Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/77/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza, sudkyňou Mgr. Mariannou Haškovou, v právnej veci navrhovateľky: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., X. č. XXX/XX, proti odporcovi: Z. X., F.: XX XXX XXX, s miestom podnikania Q. nad J. č. 510, o zaplatenie 1591,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a.

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom podaným na Okresný súd Prievidza dňa 08.08.2013 domáhala proti odporcovi zaplatenia 1591,- eur spolu so 16% úrokom z omeškania od 01.07.2010 do zaplatenia a zaplatenia trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že sa v lete 2010 dohodla s odporcom na zakrytí strechy prístavby (na stavbe boli pomúrnice a potrebovala založiť izoláciu, parozábranu, krytinu a odkvapový žľab), ktorú mal vykonať so svojim otcom, ktorého poznala z práce. Tvrdila, že odporca prišiel k nej domov okolo piatej večer aj so svojim otcom. Potom si ohliadol strechu a povedal, že na druhý deň prídu strechu spraviť. Na druhý deň položili na dosky izoláciu a parozábranu. Práca trvala dve hodiny. V ten deň mu dala zálohu na nákup materiálu v sume 800,- eur (krytiny a ostatného materiálu). Za kúpu materiálu chcel ešte doplatok 91,- eur. Za materiál celkovo mala dať odporcovi 891,- eur. Nasledujúci týždeň prišiel odporca dokončiť strechu a keď bola hotová, žiadal za vykonané práce 700,- eur. Celkom vyplatila navrhovateľka odporcovi 1591,- eur. Následne zistila, že materiál stál 591,- eur a samotné práce sumu 1000,- eur. Poukázala na to, že strecha nebola dokončená, lebo neboli dané plechy, ktoré zabraňujú pretečeniu strechy a odvádzajú zrážkovú vodu do odkvapového systému. Strecha nebola napojená na stávajúcu strechu garáže. Celý plafón tiekol, keď bola búrka. V nedeľu poobede išla aj s dcérou a p. H. a p. H. reklamovať strechu, lebo zatekala. Vtedy odporca mal navrhovateľke sľúbiť, že jej vráti peniaze za robotu. Na druhý deň prišiel odporca s tým, že navrhovateľka má nárok na opravu strechy. Celá oprava mala odporcovi trvať do 11.augusta 2010, kedy robotu zanechali a nedokončili strechu. Keďže strecha zatekala, navrhovateľka si bola nútená zabezpečiť novú firmu na odstránenie strechy a položenie novej krytiny.

Odporca sa k návrhu navrhovateľky vyjadril písomným podaním zo dňa 05.05.2014, v ktorom žiadal návrh navrhovateľky zamietnuť, nakoľko s navrhovateľkou nevstúpil do žiadného zmluvného vzťahu. Poukázal, že do zmluvného vzťahu s navrhovateľkou vstúpil jeho otec, ktorý mal skúsenosti v oblasti zhotovovania striech a pokrývania striech vzhľadom na svoje pôsobenie v spoločnosti VIvastav, s.r.o.. Poukázal na to, že on bol len otcovi pomáhať na prácach, ktoré si medzi sebou dohodli. Zotrval na všetkých tvrdeniach, ktoré uvádzal vo svojich listoch.

Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 25.06.2014 konanom v neprítomnosti navrhovateľky podľa . Navrhovateľka svoju neúčasť neospravedlnila pred začatím pojednávania a odročiť pojednávanie nežiadala. Dňa 26.06.2014 doručila súdu kópiu výmenného listu od S.. I. S., z ktorého vyplýva, že bola dňa 25.06.2014 ošetrená pre migrenózny záchvat. Bola jej podaná injekcia a doporučený 1 deň kľud na lôžku.

