Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cb-23-2011.pdf
PDF · 157.7 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cb/23/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Oľgou Bitalovou v právnej veci žalobcu: AQUA - EKO, a.s., Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava, IČO: 36 716 341, právne zastúpeného JUDr. Martinou Tekeliovou, Štúrova 28, 040 01 Košice proti žalovanej: Slovenská republika, Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Námestie slobody č. 6, 810 05 Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Obec Nižné Ružbachy, zastúpené štatutárnym zástupcom starostom Obce Nižné Ružbachy, právne zastúpené JUDr. Jaroslavom Sidorom, advokátom AK Poprad v konaní o náhradu škody
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu 30.000,- eur s prísl.
Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 9.3.2009 Krajský stavebný úrad v Prešove svojim rozhodnutím zrušil rozhodnutie Obce Nižné Ružbachy o zastavení konania o zmene územného rozhodnutia a umiestnení stavby MVE Ružbašská Miľava a vec vrátil na nové konanie. Od 16.3.2009, kedy toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť Obec Nižné Ružbachy neučinila žiaden procesný úkon, ani nevydala meritórne rozhodnutie. Dňa 1.9.2009 bola medzi žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou TERA-EKO, s.r.o. uzavretá zmluva o dielo na dokončenie rozostavanej stavebnej časti stavby MVE Ružbašská Miľava - I. etapa. V nej si zmluvné strany, a to v čl. 8 bod 8.1.2. dohodli, že žalobca sa zaviazal zabezpečiť zmenu územného rozhodnutia č. 801/1994 za účelom preukázania rozsahu a hraníc stavebného pozemku. Ďalej v článku 9 bod 9.2. ZoD si zmluvné strany dojednali za porušenie čl. 8 zmluvy zmluvnú pokutu vo výške 5 % z ceny celého diela definovanej v čl. 4 bod 4.2. najviac však do výšky 30.000,- eur. Správny orgán Obec Nižné Ružbachy nereagovala na výzvy žalobcu, upozornenie Krajského stavebného úradu v Prešove, upozornenie prokuratúry, oznámenie o začatí trestného stíhania a v predmetnej veci nekonal. Dňa 30.4.2010 si spoločnosť TERA-EKO uplatnila voči žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 30.000,- eur a túto žalobca dňa 31.5.2010 uhradil. Teda nečinnosťou správneho orgánu Obce Nižné Ružbachy vznikla žalobcovi škoda, ktorá pozostáva zo skutočnej škody vo forme zaplatenej zmluvnej pokuty. Dňa 4.6.2010 žalobca si uplatnil na Ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja SR nárok na náhradu škody a to žiadosťou o predbežné prerokovanie v zmysle § 15 zák. 514/2003 Z.z. Z odpovede MDVRR SR vyplýva, že nárok žalobcu neuznáva a nie je ochotné mimosúdne ho vysporiadať, tým lehota na dobrovoľné splnenie márne uplynula. Z hľadiska naplnenia znakov zodpovednosti za škodu považuje žalobca nečinnosť správneho orgánu za porušenie povinnosti ustanovenej zákonom konať vo veci a rozhodnúť. Z administratívneho spisu konania vedeného Obcou Nižné Ružbachy, č.j. 124/2008-161 vyplýva, že nebolo vydané žiadne rozhodnutie správneho orgánu, teda procesné, ani meritórne vo veci samej po dobu viac ako 12 mesiacov. Dňa 15.3.2010 Obec Nižné Ružbachy vydala rozhodnutie, ktorým zamietla návrh na zmenu územného rozhodnutia o umiestnení stavby MVE a na základe podaného odvolania žalobcu Krajský stavebný úrad vydal rozhodnutie, ktorým zrušil rozhodnutie Obce Nižné Ružbachy v celom rozsahu. Ďalším pojmovým znakom zodpovednosti za škodu je vznik škody. V danom prípade bola žalobcovi spôsobená nemajetková ujma v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení majetku žalobcu vo výške 30.000,- eur. Príčinná súvislosť je daná