklady potrebné na vykonanie daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie máj 2013. Pristupuje k tomu i skutočnosť, že účastníkom konania na strane žalovaného je právnická osoba, ktorá podľa ust. § 13 ods. 1 druhá veta Obchodného zákonníka koná nielen štatutárnym orgánom, ale môže za ňu konať zástupca. Súčasne podľa procesného práva, a to ust. § 21 ods. 1 O.s.p., v konaní pred súdom za právnickú osobu môže konať nielen jeho štatutárny orgán, ale aj zástupca, prípadne zamestnanec, ktorý tým bol poverený štatutárnym orgánom. Vzhľadom k daným možnostiam, nielen cez hmotné právo, ale aj cez procesné právo, žalovaný ako právnická osoba mohol zabezpečiť svoju účasť na súdnom pojednávaní, nielen štatutárnym orgánom, ale aj zástupcom, prípadne zamestnancom, ktorý by tým bol poverený štatutárnym orgánom. Naviac, o tejto možnosti bol žalovaný poučený v zmysle oznámenia prvostupňového súdu. Pokiaľ tieto možnosti účasti žalovaný nevyužil, nenaplnil ich, tak prejednaním veci v neprítomnosti žalovaného mu nemohlo byť odňaté právo konať pred súdom.

Zvýrazňuje krajský súd, že k zrealizovaniu niektorej z daných možností pri zabezpečení účasti žalovaného ako právnickej osoby na nariadenom súdnom pojednávaní, bol žalovanému vytvorený i dostatočný časový priestor vzhľadom na prvý vytýčený termín pojednávania vo veci, a to dňa 08.08.2013

a druhý následný termín vytýčeného pojednávania dňa 17.09.2013, tak práve k tejto možnosti danej cez hmotné a procesné právo, žalovaný ako právnická osoba, pokiaľ tvrdil záujem byť prítomný na pojednávaní v tejto veci, tak mohol si zvoliť osobu zastupujúcu ho v rámci tohto konania. Pre úplnosť krajský súd zvýrazňuje, že to, že žalovanému nebolo odňaté právo konať pred súdom, potvrdzuje aj včasné a riadne doručenie predvolania žalovanému, ktoré bolo vykonané v súlade s ust. § 115 ods. 2 O.s.p., keď podľa doručenky na č.l. 53 spisu bolo zistené, že žalovaný predvolanie na nariadené pojednávanie prevzal dňa 02.08.2013 a k rozhodnutiu vo veci došlo dňa 17.09.2013.

Je potrebné zdôrazniť, že boli splnené podmienky k prejednaniu veci v neprítomnosti žalovaného, a to s ohľadom aj na dôslednú aplikáciu zásady rovnosti strán v súdnom konaní, ktorá je vyjadrená nielen v ust. § 18 O.s.p., ale aj v čl. 47 Ústavy Slovenskej republiky. Zásada rovnosti strán v súdnom procese sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok subjektov, o ktorých právach a povinnostiach rozhoduje súd (, ). Pod rovnakým postavením účastníkov možno rozumieť iba také procesné postavenie, ktoré zabezpečí spravodlivý proces. Požiadavka spravodlivého procesu v sebe obsahuje zásadu zaručujúcu pre každú stranu v procese mať rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane. Obsah práva rovnosti ako jedného z určujúcich ústavno-právnych princípov občianskeho súdneho konania spočíva v tom, že všetci účastníci občianskeho súdneho konania (osobitne sporového konania), ako aj iného civilného procesu, majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých procesných podmienok bez zvýhodnenia, alebo diskriminácie niektorej z procesných strán. Nerozhoduje procesné postavenie alebo procesná pozícia účastníka, nie je podstatné ani to, ktorý z účastníkov sa stane žalobcom a ktorý z účastníkov je žalovaný (). Zásada vyjadrujúca „právo na spravodlivý súdny proces" je spojená s nutnosťou rovnakých „pravidiel hry", ale tiež aj s princípom „rovnosti zbraní" pre všetkých účastníkov súdneho konania. Súdy sú preto povinné túto zásadu, ktorá je upravená aj v ust. § 18 O.s.p. aplikovať vo vzťahu ku všetkým účastníkom súdneho konania, t.j. bez ohľadu, aké majú procesné postavenie, a to nielen proti sporovej strane, v danom prípade žalovanému, ktorý podal odvolanie, ale aj vo vzťahu k žalobcovi. Žalobca ako strana v spore pri rovnosti so žalovaným má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a je to práve súd, ktorý aj podľa ust. § 6 O.s.p. postupuje v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. V záujme zabezpečenia výkonu týchto práv a rovnosti strán v spore je preto potrebné dôvod pre odročenie pojednávania posudzovať so zreteľom k naplneniu týchto zásad a práv, a vážnosť takéhoto dôvodu kvalifikovať tak s ohľadom k tejto zásade rovnosti, k samotnému účastníkovi súdneho konania a celkového priebehu sporu.