Súd vykonal dokazovanie v predmetnej veci výsluchom odporcu, svedka Z. X. a oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to najmä: výzvou na úhradu dlhu a pokusom o zmier zo dňa 02.06.2011, vyjadrením odporcu k výzve na úhradu dlhu zo dňa 09.06.2011, dodacím listom č. XXXXX a pokladničným dokladom, cenovou ponukou č. 2010006 zo dňa 26.05.2010, pokladničným dokladom Vaša s.r.o. zo dňa 16.07.2010, žiadosťou navrhovateľky zo dňa 15.08.2013, tlačivom pre dokladovanie pomerov pre priznanie oslobodenia zo dňa 15.08.2013 s prílohami, uznesením OS Prievidza zo dňa 07.04.2014 č. k. -19, žiadosťou o odročenie pojednávania a stručné vyjadrenie odporcu zo dňa 05.05.2014, zmluvou o dielo zo dňa 22.09.2011, zmluvou o dielo zo dňa 16.12.2013, výpisom odporcu zo ŽR zo dňa 24.06.2014 a ďalším obsahom spisu. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutkový a právny stav veci: Navrhovateľka tvrdila, že sa v lete 2010 dohodla s odporcom na zakrytí strechy prístavby (na stavbe boli pomúrnice a potrebovala založiť izoláciu, parozábranu, krytinu a odkvapový žľab), ktorú mal vykonať so svojim otcom, ktorého poznala z práce. Tvrdila, že odporca prišiel k nej domov okolo piatej večer aj so svojim otcom. Potom si ohliadol strechu a povedal, že na druhý deň prídu strechu spraviť. Na druhý deň položili na dosky izoláciu a parozábranu. Práca trvala dve hodiny. V ten deň mu dala zálohu na nákup materiálu v sume 800,- eur (krytiny a ostatného materiálu). Za kúpu materiálu chcel ešte doplatok 91,- eur. Za materiál celkovo mala dať odporcovi 891,- eur. Nasledujúci týždeň prišiel odporca dokončiť strechu a keď bola hotová, žiadal za vykonané práce 700,- eur. Celkom vyplatila navrhovateľka odporcovi 1591,- eur. Následne zistila, že materiál stál 591,- eur a samotné práce sumu 1000,- eur. Poukázala na to, že strecha nebola dokončená, lebo neboli dané plechy, ktoré zabraňujú pretečeniu strechy a odvádzajú zrážkovú vodu do odkvapového systému. Strecha nebola napojená na stávajúcu strechu garáže. Celý plafón tiekol, keď bola búrka. V nedeľu poobede išla aj s dcérou a p. H. reklamovať strechu, lebo zatekala. Vtedy odporca mal navrhovateľke sľúbiť, že jej vráti peniaze za robotu. Na druhý deň prišiel odporca s tým, že navrhovateľka má nárok na opravu strechy. Celá oprava mala odporcovi trvať do 11.augusta 2010, kedy robotu zanechali a nedokončili strechu. Keďže strecha zatekala, navrhovateľka si bola nútená zabezpečiť novú firmu na odstránenie strechy a položenie novej krytiny.

Na pojednávaní dňa 25.06.2014 odporca uviedol, že neexistuje medzi navrhovateľkou a ním žiadna písomná zmluva o dielo na výmenu strešnej krytiny u navrhovateľky a neexistuje medzi navrhovateľkou a ním ani ústna dohoda o vykonaní tohto diela. Poukázal na to, že sa navrhovateľka dohodla s jeho otcom na tom, že jej on vymení strešnú krytinu. Uviedol, že to bolo niekedy v lete 2010, konkrétne bol august. Jednoznačne bola dohoda uzavretá medzi jeho otcom a navrhovateľkou s tým, že on otcovi len vypomáhal. V tejto súvislosti poukázal na to, že ho navrhovateľka žaluje ako živnostníka, pričom živnosť na dokončovacie stavebné práce si založil až 29.09.2010 a samotná výmena krytiny strechy navrhovateľky bola vykonaná v auguste 2010. V tom čase mal živnosť iba na montáž, rekonštrukcie, údržbu vyhradených elektrických zariadení (od 01.06.2010), nemal živnosť na dokončovacie stavebné práce, a preto ani nemohol ako živnostník tak, ako žalovaný, uzavrieť s navrhovateľkou predmetnú zmluvu o dielo. Živnosť v rozsahu dokončovacích stavebných prác pri realizácií exteriérov a interiérov si založil až dňa 29.09.2010. Tvrdil, že zo strany navrhovateľky ide o účelové konanie, ktorá sa takýmto spôsobom snaží dostať späť k svojim peniazom, ktoré zaplatila za riadne vykonanú prácu. Poukázal aj na to, že navrhovateľku skontaktoval s konateľom O., s p. K. O., ktorý jej mal vykonať vnútorné omietky, dlažby. Túto prácu aj pre navrhovateľku vykonal, no navrhovateľka sa súdila aj s ním, nakoľko im nevyplatila odmenu za vykonanú prácu. Túto firmu ani nenechala dokončiť objednané práce. Takéto konanie zo strany navrhovateľky je zrejme bežné a účelové.

Z listu zo dňa 02.06.2011 vyplýva, že navrhovateľka vyzvala odporcu na mimosúdne vyrovnanie pohľadávky vo výške 1591,- eur, ktorú vyplatila odporcovi v júli 2010 za účelom zhotovenia strechy na prístavbe rodinného domu v J., X. č. XXX/XX firmou odporcu, a to do 10 dní.

