Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4P-123-2013.pdf
PDF · 148.3 KB
No categories available
4P/123/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Janou Srokovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. E. P., nar. XX.X.XXXX, bytom J. Q., ul. XX. F. č. X, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni, dieťa rodičov O.. S. P., nar. XX.X.XXXX, bytom J. Q., ul. E. č. XXXX/XX, pr. zast. Mgr. Kristínou Hoholíkovou, advokátkou, Námestie sv. Egídia 55, Poprad a E.. E. P., nar. X.X.XXXX, bytom J. Q., ul. XX. F. č. X, pr. zast. JUDr. Ivanom Hricom, advokátom, Ing. Kožucha 8, Spišská Nová Ves, v konaní o úprava výkonu rodičovských práv a povinností takto
rozhodol:
I. Súd z v e r u j e mal. E. P., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke E. P., nar. XX.XX.XXXX ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
II. Otec mal. dieťaťa S. P., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. E. P., nar. XX.XX.XXXX mesačne sumou 170,- eur, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať vždy do 15-tého dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. dieťaťa, počnúc dňom 01.07.2013.
III. Dlžné výživné za obdobie od 01.07.2013 do 25.06.2014 vo výške 1.060,- eur je otec mal. dieťaťa povinný uhradiť v termíne do 15.10.2014, pod hrozbou výkonu rozhodnutia.
IV. V prevyšujúcej časti súd návrh matky z a m i e t a .
V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
Matka dieťaťa podala na tunajší súd návrh na úpravu rodičovských práv a povinnosti k mal. dieťaťu na čas do rozvodu manželstva a to dňa 4.7.2013, ktorým žiadala mal. dcéru zveriť do jej osobnej starostlivosti výživné zo strany otca určiť sumou 300,- eur mesačne a otca mal. dieťaťa pozbaviť výkonu rodičovských práv.
.
Podaný návrh odôvodnila tým, že manželstvo s odporcom uzavrela po dlho trvajúcej známosti a vzájomnej citovej náklonnosti. Po uzavretí manželstva bývali u jej rodičov. Už v tomto období sa začali u odporcu vyvíjať určité agresívne prvky, čo odôvodňoval bolesťami hlavy, mal záchvaty zúrivosti a začalo sa stávať, že okrem určitého psychického týrania ju aj fyzicky napádal. Často odchádzal z domu, nedvíhal telefón. Raz jej zavolal a povedal, že je v Košiciach po operácií, o čom jej taktiež nič nepovedal. V stavoch, keď mal bolesti hlavy, čo sa stávalo pomerne často, sa zatváral do izby,
nekomunikoval, zakazoval jej robiť domáce práce, vysávať, prať a pod. Často trpí nekontrolovateľnými záchvatmi zúrivosti, tvár sa mu znetvorí od zlosti, začne vrieskať, potom ju začne biť po hlave, ušiach a tvári, vyhráža sa jej zabitím a pod. Je nevyspytateľný a nikdy sa nedá predvídať ako zareaguje. Po takýchto udalostiach nikdy necíti ľútosť, nikdy sa jej neospravedlnil, hovorí jej, že je tomu na vine ona, že ho provokovala. Stále sa jej vyhráža, že keď ho bude provokovať, odnesie si to aj dcéra. Od narodenia dcéry o túto nejavil žiaden záujem, neznášal detský plač, celá starostlivosti o domácnosti bola na nej. Dcéra je svedkom jeho zúrivých výbuchov. Toto správanie odporcu už nevydržala a v mesiaci október 2012 sa s dcérou odsťahovala k svojim rodičom. Bolo to po bitke, pri ktorej ju odporca skoro zabil. Nebola však na ošetrení u lekára, ošetroval ju brat, ktorý je lekár. Keď sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti odporca začal presadzovať zvyk, že keď jej zavolá, musí mu prichystať dcéru a doviesť ju do ich spoločného bytu. Nedodržiaval presné časy, na ktorých sa dohodli, dcéru jej doniesol v neskorých hodinách. Stalo sa aj to, že otec dcéru zobral bez jej vedomia, keď sa dopátrala po dlhšej dobe, kde dieťa je, požiadala svojich rodičov, aby s ňou išli autom do R. A., kde bola ich dcéra. Tam došlo k fyzickému násiliu, kedy ju otec dieťaťa začal biť, následne otec odporcu začal biť jej otca a následne bola privolaná polícia a bolo podané trestné oznámenie na odporcu na PZ Podolínec. Ďalej uviedla, že je nezamestnaná, vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR v Starej Ľubovni. Od roku 2012 nepoberá žiadne dávky. Na dcéru poberá príspevok na nezaopatrené dieťa vo výške 24,10 eur. Na živobytie jej a dcére prispievajú jej rodičia. Odporca pracuje ako živnostník - SZČO, avšak nevie aké má príjmy. Mal. E. ukončila 5. ročník ZŠ v J. Q.. Má zdravotné problémy, ktoré si vyžadujú zvýšenú starostlivosť a to urologické ťažkosti a nosí silné dioptrické okuliare.
