Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4T/79/2012

Potvrdené rozhodnutím 4To/70/2014
„Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí 4. februára 2015 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bobora a sudcov JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a Mgr. Rudolfa Ďurtu prejednal odvolanie obžalovaného E. F. proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica z 25. 6. 2014, sp. zn. 4T 79/2012 a takto rozhodol: Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného E. F. z a m i e t a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Korbeľovej a prísediacich Pavla Polakoviča a Ing. Petra Sováka, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25. 06. 2014 v Banskej Bystrici, takto

rozhodol:

Obžalovaný: E. F. K. É. M. Q. , nar. XX. XX. XXXX v V. V., trvale bytom V. V., V. XX, nezamestnaný

je v i n n ý , ž e

v bode 1/ obžaloby

od presne nezistenej doby roku 1999 do 02. júla 2009 v Banskej Bystrici na rôznych miestach sa ku svojej družke U. F., nar. XX. XX. XXXX, správal tak, že jej nedovolil stretávať sa s rodinnými príslušníkmi; keď chcela od neho odísť, tak jej držal nôž pod krkom a vyhrážal sa, že ak odíde, tak ublíži jej aj sebe; keď sa napokon od neho odsťahovala do bytu ku svojej matke, stále tam za ňou chodil, vyzváňal, klopal, hádzal kamene do okien a naliehal na ňu, aby sa ku nemu vrátila, čo U. F. aj urobila; následne začal byť voči nej vulgárnejší, nadával jej, bil ju, strkal o stenu, fackoval; zakazoval jej stretávať sa s príbuznými, aby nevideli jej modriny; viackrát bola U. F. nútená vyhľadať lekársku pomoc, ale na ošetrení v doprovode obvineného bola jeho vyhrážkami zabitím a zahrabaním v lese donútená povedať, že mala nehodu; v nočných hodinách ju budil zo spánku, viackrát ju napadol a spôsobil jej modriny a hrče po tele, hlave, spánkoch, hrubo jej nadával, kričal na ňu, kontroloval jej mobilný telefón a často sa jej vyhrážal zobratím spoločnej maloletej dcéry W. a naposledy dňa 2. júla 2009 okolo 11.00 hodiny ju potom ako mu odmietla kúpiť cigarety vystrčil na balkón, ktorý zvnútra zamkol, asi po 30 minútach balkón otvoril, chytil ju za tričko, vtiahol ju do kuchyne a vykrútil jej pravú ruku dozadu, pričom sa jej podarilo ujsť do obývačky, kde ju dobehol a udieral ju päsťou do zadnej časti hlavy 7 až 10 krát a zboku ju udieral do chrbta a do rúk, pričom bola práceneschopná do 21. 08. 2009, čím jej spôsobil pohmoždenie a podvrtnutie pravého lakťa s krvnou podliatinou, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia 10 až 14 dní,

v bode 2/ obžaloby

4. augusta 2009 v čase okolo 18.00 h v Banskej Bystrici na U. N. XX, po predchádzajúcej slovnej hádke s U. F., nar. XX. XX. XXXX, a X. F.- X., nar. XX. XX. XXXX, pri otvorenej bráne rodinného domu povedal X.E. F.- X., že ho dá dole ako aj jeho celú rodinu, následne po zatvorení brány začal vyskakovať na túto bránu, pričom sa im vyhrážal zabitím,

v bode 4/ obžaloby

6. augusta 2009 v čase o 09.30 h v Banskej Bystrici na U. N. XX pred bránou rodinného domu X. F.- X., sa snažil preliezť bránu rodinného domu, následne po tom ako majiteľ bránu otvoril, vstúpil asi jeden meter na pozemok uvedeného rodinného domu, kde sa X. F.-X., nar. XX. XX. XXXX, vyhrážal, že ho zlikviduje a že zlikviduje tiež jeho rodinu,

v bode 5/ obžaloby

11. augusta 2009 v čase okolo 09.00 h v Banskej Bystrici na U. N. XX, pred rodinným domom, po tom ako sa U. F., nar. XX. XX. XXXX, s ním odmietla rozprávať, vykrikoval na adresu U. F. a X. F.-X., nar. XX. XX. XXXX, vyhrážky zabitím,

v bode 6/ obžaloby

13. augusta 2009 v čase o 09.00 h v Banskej Bystrici na U. N. XX prišiel pred bránu rodinného domu X. F.-X., kde čakal na U. F., ktorá chcela uvedený rodinný dom opustiť, avšak ako ho zbadala čakať pred rodinným domom, tak neurobila a na to obvinený zakričal „ty piča neschovávaj sa a poď von, aj tak raz budú musieť odtiaľ vyliezť“, následne sa vyhrážal X. F.-X., nar. XX. XX. XXXX, a U. F., nar. XX. XX. XXXX, ako aj ich celej rodine, že ich zlikviduje a pred bránou tohto rodinného domu takto zotrval niekoľko hodín, pričom aj 12. augusta 2009 znemožnil U. F. odchod z uvedeného rodinného domu na rehabilitáciu,

v bode 7/ obžaloby

14. augusta 2009 v čase okolo 09.00 h v Banskej Bystrici na U. N. XX, po príchode pred oplotený pozemok X. F.-X., ako na uvedenom pozemku uvidel U. F., zakričal na ňu, že sa chce s ňou rozprávať, čo však ona odmietla, v tom čase vyšiel z domu na pozemok aj X. F.-X., XX. XX. XXXX, a obvinený sa mu po chvíli začal vyhrážať, ako aj U. F., nar. XX. XX. XXXX, takým spôsobom, že čelne narazí so svojim vozidlom do vozidla X. F.-X., pričom 22. augusta 2009 v obci Brusno povedal M. V., že keď uvidí X. F.-X. na vozidle, svojim vozidlom spôsobí čelný náraz,

t e d a

v bode 1/ obžaloby

týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, citovým vydieraním a iným správaním, ktoré ohrozovalo jej psychické zdravie a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania, po dlhší čas,

v bodoch 2/, 4/, 5/, 6/, 7/ obžaloby

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu a taký čin spáchal na chránenej osobe,

č í m s p á c h a l

v bode 1/ obžaloby

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák.,

v bodoch 2/, 4/, 5/, 6/, 7/ obžaloby

pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák.,

Za to sa o d s u d z u j e :

Podľa § 208 ods. 2 Tr. zák., v spojení s § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák., § 46 Tr. zák., na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 ( sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa sa u k l a d á obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej U. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. V., M. Č.. X, t.č. bytom O. XB, 3133 Y., O., Nórsko, náhradu škody vo výške 433,80,-€ .

naproti tomu

Obžalovaný: E. F. K. É. M. Q., nar. XX. XX. XXXX v V. V., trvale bytom V. V., V. Č.. XX,

sa podľa , v spojení s Tr. zák. o s l o b o d z u j e spod bodu 3/ obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Banská Bystrica sp. zn. -105 zo dňa 19. 07. 2012, doručenej tunajšiemu súdu dňa 20. 07. 2012 pre prečin ublíženia na zdraví podľa Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa Tr. zák., ktorých sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 5. augusta 2009 v čase okolo 11.00 h v Banskej Bystrici pred obytným domom na ul. V. Č.. XX, fyzicky napadol X.E. F.-X., nar. XX. XX. XXXX, tak, že ho trikrát zovretou rukou v päsť, v ktorej držal zväzok kľúčov, udrel do nosa, následkom čoho sa poškodenému pustila z nosa krv a z toho dôvodu sa zohol, čo opäť využil obvinený a znova obidvomi rukami zovretými v päsť asi desaťkrát udrel poškodeného do zadnej hlavovej časti, čím mu spôsobil zlomeninu nosa, tržnú ranu nosa, pohmoždenie tváre obojstranne a hlavy v oblasti záhlavia, pohmoždenie-podvrtnutie krčnej chrbtice, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečby a práceneschopnosti v trvaní do 3 týždňov, pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa sa poškodený X.E. F.-X., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. V., U. N. Č..XX so svojim nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Dňa 20. 07. 2012 bola súdu doručená obžaloba Okresnej prokuratúry Banská Bystrica sp. zn. -105 zo dňa 19. 07. 2012 na E. F. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. v bode 1/ obžaloby, pre pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. v bodoch 2/ 4/, 5/, 6/, 7/ obžaloby a v bode 3/ obžaloby pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., ktorých sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

1/ od presne nezistenej doby roku 1999 do 02. júla 2009 v Banskej Bystrici na rôznych miestach sa ku svojej družke U. F., nar. XX. XX. XXXX, správal tak, že jej nedovolil stretávať sa s rodinnými príslušníkmi a nikým iným, počas telefonátu jej obtočil telefónnu šnúru okolo krku a keď chcela od neho odísť, tak

jej držal nôž pod krkom a vyhrážal sa, že ak odíde, tak ublíži jej aj sebe a keď sa napokon od neho odsťahovala do bytu ku svojej matke, stále tam za ňou chodil, vyzváňal, klopal, hádzal kamene do okien a naliehal na ňu, aby sa ku nemu vrátila, čo U. F. aj urobila, následne začal byť voči nej vulgárnejší, nadával jej, bil ju, strkal o stenu, fackoval ju a zakazoval jej stretávať sa s príbuznými, aby nevideli jej modriny, raz ju strčil zo schodov a pri tom si U. F. zlomila ruku, raz ju dusil vankúšom na posteli, roku 2001 ju zbil tak, že mala zlomenú lopatku, vykĺbenú ruku a vykĺbenú sánku a bola nútená vyhľadať lekársku pomoc, ale na ošetrení v doprovode obvineného bola jeho vyhrážkami zabitím a zahrabaním v lese donútená povedať, že mala nehodu, v roku 2003 počas rozhovoru pristúpil k nej, chytil ju za nohu a vyvrtol jej koleno, mala vyvrtnutý stavec a ruku a musela vyhľadať lekársku pomoc, v roku 2005 jej vykrútil ruku, niekoľkokrát ju udrel do krčnej chrbtice a chrbta, v roku 2006 ju v nočných hodinách zobudil zo spánku a keď mal pocit, že ho U. F. nepočúva, tak z nej stiahol perinu a za nohu ju ťahal po zemi do kuchyne, kde jej vyvrtol ľavý palec na ruke a keď začala kričať, tak ju zbil po hlave, chrbte, rukách a po celom tele, na čo U. F. od bolesti odpadla a prebrala sa s mokrou utierkou na tvári, následne keď s ním išla U. F. v aute a povedala mu, že chce od neho odísť, tak stupil nohou na plyn a vo veľkej rýchlosti ju vydieral, že ak sa k nemu nevráti alebo ak prezradí, že ju bil, narazí čelne do najbližšej pouličnej lampy alebo stĺpa, v rokoch 2007-2009 ju tiež viackrát napadol a spôsobil jej modriny a hrče po tele, hlave, spánkoch a počas celého uvedeného obdobia obmedzoval U. F. v stretávaní sa s príbuznými, hrubo jej nadával, kričal na ňu, kontroloval jej mobilný telefón a často sa jej vyhrážal zobratím spoločnej maloletej dcéry W., 2. júla 2009 okolo 11.00 hodiny ju potom, ako odmietla kúpiť cigarety vystrčil na balkón, ktorý zvnútra zamkol, asi po 30 minútach balkón otvoril, chytil ju za tričko, vtiahol ju do kuchyne a vykrútil jej pravú ruku dozadu, pričom sa jej podarilo ujsť do obývačky, kde ju dobehol a udieral ju päsťou do zadnej časti hlavy 7 až 10 krát a zboku ju udieral do chrbta a do rúk, pričom bola práceneschopná do 21. 08. 2009, čím jej spôsobil pohmoždenie a podvrtnutie pravého lakťa s krvnou podliatinou, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia 10 až 14 dní,

2/ 4. augusta 2009 v čase okolo 18.00 h v Banskej Bystrici na U. N. XX, po predchádzajúcej slovnej hádke s U. F., nar. XX. XX. XXXX a X. F.-X., nar. 24. 03. 1958, pri otvorenej bráne rodinného domu povedal X. F.-X., že ho dá dole, ako aj jeho celú rodinu, následne po zatvorení brány začal vyskakovať na túto bránu, pričom sa im vyhrážal zabitím,

3/ 5. augusta 2009 v čase okolo 11.00 h v Banskej Bystrici pred obytným domom na ul. V. Č.. XX, fyzicky napadol X. F.-X., nar. XX. XX. XXXX tak, že ho trikrát zovretou rukou v päsť, v ktorej držal zväzok kľúčov, udrel do nosa, následkom čoho sa poškodenému pustila z nosa krv a z toho dôvodu sa zohol, čo opäť využil obvinený a znova obidvomi rukami zovretými v päsť asi desaťkrát udrel poškodeného do zadnej hlavovej časti, čím mu spôsobil zlomeninu nosa, tržnú ranu nosa, pohmoždenie tváre obojstranne a hlavy v oblasti záhlavia, pohmoždenie - podvrtnutie krčnej chrbtice, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečby a práceneschopnosti v trvaní do 3 týždňov,