Okresný súd svojim procesným postupom poskytol žalovanému ako účastníkovi konania priestor uplatňovať svoje práva, z ktorého dôvodu nebolo možné dospieť k záveru, že došlo k porušeniu práva žalovaného na súdnu ochranu a na rovnosť v konaní. Krajský súd v súvislosti so svojimi závermi poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , podľa ktorého ... „zmyslom procesných garancií, vyplývajúcich z čl. 47 ods. 3 a z čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a z čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, je zabezpečiť, aby bola účastníkovi konania, na ktorého sa tieto garancie vzťahujú, poskytnutá zo strany príslušného orgánu verejnej moci rozumná a dostatočná možnosť uplatniť svoj vplyv na priebeh a výsledok konania využitím svojich procesných práv za podmienok, ktoré ho nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície v porovnaní s druhým účastníkom konania. Ak procesný postup orgánu verejnej moci objektívne poskytol účastníkovi konania priestor uplatniť tieto procesné práva, no ten ich bez dôvodu hodného osobitného zreteľa nevyužil (prípadne nevyužil v plnom rozsahu), nemožno dospieť k záveru, že došlo k porušeniu jeho základných práv na súdnu ochranu, na rovnosť v konaní alebo na prerokovanie veci v jeho prítomnosti, prípadne k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie".

Žalovanému nebola odňatá možnosť konať pred súdom ani v rovine námietky uvedenej v odvolaní, že sa nemal možnosť k celej veci vyjadriť a predložiť dôkazy. Odvolací súd zdôrazňuje, že splnenie dôkaznej povinnosti, ktorá bola aj na strane žalovaného, bolo potrebné zhodnocovať aj vo vzťahu k celému postupu prvostupňového súdu, keďže žalovaný od dátumu doručenia platobného rozkazu, t.j. od 08.03.2012, následne k podanému odporu zo dňa 19.03.2012 až do momentu meritórneho rozhodnutia veci okresným súdom mal žalovaný vytvorený dostatočný časový priestor, v rámci ktorého mohol označovať, predkladať dôkazy, uvádzať obranu a skutočnosti k žalobcom uplatnenému nároku.

Zvýrazňuje krajský súd, že nemožno odňatie možnosti konať pred súdom zúžiť len na jedno vo veci vykonané pojednávanie, keďže v zmysle dôkaznej povinnosti v zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. žalovaný, pokiaľ už v odpore voči vydanému platobnému rozkazu zo dňa 19.03.2012 namietal nedôvodnosť žalobného nároku žalobcu v celom rozsahu, poskytol tvrdenie o čiastkovej úhrade dlžnej sumy, tak na túto okolnosť mu bol vytvorený dostatočný časový priestor pre označovanie a predkladanie dôkazov, čo žalovaný nevyužil. Naopak, sám žalobca v priebehu konania, a to v podaní zo dňa 16.05.2012 okresnému súdu oznámil, že zo strany žalovaného došlo k čiastočnej úhrade faktúr, a to faktúry č. 110100595 dňa 23.03.2012 v sume 400 Eur, faktúry č. 110100787 dňa 28.03.2012 v sume 211,40 Eur, faktúry č. 110100789 dňa 28.03.2012 v sume 304,84 Eur, v rámci ktorého podania uskutočnil dispozitívny úkon, a to čiastočné späťvzatie žaloby, o ktorom dispozitívnom úkone bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Žilina č.k. -44 zo dňa 07.08.2012 právoplatným a vykonateľným dňa 11.09.2012. Krajský súd v súvislosti s nesplnením dôkaznej povinnosti zo strany žalovaného poukazuje i na skutočnosť, že nebola nevyhnutná osobná účasť konateľa žalovaného a jeho výsluchu, keďže v konečnom dôsledku podľa ust. § 125 O.s.p. výsluch žalovaného ako účastníka konania je len jedným z dôkazných prostriedkov, a pokiaľ v konaní okresným súdom k veci boli produkované iné dôkazy, z ktorých okresný súd ustálil dôvodnosť žalobcovho nároku, tak ani z tejto roviny nebolo možné konštatovať, že by postupom okresného súdu došlo k odňatiu možnosti žalovanému konať pred súdom.