V priebehu konania matka žiadala aj zákaz styku otca s mal. dcérou.
Otec v písomnom stanovisku k návrhu doručenom súdu dňa 24.7.2013 uviedol, že s dôvodmi uvádzanými matkou v návrhu nesúhlasí a poukázal na dôvody uvedené v podanom návrhu na rozvod.
Súd uznesením č.k. 4P/123/2013-17 zo dňa 11.7.2013 ustanovil maloletému dieťaťu kolízneho opatrovníka a to Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni. /ďalej ÚPSVaR/
Na tunajšom súde taktiež boli podané tak otcom mal. dieťaťa /4P/111/2013/, ako aj matkou mal. dieťaťa /4P/122/2013/ návrhy na rozvod manželstva a úpravu práv a povinnosti k mal. dieťaťa na čas o rozvode manželstva.
Vzhľadom na uvedené súd uznesením č.k. 4P/122/2013-57 spojil obe veci na spoločné konanie s tým, že naďalej budú vedené pod č.k. 4P/111/2013. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.9.2013.
.
Počas tohto konania bolo podaných niekoľko návrhov na vydanie predbežných opatrení tak matkou ako aj otcom mal. dieťaťa a to:
Vec č.k. 4P/244/2013 návrh otca na vydanie predbežného opatrenie, ktorý bol uznesením zo dňa 23.12.2013 zamietnutý a nadobudol právoplatnosť dňa 14.1.2014, ďalej č.k. 2P/64/2013 návrh otca, ktorým žiadal nariadiť predbežným opatrením striedavú starostlivosť a súd uznesením zo dňa 19.7.2013 návrhu vyhovel, následne na základe podaného odvolania KS v Prešove zmenil toto rozhodnutie tak, že návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.8.2013. Pod č.k. 4P/134/2013 bolo vedené konanie o vydanie predbežného opatrenia na návrh matky, ktorý súd uznesením zo dňa 5.8.2013 zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.8.2013.
Uznesením č.k. 4P/178/2013-45 bolo vydané predbežné opatrenie ktorým bolo mal. dieťa dočasne zverené do osobnej starostlivosti matky, súd zaviazal otca uhrádzať výživné v nevyhnutnej miere vo výške 90 eur mesačne a zároveň upravil styk otca s mal. dcérou tak, že otec mal. dieťaťa je oprávnený stretávať sa s mal. dcérou E. P., nar. XX.XX.XXXX každý nepárny piatok v mesiaci čase od 15.30 hod. do 19.00 hod. a každú párnu nedeľu v mesiaci v čase od 13.30 hod. do 17.30 hod., až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Matka mal. dieťaťa je povinná dieťa na stretnutie riadne pripraviť a otcovi
v stanovenom čase odovzdať a otec mal. dieťaťa je povinný mal. dieťa v stanovenom čase prevziať a matke v stanovenom čase vrátiť. V prevyšujúcej časti súd návrh otca zamietol.
Voči uzneseniu matka nepodala odvolanie, toto nadobudlo právoplatnosť dňa 18.10.2013.
Súd doručil účastníkom poučenie o ich procesných právach a povinnostiach spolu s návrhmi na vyjadrenie a nariadil vo veci pojednávanie.
Na pojednávaní matka mal. dieťaťa poukázala na psychické a fyzické násilie zo strany manžela, trvala na zverení mal. dcéry do jej osobnej starostlivosti, výživné zo strany otca žiadala určiť sumou 300 eur mesačne a zakázať otcovi styk s mal. dieťaťom. Nesúhlasila, aby sa dcéra vôbec s otcom stretávala vzhľadom na psychické týranie. V spoločnej domácnosti nežijú od apríla 2012. Na manžela 2x podala trestné oznámenie a to v súvislosti s jeho útokmi voči jej osobe, manžel je podľa jej názoru tyran. Ak by dieťa trvalo na tom, že sa chce s otcom stretávať je ochotná rešpektovať vôľu dieťaťa.