4/ 6. augusta 2009 v čase o 09.30 h v Banskej Bystrici na U. N. XX pred bránou rodinného domu X. F.- X., sa snažil preliezť bránu rodinného domu, následne po tom ako majiteľ bránu otvoril, vstúpil asi jeden meter na pozemok uvedeného rodinného domu, kde sa X. F.-X., nar. XX. XX. XXXX, vyhrážal, že ho zlikviduje a že zlikviduje tiež jeho rodinu,

5/ 11. augusta 2009 v čase okolo 09.00 h v Banskej Bystrici na U. N. XX, pred rodinným domom, po tom ako sa U. F., nar. XX. XX. XXXX, s ním odmietla rozprávať, vykrikoval na adresu U. F. a X. F.-X., nar. XX. XX. XXXX, vyhrážky zabitím,

6/ 13. augusta 2009 v čase o 09.00 h v Banskej Bystrici na U. N. XX prišiel pred bránu rodinného domu X. F.-X., kde čakal na U. F., ktorá chcela uvedený rodinný dom opustiť, avšak ako ho zbadala čakať pred rodinným domom, tak neurobila a na to obvinený zakričal „ty piča, neschovávaj sa a poď von, aj tak raz budú musieť odtiaľ vyliezť“, následne sa vyhrážal X. F.-X., nar. XX. XX. XXXX a U. F., nar. XX. XX. XXXX, ako aj ich celej rodine, že ich zlikviduje a pred bránou tohto rodinného domu takto zotrval niekoľko hodín, pričom aj 12. augusta 2009 znemožnil U. F. odchod z uvedeného rodinného domu na rehabilitáciu,

7/ 14. augusta 2009 v čase okolo 09.00 h v Banskej Bystrici na U. N. XX, po príchode pred oplotený pozemok X. F.-X., ako na uvedenom pozemku uvidel U. F., zakričal na ňu, že sa chce s ňou rozprávať, čo však ona odmietla, v tom čase vyšiel z domu na pozemok aj X. F.-X., XX. XX. XXXX, a obvinený sa mu po chvíli začal vyhrážať, ako aj U. F., nar. 17. 05. 1979, takým spôsobom, že čelne narazí so svojim vozidlom do vozidla X. F.-X., pričom 22. augusta 2009 v obci Brusno povedal M. V., že keď uvidí X. F.- X. na vozidle, svojim vozidlom spôsobí čelný náraz.

Obžalovaný E. F. sa zo skutkov kladených mu obžalobou za vinu cítil byť nevinným, ich spáchanie poprel a celú obžalobu podanú voči nemu považoval za nedôvodnú a účelovú, pričom jej jediným cieľom je snaha poškodenej U. F. a jej rodiny, zabrániť mu, ako otcovi ich spoločného maloletého dieťaťa, stretávať sa s dcérou, čo už trvá dlhšiu dobu. Motívom konania poškodenej, ktorá na neho podala trestné oznámenie je podľa obžalovaného skutočnosť, že aj on, ešte skôr podal trestné oznámenie na poškodeného F.-X. a tiež s motívom, aby táto zlegalizovala svoje nezákonné kroky súvisiace s vycestovaním ich maloletej dcéry bez jeho súhlasu mimo územia republiky a tým jej snahe zabrániť mu stretávaniu sa s jeho dcérou, o ktorú jemu výlučne ide.

Bod 1/ obžaloby

K tomuto bodu obžaloby, týkajúceho sa zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák., obžalovaný E. F. uviedol, že to, čo tvrdí poškodená teraz, sú pre neho nové veci, sú to len účelové tvrdenia rodiny U. F.. Podľa obžalovaného nie sú pravdivé tvrdenia poškodenej o ním obtáčaní šnúry okolo jej krku, ako i ostatné tvrdenia poškodenej, nakoľko on by nikdy neohrozil matku svojho dieťaťa. Aj vykĺbenú sánku mala poškodená z lyžovačky a o vyvrtnutom kolene a stavci poškodenej, tiež nevie. O žalobou uvádzaných skutkoch v roku 2005, 2006, 2007 a 2008 nemá vedomosť, tieto nie sú pravdivé. Zároveň poprel, že by v júli 2009 zamkol poškodenú U. F. na balkóne, on iba na ňom zatvoril dvere, keďže tam poškodená fajčila, lebo jeho matka mala astmu. Balkónové dvere teda iba dotlačil za poškodenou, ale balkón nezatvoril, pričom poškodená na balkóne nebola určite 30 minút, ale asi len 3 minúty. Tiež poukázal na to, že práve poškodená bola tou, čo na neho „vyštartovala“ z balkóna, hodila po ňom nožík. V tej dobe bol doma aj jeho otec, mama a dcéra.

Poukázal na to, že on sa s poškodenou pozná od 1998, začali spolu žiť a práve jeho pričinením si poškodená urobila maturitu, spravila si vodičák, snažil sa o to, aby sa z poškodenej stal seriózny človek a poukazoval na jej minulosť. Jeho vzťah s poškodenou, napriek tomu, že do neho zasahovala matka poškodenej, bol zo začiatku dobrý a podľa neho ich spolužitie bolo normálne. Nepoprel, že v spolužití zo začiatku boli fyzické ataky, ale preto, že poškodená bola agresívna. Poškodená mala svoje plány ktoré často menila, on v tej dobe rozbiehal firmu a poškodená bývala v tom čase 3-4 dni cez týždeň sama. Preto aj nie je pravdou, že by on bránil poškodenej v stretávaní sa so svojou rodinou.

Poškodená U. F., v procesnom postavení svedka uviedla, že to, čo je uvedené v obžalobe, sa zakladá na pravde. Obžalovaný stále na ňu žiarlil, keď telefonovala, obtočil jej šnúru okolo krku, návštevy ktoré prišli ku nim do bytu obžalovaný vyhodil. Viackrát na neho podala trestné oznámenia, ale pod nátlakom obžalovaného ich stiahla. Sama ich spoločná dcéra od nej chcela, aby sa s obžalovaným nestretávala.

Počas ich spolužitia na V. H. v Banskej Bystrici ona od obžalovaného často odchádzala ku svojej rodine, keď však od obžalovaného odišla, tento stále chodil za ňou k jej príbuzným, hrubo sa ku nej správal aj na verejnosti. Mala zlomenú lopatku, vykĺbenú sánku, spôsobil jej zranenia na krčnej chrbtici, kolene, palci. Stávalo sa, že ju obžalovaný budil zo spánku a ona musela počúvať prednášky, aký je on dokonalý a ona je sprostá, pritom jej vulgárne nadával. Keď ju napadol a ona ho chcela udať, vyhrážal sa jej tak, že ju dá dole, že ju zahrabe a že zabije aj jej matku. Potvrdila, že v júli 2009 bola ona zatvorená obžalovaným na balkóne 20 minút, v kuchyni jej potom vykĺbil ruku. Vtedy ho jeho otec držal pri stene v byte a ona sa zatiaľ s dcérou rýchlo zbalila, ale aj tak ju jednou rukou udieral do zátylku, ale stihli odísť.

V závere výpovede potvrdila, že vo vzťahu s obžalovaným neboli len zlé chvíle, pričom ona po polroku spolužitia otehotnela. Trvala na náhrade škody vo výške ako je uvedená v obžalobe, teda v sume 433,80- €.

Svedok - poškodený X. F.-X., ktorý je bratom matky poškodenej U. F. uviedol, že prvýkrát prišiel do styku s obžalovaným v roku 1999, kedy tento spolu s poškodenou F. bývali ešte v Selciach a v ktorom čase mu jeho sestra telefonovala, že tam k nim treba ísť. Po jeho príchode do Seliec, v dome boli obžalovaného rodičia, jeho brat, pričom všetky sklenené dvere boli rozbité. Obžalovaný F. držal poškodenú U. F. v izbe a v ruke mal nožnice, keď ho zbadal, vulgárne mu povedal, aby z tadiaľ vypadol.

Matka poškodenej U. F. a zároveň sestra poškodeného X. F.-X., svedkyňa Š. F. uviedla, že k týraniu poškodenej obžalovaným sa začalo hneď od začiatku, ako sa jej dcéra nasťahovala do Seliec. Nevedela čo sa tam deje až do tej doby, keď jej zatelefonovala dcéra, že ju obžalovaný chce zabiť. Vtedy ona telefonovala rodičom obžalovaného, ako aj svoju bratovi, s ktorým išli do Seliec, kde našli obžalovaného, ktorý mal narezané žily a v obývačke tento poškodenej položil nožnice na krk a vyzval ich aby odišli, lebo podreže seba aj jej dcéru. Ona chcela volať políciu, ale rodičia obžalovaného to nechceli. Dcéra často chodila za ňou domov, pýtala si peniaze, koncom tehotenstva prišla ku nej poškodená modrá, zbitá a vtedy vravela dcére, aby sa ku obžalovanému nevrátila. Obžalovaný prišiel ku nim a povedal, že ich všetkých zabije, aj dieťa. Toto sa opakovalo veľmi často a poškodená sa obžalovaného veľmi bála. Keď sa narodilo dieťa, obžalovaný zobral jej dcére všetky peniaze a preto ona poškodenú, ktorá bola na materskej dovolenke, stále finančne podporovala, nosila jej jesť, pomáhala dcére s dieťaťom a to tajne, lebo ju obžalovaný, keď prišiel domov, vyháňal z bytu a ona musela odísť. Obžalovaný chcel poškodenú vlastniť, táto nemala pri ňom žiadnu slobodu, stále ju sledoval. Keďže sa stále opakovalo, že jej dcéra ušla od obžalovaného a prišla k nej, potom od nej odišla a vrátila sa k obžalovanému, našla jej privát, kde táto bývala 1,5 roka. Aj vtedy obžalovaný poškodenú s dcérou našiel, chodil za nimi na privát, vyhrážal sa im a preto sa jej dcéra vrátila k rodičom obžalovaného, kde vtedy bývali, ale asi po 2 týždňoch sa ku nej opäť vrátila domov.

Svedkyňa potvrdila, že poškodená U. F. mala koncom roka 2001 zlomenú lopatku, rameno, sánku, celá bola dokopaná a preto si ona vtedy vybavila OČR a ostala s dcérou a vnučkou doma, aby sa mohla o nich postarať. Poškodená mohla jesť len tekutú stravu, bola v zlom psychickom stave. Keďže nechtiac vtedy ona pri zvonení otvorila dvere jej bytu obžalovanému, ktorý vošiel dnu a vyhrážkami volal poškodenú späť, ona volala políciu a pritom jej obžalovaný spôsobil úderom úrazy a bola 3 mesiace PN, čo nahlásila aj na polícii. Obžalovaný bol vtedy v podmienke a povedal, že keď sa vráti z väzby, všetkých ich zabije. Zo strachu a pod psychickým tlakom trestné oznámenie stiahla, čo ľutuje. Bola svedkom, ako sa obžalovaný vyhrážal jej dcére, ktorá s ním nechcela komunikovať, že ju zabije, zabitím sa vyhrážal aj jej, pričom keď to nahlásila na políciu, vždy sa to uzavrelo ako priestupok.

Vie o tom, že dňa 02. 07. 2009 jej dcéra išla k jej mame, ktorá videla, že je dcéra celá modrá, obe aj s vnučkou boli utiahnuté, vystrašené a obžalovaný asi 20-krát telefonoval poškodenej, ktorá s ním nechcela telefonovať. Počula, ako sa obžalovaný jej dcére vyhrážal že ju zabije, zakope. Podľa svedkyne má obžalovaný sadistické sklony, vyhrážal sa vždy bitkou a smrťou. Preto sa rozhodli odísť do zahraničia, kým sa celá situácia nevyrieši, pričom dcéra chodila domov na rehabilitácie. Chceli sa vrátiť, ale keď zistili, že obžalovaný bol pustený z väzby, ostali v zahraničí. Vždy má strach z obžalovaného, keď prídu na Slovensko. Potvrdila, že v auguste 2009 bola v Nórsku aj s vnučkou.

V závere výpovede svedkyňa uviedla, že trestné oznámenia ktoré podávala, stiahla preto, lebo ju o to dcéra vždy prosila, keďže sa aj táto bála, že keď sa obžalovaný vráti z väzby, že ich všetkých zabije. Jej dcéra, ale aj ona sa obžalovaného báli a aj v súčasnej dobe sa ho boja ešte viac, ako predtým. Obžalovaný totiž vyhrážky a útoky nerealizoval pred svedkami, vždy to bolo v byte, kde iní ľudia neboli. Existujú zdravotné dokumenty o ich zraneniach, ktoré im spôsobil obžalovaný, pričom ona o mnohých útokoch obžalovaného na jej dcéru ani nevedela, keďže jej to táto zo strachu z obžalovaného, ani nepovedala.

Za prítomnosti znalkyne Mgr. Oľgy Dianiškovej, z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychológia, bola vypočutá ako svedkyňa maloletá W. F., spoločná dcéra obžalovaného E. F. a poškodenej U. F.. Táto v prítomnosti oboch rodičov potvrdila, že bola svedkom, ako jej otec bil matku, ktorej sa vyhrážal, že ju zabije, videla na mame modriny, ako ju otec trieskal o stenu, ako kričal každý deň. Mama bola aj na ošetrení, mala modriny a aj korzet okolo krku.