Odvolací súd zdôrazňuje, že nedošlo k porušeniu ani Ústavou garantovaných práv žalovanému ako účastníkovi súdneho konania v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ide o právo v danom prípade žalovaného ako účastníka konania, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov aj v jeho prítomnosti s tým, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, pričom k realizovaniu tohto práva žalovaným, postupom okresného súdu, ktorý je vyhodnotený krajským súdom vyššie, boli žalovanému vytvorené podmienky. Teda aj toto Ústavou dané právo žalovaný nenaplnil, nevyužil ho, tak bol správny postup okresného súdu, ktorý je povinný aplikovať aj ust. § 6 O.s.p., a to postupovať v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná v spojení s ust. § 114 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je súd povinný pripraviť pojednávanie tak, aby bolo možné rozhodnúť o veci spravidla na jedinom pojednávaní.

K odňatiu možnosti žalovanému konať pred súdom nedošlo ani s ohľadom na charakter prejednávanej veci. Nespornosť žalobcovho nároku vyplývala z doložených listinných dôkazov, ako aj z tvrdení poskytnutých žalobcom v žalobe a žalovaným v podanom odpore, keď tak žalobca a ani žalovaný nespochybnili uzavretie právneho úkonu kúpnej zmluvy ústnou formou, rovnako nespochybnili poskytnuté plnenie zo strany žalobcu a jeho prevzatie zo strany žalovaným, ktorá okolnosť vyplývala i z predložených listinných dôkazov. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní tvrdil, že chcel predložiť dôkazy a listiny z účtovníctva o tvrdení, že ním došlo k úhradám faktúr v plnej miere alebo čiastočnej miere, tak je potrebné uviesť, že žalovaný ani k podanému odporu a ani v rámci odvolacieho konania takéto dôkazy nepredložil a jeho tvrdenie bolo potom zhodnotené so záverom jeho nepreukázania.

Žalovaný v podanom odvolaní žiadne iné relevantné dôvody k veci samej nezadefinoval, a preto ani krajský súd nemal splnené podmienky k tomu, aby prehodnocoval závery rozhodnutia okresného súdu, viažuce sa ku skutkovému a právnemu vyhodnoteniu dôvodnosti žalobcovho nároku, výsledkom čoho bolo rozhodnutie o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.326,39 Eur s príslušenstvom, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia okresného súdu. Na základe uvedeného mohol krajský súd v právnej rovine len poukázať na odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p.. Bolo zrejmé a medzi účastníkmi nesporné, ktoré zhodné tvrdenia si osvojil i odvolací súd podľa ust. § 120 ods. 3 O.s.p., uzavretie zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, na základe ktorého žalobca plnil a žalovaný plnenie prevzal, čo bolo preukázané listinnými dôkazmi. Vzhľadom k poskytnutiu plnenia zo strany žalobcu, oproti nemu nastúpil vznik povinnosti žalovaného zaplatiť cenu poskytnutého plnenia, vo vzťahu ku ktorému, v rozsahu po následnom čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom, žalovaný splnenie svojho záväzku nepreukázal. Na základe vyššie uvedených zhodnotení bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.326,39 Eur s príslušenstvom potvrdený ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1, za aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p.. Rovnako bol potvrdený ako vecne správny závislý výrok o trovách prvostupňového konania podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 8 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý neuskutočnil návrh na priznanie trov odvolacieho konania, z obsahu spisu ich vznik nevyplýval, preto z titulu absencie takéhoto návrhu bolo krajským súdom rozhodnuté tak, že žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.