Práv. zástupca matky poukázal na to, že čo sa týka výživného, matka v súčasnosti nemá príjem, je evidovaná na úrade práce, ale výživa dieťaťa nie je žiadnym spôsobom ohrozená. Výživu dieťaťa zabezpečuje z výživného otca a taktiež prídavkov na dieťa a za pomoci rodičov. Čo sa týka styku navrhovateľa s maloletou dcérou trval na návrhu a to buď na zákaze styku, resp. na obmedzení v tom rozsahu, ktoré vyplýva z vydaného právoplatného predbežného opatrenia. Svoj postoj vo veci odôvodnil tým, že síce bolo zrušené vznesené obvinenie voči navrhovateľovi, ale v zmysle § 199 ods. 1, 3 a 5 doteraz začaté trestné stíhanie trvá. Maloletá teraz nevykazuje syndróm týraného dieťaťa, pretože 2 roky vyrastá v pokojnom prostredí a kontakt s otcom v tom rozsahu ako je stanovený je dostatočný.
Otec mal. dieťaťa menil pôvodné stanovisko a mal. dcéru žiadal zveriť do striedavej starostlivosti oboch rodičov v intervaloch napr. 1 týždeň u matky a 1 týždeň u otca resp. v 2-týždňových intervaloch. Na výške výživného bol ochotný dohodnúť sa, prípadne ponechať výšku v zmysle predbežného opatrenia. Trval na tom, že mal. dcéra je veľmi ovplyvňovaná názorovo matkou a jej starými rodičmi, ktorý jej určujú ako má na jednotlivé otázky
.odpovedať. V priebehu konania, po doručení znaleckého posudku súhlasil so zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti matke.
Právna zást. otca plnom rozsahu poukázala na vyjadrenie otca, aby bola mal. E. zverená do starostlivosti matky. Vzhľadom na napäté vzťahy, ktoré sú nie je momentálne vhodná striedavá starostlivosť, pretože efektívna striedavá starostlivosť si vyžaduje komunikáciu medzi účastníkmi, ktorá by prebiehala bezproblémovo.
Čo sa týka úpravy styku otca s mal. E. podľa predbežného opatrenia tak, ako bolo upravené, otec ho rešpektuje, matka ho rešpektuje, mal. E. je počas stretnutí šťastná, na stretnutia sa teší, nemá s tým absolútne žiaden problém. Otec sa jej venuje, majú spolu aktivity, chodia spolu na výlety, nie je tam absolútne žiaden problém, aby mal. dieťa negovalo stretnutie s otcom. Tieto stretnutia na základe predbežného opatrenia sú stanovené iba v rozsahu 4 hodín raz za týždeň, čo je veľmi krátky časový úsek, navyše je to v nedeľu v poobedňajších hodinách, resp. v piatok v poobedňajších hodinách, kedy nie je možné, aby otec s dcérou išiel na výlet, venoval sa turistike, venoval sa nejakým zážitkovým aktivitám, aj v zmysle znaleckého posudku, kde sa znalec vyjadril, že stretávanie sa otca s dcérou by malo mať programový charakter. Čo sa týka tohto odporúčania otec našiel s dcérou aktivitu, ktorá sa dá stihnúť za 4 hodiny a to je spoločné varenie, pri ktorom majú spoločný zážitok. Ak sú spolu 4 hodiny do týždňa trpia tým aj vzťahy s bližšou rodinou, s rodičmi otca, so sestrou atď., je to negatívne ovplyvňované, teda programový charakter stretávania sa trpí, taktiež trpí aj ďalšia rodina.
Čo sa týka výšky výživného poukázala nato, že otec dieťaťa je SZČO, jeho príjmy nie sú pravidelné, jeho príjmy kolíšu v priebehu roka, taktiež kolíšu v priebehu 5 rokov a v závislosti od situácie, ktorá je na trhu. Jeho momentálna situácia mu umožňuje na dcéru prispievať výživným 100 resp. 120 eur mesačne.
Poukázala nato, že matka je dobrovoľne nezamestnaná, matke nič nebráni zamestnať sa, mať príjem z brigád a pod. Pokiaľ si nevie nájsť prácu tu, môže cestovať za prácou tak, ako to robia stovky iných ľudí. Matka žije v domácnosti so svojimi rodičmi, t.j. nič jej nebráni tomu, aby si našla prácu aj mimo mesta J. Q.. Taktiež poukázala nato, že môže začať podnikať tak, ako podniká aj otec dieťaťa. Ak je niekto dobrovoľne nezamestnaný vyše 2 rokov, dobrovoľne sa vzdáva svojho prospechu, ktorý je vo výške minimálnej mzdy. To znamená, že ak tvrdí, že nemá príjem, resp. príjem má len z rodinných prídavkov, tak potom sa zbavuje dobrovoľne majetkového prospechu vo výške minimálnej mzdy, čo je vyše 300 eur.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov a ich právnych zástupcov, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov doložených do spisu, vypracovaným znaleckým posudkom znalca PhDr. Dezidera Koľaja, znalca v odbore psychológia č. 9/2014 a s ostaným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav.