Pamätala si, že keď od otca ušli k mame jej mamy do Sásovej, chodil im tam búchať na dvere, hádzal kamene do okna a vtedy tiež povedal mame, že ak sa nevrátia, že ju zabije, zahrabe. Nevedela, na ako

dlho chodili ku starkej, bývali tam viacej dní a vždy sa vrátili len preto, lebo sa otca báli. Tiež si pamätá neustále hádky medzi rodičmi, otec sa začal hádať pre nič za nič, mamu kopal, bil päsťou do tváre a to aj vtedy, keď boli pritom otcovi rodičia. Starká aj chcela volať políciu, ale starký jej povedal, že je to jeho syn, že ho nemôžu nahlásiť.

Aj jej otec plesol po líci, po hlave, bolo to vtedy, keď mama ušla k babičke a večer jej ešte volala, otec vyletel a plesol jej s tým, že prečo jej volala. Nemohla chodiť ani na ihrisko, stále bola doma, lebo jej to zakazoval otec, ale dôvod nevie. Otec býval stále doma, hral sa na počítači strieľačky a mama chodila do práce.

Na adresu svojho otca uviedla, že ho neznáša, vidí ho v Nórku v každom druhom aute, ktoré ide spomalene. Otca sa bojí, keď ho vidí, všetko sa jej vracia naspäť, všetko čo sa jej stalo, ako museli utekať z domu, ako bije matku. Nechce sa s ním preto ani stretávať. Pamätá si všetko od malička, nevie koľko mala rokov, ale videla, ako hodil matku do steny, trieskal ju o zárubňu, kopal ju. Vtedy aj jej starká, otcova mama, rúrou od vysávača ho bila po rukách a starký ho držal, aby oni dve mohli ujsť z bytu.

S otcovou mamou mala dobrý vzťah, starala sa o ňu, ona sa snažila volať aj políciu, keď otec napadol mamu. Starý otec tiež videl ako otec bil jej mamu. Predtým mali spolu dobrý vzťah, teraz im už nepomáha, stojí na strane otca a hovorí že sa nič nestalo a že nemôže usvedčiť svojho syna.

V závere svojej výpovede uviedla, že ju na výpoveď pred súdom nikto nenahovoril, ona chcela vypovedať a preto si na papier napísala poznámky, aby na nič nezabudla, čo chcela povedať. Celú pravdu povedala aj pred súdom pri úprave jej styku s otcom. Jej mama na otca nepovedala nikdy nič zlé, nikto ju nemanipuloval.

K hodnovernosti svedeckej výpovede maloletej W. F., bola po jej výpovedi vypočutá znalkyňa Mgr. Oľga Dianišková, ktorá výpoveď maloletej označila za vierohodnú a podobnú s tým, čo jej maloletá uviedla pred 3 rokmi pri znaleckom vyšetrení, kedy ona ako znalkyňa robila na ňu posudok. Potvrdila, že vtedy maloletá dochádzala k nej do ambulancie aj s matkou, boli liečené, pri vyšetrení maloletá primerane spolupracovala, mala nadpriemerný intelekt i pamäťové funkcie. Už vtedy uviedla, že sa nechce stretávať s otcom, pretože bol agresívny. Preto ona sama oslovila svoju mamu, aby jej zmenila priezvisko a aby už mama otcovi neodpustila. Vie, že poškodená opakovane odpúšťala obžalovanému jeho útoky, lebo sa ho bála, dúfala, že sa to zlepší, aby dieťa žilo v usporiadanej rodine. Matka nikdy pred ňou na otca nepovedala nič zlé. Až potom, ako W. upozornila matku, že je toho už dosť, až potom matka začala situáciu riešiť. Po návrate z Nórska maloletá fungovala oveľa primeranejšie, bola oveľa kľudnejšia, ustúpila z nej úzkosť a znalkyňa bola rada, že W. sa v Nórsku dobre adaptovala.

Svedok U. F., ktorý je bratom poškodenej U. F. potvrdil, že bol svedkom psychického a fyzického týrania jeho sestry obžalovaným a to od doby, ako boli títo spolu, najmä od narodenia jeho netere. Aj peniaze, ktoré on dal pri krste v sume 10000,- Sk svojej sestre, obžalovaný poškodenej vzal a navyše on požičal obžalovanému peniaze v sume 200 000,- Sk na rozbehnutie jeho obchodu, ktoré mu obžalovaný doteraz nevrátil. On osobne bol s poškodenou asi trikrát u lekára, keď ju obžalovaný zbil a aj keď bola táto na výpovedi u policajtov. Bol svedkom fyzického útoku obžalovaného na poškodenú, videl sestru s vykrútenými rukami tvárou k zemi, obžalovaný poškodenú bil. Tiež v meste na námestí videl, ako obžalovaný päsťou buchol poškodenú do ramena. Čo sa týkalo vyhrážok, aj tieto osobne počul a smerovali okrem poškodenej, aj voči jeho celej rodine. Niekoľkokrát, keď obžalovaný zbil jeho sestru, túto on odviezol z V. ulice ku nim domov, on sám políciu nevolal, túto volala jeho mama. Vlastne jeho sestra sa k obžalovanému stále vracala len z dôvodu strachu, aby obžalovaný nesplnil svoje vyhrážky, pričom aj jemu sa tento vyhrážal, keď chcel, aby mu vrátil jeho peniaze. Potvrdil, že zo začiatku bol jeho vzťah s obžalovaným normálny, až po narodení netere, sa to zmenilo. On na obžalovaného pre vrátenie svojich peňazí trestné oznámenie nikdy nepodal, pretože ho prosila o to jeho sestra, nakoľko by ju obžalovaný zbil.

Otec obžalovaného E. F. svedok Z. F. uviedol, že s poškodenou U. F., ho ako so svojou priateľkou, zoznámil jeho syn. Keď čakali dieťa, nasťahovali sa do Seliec, do ich rodičovského domu, kde bývali 2,5 roka, pričom jeho manželka, pokiaľ žila, pomáhala poškodenej s maloletou a vzťah medzi nimi bol dobrý. Následne sa presťahovali ku nim na Bakossovu ulicu do 3-izbového bytu, kde bývali spolu s nimi 8 rokov.

On svedkom verbálneho a ani fyzického konfliktu medzi obžalovaným a poškodenou nebol, na poškodenej nebolo nikdy evidentné, že by mala byť týraná a nevidel na nej ani žiadny následok násilia na poškodenej. Podľa neho nažívali normálne, z bežnými nezhodami.

Poškodenú U. F. označil za hysterickú, ktorá vybuchla, keď sa niečo riešilo a on si myslí, že poškodená mala všetko pripravené na to, aby mohla odísť do Nórska za svojou mamou aj s maloletou.

Svedok E. F., brat obžalovaného potvrdil, že s obžalovaným a poškodenou býval v spoločnej domácnosti 6 rokov na Bakossovej ul. 31, pričom on nevidel žiadne fyzické, alebo psychické násilie medzi nimi, poškodená mu nikdy nepovedala o žiadnom fyzickom násilí a nikdy na nej ani nevidel znaky násilia. Keď bol doma, v byte nikdy ani nepočul za zatvorenými dvermi niečo, čo by malo znaky násilia.

Svedkyňa U. Š., nevlastná sesternica obžalovaného uviedla, že ona často navštevovala rodinu F. a videla, že obžalovaný s poškodenou vychádzajú dobre, u svojho bratranca nezistila, že by mal tento sklony k agresivite. Myslela si, že ich vzťah je veľmi pekný a preto ju zaskočilo, čo sa udialo.

Ona zhruba 8 rokov poznala vzťah obžalovaného a poškodenej, s ktorou vychádzala vždy dobre, mali kamarátsky vzťah, mali sa o čom porozprávať, chodili spolu do mesta, pričom jej táto nikdy nepovedala, že bol na nej spáchaný nejaký trestný čin, nikdy sa jej nesťažovala, že majú problémy vo vzťahu s obžalovaným. Aj maloletá dcéra chodila ku nim na Uderinú a videla, že vychádzajú dobre. Modriny, zlomenú ruku na poškodenej si nikdy nevšimla. Svedkyňa do Banskej Bystrice chodievala pracovne aj trikrát do týždňa, ale aj súkromne, keď sa stretla s poškodenou, táto bola ku nej priateľská, bola milá, rozprávali sa o dcére W.. Negatívnu skúsenosť v správaní poškodenej nezažila a ona s ňou uzatvárala životnú a úrazovú poistku. Pôvodne bolo určené, že pre prípad smrti je oprávnená osoba obžalovaný, ale v roku 2009 nastala zmena v plnení poistky poškodenej, kedy táto zmenila poistku dňa 10. 09. 2009, polovicu poistky dala na obžalovaného a polovicu na dcéru. Posledná zmena bola dňa 02. 12. 2009, kedy prišiel list do kooperativy s tým, že poškodená určila za oprávnenú osobu z jej poistky svoju matku.

Svedkyňa M. V., priateľka poškodenej U. F., s ktorou sa pozná 17 rokov, uviedla, že má vedomosť o nezhodách počas celého vzťahu medzi obžalovaným a poškodenou, na ktorej videla modriny a hrče a táto sa jej často sťažovala na fyzické násilie zo strany obžalovaného. Podľa nej to asi nebol ideálny vzťah, obžalovaný neustále napomínal poškodenú aj pre úplne malé drobnosti. Očitým svedkom fyzického napadnutia nikdy nebola, vedela to len od poškodenej. Aj keď poškodená u nej chcela prenocovať jeden víkend na Fončorde, objavil sa tam obžalovaný, búchal na dvere a preto volali aj políciu. Bol tam aj ráno, celé doobedie, vtedy ich dcéra mala asi 3-4 roky.

Svedkyňa R. M. uviedla, že obžalovaného pozná od detstva a boli susedmi v r. 1998, keď sa nasťahoval obžalovaný s poškodenou do rodinného domu v Selciach. Ona vzťahy medzi obžalovaným a poškodenou vnímala ako normálny, bola to podľa nej normálna bežná rodina, pričom u obžalovaného si nevšimla nič nezvyčajné, na poškodenej nevidela znaky fyzického násilia. Pri susedskom spolunažívaní nepočula od susedov žiadne hlasité prejavy, nebola svedka príchodu polície u nich. Poškodená sa jej nesťažovala na obžalovaného, ale pripustila, že sa s ňou bližšie nepoznala, že bola medzi nimi len bežná susedská komunikácia a naposledy ju v Selciach videla koncom leta 2003. Ona s poškodenou a ani s obžalovaným žiadny konflikt nemala.

Svedok U. Š., kamarát obžalovaného, ktorého pozná od roku 1996 uviedol, že sa s týmto stretával ešte v čase, keď tento nemal vzťah s poškodenou, s ktorou sa on zoznámil v roku 1998. Pred ich vzťahom nevie o žiadnom probléme medzi nimi, od začiatku ich vzťahu, teda od roku 1999 nebol svedkom žiadneho násilia, alebo týrania poškodenej zo strany obžalovaného, vtedy ich občas navštívil v Selciach. Potvrdil však, že v tej dobe sa stretávali menej často, mali dieťa a keď ich stretol náhodne na ulici, myslel si, že je všetko v poriadku. Od roku 2000 sa teda stretli len náhodne na ulici, tak 1x ročne.

K tomuto skutku boli za súhlasu obžalovaného a prokurátora čítané zápisnice o výsluchu ďalších svedkov.

Svedok L. G., bývalý sused poškodenej U. F., uviedol, že obžalovaný ho nepožiadal o sledovanie poškodenej, chcel iba vedieť, či poškodenú nevidel. Obžalovaný sedel v zaparkovanom aute pred panelákom na Kráľovohoľskej ulici, pričom sa ho pýtal, či ho pustí do vchodu, avšak na dvere im

nezaklopal. Viackrát ho svedok videl pohybovať sa pred panelákom a navyše ho tento ešte niekoľkokrát oslovil telefonicky, pričom vždy chcel vedieť, či ich nevidel. Jemu poškodená U. F. povedala, že jej obžalovaný ubližoval, on nič také konkrétne nevidel, ani nepočul. Niekedy v lete 2009 ho obžalovaný vzal na kopec niekde v Radvani nad kostolom, kde mu povedal, že odtiaľ občas vidí svoju dcéru na záhrade. Vtedy sa mu tento zdal dosť vystrašený a povedal, že mu nedovolia vidieť jeho dcéru. Raz sa ho opýtal, či k nemu nemôže ísť bývať do podnájmu, pretože by chcel byť bližšie k poškodenej.