Odporca v liste zo dňa 09.06.2011 uviedol, že v lete 2010 sa navrhovateľka domáhala, aby jej odporcov otec, ktorého poznala ako údržbára na družstve, kde spolu pracovali, dokončil strechu. Uviedla, že chce otca odporcu, lebo firmy sú drahé (chce to „fuškovo“). Následne sa ho jeho otec pýtal, či mu nepôjde pomôcť s jedným krovom. Spoločne boli u navrhovateľky na stavbe, kde už bol spád krovu spravený. Pred začatím prác navrhovateľku oboznámili s cenou, ktorá mala byť cca 200,- eur aj s materiálom. Za 900,- eur nakúpili materiál (krytina v obchode Vaša s.r.o.), pričom krytina stála cca 600,- eur a za zvyšné peniaze nakúpili OSB dosky. Za prácu vyplatila navrhovateľka sumu 700,- eur. Po istom čase sa navrhovateľka ozvala, že do budovy tečie. Išli to pozrieť a boli ochotní to opraviť na vlastné náklady. Navrhovateľka opravu najprv odmietla, čo vie dosvedčiť aj svedok. Na druhý deň sa navrhovateľka rozhodla, že opravu chce. Následne tam prišli aj v prítomnosti odborníka na krovy. Nevyhovujúci spád krovu, ktorý nebol nimi robený, zdvihli. Za tieto práce si nič neúčtovali. V závere roboty bolo ešte potrebné dorobiť konečné úpravy (koncové lišty a pod.), ktoré navrhovateľka opätovne odmietla. Po niekoľkých mesiacoch chcela navrhovateľka od odporcov vrátiť peniaze, pretože tvrdila, že všetko je zle. Uviedol, že navrhovateľka bola v ich byte niekoľkokrát pýtať peniaze, a to rôzne sumy peňazí (najprv 1600,- eur, potom 1000,- eur, potom zase 700,- eur a teraz 1591,- eur). Správanie navrhovateľky považoval za špekulatívne. Poukázal tiež na to, že k listu navrhovateľky sa vôbec nemusel vyjadrovať, pretože odporca išiel len pomôcť svojmu otcovi Z. X.. Ústana dohoda bola len medzi navrhovateľkou a jeho otcom.

Z pokladničného dokladu spoločnosti I. s.r.o. zo dňa 16.07.2010 vyplýva, že bol u uvedenej spoločnosti zakúpený materiál, a to konkrétne KJG Kryt krytina, Rova farebná skrutka 4,8 x 35 mm, rova farebná skrutka 4,8 x 20 mm, HPF TM 3 poz. F. hák, ZF TM 33 poz. F. zlab, ZRF TM1 poz. F. zvod. Rura, KF TM 10 poz. F. koleno, KLF TM 3 poz. F. kotlík, ODF TM 1 poz. F. objimka a CLF TM 3 poz. F. celo, celkom v hodnote 591,81 eura.

Svedok Z. X., otec odporcu, na pojednávaní dňa 25.06.2014 uviedol, že navrhovateľka je jeho bývalá kolegyňa z Z. H.. Od vykonania práce na streche sa s ňou nevidel a ani nekontaktoval. Videl ju iba raz na OS Prievidza, kde on vystupoval ako svedok a navrhovateľka bola žalovaná o zaplatenie ceny diela. Potvrdil, že ho navrhovateľka vyhľadala u neho doma s tým, že potrebuje spraviť strechu na rodinnom dome. On ju na začiatku odmietal z odôvodnením, že si má zavolať profesionálov, že on to nerobieva. Avšak nakoniec ho navrhovateľka "ukecala" s tým, že si išiel k nej domov pozrieť, aký bude rozsah diela, čo všetko treba vykonať. Keďže bol doma jeho syn - odporca, zavolal ho so sebou, aby mu vedel pomôcť. Potvrdil, že vždy bola dohoda o vykonaní diel medzi navrhovateľkou a ním, preto nevedel, prečo je v tomto konaní žalovaný jeho syn. Ak navrhovateľka má nejaké námietky, je potrebné, aby to riešila s ním a nie s jeho synom. Uviedol, že na streche bol vykonaný celoplošný záklop vzhľadom na konzultáciu s odborníkmi a to OSB doskami. Poukázal práve na správanie navrhovateľky, v dôsledku ktorého sa u nej vymenilo veľa majstrov s tým, že sa s viacerými súdi. Išlo o prístavbu k rodinnému domu, garáž a strechu na garáži. Navrhovateľka si chcela v prístavbe zriadiť obchod.