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 5.8.2000, u oboch ide o manželstvo prvé, z manželstva pochádza jedno mal. dieťa - dcéra E. P., nar. XX.X.XXXX.
Manželstvo uzatvárali na základe vzájomnej citovej náklonnosti z lásky. Pred uzavretím manželstva sa poznali niekoľko rokov /6-7/, pretože sú spolužiaci zo strednej školy.
V manželstve nastali určité problémy už od začiatku, ktoré súviseli s tým, že na sobáš trochu meškal. Potom začali bývať u jej rodičov a podľa stanoviska navrhovateľa zlyhali všetci. Manželka riešila úplne všetko so svojimi rodičmi teda starostlivosť o dieťa, ich manželstvom,
.intímny život s čim nesúhlasil, s jej rodičmi si nerozumel. Manželka v dôsledku výchovy nevie samostatne sa prejavovať a t.č. aj výchova ich mal. dcéry funguje v rodine manželky na princípe určitých príkazov a zákazov a dieťa psychicky trpí v prostredí, v ktorom teraz žije.
S týmto tvrdením nesúhlasila odporkyňa, nakoľko nie je ovplyvňovaná svojimi rodičmi. Manžel podľa vyjadrenia matky dieťaťa , neskôr začal realizovať fyzické útoky na ňu a tiež ju psychicky týral. Situácia sa nezlepšila ani po narodení dcéry E., nakoľko podľa vyjadrenia odporkyne, navrhovateľa vôbec nezaujímalo čo ona cíti. Nepomáhal jej s dieťaťom, aj keď je pravda že pracoval a bol pracovne vyťažený. Keď mala dcéra asi 1 roka domov chodil z práce veľmi neskoro, aj v noci a vôbec nedal vedieť kedy príde. Po jednom neskorom príchode domov ju udrel, čoho svedkom bolo aj mal. dieťa. Do spoločného bytu sa musela nasťahovať aj keď nebol dokončený, lebo navrhovateľ na tom trval.
V dôsledku správania sa navrhovateľa podala odporkyňa niekoľko trestných oznámení, napr. v roku 2006, kedy bol priestupkovo riešený a dostal pokutu 200 Sk, potom v júli 2007, a dňa 15.6.2012 kedy zobral bez vedomia matky dcéru k svojim rodičom a nechcel povedať kde je. Matka následne zistila kde je a odišla aj so svojimi rodičmi do miesta bydliska rodičov otca dieťaťa, kde došlo k fyzickému útoku. Uvedené sa riešilo ako priestupok.
Až t.č. je vedené voči navrhovateľovi trestné stíhanie pre trestný čin týrania blízkej osoby ČVS: ORP 151/Kp - ORPZ Stará Ľubovňa, ktoré nie je ukončené.
Odporca priznal, že v roku 2006 a 2007 manželku fyzicky napadol, udrel ju, čo aj pred privolanou hliadkou priznal. K fyzickým napadaniam však dochádzalo aj zo strany manželky na jeho osobu, psychické trpel každý deň. Napr. keď meškal čo len 3 min. z práce domov, tak už bolo zle, manželka po jeho príchode sa na neho vyrútila a začala ho škrabať, napadať. Ďalej mal zakázané sa kontaktovať so svojimi rodičmi v mieste ich bydliska, mohol len cez víkendy a keď v jeho mobile zistila, že sa aj cez týždeň kontaktoval s rodičmi tak mu nadávala. Prvé 3 roky žil ako v izolácii, k svojim rodičom mohol ísť len so súhlasom manželky a hlavne jej rodičov, iba cez soboty, nedele. Manželka bola nedôvodne extrémne žiarlivá. Podľa vyjadrenia navrhovateľa zámerne vytvárala situácie, aby z neho robila tyrana.
Aktuálne manželia nežijú v spoločnej domácnosti od apríla 2012. Na základe vydaného predbežného opatrenia mal. dieťa je dočasne zverené do osobnej starostlivosti matky, súd zaviazal otca uhrádzať výživné v nevyhnutnej miere vo výške 90 eur mesačne a zároveň upravil styk otca s mal. dcérou tak, že otec mal. dieťaťa je oprávnený stretávať sa s mal. dcérou E. P., nar. XX.XX.XXXX každý nepárny piatok
v mesiaci čase od 15.30 hod. do 19.00 hod. a každú párnu nedeľu v mesiaci v čase od 13.30 hod. do 17.30 hod., až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Kolízny opatrovník vzhľadom na postoje manželov, ktorí sa nedokážu dohodnúť, navrhla nariadiť znalecké dokazovanie s čím otec dieťaťa súhlasil. Matka dieťaťa dôrazne odmietla nariadiť znalecké dokazovanie, nakoľko dieťa žije u nej a je tam spokojné.