Svedkyňa Š. F.-X., stará matka poškodenej a matka poškodeného, uviedla, že vnučka jej povedala len to, čo na nej svedkyňa videla, nakoľko ju chcela šetriť kvôli chorému srdcu. Videla na nej modriny, hrču na hlave a vtedy jej povedala, že ju obžalovaný dobil. Keď sa poškodená vyzliekala, všimla si modriny aj po nohách a celom tele. Na to jej povedala, že ju obžalovaný bil po hlave, zhodil ju na zem a tam ju kopal. Keď videl, že je odmletá, tak na ňu hodil mokrú handru. Keď sa z toho spamätala utekala ku svedkyni. Následne u nich zostala, pričom obžalovaný hneď večer vyzváňal, že má ísť domov, že príde pre ňu. Keď mu poškodená povedala, že jej strýko zavolá na políciu, povedal, že on sa nikoho nebojí a že má spôsob, ako sa k nim dostať. Bola z toho vystrašená aj dcéra poškodenej, W.. Vie o tom, že obžalovaný chodil za poškodenou aj k jej matke, kde stále otravoval. Keď tušil, že na neho zavolali políciu, tak odišiel. Ďalej vypovedala, že jej poškodená uviedla, že 02. 07. 2009 ju obžalovaný začal doma biť pre cigarety a keď to videl jeho otec, tak ju chránil, lebo ju udieral po hlave. Vtedy začal obžalovaný biť aj svojho otca. Má vedomosť o tom, že obžalovaný poškodenú celý čas týral, neustále, keď k nim prišla na návštevu, vyvolával jej a vyhrážal sa. Poškodená sa obžalovaného bála, avšak tento jej nasľuboval, že sa polepší, čo bolo tak na dva dni. Celý čas žili v nebezpečí, pričom sa báli obžalovaného, aby im neublížil, keďže dokázal dobiť aj vlastného otca, ktorý ho živil.

Svedok MUDr. Tomáš Geist, praktický lekár pre dospelých uviedol, že poškodená U. F. je jeho pacientkou. Dňa 10. 07. 2009 vystavil potvrdenie o jej dočasnej pracovnej neschopnosti. Jej zdravotný stav zodpovedal lekárskym nálezom, ktoré sú vo vyšetrovacom spise a jej zranenia zodpovedali tomu, čo mu poškodená pri vyšetrení uviedla.

V prípravnom konaní bol vypracovaný znalecký posudok č. 70/2009 MUDr. Zuzany Kašparovej, za účelom posúdenia duševného stavu poškodenej U. F.., z neho vyplynulo, že u poškodenej boli zistené príznaky psychického a fyzického týrania poškodenej, jedná sa o syndróm týranej osoby. Zistená protrahovaná úzkostná porucha u posudzovanej manifestná aj počas vlastného vyšetrenia je dôsledkom dlhodobej psychotraumatizácie zo strany jej bývalého partnera. Zhrnutím údajov zo spisu, zo zdravotnej dokumentácie a vlastného vyšetrenia možno konštatovať, že vzťah medzi poškodenou a obvineným je už dlhodobo konfliktný, sýtený hádkami, jeho agresívnym správaním voči poškodenej, pričom útočil na ňu jednak verbálne a jednak brachiálne, obmedzoval ju v jej bežnom spôsobe života (bezdôvodne na ňu žiarlil, zakazoval jej stýkať sa s najbližšou rodinou, priateľmi, býval opakovane voči nej agresívny, vyhrážal sa jej, zakazoval jej povedať pravdu o príčinách zranení pri lekárskych vyšetreniach, opakovane ju prenasledoval a pod vplyvom vyhrážok ju nútil k tomu aby s ním žila, agresívne a hrubo sa k nej správal aj za prítomnosti ich maloletej dcéry, dokonca raz fyzicky napadol jej matku). Takýmto svojim správaním vzbudzoval u nej dlhodobo pocity frustrácie, strachu, bezradnosti, obavy o svoje zdravie ale aj o svoj život. Posudzovaná pomerne dlhý čas takéto správanie tolerovala, trápila sa preto, lebo verila, že dôjde k náprave aj mu dohovárala, snažila sa mu pomôcť, zároveň však mala strach, žila v neustálom strese a situáciu sa rozhodla riešiť a pomoc vyhľadala vtedy keď mala strach o svoje zdravie a svoj život. Posudzovaná aj v minulosti podávala na neho trestné oznámenia, ktoré však pod tlakom jeho vyhrážok a v dôsledku strachu z jeho osoby stiahla. V čase vyšetrenia bola u posudzovanej manifestná úzkostná symptomatika sprevádzaná afektívnou labilitou, sklzmi do lakrimozity, pocitmi neistoty, strachom a obavami z návratu partnera z väzby. Tieto príznaky zodpovedajú protrahovanej (vleklej) úzkostnej poruche, ktorá je dôsledkom jej dlhodobej frustrácie, dôsledkom psychického a fyzického týrania. U poškodenej sú následky týrania aspoň čiastočne upraviteľné, jednak odstránením príčiny, ktorá k nim viedla, eventuálne aj vhodným odborným zásahom zo strany psychológa, či psychiatra.

Zo znaleckého posudku č. 73/2009, vypracovaného Mgr. Oľgou Dianiškovou, znalkyne z odboru psychológie vyplýva, že vykonala psychologické vyšetrenie poškodenej U. F., u ktorej nie je zvýraznená tendencia prezentovať sa v lepšom svetle, dokáže byť k svojmu správaniu kritická. Emotivita je nevyvážená, nezrelá, prítomný je sklon k bezradnosti, plačlivosti, prítomné je úzkostné depresívne prežívanie, frustračná tolerancia je oslabená. Stáva sa pokojnejšou pokiaľ je druh vo väzbe, avšak sa obáva jeho návratu do domáceho prostredia. Je schopná vnímať a reprodukovať prežité udalosti

v dostatočnej miere. Jej pamäťové funkcie sú nadpriemerné, sklony ku skresľovaniu skutočnosti sa nezistili. Kontakt s realitou je zachovaný, dokáže rozlíšiť realitu od fantázie. Možnosti ovplyvnenia výpovede U. F. zo strany inej osoby sú nepravdepodobné. Neprejavujú sa u nej sklony ku konfabulácii (hrubé poruchy pamäti, nevedomé vypĺňanie medzier v pamäti náhodnými spomienkami). Pretrváva u nej úzkostne depresívna symptomatika. Kvalita jej života bola podstatne znížená v priebehu partnerského spolužitia z dôvodu dlhodobej psychotraumatizácie, agresívneho správania obvineného voči poškodenej. Uvedené ťažkosti môžu byť prechodné, vplyvom psychologickej intervencie môže dôjsť k zlepšovaniu jej psychického stavu. Vzhľadom k intelektovým schopnostiam, pamäťovým funkciám ako aj osobnostným charakteristikám, je možné považovať jej výpoveď za hodnovernú v dostatočnej miere.

V prípravnom konaní bol vypracovaný znalecký posudok č. 156/2009 znalcom MUDr. Stefanom Arin Ianecskom, z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia, ktorý bol vypracovaný ku zraneniam poškodenej U. F. zo dňa 02. 07. 2009, kedy bolo u nej zistené pohmoždenie a podvrtnutie pravého lakťa s krvnou podliatinou. Zranenie vzniklo jednak v dôsledku priameho nárazu lakťa o pevný povrch a jednak v dôsledku toho, že útočník pravdepodobne vykrúcal - páčil pravú hornú končatinu poškodenej v jej dlhej osi, pričom ju držal za ruku, prípadne za zápästie, čo spôsobilo podvrtnutie lakťového kĺbu. Zranenie sa prejavovalo bolestivosťou a obmedzenosťou koncových pohybov, teda ohnutie a vystretie lakťa po dobu 10 až 14 dní, kedy bolo doporučené polohovanie pravej hornej končatiny na závese, doporučená bola postupná rehabilitácia a zaťažovanie končatiny. Plná záťaž bola doporučená po 14 dňoch. Bodové ohodnotenie zranení znalec stanovil na 30 bodov.

V prípravnom konaní bol tiež vypracovaný znalecký posudok č. 66/2011, 71/2011 znalcami z odboru psychiatria MUDr. Petrom Vážny a MUDr. Tiborom Ďurianom, za účelom posúdenia duševného stavu obžalovaného E. F., z ktorého záverov bolo zistené, že v jeho prípade ide o polymorfne akcentovanú osobnosť, pričom znalci nezistili u neho prítomnosť duševnej choroby alebo poruchy, ktorá by kedykoľvek narušovala podstatným spôsobom rozpoznávacie alebo ovládacie schopnosti obžalovaného, alebo bola zdrojom chorobnej motivácie. Zistili dostatočný intelekt obžalovaného na to, aby chápal a predvídal spoločenskú nebezpečnosť a protiprávnosť inkriminovaného konania, teda i jeho trestateľnosť ak konal tak, ako je uvedené v uznesení. Nezisťujú u neho žiadne prejavy závislosti na alkohole alebo psychoaktívnej látke, alebo konania pod ich vplyvom či ich zneužívanie. Po konzultáciách so znalcom psychológom sa zhodujú v tom, že ak obžalovaný konal tak, ako je uvedené v uznesení, išlo o povahové záležitosti, záležitosti názorov, morálky, vyšších citov, temperamentu, sebapresadzovania vo vzťahu, sebakritičnosti a pod., teda o záležitosti osobnostných daností, nie pravej duševnej choroby či poruchy, teda nie liečiteľného podkladu. U obžalovaného nepotvrdili ani chorobnú motiváciu konania a tiež nezistili dôvod na odporúčanie akéhokoľvek druhu liečby, ani iných medicínskych opatrení. Ak sa potvrdí výpoveď bývalej družky, je inkriminované konanie na hranici stalkingu, teda dlhodobého prenasledovania a obťažovania inej osoby, aj keď teda bola pôvodne družkou. Rozpoznávacie a ovládacie schopnosti v dobe páchania trestnej činnosti neboli podstatne znížené. Konanie bolo ovplyvnené nechorobnými názormi a požiadavkami obžalovaného, ktorý bol schopný rozpoznať protiprávnosť a konanie mohol ovládať. Je plne schopný účasti na trestnom konaní a je schopný plne chápať zmysel, eventuálne udeleného trestu v uvedenej veci. Z psychiatrického hľadiska jeho pobyt na slobode nie je nebezpečný pre spoločnosť v súčasnej dobe. Na zmiernenie napätia (tenzie) obžalovaného považovali za vhodné využiť psychoterapeutické sedenia, ktoré ale majú význam v takýchto prípadoch len, keď sú čisto dobrovoľné.

Ďalším znaleckým posudkom vypracovaným v prípravnom konaní bol znalecký posudok č. 21/2011 znalca PhDr. Jindřicha Cupáka z odboru psychológie, zo záverov ktorého vyplýva, že obžalovaný je typ impulzívnej emočnej nestabilnej hypertívnej osobnosti. Zvýšený je sklon k neuváženému konaniu bez potrebného ohľadu na možné následky, sklon k výbuchom hnevu bez potrebnej kontroly, časté je výbušné správanie s nestálou náladou a tendenciou k neznášanlivému konaniu, najmä v situáciách spojených s kritikou. Emotivita je chudobná, emočný kontakt chýba, prispôsobivosť je obmedzená. Emočné stavy sú pomerne labilné, kontrola afektových prejavov je nespoľahlivá a nálada je eutýmna. Vnímanie disponuje diskriminačnou schopnosťou nižšej kvality. Nadmerne zvýšená je kontrola reality s následným paranoidným spracovaním neutrálnych podnetov. Mravné a právne normy pozná, ale nie vždy ochotne rešpektuje. Vo vzťahoch k okoliu rešpektuje predovšetkým vlastné záujmy a menej dbá na záujmy a práva druhých. V partnerských vzťahoch je prítomná nestálosť, sebahodnotenie je neprimerane zvýšené. Pri sledovaní cieľa sa vyznačuje potrebnou vytrvalosťou a húževnatosťou, ale nedostatočnou sebadisciplínou so sebaovládaním. Z psychologického hľadiska

v motivácii uňho prevažuje neprimerané sebahodnotenie, emočne skreslené vnímanie vlastného pôsobenia v partnerskom vzťahu a neschopnosť objektívneho pohľadu na realitu. Obžalovaný má sklon k emočne podmienenému skresľovaniu výpovedí. S ohľadom na abnormnú štruktúru osobnosti, čo je stav trvalý, spojený s obmedzenou sociabilitou neschopnosťou objektívneho hodnotenia, nemožno vylúčiť ďalšie ťažkosti v sociálnych interakciách.