vzťahom medzi úkonmi žalobcu vo sfére verejného práva a úkonmi vo sfére súkromného práva. Žalobca splnil všetky predpoklady nato, aby Obec Nižné Ružbachy vydala zákonné rozhodnutie a žalobca v oblasti súkromného práva uzavrel ZoD nadväzujúcu na stav, ktorý bol legitímne očakávaný ako výsledok konania vedeného Obcou Nižné Ružbachy. Príčinná súvislosť medzi nečinnosťou a vzniknutou škodou je preukázaná vzťahom úmyselnej nečinnosti Obce Nižné Ružbachy napriek existencii zákonného príkazu konať. Výška škody žalobcu musela byť predvídaná Obcou Nižné Ružbachy ako možná. Obci museli byť známe, ako aj cenové relácie, za ktorých žalobca stavbu ako takú objednal. Pre posúdenie škody vzniknutej žalobcovi z titulu nesprávneho úradného postupu Obce Nižné Ružbachy je determinujúca skutočnosť, že žalobca sa zaviazal k predloženiu, resp. zabezpečeniu úradného rozhodnutia, na ktoré mal nárok a ktoré so zreteľom na časové súvislosti by vedel zabezpečiť, ak by správne konanie prebehlo zákonným spôsobom aj s maximálnym predĺžením času konania. V danom prípade ide o jednu z foriem objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci a neexistujú liberačné dôvody na zbavenie sa tejto zodpovednosti s poukazom na § 3 ods. 2 Zákona o zodpovednosti za škodu. Orgánom verejnej moci v danom prípade je orgán územnej samosprávy Obec v rámci naň preneseného výkonu štátnej správy na úseku územného plánovania a stavebného poriadku. Orgánom konajúcim v mene štátu je Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, keďže vzniknutá škoda patrí do pôsobnosti tohto Ministerstva v zmysle § 8 ods. 1 zák. č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy. Nesprávnosť postupu Obce Nižné Ružbachy žalobca vidí v tom, že v konaní vedenom pod č.j. 124/2008 správny orgán nepostupoval dôsledne podľa ustanovení zák. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku a svojvoľne uplatňoval nečinnosť v predmetnom konaní. Jeho cieľom bolo rozhodnutie o umiestnení stavby určiť stavebný pozemok a podmienky na umiestnenie stavby. Žalobca konštatoval, že ide o postup Obce Nižné Ružbachy, ktorý je nesprávny a nezákonný. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom určenej lehote. Poukázal na rozhodnutia NS SR a NS ČR, kde obdobné problémy boli riešené náhradou škody.
Súd na základe predloženej žaloby a listinných dôkazov vydal v predmetnej veci platobný rozkaz č. k. 3Cb/23/2011-42 dňa 6.6.2011 a návrhu žalobcu vyhovel.
Žalovaný v zákonnej lehote podal odpor, ktorý odôvodnil tým, že nárok žalobcu na náhradu škody v tejto veci neuznáva. Podstatou inštitútu náhrady škody je poskytnúť zadosťučinenie za vzniknutú majetkovú, resp. nemajetkovú ujmu. Predpokladom na úspešné uplatnenie takého nároku musia byť splnené kumulatívne podmienky, a to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Žalobca svoj nárok opiera o nevydanie, resp. zmenu územného rozhodnutia. Na také rozhodnutie neexistuje právny nárok. Aj v prípade, že by došlo k vydaniu rozhodnutia o územnom konaní o umiestnení stavby nie je garantované, že stavebník bude môcť uskutočniť stavbu. Stavbu môže stavebník uskutočňovať iba na základe právoplatného stavebného povolenia, ktoré v tomto prípade nebolo vydané. Teda žalobca ako vlastník stavby bez získania právoplatného stavebného povolenia nemal dôvod na to, aby uzavrel zmluvu o dielo s obchodnou spoločnosťou TERA-EKO, ktorá ako zhotoviteľ mala byť dodávateľom stavebných prác na stavbu MVE Miľava. Také konanie možno nazvať ako predčasné a neuvážené zo strany žalobcu a preto aj následky musí znášať iba žalobca, pričom dodávku stavebných prác mohol vyriešiť aj inou