Z výpisu odporcu zo živnostenského registra vyplýva, že odporca podniká od 01.06.2010. Od uvedeného dátumu podniká na základe živnostenského listu v predmete podnikania montáž, rekonštrukcie, údržba vyhradených elektrických zariadení. Od 29.09.2010 rozšíril odporca predmet podnikania o dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov a od 02.02.2011 o predmet podnikania prípravné práce k realizácii stavby.

Podľa , návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva.

Podľa (ďalej len „“), zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

Podľa , kto prenechá inému vec za odplatu, zodpovedá za to, že vec v čase plnenia má vlastnosti výslovne vymienené alebo obvyklé, že ju možno použiť podľa povahy a účelu zmluvy alebo podľa toho, čo účastníci dojednali, a že vec nemá právne vady.

Predpokladom úspešnosti akejkoľvek žaloby, resp. návrhu vo veci samej je vecná legitimácia. Vecná legitimácia je hmotnoprávny stav, ktorého existencia zakladá žalovateľnosť nároku. Je to teoretická konštrukcia, ktorá vo vzťahu k účastníkom konania vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo k neúspechu v konaní. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníkov konania vo vzťahu. Účastník, ktorý je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia, má aktívnu vecnú legitimáciu. Účastník, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu vecnú legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Ak sa vykonaným dokazovaním preukáže, že navrhovateľovi patrí uplatňované právo, súd návrhu vyhovie. Avšak súd vyhovie návrhu len vtedy, ak navrhovateľ uplatňuje svoje právo návrhom proti osobe (odporca), ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd návrh zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu.

Zmluva o dielo je zmluva, ktorou sa zhotoviteľ zaväzuje objednávateľovi, že za odplatu vykoná pre objednávateľa určité dielo na svoje nebezpečenstvo. Zmluva o dielo je uzavretá, len čo sa zhotoviteľ a objednávateľ dohodli o podstatných náležitostiach zmluvy, a to o predmete diela, o tom, že dielo bude vykonané na nebezpečenstvo zhotoviteľa a o tom, že zhotovenie diela bude odplatné (výška ceny za zhotovenie diela nemusí byť dohodnutá).

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný, a preto ho v celom rozsahu zamietol. Po zhodnotení zisteného skutkového stavu mal súd za to, že odporca nemá v danom konaní pasívnu vecnú legitimáciu. Z výpovede tak odporcu, ako aj svedka Z. X., vyplýva, že navrhovateľka sa dohodla na dokončení strechy, t. j. na vykonaní diela, s otcom odporcu, t. j. svedkom Z. X., ktorého poznala z práce v Z. H.. Keďže navrhovateľka chcela dokončiť strechu s menšími nákladmi ako boli v tom čase náklady na dokončenie strechy prostredníctvom firmy, požiadala otca odporcu o jej dokončenie, a nie odporcu (živnostníka). Svedok potvrdil, že to bol on, kto sa navrhovateľke zaviazal dokončiť strechu (založiť izoláciu, parozábranu, krytinu a odkvapový žľab), t. j. vykonať dielo za odplatu. Keďže sa navrhovateľka s otcom odporcu (svedkom v tomto konaní) dohodla na podstatných náležitostiach zmluvy o dielo, vznikol záväzkovo-právny vzťah medzi navrhovateľkou a otcom odporcu (svedkom Z. X.), a nie medzi navrhovateľkou a odporcom ako fyzickou osobou podnikateľom. V tejto súvislosti poukazuje súd na tú skutočnosť, že v čase kedy mala byť podľa navrhovateľky uzavretá medzi ňou a odporcom zmluva o dielo, t. j. niekedy v júli 2010, odporca nevykonával predmet podnikania, ktorý by ho oprávňoval dokončiť strechu navrhovateľke ako živnostníkovi. Ak navrhovateľka označila v návrhu odporcu ako Z. X., F.: XX XXX XXX, Q. nad J. č. XXX, t. j. fyzickú osobu podnikateľa, tento s ňou v uvedenom čase ako živnostník nemohol uzavrieť zmluvu o dielo. Keďže medzi navrhovateľkou a odporcom neexistuje navrhovateľkou tvrdení záväzkovo-právny vzťah (zmluva o dielo), nemôže sa navrhovateľka voči odporcovi ani úspešne domáhať zodpovednosti za vady vyplývajúce z takéhoto záväzkovo-právneho vzťahu. Teda odporca nie je v tomto konaní pasívne vecne legitimovaný (nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorej splnenia sa navrhovateľka podaným návrhom domáha).

Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa tak, že v celom rozsahu úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, aj keď si ich náhradu uplatnil, keďže výšku trov konania nijako nešpecifikoval.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na Krajský súd v Trenčíne.

V zmysle a , sa v odvolaní má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.