Keďže so závermi vyššie uvedených znaleckých posudkov nebol spokojný obžalovaný E. F., z jeho podnetu už v konaní pred súdom došlo k vypracovaniu ďalšieho znaleckého posudku na jeho osobu a to znalcom PhDr. Dušanom Selkom PhD., z odboru psychológia, odvetvia Klinická psychológia dospelých a odvetvia sexuality pod č. 12/2013, z ktorého záveru súd zistil, že podľa znalca je E. F. jedinec s disharmonickou osobnostnou štruktúrou, s prevahou obsedatných čŕt, v čase vyšetrenia bez klinickej manifestácie. Temperamentovo je skôr extravertovaný, premenlivá, nezrelá emotivita, s doznievajúcou prekonanou posttraumatickou stresovou poruchou a posttraumatickým vývojom, je charakteristická pre jedinca v debaklovej situácii. Pod vplyvom stresu, alebo pri užití psychoaktívnych látok, alkoholu môže pôsobiť nápadne, nie však v smere disociálneho správania. Napriek prekonaným psychickým problémom, ktoré vníma ako osobnú životnú krivdu, má relatívne dobrú psychickú odolnosť. V osobnostnej štruktúre obžalovaného sa nezistil sklon k agresívnemu, impulzívnemu, alebo acting out, patologickému, útočnému agresívnemu správaniu. Má výchovou dané a v rámci jeho osobnostnej štruktúry vybudované funkčné mechanizmy, regulujúce a brzdiace agresívne správanie. Pokiaľ je agresívny, tak skôr v rámci obrany vlastnej osoby, hájenia vyšších hodnôt a svojho osobného teritória. Jeho dispozície k agresívnemu správaniu sú v medziach jeho populačnej normy a nemajú disociálny charakter. Obžalovaný má nadpriemernú intelektovú kapacitu, má afektívny kognitívny štýl, v emočne náročných situáciách nevyužíva v plnej miere svoju kognitívnu kapacitu. Nadpriemerný intelektový potenciál s relatívne kvalitnou výchovou a osvojením si morálnych a sociálnych noriem správania sú garanciou adaptívneho správania. Hoci emócie zohrávajú v jeho živote dô1ežitú rolu, vďaka mentálnej kapacite, predchádzajúcim skúsenostiam dokáže primerane regulovať svoje správanie a predvídať priebeh ďalších udalostí. Paradoxne regresné formy správania, ktorými sa prezentoval, svedčia o nadhraničnej sile životných udalostí, ktorým bol vystavený, a ktoré objektívne ohrozili jeho hodnotový systém. U obžalovaného sa nezistila kvantitatívna, ani kvalitatívna porucha pamäte, ani organické poškodenie CNS. Je schopný adekvátne vnímať prežívané udalosti, uložiť do pamäte a reprodukovať ich. Nezistila sa prítomnosť konfabulácií a pseudológií. Vzhľadom k jeho mentálnej kapacite, osobnostnej štruktúre, morálnym zásadám a schopnosti náhľadu, patologické klamstvo je možné u neho vylúčiť. Pokiaľ klame, tak v medziach populačnej normy, v snahe vyhnúť sa sankcionovaniu. Z psychologického hľadiska možno považovať jeho výpovede ako v oblasti všeobecnej vierohodnosti, tak aj špecifickej vierohodnosti, za akceptovateľné.

V závere posudku sa tento znalec vyjadril ku znaleckým posudkom vypracovaných v prípravnom konaní, účelom ktorých bolo posúdenie duševného stavu obžalovaného E. F., s ktorými sa znalec PhDr. Dušan Selko PhD. Oboznámil a v kontexte výsledkov z jeho vyšetrenia obžalovaného zaujal také stanovisko, že je toho názoru, že disharmonický obraz osobnosti a správania obžalovaného, podaný v predchádzajúcich posudkoch vyplýval zo špecifickosti situácie, pri ktorej sa vnímal ako obvinený, ako agresor a ako páchateľ. V nich sa opomenulo vnímať obžalovaného ako jedinca, u ktorého v rámci debaklovej životnej situácie, ohrozenia bazálneho hodnotového systému, vzťahových a rodinných väzieb, pri kumulácii životných udalostí prebehla posttraumatická stresová reakcia v intenciách MKCH-10. Znalec poukázal na to, že obžalovaný E. F. prekonal posttraumatický vývoj s následnými osobnostnými zmenami a anticipácia ďalšieho ohrozenia môže aktivovať paradoxné a bizarné správanie. Práve vzhľadom k negatívnym skúsenostiam s psycholgicko-psychiatrickými službami, obžalovaný systematickú a pravidelnú pomoc nevyhľadal.

Vzhľadom na rozdielnosti psychologicko-psychiatrických posudkov podaných k duševnému stavu obžalovaného, súd pristúpil aj k osobnému vypočutiu týchto znalcov, za ich vzájomnej prítomnosti, ako i k ich následnej konfrontácii.

Znalec PhDr. Dušan Selko, zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku č. 12/2013. Opakovane uviedol, že čo sa týka charakteristiky osobnosti obžalovaného, na základe vlastných zistení a vyšetrení, ktoré trvali spolu 10 hodín pri troch stretnutiach s ním, uviedol isté rozdielnosti vo svojom posudku, ako predchádzajúci znalci. Dodal, že všetky materiály mal od obhajcu aj obžalovaného a zdôraznil, že vlastne na vypracovanie posudku mal on viac času, ako býva štandardne, ale podľa neho, posudky

nie sú až tak rozdielne, nakoľko každý znalec dospeje k svojmu záveru na základe svojich zistení. U obžalovaného nezistil patologickú agresivitu, potvrdil u neho emočnú nezrelosť, určil jeho vyšší potenciál a potvrdil, že obžalovaný mal extrémne excesívny stres, v dôsledku ktorého mohol byť agresívny, ale nie až tak, ako je to uvedené v obžalobe. Výpovede poškodenej boli pre neho príliš presvedčivé, aby boli pravdivé, pri vypracovaní posudku mal preto odborné pochybnosti, preto si od obžalovaného vyžiadal aj ďalšie materiály. Pri hodnotení osoby poškodenej vychádzal z foréznej psychológie, zo zistení profilácie osobnosti na základe iných znaleckých posudkov, ktoré mal k dispozícii. V prípade, ak by on vyšetril aj poškodenú, pochybuje, že by zmenil svoj záver posudku na obžalovaného.

Aj znalec MUDr. Peter Vážny, trval na záveroch znaleckého posudku č. 66/2011, 71/2011, ktorý vypracoval spolu s MUDr. Tiborom Ďurianom, pričom ich odborné vyšetrenie obžalovaného trvalo cca 1 hodinu a keďže u neho nebola zistená žiadna duševná choroba, ani porucha, nepotvrdila sa ani jeho závislosť na alkohole a iných látkach, viac času na vyšetrenie nebolo potrebné. K posudku PhDr. Dušana Selka uviedol len toľko, že podstatné rozdiely v ich záveroch medzi posudkami sa nezistili a preto nemal ani výhrady voči jeho záverom. Poukázal na to, že sa jednalo nie o psychiatrické vyšetrenie, ale psychologické a tiež že už prešla nejaká doba a preto mohlo dôjsť k zisteniu iných záverov, resp. k ich zmene.

Po oboznámení súdom znalca PhDr. Jindřicha Cupáka o tom, že od vypracovania jeho znaleckého posudku č. 21/2011 sa ataky na poškodenú zo strany obžalovaného neopakovali, nakoľko sa od doby vypracovania posudku poškodená zdržiava mimo územia republiky, s obžalovaným sa stretáva len na súdnych pojednávaniach a inak v kontakte nie sú, uviedol, že trvá na záveroch svojho posudku, okrem otázky prognózy ďalšieho vývoja správania sa obžalovaného. Vyjadril súhlas so závermi znalca PhDr. Dušana Selka v tejto otázke v jeho posudku, s ktorým sa oboznámil a teda že aj podľa neho, sa prognóza ďalšieho vývoja správania sa obžalovaného javí ako priaznivá. Aj on potvrdil, že agresivita obžalovaného nevybočuje z úrovne populačnej normy, že má obranný ráz, agresívny mohol byť z nadmernej emočnej záťaži, keďže u obžalovaného zistil aj on, od detstva trvajúcu emočnú nestabilitu. Emočne podmienená agresivita obžalovaného mohla trvať aj 10 rokov.

Na žiadosť obhajcu súd vykonal konfrontácii znalcov PhDr. Jindřicha Cupáka so znalcom PhDr. Dušanom Selkom, ktorý zotrvali na svojich prednesoch, nič na nich nemeniac. PhDr. Jindřich Cupák vysvetlil, že on k obžalovanému pristupoval nie ako k páchateľovi, ale musel vychádzať z dokladov, ktoré mal k dispozícii a teda aj z uvedených obvinení obžalovaného. Či obžalovaný je, alebo nie je páchateľom, je následne vecou rozhodnutia súdu. PhDr. Dušan Selko zvolenú techniku vyšetrenia obžalovaného znalcom Dr. Cupákom označil za rutinnú, inú ako zvolil on a je vecou znalca, akú techniku si zvolí. Potvrdil, že PhDr. Cupák má skúsenosti, tento má, na rozdiel od neho k dispozícii konzultantov z odboru psychiatrie, pričom k určitým rozdielom v ich zisteniach mohli byť aj preto, že on mal väčší časový priestor na vyšetrenie a vypracovanie posudku, mal k dispozícii viac materiálov a podkladov, ako predchádzajúci znalci, ktorí boli v časovej tiesni, mali menej dokladov, z ktorých vychádzali. Navyše, nakoľko predpokladal, že bude podrobený konfrontácii, nedovolil si byť povrchný a preto on použil viaceré techniky, pričom potvrdil, že obžalovaný aj pri jeho prvom kontakte s ním, bol spočiatku nekoncentrovaný, disharmonický.

Bod 2/, 4/, 5/, 6/, 7/ obžaloby

K tomuto bodu obžaloby, týkajúceho sa pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., obžalovaný E. F. uviedol, že popiera spáchanie týchto skutkov a ak aj bol na Malachovskej ceste v Banskej Bystrici, bol tam len preto, že tam hľadal svoju dcéru, ktorú chcel aspoň vidieť, v čom mu poškodená a jej rodina zabraňovali a trvalo to vtedy približne asi 1 mesiac.

K bodu 2/ obžaloby a skutku zo dňa 04. 08. 2009 nepoprel, že bol na Malachovskej ceste, kde oslovil poškodenú ohľadom ich dcéry, ale nepadli žiadne slovné vyhrážky, naopak poškodený X. začal na neho útočiť, kričal na neho, aby odtiaľ odišiel. Určite sa poškodenej nevyhrážal zabitím, táto bola na dvore, on bol na ceste a brána do dvora bola pritvorená. K bodu 4/ obžaloby a skutku zo dňa 06. 08. 2009 uviedol len toľko, že je pravdou, že tam v danom čase prišiel, poškodeného X. tam ale nevidel, prvýkrát ho zbadal, až keď volal políciu a poprel, že by sa niekomu vyhrážal.

K bodu 5/ obžaloby a skutku zo dňa 11. 08. 2009 tiež nepoprel, že tam bol, ale poškodeným sa žiadnym spôsobom nevyhrážal, jemu opäť išlo len o to, aby sa mohol stretnúť so svojou dcérou, aby ju mohol aspoň vidieť, čo mu bolo neustále odopierané.

K bodu 6/ obžaloby a skutku zo dňa 13. 08. 2009 potvrdil, že tam bol a to preto, lebo ho poškodená F. listom z 10. 08. vyzvala, aby udelil súhlas, aby ona mohla zmeniť priezvisko ich dcéry. Poprel, že by na poškodenú kričal, z jeho strany neboli použité žiadne vulgarizmy a nemal chuť sa vyhrážať ani poškodenému X., lebo mal zlomený nos a štichy na tvári po tom, ako ho päť dní predtým napadol poškodený Varga.

K bodu 7/ obžaloby a skutku zo dňa 14. 08. 2009 uviedol, že aj to je klamstvo, s kamarátkou poškodenej M. V. sa síce stretol, ale chcel od nej iba zistiť, prečo sa poškodená správa tak, ako sa správa.

Svedok - poškodený X. F.-X., potvrdil, že býva v rodinnom dome na Malachovskej ceste spolu s matkou, pričom v danom období jeho neter - poškodená U. F. často chodievala k jeho matke a tam u nich aj prespávala. Vtedy zbadal podliatiny na poškodenej, čo mala z napadnutia obžalovaným. Poškodená sa vlastne u nich pred obžalovaným schovávala, lebo sa jej obžalovaný stále vyhrážal jej likvidáciou. Potvrdil, že poškodená mala často zdravotné problémy spôsobené obžalovaným, keď ju tento týral. K lekárovi s ňou chodil stále obžalovaný, aby nemohla táto povedať pravdu, ako sa jej úrazy stali. Obžalovaný stále prenasledoval poškodenú a aj jej matku, poškodená bola psychicky zničená z vyhrážok obžalovaného a preto to táto riešila odchodom do zahraničia. Následne ho obžalovaný telefonicky kontaktoval, potvrdil, že tento sa pýtal, kde je poškodená s ich dcérou. Po vrátení sa na určitý čas poškodenej U. F. zo zahraničia, kde nechala svoju dcéru a matku, bývala u neho - v auguste 2009. Keď to zistil obžalovaný, tento bol schopný celé dni stáť pre jeho domom a čakať, kto vyjde z domu. Všetky informácie, čo sa u nich v dome deje, mal obžalovaný od jeho susedy V., s ktorou si telefonovali 4-5 krát denne. Z kopca ich sledoval ďalekohľadom a bol svedkom, keď sa obžalovaný vulgárne vyhrážal pred jeho bránou poškodenej. Keďže obžalovaný bol na PN, celé dni bol pred jeho domom a sledoval ich. Preto aj na neho podali trestné oznámenie na prokuratúre, pričom ich obžalovaný sledoval až tam. Podľa svedka, obžalovaný bol schopný aj 30-krát denne telefonovať poškodenej, ktorá mu telefón nedvíhala. Vie o tom, že pri všetkých bitkách poškodenej obžalovaným, bola prítomná ich maloletá dcéra, ktorá doteraz trpí z toho, ako obžalovaný týral jej matku.