Matka aktuálne s dieťaťom nenavštevuje žiadnu psychologickú ambulanciu, nakoľko to nie je potrebné.
Súd na základe uvedeného nariadil vo veci uznesením 4P/111/2013-97 znalecké dokazovanie a ustanovil znalca PhDr. Dezidera Koľaja, z odboru psychológia, odvetvia klinickej psychológie detí a uložil mu povinnosť vypracovať znalecký posudok.
.
Vo svojom stanovisku k znaleckému posudku, ktoré súd súdu doručil a na poslednom pojednávaní otec súhlasil, aby mal. dcéra bola zverené do osobnej starostlivosti matke /č.l. 148/, a to v zmysle záverov znaleckého posudku, výživné žiadal určiť sumou 120,- eur mesačne, zároveň žiadal upraviť styk s mal. dieťaťom v zmysle písomného návrhu /č.l. 218/
Matka na svojich stanoviskách zotrvala žiadala, aby súd otca pozbavil výkonu rodičovských práv.
Kolízny opatrovník poukázal na závery znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný pre účely tohto konania a navrhol, aby mal. E. P. bola v zmysle týchto záverov zverená do osobnej starostlivosti matky, pretože ako uvádza znalec, tam má lepšie predpoklady pre zabezpečovanie starostlivosti. Čo sa týka výšky výživného poukázal na rozdielne príjmové pomery matky a otca a taktiež aj na skutočnosť, že podľa jeho názoru je možné, aby otec platil výživné vo vyššej výške ako je 100, resp. 120 eur. Navrhol, aby súd vzhľadom na aktuálnu situáciu na strane matky a taktiež vzhľadom na náklady na mal. dieťa určil toto výživné minimálne vo výške 190 eur mesačne.
Čo sa týka úpravy styku do súdneho spisu doložili vyjadrenie k znaleckému posudku, kde v rámci návrhov na vykonanie ďalšieho dokazovania navrhovali predvolať znalca, aby sa vyjadril k styku počas prázdnin. T.č. zotrváva na tom, aby bol styk mal. E. s otcom zatiaľ ponechaný v intenciách znaleckého dokazovania, pričom čo sa týka návrhu matky na zákaz styku a taktiež návrhu matky na pozbavenie výkonu rodičovských práv, toto považujú za nedôvodné. Poukázal taktiež nato, že v trestnom konaní sú opatrovníkom dieťaťa, je tam nariadené nové znalecké dokazovanie a toto by malo byť realizované Ústavom pre znaleckú činnosť psychológie a psychiatrie a tento znalecký posudok by mal byť doložený do 20.7.2014.
Aj z doloženého znaleckého posudku vypracovaného pre toto konanie vyplýva, že mal. E. t.č. nie je zanedbávaná, zneužívaná alebo týraná, ale konanie na polícií naďalej prebieha.
Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára.
Podľa čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov, deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
Treba zdôrazniť, rodič má právo sa s dieťaťom stýkať, nie je to však jeho povinnosť a nemožno ho k tomu nútiť.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
.podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 38 ods. 4 Zákona o rodine ak rodič zneužíva svoje rodičovské práva a povinnosti najmä týraním, zneužívaním, zanedbávaním maloletého dieťaťa alebo iným zlým zaobchádzaním s maloletým dieťaťom, alebo výkon rodičovských práv a povinností napriek predchádzajúcim upozorneniam závažným spôsobom zanedbáva, súd pozbaví rodiča výkonu rodičovských práv.
Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine ak je potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
.
Podľa ods. 2 cit. zák. ust. obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ods. 4 cit. zák. ust. pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
PL.ÚS 26/05: a/ kontakt rodičov s ich mal. deťmi je takým významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa, ktorý sa zákonodarca rozhodol riešiť právnou úpravou styku rodičov s ich mal. deťmi, považuje ho za neoddeliteľnú súčasť rodičovských práv a práv dieťaťa upravených v zákone o rodine. Zákonodarca zasahuje do úpravy styku rodičov s dieťaťom len v špecifických, neštandardných situáciách, a to najmä v prípadoch, keď rodičia mal. dieťaťa spolu nežijú, ide najmä o prípad rozvodu manželov s mal. deťmi.
III. ÚS 125/98 /ÚS ČR/: Po rozpade rodiny s mal. deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť za riadnu výchovu detí je prikázaná obom rodičom, preto takisto, pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie je ani pri plnom rešpektovaní práv samých maloletých, zákonného, o to menej ústavného právneho dôvodu na to, aby rodičovi, v ktorého priamej starostlivosti mal. dieťa nie je, bol styk s ním zakázaný, resp. neprimerane obmedzený.