Poškodená U. F., v procesnom postavení svedka uviedla, sa konkrétne k týmto skutkom nevyjadrovala, ale potvrdila, že to, čo je uvedené v obžalobe, sa zakladá na pravde.

Svedkyňa U. V., priama suseda s poškodeným X. cez plot. Potvrdila, že s ním aj ona mala problémy, ale vyriešilo sa to. Keďže ona bývala celé dni na stavbe, cez pozemok mala prehľad, čo sa dialo v susedstve. Videla, ako poškodená chodila za poškodeným a tiež to, že obžalovaný chodil autom s poškodenou a ich dcérou k poškodenému, kedy obžalovaný s jej súhlasom vždy parkoval s autom na jej pozemku, čakával ich, on nikdy nevošiel na pozemok a do domu poškodeného.

Raz sa jej obžalovaný opýtal, či nevidela jeho dcéru, že keby ju videla, aby ho o tom informovala a preto si aj vymenili telefónne čísla. Vtedy jej obžalovaný povedal, že maloletú dcéru nevidel rok. Tiež videla, ako poškodená išla do domu X., F. tam bol predtým a žiadal o rozhovor poškodenú, ktorá nechcela a preto sa obžalovaný postavil na jej múrik. Vtedy sa otvorili dvere poškodeného a začali sa rozprávať, rozprávali sa tak, že všetko počula, hádka to nebola. Medzi obžalovaným a poškodenou mal ruku poškodený X., ktorý F. hovoril, aby poškodenú nechal. Podľa svedkyne, obžalovaný nikdy nevstúpil na pozemok poškodeného, žiadnu bitku nevidela, obžalovaný len prosil o dieťa. Na poškodenej ona nikdy stopy násilia nevidela, nebola svedkom žiadneho násilia, nepočula ani nadávky, vyhrážky zo strany obžalovaného a ani nič také nepočula, čo by nasvedčovalo nejakému násiliu.

Svedkyňa v dome poškodeného X. nikdy nebola a ani obžalovaný nikdy nevošiel do jeho domu, ju nezaujímalo prečo, len dlho stával s autom na jej pozemku a vtedy s ním ona viedla občas rozhovor. Presne už nevedela, od kedy pozná obžalovaného, ale potvrdila, že ho telefonicky informovala o tom, kedy bola jeho maloletá dcéra na pozemku poškodeného.

Svedok U. V., potvrdil, že na Malachovskej ceste v Banskej Bystrici v danom období pracoval brigádnicky u pána poškodeného, prišiel tam obžalovaný, ktorý sa rozprával s poškodenou. Videl obžalovaného,

ako vyskakuje na bránu pána Vargu a aj počul, ako mu nadáva do cigánov. Obžalovaný vykrikoval, že F. rodinu zlikviduje, zničí.

Svedkyňa M. V., priateľka poškodenej U. F. sa vyjadrila aj ku skutku 2/ obžaloby a potvrdila, že potom ako poškodená odišla od obžalovaného, tento jej osobne denne vyvolával, pýtal sa, kde je poškodená. Vyhľadal ju aj v práci, doma v Brusne a prišiel aj na svadbu jej sesternice, nevie z akého dôvodu. Keď sa s ňou obžalovaný osobne stretol, vyhrážal sa poškodenej cez jej osobu a okrem iného uviedol aj to, že keď uvidí poškodenú s X. v aute, čelne do nich narazí a že mu to bude jedno.

Aj k tomuto skutku boli za súhlasu obžalovaného a prokurátora čítané zápisnice o výsluchu ďalších svedkov.

Svedkyňa Š. F.-X., stará matka poškodenej a matka poškodeného, sa pri svojej výpovedi v prípravnom konaní vyjadrila aj ku skutkom spáchaných obžalovaným v auguste 2009, kedy uviedla, že v tom období videla viackrát obžalovaného vyštveraného na ich bráne. Tiež si myslí, že ich sused V. U.., dával informácie obžalovanému o poškodenej, nakoľko toho videla, ako odhŕňa plachtu pri ich plote a s niekým telefonuje. Nadávky zo strany obžalovaného ona osobne nepočula, iba do telefónu, keď sa obžalovaný vyhrážal poškodenej, že pre ňu príde. Vie o tom, že poškodená sa obžalovaného bála, keď tento skúšal skočiť cez plot dnu na ich pozemok, aby jej neublížil. Celý čas žili v nebezpečí, pričom sa báli obžalovaného, aby im neublížil, keďže dokázal dobiť aj vlastného otca, ktorý ho živil. Svedkyňa sa tiež dopočula, že sa obžalovaný vyhrážal poškodenej, ako aj jej synovi, že do nich čelne narazí autom.

Svedok U. V., príslušník PZ uviedol, že dňa 06. 07. 2009 mal hliadku spolu s U. M., keď boli privolaní na Malachovskú cestu pánom X., ktorý oznámil, že sa mu obžalovaný vešia na bránu a nazerá do dvora. Po ich príchode sedel obžalovaný v osobnom motorovom vozidle na krajnici, vedľa domu pána X.. Obžalovaného následne upozornili, aby prestal nazerať do dvora, aby sa neštveral po plote a aby upustil od svojho konania. Pán X. sa bál vyjsť na ulicu práve kvôli obžalovanému, preto vošli k nemu do dvora a brána ostala poodchýlená. Vtedy vyšiel obžalovaný z auta a poškodenému X. cez bránu niečo hovoril. Pán X. im povedal, že volal na políciu z toho dôvodu, že obžalovaný, ktorý mu nazeral na pozemok, ho deň predtým napadol a preto sa ho bojí. Svedok si už nespomenul, či došlo k nejakému slovnému konfliktu.

Svedok U. M., tiež príslušník OO PZ, vypovedal zhodne ako jeho kolega, svedok V., pričom len doplnil, že obžalovaný sa v čase, keď prišli na miesto, správal veľmi nervózne.

Svedkyňa G. I. vypovedala, že dňa 04. 08. 2009 bola na Malachovskej ceste, pričom videla obžalovaného, ktorý bol na pozemku pána X., kde povedal, že sa chce rozprávať s poškodenou U. F.. Táto mu povedala, že sa sním rozprávať nechce a že sa ho bojí. Podľa svedkyne to bolo veľmi nepríjemné, nakoľko ona vedela, že poškodená sa pred obžalovaným skrýva. Následne na to pán X. vyzval obžalovaného, aby opustil jeho pozemok, čo tento aj urobil a vyšiel za bránu, ale až vtedy, keď mu to poškodený X. povedal dôraznejšie. Nespomína si ale, či tam boli zo strany obžalovaného nejaké vyhrážky.

Manžel svedkyne I. R. I., ako svedok vypovedal zhodne ako jeho manželka, pričom doplnil, že obžalovaný, keď bol pri poškodenej, hovoril, že sa s ňou chce len rozprávať, avšak keď bol už potom pred bránou, vykrikoval nejaké vulgárne slová, nevie však uviesť, či sa im aj vyhrážal.

Bod 3/ obžaloby

K tomuto bodu obžaloby, týkajúceho sa prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., skutku zo dňa 05. 08. 2009 obžalovaný E. F. poprel ním napadnutie poškodeného X. so zväzkom kľúčov, ale potvrdil, že sa v daný deň stretli pred vchodom a práve tam poškodený X. napadol jeho, on sa len bránil. Poukázal na to, že nevie o žiadnych vážnejších zraneniach poškodeného, tento nenosil žiadny korzet na krku, naopak, on napadnutím poškodeného mal zranenia väčšie, jemu zašívali peru.

Svedok - poškodený X. F.-X. k bodu 3/ obžaloby zotrval na tom, že dňa 05. 08. 2009 bol on napadnutý obžalovaným tak, ako je to uvedení v obžalobe a to zväzkom kľúčov a bol na PN 112 dní, pričom ešte stále má problémy. Uplatnil si náhradu škody vo výške 1229,10 €,

Svedok P. X., príslušník OO PZ uviedol, že v roku 2009, konkrétne dňa 05. 08. 2009, bol zavolaný ako jeden z členov hliadky PZ k incidentu na Bakossovej ulici v Banskej Bystrici, k incidentu, pri ktorom boli prítomní poškodený F.-X., obžalovaný F. a jedna pani. Jednoznačne trval na tom, že keď tam prišiel on, nikto iný tam nebol, okrem týchto troch.

Na hlavnom pojednávaní k tomuto bodu obžaloby sa čítala zápisnica o výsluchu svedka L. M., ktorý uviedol, že v auguste 2009 bol na Bakossovej ulici, keď počul konflikt medzi poškodeným pánom X. a obžalovaným. Videl, ako poškodený obvineného chytil dvomi rukami za hruď, pritlačil ho o stenu a päsťou mu dal ranu do brucha. Potom, ako obžalovaný chytil druhý dych, útočil aj on na X., bil ho so zavretými očami, avšak útočil tak, že sa vlastne bránil, keďže mu spadli okuliare. Udieral päsťami, poslepiačky vo výške hlavy a podľa neho nemal v rukách nič. Keď do toho vybehla poškodená, ktorá dovtedy stále vedľa neho a snažila si ich rozdeliť, X. už padal k zemi. Keďže sa bili tesne pri vchode, on musel počkať, kým skončia, aby mohol prejsť dovnútra. Do konca incidentu teda nebol na mieste, tiaž do nezasahoval, pričom ho ani nikto z nich nepožiadal o pomoc.

V prípravnom konaní bol vypracovaný znalecký posudok č. 156/2009 znalcom MUDr. Stefanom Arin Ianecskom, z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia, ktorý bol vypracovaný aj ku zraneniam poškodeného X. F.Á.-X. zo dňa 05. 08. 2009, podľa ktorého tento utrpel zlomeninu nosa, tržnú ranu nosa, pohmoždenie tváre obojstranne a hlavy v oblasti záhlavia a pohmoždenie - podvrtnutie krčnej chrbtice. Zlomenina bola spôsobená pravdepodobne prudkým nárazom päsťou útočníka do oblasti jeho nosa. V momente útoku boli otočení tvárou k sebe. Nakoľko poškodený utrpel aj tržnú ranu ľavej strany nosa je pravdepodobné, že v momente nárazu útočník zvieral v ruke kovový predmet v tomto prípade zväzok kľúčov. Následne útočník pravdepodobne udrel poškodeného ľavou rukou zovretou do päste do pravej zygomatickej oblasti a potom pravou rukou do ľavej zygomatickej oblasti. Potom ako sa po týchto nárazoch poškodený pravdepodobne predklonil, mohol byť udretý päsťou do oblasti záhlavia a krčnej chrbtice, čo sa mohlo prejaviť poúrazovým bolestivým syndrómom krčnej chrbtice, čo je interpretované ako podvrtnutie krčnej chrbtice. Doba liečby zranení a práceneschopnosti poškodeného bola v trvaní do 3 týždňov. Zlomenina vyžadovala repozíciu deformácie a tamponádu nosových prieduchov. Prejavovala sa bolestivosťou nosa po dobu 2 až 3 týždňov a dýchanie nosom bolo sťažené po dobu minimálne 2 týždňov. Poúrazový bolestivý syndróm krčnej chrbtice sa prejavoval jej obmedzenou pohyblivosťou a bolestivosťou pri pohyboch po dobu cca 3 týždňov. Nevyhnutná bola podporná fixácia krku pomocou špeciálneho goliera na dobu cca 2 týždňov. Bodové ohodnotenie zranení znalec stanovil na 85 bodov.

Ohľadom tohto skutku sa súd oboznámil aj so spisovým materiálom Okresného súdu Banská Bystrica XT XXX/XXXX, v ktorom konaní bol za tento istý skutok obvinený práve poškodený X. F.-X., ktorý bol za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. (ktorého sa mal dopustiť na poškodenom E. F. - v tomto konaní obžalovanom), uznaný vinným v celom rozsahu a bol odsúdený rozsudkom zo dňa 13. 01. 2012, v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici pod sp. zn. XTo XX/XX zo dňa23. 05. 2012, na peňažný trest v sume 250,-€ s ustanovením náhradného trestu odňatia slobody vo výmere 1 mesiac a v tom konaní poškodený E. F. bol so svojim nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie.

Súd ohľadom všetkých skutkov obžaloby, zákonom predpísaným spôsobom a v súlade s ustanovením vykonal všetky dostupné dôkazy potrebné pre jeho rozhodnutie a zároveň dôkazy podľa vyhodnotil jednotlivo, vo vzájomných súvislostiach, ako aj v ich logickom súhrnne, keďže „náležité zistenie skutkového stavu“ podľa vyžaduje, aby súd svoje rozhodnutie o vine oprel o jednoznačne zistené, bezpečne preukázané fakty, ktoré vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania resp. že žalovaný skutok spáchal obžalovaný. Pokiaľ sa týka nepriamych dôkazov, pre uznanie viny, tieto musia tvoriť ucelený systém - reťaz, ktorej jednotlivé články sú v súlade medzi sebou, ako aj s dokazovanou skutočnosťou. Ich súhrn musí byť uzatvorený tak, že musí viesť výlučne len k jednému záveru a vylučovať možnosť záveru iného.( uznesenie NS SR ).