Súd poukazuje na závery znaleckého posudku ako aj na súhlasné stanovisko otca, aby mal. dcéra bola zverená do osobnej starostlivosti matke. Súd sa stotožnil so závermi znaleckého posudku, kde znalec uviedol, že z psychologického hľadiska sú osobnostné predpoklady na výchovu viac naklonené v prospech matky dieťaťa a odporučil na čas po rozvode manželstva zverenie mal. E. do osobnej starostlivosti matky, a preto súd mal. dieťa zveril do osobnej starostlivosti matke.
Zároveň súd poznamenáva, že v zmysle rozhodnutia I. ÚS 48/04 /ÚS ČR/ z 25.1.2005, záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom.
Otec mal. dieťaťa pracuje ako SZČO v oblasti stavebníctva, podľa jeho vyjadrenie priemerný mesačný príjem činí cca 800 eur. Z predloženého daňového priznania vyplýva jeho ročný obrat: príjem 34593,28 eur a výdaj 26862,24 eur, zisk 77310,04.
Pravidelne uhrádza platby do zdravotnej poisťovne vo výške 56,35 eur, príspevok do sociálnej poisťovne 190 eur mesačne, nájom za prenájom priestorov v ktorých pracuje je 60 eur mesačne, výdaje na potraviny 70 eur mesačne, výdaje - inkaso 260 eur mesačne.
Ďalej realizuje splátky leasingu za auto 363,- eur mesačne, ktoré ako uviedol je jeho pracovný prostriedok.
Matka mal. dieťaťa je nezamestnaná od 1.7.2012, je v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce v Starej Ľubovni. Má vysokoškolské vzdelanie, je učiteľka v odbore slovenský jazyk - náboženská výchova. Jej príjem pozostáva t.č. z rodinných
.prídavkov vo výške 23,52 eur mesačne a výživného od otca v sume 90 eur mesačne. Finančne ju podporujú rodičia.
Matka uviedla mesačné výdaje: energia - bytové 37,56 eur, elektrika 26,80 eur, plyn 78 eur, RTVS 4,64 eur, telefón 9,26 eur, internet 17,90 eur, daň - byt, odpad 174,16 eur s poznámkou, že toto hradia rodičia, strava pre mal. E. 250 eur, odevy, obuv 50 eur, nepravidelné výdaje 10 eur, školské potreby a hygiena 30 eur.
Mal. E. je žiačkou 6. ročníka základnej školy, má vek 12-tich rokov, stravuje sa v školskej jedálni a krúžky v škole nanavštevuje žiadne. Náklady na dieťa súvisia s bežným zabezpečovaním potrieb dieťaťa, zdravotné problémy nemá, nosí okuliare. Podľa vyjadrenia matky náklady predstavujú 382 eur, čo súd hodnotí ako nadsadené a nereálne už aj z toho pohľadu, že matka vzhľadom na svoj príjem takýto výdaj nemôže realizovať.
V časti výživného pre maloleté dieťa súd teda po zistení pomerov na strane rodičov určil výživné zo strany otca sumou 170,- eur mesačne. Takto určené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa a zodpovedá aj schopnostiam a možnostiam povinného - otca, s poukazom aj na ustanovenie zákona o tom, že mal. deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. V prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol.
Čo sa týka dlžného výživného súd toto vyčíslil za obdobie od 01.07.2013 ku dňu rozhodnutia vo veci, a za toto obdobie mala byť na výživnom uhradená suma 1870 eur. (170 eur x 11 mesiacov), po odrátaní mesiaca júl 2013, kedy bolo dieťa polovicu mesiaca u otca a polovicu mesiaca u matky, tzn. výživu dieťaťa pokrýval vždy rodič u ktorého dieťa bolo a za tento mesiac dlh nevznikol. Otec za vyčíslené obdobie uhradil na výživnom sumu 810 eur. Za mesiac august a september výživné nebolo uhradené. Od októbra 2013 do júna 2014 (vrátane) otec uhrádzal výživné po 90 eur mesačne (90 x 9 = 810). Dlh na výživnom teda činí sumu 1060 eur, t.j. rozdiel medzi súdom vyčísleným výživným a už otcom uhradeným výživným. (1870 - 810 = 1060 eur) Toto dlžné výživné súd otca zaviazal uhradiť do 15.10.2014.
Tak, ako znalec, aj súd zdôrazňuje, že zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti niektorého rodiča nie je víťazstvom nad bývalým partnerom, pretože povinnosťou toho prvého rodiča je potlačiť svoje osobné krivdy a v záujme dieťaťa ho viesť k úcte k druhému rodičovi. To platí pre oboch rodičov.
Súd poznamenáva, že rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 4P/111/2013 zo dňa 25.6.2014 bolo manželstvo rodičov mal. dieťaťa rozvedené, otec mal. dieťaťa S. P., nar. XX.XX.XXXX bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu mal. E. P., nar. XX.XX.XXXX mesačne sumou 170 eur a to vždy do 15-tého dňa toho- ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. dieťaťa, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku. Súd návrh matky v prevyšujúcej časti navrhovaného výživného zamietol, taktiež súd zamietol návrh matky na pozbavenie rodičovských práv otca mal. dieťaťa, ako aj návrh na základ styku otca s mal. dieťaťom, určenie trvalého pobytu maloletého dieťaťa a určenia osoby poberania prídavku na dieťa a poberania daňového bonusu. Zároveň súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom tak, že otec je oprávnený sa s maloletým dieťaťom stýkať každý párny víkend v mesiaci od soboty od 9.00 hod. do nedele do 16.00 hod., každý nepárny týždeň v mesiaci a to v utorok a vo štvrtok v čase od 14.00 hod. do 17.30 hod., každý rok od 26.12. od 18.00 hod. do 28.12. do
.18.00 hod., počas letných prázdnin každý rok od 15.07. od 18.00 hod. do 28.07. do 18.00 hod., počas jarných prázdnin od stredy od 18.00 hod. do soboty do 18.00 hod. V prevyšujúcej
časti súd návrh otca na úpravu styku zamietol. Taktiež rozhodol, že matka mal. dieťaťa je povinná maloleté dieťa na stretnutie s otcom riadne pripraviť a otcovi v určenom čase odovzdať na adrese bydliska matky mal. dieťaťa a na tej istej adrese je otec povinný mal. dieťa v určenom čase vrátiť. Rozsudok zatiaľ nie je právoplatný.
Povinnosťou matky bude preto tiež pripravovať dcéru na stretnutia s otcom tak, aby nedochádzalo k nedorozumeniam a zbytočnému stresovaniu dieťaťa.
Matka sama vo svojej výpovedi potvrdila, že dieťa v posledných 3 - mesiacoch nebolo u lekára resp. nebolo liečené po prípadnom úraze v dôsledku kontaktu s otcom a realizovaní styku s otcom. Uviedla,
že doma majú lieky, ktoré si dieťa samo pýta pri stretnutí s otcom alebo si ich aj sama zoberie keď sa sťažuje na pocit plnosti bruška. Ide o lieky od žalúdka - enzýmy. Na vyšetrenie alebo konzultácie u psychológa matka však nevidí žiaden dôvod.
Súd zastáva názor, že dieťa by nemalo mať svojvoľný prístup k liekom, aj keď ide o enzýmy a práve matka, by dieťa nemala utvrdzovať v tom, že pred stretnutím s otcom je potrebné užiť lieky na bruško, ale mala by navodiť atmosféru kľudu a pokoja. /bez liekov/
Aj v ďalšom súd poukazuje na stanoviská znalca prezentované v znaleckom posudku kde znalec na č.l. 10 posudku /č.l. 170 spisu/ uviedol, že psychologickým vyšetrením mal. E. P. t.č. nezistil, že by menovaná bola zanedbávaným, zneužívaným alebo týraným dieťaťom.
Znalec návrh matky na vylúčenie otca zo styku s dcérou považoval t.č. za nedôvodný, a preto súd návrh matky v tejto časti, ako aj v časti pozbavenia rodičovských práv otca zamietol z titulu nedôvodnosti.
Taktiež súd zamietol ako nedôvodný návrh matky na určenie trvalého bydliska mal. dieťaťa, určenia osoby poberania prídavku na dieťa a poberania daňového bonusu nakoľko súd nerozhodol o striedavej starostlivosti, kedy by bolo potrebné trvalé bydlisko a ostatné nároky určovať.
Zo znaleckého posudku ďalej vyplýva, že súdne konania a policajné vyšetrovania medzi účastníkmi, rodičmi maloletej sú plné vzájomnej nevraživosti, slovnej agresivity ventilovania si nenávistných postojov. Pretože takéto konanie negatívne ovplyvňuje psychický vývin maloletej, mali by rodičia povinne absolvovať odborné poradenstvo o porozvodovej výchove detí na príslušnej psychologickej poradni ÚPSVaR.
Správanie sa rodičov sa odráža v psychike mal. dieťaťa a spôsobujú jej citovú frustráciu. Mal. bola tiež postavená do úlohy mosta uspokojujúceho citové potreby svojich nenávidiacich sa rodičov a ich rodín. Táto úloha je neprimeraná pre psychickú odolnosť 12-ročného dievčaťa a citovo ju preťažuje.
Znalec v posudku poznamenal, že sú krajiny, kde takto stresované deti umiestňujú do krízového centra a vrátia ich k rodičom až po rozvode, aj to len s podmienkou, že títo prídu s konštruktívnou dohodou o výchove detí po rozvode.