Aj Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení zo dňa 30. apríla 2014 pod sp. zn. XTo XX/XXXX, ktorým tento ako súd odvolací, podľa , , zrušil v danej veci rozsudok zo dňa 18. 12. 2013, sp. zn. v celom rozsahu a podľa sa vec vrátila tunajšiemu súdu, aby ju tento v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, tento vo svojom zdôvodnení poukázal na to, že prvostupňový súd nerozhodol na základe správne zistenom skutkovom stave , pričom neuprel prvostupňovému súdu tú skutočnosť, že by nevykonal všetky dostupné dôkazy, ktoré tento pri svojom znovu rozhodovaní, v písomnom vyhotovení rozhodnutia, považuje za potrebné zopakovať a teda:

Obžaloba Okresnej prokuratúry Banská Bystrica sp. zn. -105 zo dňa 19. 07. 2012 v jej bode 1/ bola na obžalovaného E. F. podaná pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák.

Podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr. zák., sa zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby dopustí kto týra blízku osobu alebo osobou, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove spôsobujúc jej fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť, a taký čin spácha závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 138 písm. b) Tr. zák. závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu po dlhší čas.

V zmysle ustanovenia § 127 ods. 5 Tr. zák. sa blízkou osobou na účely trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zák. rozumie aj bývalý manžel, druh, bývalý druh, rodič spoločného dieťaťa.

Týraním je teda zlé zaobchádzanie so zverenou osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie, teda musí ísť o konanie, ktoré týraná osoba pociťuje pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť, ako ťažké príkorie. Na naplnenie znakov tohto trestného činu treba, aby v dôsledku páchateľovho týrania bolo spôsobné fyzické alebo psychické utrpenie, a to ktorýmkoľvek konaním taxatívne uvedeným v § 208 ods. 1 písm. a) až e) Tr. zák. Pod pojmom fyzické alebo psychické utrpenie sa pritom rozumie taký stav, ktorý sa vyznačuje telesnými alebo duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob života týranej osoby a netrvajú celkom krátky, prechodný čas.

Objektom tohto trestného činu je ochrana blízkych osôb a ochrana osôb, ktoré so zreteľom na nedostatok veku (deti) alebo plnoleté osoby pre chorobu, starobu, invaliditu, mentálnu retardáciu, sú v starostlivosti alebo výchove iných osôb. U oboch kategórií osôb ide najmä o ochranu pred domácim násilím. Zo subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel.

Čo sa týka pojmu „ dlhší čas“, jedná sa o časový úsek, ktorého dĺžka je ovplyvnená práve „intenzitou“ trestného činu, ale vo všeobecnosti nemožno vymedziť, aký čas sa považuje za dlhší, podstatné je, že nejde o jednorazovú trestnú činnosť, alebo trestnú činnosť krátkeho trvania a prichádza do úvahy najmä pri trestných činoch trvácich, teda ak páchateľ udržiaval protiprávny stav po dobu podstatne dlhšiu, než stačí k dokonaniu tohto trestného činu.

Z vykonaného dokazovania ohľadom bodu 1/ obžaloby mal súd nad všetky pochybnosti za preukázané naplnenie skutkovej podstaty tohto trestného činu obžalovaným, aj keď nie v takom rozsahu, ako bolo uvedené v obžalobe a to aj napriek tomu, že obžalovaný od počiatku trestného konania, jeho spáchanie a konanie popieral.

Podľa súdu je nad všetky pochybnosti obžalovaný usvedčovaný z jeho konania tak, ako je uvedené v bode 1/ skutkovej vety tohto rozhodnutia a to priamymi dôkazmi svedkov - poškodených, ako aj ďalších svedkov, ktorí zhodne popisujú protiprávne konanie obžalovaného a tieto svedecké výpovede sú podporené objektívnymi dôkaznými prostriedkami - znaleckými posudkami jednak na osobu poškodenú U. F., ako aj osobu obžalovaného E. F..

Celé konanie obžalovaného v tomto bode, namierené proti poškodenej U. F., ako aj určenie času, od ktorého toto konanie obžalovaného trvalo, vyplynulo najmä z výpovede poškodenej U. F., ktorá opakovane a bez zmien svojich výpovedí, opísala chovanie, postoj, konanie a správanie sa obžalovaného od počiatku ich vzťahu. To, že táto mala po celé obdobie trvania vzťahu obavy zo správania obžalovaného potvrdil aj znalecký posudok MUDr. Zuzany Kašparovej, ktorá u poškodenej jednoznačne zistila príznaky psychického a fyzického týrania, teda syndróm týranej osoby, pričom aj znalkyňa potvrdila, že poškodená dlhodobo tolerovala správanie sa obžalovaného, lebo verila, že dôjde k náprave, zároveň však mala strach, žila v neustálom strese. Súd vzhľadom aj na znalecký posudok vypracovaný Mgr. Oľgou Dianiškovou, ktorá u poškodenej nezistila sklony ku konfabulácii, považoval výpoveď U. F. za dôveryhodnú.

Bez pochybností zostali aj obžalovaného usvedčujúce výpovede svedkov poškodeného X. F.-X. ( v roku 1999 videl aj za prítomnosti rodičov a brata obžalovaného, ako tento držal poškodenú v izbe a v ruke mal nožnice pri jej krku), čo bolo potvrdené aj svedkyňou Š. F. ( bola aj svedkov vyhrážania sa obžalovaného poškodenej zabitím, vedela o fyzických útokoch obžalovaného na poškodenú, ktorá po nich hľadala práve u nej útočište, neraz videla u nej znaky a známky násilia, vedela o neustátom sledovaní poškodenej obžalovaným, potvrdila viacnásobné podania trestných oznámení na obžalovaného, jeho neustále prenasledovanie poškodenej, telefonovanie, keď bola poškodená u nej, búchania na dvere, hádzanie kameňov do okna a pod.), čo potvrdila aj svedkyňa Š.Z. F.-X. (videla na poškodenej modriny po celom tele, hrču na hlave, keď sa poškodená u nej schovala pred obžalovaným, tento vyzváňal na bránu, vyvolával jej a vyhrážal sa jej.

Súd za dôležité v konaní považoval aj vypočutie svedkyne maloletej W.Q. F.W., spoločnej dcéry obžalovaného E. F. a poškodenej U. F., ktorá svojou výpoveďou tiež jednoznačne usvedčila svojho otca z protiprávneho konania, ktorého sa dlhodobo dopúšťal na jej matke, ktorú výpoveď pred súdom, pri jej výsluchu prítomná znalkyňa Mgr. Oľga Dianišková označila za vierohodnú a totožnú s tým, čo jej maloletá uviedla v minulosti pri jej vyšetrení, nariadenom v inom konaní.

Obžalovaný je usvedčovaný aj výpoveďou svedka U.R.R. F., ktorý potvrdil psychické a fyzické týranie jeho sestry obžalovaným najmä od narodenia jeho netere, bol svedkom následkov bitiek poškodenej obžalovaným, svedkom fyzického útoku obžalovaného na poškodenú, osobne počul vyhrážky obžalovaného ktoré smerovali okrem poškodenej, aj voči jeho celej rodine.

Aj svedkyňa M. V. potvrdila jej vedomosť o nezhodách počas celého vzťahu medzi obžalovaným a poškodenou, aj keď očitým svedkom fyzického napadnutia nikdy nebola, na poškodenej videla modriny a hrče a táto sa jej často sťažovala na fyzické násilie zo strany obžalovaného. Bola ale priamym svedkom ako obžalovaný, keď bola u nej poškodená búchal na dvere a preto volali aj políciu.

Naopak svedkovia Z. F. a E. F., vypovedali v prospech obžalovaného považovali vzťah medzi obžalovaným a poškodenou za dobrý, ani jeden z nich nebol svedkom žiadneho týrania, alebo fyzického násilia, ktorého sa mal dopustiť obžalovaný na poškodenej, na ktorej nikdy nevideli žiadne znaky násilia. Keďže tieto ich tvrdenia boli spochybnené svedkami X. F.-X., Š. F. ( minimálne vedeli o incidente v Selciach, keď obžalovaný porozbíjal sklo na dverách a poškodenej držal nožnice na krku), ako i maloletou W. F. ( potvrdila, že Z. F. jej mal povedať, že nemôže udať svojho syna - po skutku zo dňa 02. 07. 2009), súd ich výpovede nepovažoval za vierohodné, jedná sa o priamych rodinných príslušníkov, ktorí vypovedali v snahe pomôcť obžalovanému k jeho beztrestnosti.

Svedkovia U.R. Š., R. M., U. Š. sa k samotnému skutku, ktorého svedkom neboli, konkrétne vyjadriť nevedeli, vyjadrovali sa najmä k hodnoteniu vzťahu medzi obžalovaným a poškodenou, ktorý oni považovali za dobrý.

Svedok L. G. usvedčuje obžalovaného z jeho dlhodobého sledovania poškodenej U. F..

Na základe uvedeného, súd po čiastočnej úprave skutkovej vety, uznal obžalovaného E. F. v tomto bode obžaloby za vinného, majúc za preukázané, že jednoznačne správaním obžalovaného bolo zasiahnuté do telesnej integrity poškodenej, ktorej ohrozil jej fyzické, ako i psychické zdravie.

V bodoch 2/ 4/, 5/, 6/, 7/ obžaloby Okresnej prokuratúry Banská Bystrica, bol obžalovaný E. F. obvinený pre pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák.

Podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa prečinu nebezpečného vyhrážania dopustí kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a taký čin spácha na chránenej osobe.

Podľa § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. sa chránenou osobou rozumie blízka osoba.

V zmysle ustanovenia § 127 ods. 5 Tr. zák. sa blízkou osobou na účely trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2 rozumie aj bývalý manžel, druh, bývalý druh, rodič spoločného dieťaťa.

Toto ustanovenie poskytuje ochranu jednotlivcom pred niektorými závažnými vyhrážkami a teda objektívna stránka tohto trestného činu spočíva vo vyhrážkach páchateľa inej osobe smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou, a to takým spôsobom, že to u takejto osoby môže vzbudiť dôvodnú obavu z ich uskutočnenia. Vždy treba brať do úvahy okolnosti konkrétneho prípadu a prihliadať aj na to, ako subjektívne pociťuje ujmu ten, voči ktorému vyhrážka smeruje, pričom z hľadiska subjektívnej stránky vyžaduje úmysel.

Pri uvedených skutkoch mal súd za jednoznačné, že sa jedná o pokračujúci trestný čin, ktorý bol spáchaný obžalovaným v mesiaci august 2009 (04. 08., 06. 08., 11. 08., 13. 08., 14. 08. 2009 ) na Malachovskej ceste 18 v Banskej Bystrici.

Samotný obžalovaný nepoprel, že v daných dňoch sa nachádzal na Malachovskej ceste 18 v Banskej Bystrici, teda pred domom a pozemkoch poškodeného X., nikdy na jeho pozemok nevstúpil, nikdy sa nikomu žiadnym spôsobom nevyhrážal, on hľadal a chcel komunikovať len s matkou jeho dieťaťa, ktorá mu spolu aj s jej rodinou dlhodobo zabraňuje v styku s ním a dieťa mu bez jeho súhlasu odviedla poškodená do zahraničia.

Skutočnosť, že obžalovaný na mieste činu hľadal svoju dcéru a poškodenú, potvrdili svedkovia U. V. ( potvrdila, že obžalovaný nikdy nevošiel na pozemok poškodeného Vargu, žiadnu bitku nevidela, žiadne nadávky a vyhrážky zo strany obžalovaného nepočula, tentolen prosil o dieťa).

Z naplnenia skutkovej podstaty tohto trestného činu bol obžalovaný však nad všetky pochybnosti usvedčený najmä svedkami - poškodenými U.D. F.D. a X.D. F.-X.D., ktorý potvrdili, že maloletá dcéra obžalovaného a poškodenej, bola v tej dobe v zahraničí, kam táto odišla spolu s matkou, práve v dôsledku strachu z obžalovaného. Obaja presne popísali, kedy, komu a ako sa v ten ktorý deň vyhrážal smrťou, likvidáciu a tiež, ako poškodenú obžalovaný po celý čas prenasledoval a špehoval. Aj svedok U. V., potvrdil, že videl obžalovaného, ako vyskakuje na bránu pána X. a aj počul, ako mu nadáva do cigánov. Obžalovaný vykrikoval, že F. rodinu zlikviduje, zničí. Vyhrážky obžalovaného, adresované poškodenej jednoznačne potvrdila svedkyňa M. V., ako sa obžalovaný cez jej osobu vyhrážal „ že keď uvidí poškodenú s X. v aute, čelne do nich narazí a že mu to bude jedno“.

Skutočnosť, že obžalovaný vstúpil na pozemok poškodeného X., tak ako to tvrdili poškodení, potvrdili svedkovia G. I. a R. I., ktorý na jednej strane uviedli, že potom, ako obžalovaný na výzvu poškodeného X. opustil jeho pozemok, vykrikoval nejaké vulgárne slová, nevedeli však uviesť, či sa im aj vyhrážal.

Za dôležitý dôkaz ohľadom týchto skutkov, ale i skutku uvedeného v bode 1/ obžaloby, boli vypracované znalecké posudky na vyšetrenie duševného stavu obžalovaného E. F., vypočutie znalcov k nim, ako i ich vzájomná konfrontáciu, pri ktorej sa všetci zhodli, že u obžalovaného sa jedná o jedinca s disharmonickou osobnostnou štruktúrou, s prevahou obsedatných čŕt, pre ktorého je charakteristická premenlivá, nezrelá emotivita, s doznievajúcou prekonanou posttraumatickou stresovou poruchou a posttraumatickým vývojom, čo je charakteristické pre jedinca v debaklovej situácii. V závere potvrdili, že agresivita obžalovaného nevybočuje z úrovne populačnej normy, ak sa prejaví, je to z nadmernej emočnej záťaži, má obranný ráz. Prognózu jeho ďalšieho vývoja správania sa, sa javí ako priaznivá. Ak obžalovaný klame, tak v medziach populačnej normy, v snahe vyhnúť sa sankcionovaniu.

Súd vychádzajúc z uvedeného, obžalovaného E. F. uznal vinným aj v bodoch 2/ 4/, 5/, 6/, 7/ obžaloby, majúc za to, že jeho vyhrážky, ktoré považoval za preukázané, poškodeným smrťou, ako i ťažkou ujmou na zdraví, jednoznačne u nich mohli vzbudiť dôvodnú obavu z ich uskutočnenia, práve na ich dlhodobé skúsenosti s konaním obžalovaného.

Ohľadom žalovaných skutkov obžaloby okrem bodu 3/, bola súdom v celom komplexe trestná činnosť v nich uvedených, obžalovanému preukázaná nad všetky pochybnosti a teda, že žalované skutky v bode 1/, 2/, 4/, 5/, 6/ a 7/ obžaloby spáchal tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Z hľadiska subjektívnej stránky, obžalovaný konal v nepriamom úmysle v zmysle § 15 písm. b) Tr. zák., podľa ktorého ustanovenia je trestný čin spáchaný úmyselne ak páchateľ vedel, že svojim konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí bol s tým uzrozumený.

Konaním uvedeným v bode 3/ obžaloby, malo dôjsť k naplneniu zákonných znakov skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

Podľa § 123 ods. 2 Tr. zák. ublížením na zdraví sa rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.

Podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa prečinu výtržníctva dopustí ten, kto sa dopustí slovne alebo fyzicky verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného.

Podľa súdu však k naplneniu skutkových podstát nedošlo a preto bol obžalovaný E. F. v tomto bode obžaloby oslobodený podľa , nakoľko podľa súdu žalovaný skutok 3/ obžaloby nie je trestným činom a to s poukazom na Tr. zák., podľa ktorého ustanovenia, čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený týmto zákonom, nie je trestným činom.

Je zrejmé, že pri nutnej obrane ide o odvrátenie nebezpečenstva, ktoré vzniká útokom človeka, pričom obrana je namierená proti útočníkovi. Z toho vyplýva, že tu sú záujmy útočníka obetované, aby bol odvrátený útok, ktorým sa v tomto ustanovení chápe ako protiprávne konanie človeka proti záujmom chráneným , ktorý musí priamo hroziť alebo trvať. Samotná obrana smeruje proti útočníkovi a spravidla postihuje jeho telesnú integritu a musí prebiehať súčasne s útokom. Ak by útok už skončil, môže ísť o odplatu, ktorá nie je nutnou obranou.

Stav nutnej obrany je dôvodom vylučujúcim nebezpečnosť činu pre spoločnosť aj jeho nedovolenosť, takže čin uskutočnený v nutnej obrane nie je trestným činom a nemôže byť postihnutý trestom ani inou sankciou. Ak má byť nutná obrana úspešná, môže a niekedy aj musí napadnutý použiť intenzívnejšie konanie alebo účinnejšie prostriedky, než použil útočník, nesmie však ísť o konanie alebo prostriedky celkom zjavne neprimerané povahe a nebezpečnosti útoku.

Súd v tomto bode obžaloby mal za jednoznačne preukázané, že dňa 05. 08. 2009 došlo k stretu obžalovaného E.R. F.B. s poškodeným X.D. F.Á.-X.D. na Bakossovej ulici v Banskej Bystrici, pričom obaja aktéri incidentu utrpeli zranenia vyžadujúce si lekárske ošetrenie.

Síce každý z nich priebeh incidentu popísal inak a toho druhého označil za útočníka, navyše obžalovaný podľa poškodeného Vargu mal útočiť zväzkom kľúčov, bolo potvrdené tvrdenie obžalovaného o tom, že útočníkom bol naopak poškodený F.-X. a on sa útoku poškodeného, iba bránil.

Tieto tvrdené skutočnosti nad všetky pochybnosti potvrdil úplne nezainteresovaný priamy svedok incidentu L. M., ktorý jednoznačne označil za útočníka poškodeného X. F.-X., podrobne popísal priebeh jeho útoku a podľa svedka obžalovaný E. F., síce útok opätoval a keďže mu spadli okuliare, začal biť poškodeného zavretými očami a podľa neho útočil tak, že sa vlastne bránil. Podľa svedka, obžalovaný nemal v rukách nič.

Aj keď svedok P. X. zotrval na tom, že on ako jeden z členov hliadky PZ privolaný k incidentu na Bakossovej ulici, keď prišiel na miesto, bol tam prítomní poškodený F.-X., obžalovaný F. a jedna pani, nevyvracia svojou výpoveďou tvrdenie svedka M. o tom, že incident videl, keďže tento sám uviedol, kedy odišiel a netvrdil, že bol do jeho konca, teda ani to, že by bol tam prítomný pri príchode privolanej polície. Z uvedeného je potom zrejmé, že svedok X. nemohol vidieť svedka M., keď prišiel on na miesto incidentu.

Tvrdenia poškodeného o tom, že obžalovaný na neho útočil zväzkom kľúčov, nebolo tiež preukázané a vyvrátené svedkom M..

Ohľadom tohto skutku sa súd oboznámil aj so spisovým materiálom Okresného súdu Banská Bystrica XT XXX/XXXX, v ktorom konaní bol za tento istý skutok zo dňa 05. 08. 2009 obvinený práve poškodený X. F.-X., ktorý bol za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. (ktorého sa mal dopustiť na poškodenom E. F. - v tomto konaní obžalovanom), uznaný vinným v celom rozsahu a bol odsúdený rozsudkom zo dňa 13. 01. 2012, v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici pod sp. zn. XTo XX/XX zo dňa 23. 05. 2012, na peňažný trest v sume 250,-€ a s ustanovením náhradného trestu odňatia slobody vo výmere 1 mesiac a v tom konaní poškodený E. F. bol so svojim nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie.

Práve z odôvodnia rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 23. 05. 2012, sp. zn. XTo XX/ XX došlo pre danú vec k vyriešeniu si prejudiciálnej otázky, kto bol útočníkom skutku zo dňa 05. 08. 2009, kedy práve vzhľadom na výpoveď svedka L. M. aj v tom konaní, bolo ustálené, že útočníkom bol X. F.-X., pričom E. F., ktorý sa bránil, v konečnom dôsledku utrpel väčšie zranenia ako útočník X. F.-X..

Nakoniec aj Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení zo dňa 30. apríla 2014 pod sp. zn. XTo XX/ XXXX, ktorým došlo v danej veci k zrušeniu rozsudku zo dňa 18. 12. 2013, sp. zn. v celom rozsahu, vo svojom odôvodnení k tomuto skutku a k odvolaniu prokurátora voči nemu uviedol, súhlasí s argumentáciou okresného súdu aj s jeho dôvodmi a to tiež s poukazom na obsah pripojeného spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XT XXX/XX ( vyššie uvedeného), pričom aj podľa neho nie je možné, aby v jednej trestnej veci bol obžalovanuý E. F. v postavení obvineného a X. F.-X. v postavení poškodeného, keď už právoplatne bolo rozhodnuté o tom, že X. F.-X. bol uznaný za vinného. Iné právne postavenie priznáva obvinenému v zmysle a nasl. a iné poškodenému v zmysle a nasl., nehovoriac potom o výroku o náhrade škody, kde by došlo k zámene obvineného a poškodeného z titulu náhrady škody.

Nakoľko teda v tomto bode obžaloby došlo k oslobodeniu obžalovaného, bolo potrebné poškodeného X. F.-X. s jeho nárokom na náhradu škody podľa odkázať na občianske súdne konanie.

Ohľadom rozhodovania o treste obžalovaného E. F., za skutky 1/, 2/, 4/, 5/, 6/ a 7/ obžaloby, súdom považované za preukázané, z ktorých bol obžalovaný uznaný vinným, súd vychádzal zo zákonom stanovených zásad pre ukladanie trestov, z ktorých vyplýva, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v , pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Obžalovaný E. F. je slobodný a je prihlásený k trvalému pobytu na Bakossovej č. 31 v Banskej Bystrici. Žije v spoločnej domácnosti so svojim otcom Z. F.. V čase podania obžaloby bol konateľ a majiteľ obchodnej spoločnosti ANET, s.r.o. Banská Bystrica.

V priestupkovom konaní bol jedenkrát prejednávaný za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, pričom vec priestupku bola odložená.

Podľa pripojených správ, obžalovaný nie je evidovaný v ambulancii CPLDZ, ani v PAL.

Z registra trestov obžalovaného bolo zistené, že tento bol doposiaľ súdom dvakrát trestaný, a to rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 02. 08. 2001, pod sp. zn. XT XX/XX pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa Tr. , keď mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so skúšobnou dobou do 29. 10. 2002, pričom v skúšobnej dobe sa osvedčil a následne tým istým súdom dňa 05. 11. 2004 pod sp. zn. XT XX/XX pre trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa , Tr. k trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so skúšobnou dobou do 27. 11. 2004, pričom aj počas plynutia tejto skúšobnej doby sa osvedčil, takže v obidvoch prípadoch aj podľa odpisu z registra trestov sa na neho hľadí, akoby nebol súdne trestaný.

Za tohto stavu súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák. a na druhej strane jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák., teda že spáchal viac trestných činov.

Na základe takto zisteného pomeru - rovnosti medzi poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, súd v zmysle Tr. zák. vychádzal zo spodnej hranice trestnej sadzby z najprísnejšieho trestného činu, upravenej v osobitnej časti , čo v prípade obžalovaného, uznaného vinným zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , Tr. zák. s poukazom na Tr. zák., predstavuje dolnú hranicu 7 rokov, pričom súd v danom prípade, uložený trest obžalovanému na úplne spodnej hranici trestnej sadzby, so zaradením pre jeho výkon podľa Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, považoval za postačujúci k jeho náprave, pričom pri opätovnom prehodnotení splnenia podmienok Tr. zák. a teda pre mimoriadne zníženie trestu u neho zistil, že u obžalovaného nie sú vzhľadom na okolnosti prípadu, alebo vzhľadom na jeho pomery ako páchateľa, zistené také skutočnosti, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom, bolo pre neho neprimerane prísne a že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje u obžalovaného aj trest kratšieho trvania.

Pod okolnosťami prípadu treba rozumieť všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy obžalovaného. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno odôvodniť aj okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov a preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Práve tu musel súd dať za pravdu obžalobe, že obžalovaný týral svoju družku U. F. dlhodobo, svedkom týchto útokov bola viackrát aj ich maloletá dcéra, pričom v dôsledku týchto útokov sa poškodená aj s dcérou musela odsťahovať z miesta trvalého bydliska a odísť mimo územia Slovenska do Nórska, aby tak zabránila ďalším atakom zo strany obžalovaného, či už fyzickým, alebo verbálnym, ktoré z jeho strany smerovali i voči rodinným príslušníkom poškodenej a voči osobám jej spriazneným.

Pomery páchateľa sa týkajú len jeho osobnostného hodnotenia a ide o okolnosti, ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu a tiež o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný. Z hľadiska tohto ustanovenia sa vyžaduje, aby išlo o pomery takého charakteru, z ktorého je zjavné, že trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby, by páchateľ pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia, keď by sa mali hodnotiť rodinné a osobné pomery, ktoré existujú v čase rozhodovania o treste, ako je napr. zdravotný stav jeho rodiny, starostlivosť o početnú rodinu a pod., čo v prípade obžalovaného zistení nebolo.

Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Ohľadom uplatnenej náhrady škody poškodenou U. F. súd rozhodol podľa a uložil obžalovanému povinnosť tejto nahradiť škodu vo výške 433,80,-€, čo predstavovalo bodové ohodnotenie v zmysle znaleckého posudku č. 156/2009 znalca MUDr. Stefana Arin Ianecsku za jej zraneniam zo dňa 02. 07. 2009, ktoré znalec stanovil na 30 bodov, čo v prepočte 14,46,-€ za bod, predstavuje jej priznanú sumu. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.