Znalec preto odporučil súdu čo najskôr rozviesť manželstvo účastníkov a prísne ich zaviazať, aby dodržiavali Zákon o rodine.
.
Súd konštatuje že úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi /R 96/1967/.
Súd poukazuje na to, že rozhodnutie o zverení mal. dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu svojich rodičovských práv a povinností, najmä sústavného výchovného pôsobenia na mal. dieťa, nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. Je na ňom, aby využíval aspoň obmedzené možnosti na to, aby aj pri nedostatku príležitostí na sústavné výchovné pôsobenie mal. na výchovu dieťaťa vplyv. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove mal. dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov, je osobný styk rodiča s dieťaťom Úlohou rodiča, ktorému nebolo mal. dieťa zverené do výchovy, je najmä to, aby pri styku s mal. dieťaťom svoju rolu vo výchove dieťaťa uplatňoval len pozitívnym spôsobom a v intenciách § 30, ako aj čl, 29 Dohovoru o právach dieťaťa, a nie aby maril výsledky výchovy dieťaťa rodičom, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Úlohou rodiča, ktorý má mal. dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa
vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi.
Súd pri úprave styku rodiča s dieťaťom prihliadne, aby sa rešpektovalo právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom.
Pojem záujem dieťaťa nemožno chápať zužujúco len ako „záujem zdravia dieťaťa“, ale treba ho chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch.
V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa.
Keďže znalec považoval vylúčenia otca so styku s dieťaťom za nedôvodné súd návrh v tejto časti zamietol. Súd poukazuje na úpravu styku určenú rozsudkom tunajšieho súdu v rámci rozvodu manželstva.
Súd poukazuje aj na znalecký posudok a jeho záver, vypracovaný vo veci trestného konania, kde znalec PhDr. Jozef Kandala konštatuje, že výpoveď matky mal. dieťaťa - poškodenej sa javí ako zavádzajúca a účelová, neúplná, tiež zveličená, prehnaná, pričom s veľkou pravdepodobnosťou možno uviesť, že došlo ku ovplyvneniu aj inou osobou, hlavne
.rodinou, s ktorou žije. Z pohľadu znalca je konanie otca mal. dieťaťa v podaní matky dieťaťa poriadne zveličené. /č.l. 168 spisu/
V doposiaľ zrealizovaných znaleckých dokazovaniach /pre účely trestného stíhania a aj v tomto konaní/ mal. dieťa nebolo označené za týrané dieťa.
Súd zároveň poukazuje na prezumpciu neviny.
Pokiaľ ide o návrhy na ďalšie dokazovanie a to výsluchy starých rodičov ako aj ďalších rodinných príslušníkov, súd tieto nepovažoval za potrebné, resp. za návrhy, ktoré by mohli odôvodňovať a viedli k spochybneniu vypracovaného znaleckého posudku, a preto návrhy na ďalšie dokazovanie zamietol.
Pokiaľ ide o návrh na prerušenie konania, súd prerušenie konania nepovažoval za potrebné a dôvodné, a to s poukazom na to, že návrhy tak otca ako aj matky boli podané pred cca 1 rokom a vo veciach starostlivosti o mal. deti by mal súd rozhodnúť do 6 mesiacov. Taktiež súd poukazuje na to, že matka sa nedostavila na predvolanie súdom ustanoveného znalca hneď ale až na opakované predvolania. Tiež súd poukazuje na stanovisko znalca PhDr. Koľaja, ktorý apeloval na súd a odporučil súdu v danej veci čo najskôr rozviesť manželstvo účastníkov a prísne ich zaviazať, aby dodržiavali Zákon o rodine ako aj na to, že doposiaľ psychologickým vyšetrením mal. E. P. nebolo zistiné, že by menovaná bola zanedbávaným, zneužívaným alebo týraným dieťaťom.
Na záver súd apeluje na oboch rodičov a hlavne na otca mal. dieťa, ktorému súd nezakázal styk s mal. dieťaťom, aby pri realizovaní stretnutí s mal. dcérou plne rešpektoval závery znaleckého posudku v tom, aby celé stretnutie bolo zamerané iba na program, ktorý pre dcéru pripraví a vôbec počas stretnutia nebude hovoriť negatívne o matke, rozchode a problémoch z minulosti.
S poukazom na vykonané dokazovanie a s prihliadnutím na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku časti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože sa jedná o vec starostlivosti súdu o maloleté deti, ktorú možno v zmysle § 81 ods. 1 O.s.p. začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti výroku tohto rozsudku o vylúčení časti vzájomného návrhu na samostatné konanie odvolanie nie je prípustné.
Proti ostatným výrokom tohto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.