formou zmluvy. Žalobca je vlastníkom iba časti stavby, t.j. budovy, nie celej stavby a nie je stavebníkom, pretože pozemok pod budovou nie je jeho vlastníctvom. Žalobca nebol ani navrhovateľom na vydanie územného rozhodnutia, ale ním bola spoločnosť ROTOR. Teda aj podať návrh na zmenu pôvodného rozhodnutia o umiestnení stavby môže iba ten subjekt, ktorý podal pôvodný návrh v zmysle § 41 ods. 1 stavebného zákona. K nečinnosti stavebného úradu uviedol, že ten bol postúpený aj prokuratúre z dôvodu preskúmania, pretože v priebehu konania sa vyskytli viaceré skutočnosti, ako napríklad petície občanov proti výstavbe, prebiehalo konanie o správnom delikte spáchanom žalobcom a ďalšími účastníkmi za nedovolenú manipuláciu s vodným tokom, riešili sa problémy okolo ľadovcov na rieke Poprad atď. Teda išlo o objektívne prekážky, pre ktoré stavebný úrad nekonal, aj keď mal, a to mal buď konanie prerušiť alebo zastaviť. Žalobca mal dostupné legálne prostriedky na to, aby voči nečinnosti správneho orgánu zakročil skôr a dožadoval sa rozhodnutia v predmetnej veci a nie až podaním v apríli 2010. Teda podľa žalovaného absentuje príčinná súvislosť medzi konaním správneho orgánu, resp. jeho nečinnosťou a vznikom škody, ktorá bola dôsledkom neplnenia záväzkov z dvojstranného právneho vzťahu medzi žalobcom a tretím subjektom. Štát nemôže niesť zodpovednosť za rozhodnutie žalobcu, ktorý si dopredu objednal stavebné práce bez toho, aby mal právoplatné stavebné povolenie a bez právneho postavenia stavebníka. Na záver uviedol, že je neoddeliteľnou súčasťou každej podnikateľskej činnosti aj určitá miera rizika, teda podnikateľské riziko, ktoré je s podnikaním spojené. Každý subjekt si musí toto zvážiť, prípadne jeho následky.
Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, prednesom právnej zástupkyne žalobcu, zástupcom žalovaného, výsluchom svedkov p. H., N.. W., p. P., N.. X., p. X. a T.. K., obsahom pripojených spisov, ako aj obsahom celého spisu a zistil tento skutkový stav:
Žalobca sa domáha voči žalovanému náhrady škody na tom skutkovom základe, že mal uzavretú ZoD na dodávku stavebných prác s firmou TERA-EKO. V nej si zmluvné strany dohodli okrem iného i zmluvnú pokutu, ktorú žalobca bol povinný zaplatiť za nesplnenie povinnosti včas a riadne zabezpečiť zmenu územného rozhodnutia na MVE. Túto povinnosť žalobca nesplnil a z toho dôvodu mu menovaná spoločnosť vyúčtovala zmluvnú pokutu vo výške 30.000,- eur, ktoré žalobca uhradil.
Právna zástupkyňa žalobcu poukázala na skutočnosť, že hoci bolo už v roku 1995 vydané právoplatné a vykonateľné územné rozhodnutie a stavebné povolenie, nebolo možné na základe nich pokračovať v stavebných prácach, pretože nebol známy rozsah stavebného pozemku, ktorý možno zastavať. V čase vydania stavebného rozhodnutia platil stav evidencie v registri „C“, neskôr došlo k jeho prečíslovaniu a nebolo možné identifikovať parcely a bol nastolený stav právnej neistoty o umiestnení stavby. Žalobca nadobudol vlastnícke právo ku výstavbe vodného diela MVE príklepom v exekúcii ako rozostavanú stavbu v auguste 2009. V danom prípade žalobca nadobudnutím vlastníckeho práva k stavbe univerzálne sukcesoval do postavenia navrhovateľa v územnom konaní a stavebníka v stavebnom konaní. V súčasnej dobe platí zásada, že nemusí byť vlastníkom pozemku aj vlastník stavby a je prípustné oddelené vlastníctvo stavby a pozemkov, čo je aj v tomto prípade. Nesúhlasila s právnym názorom žalovaného, pokiaľ ide o nevydanie stavebného a územného rozhodnutia, pretože ako osoba, ktorá vydanie takého aktu požaduje, nie je možné jej ho odoprieť. Teda územné rozhodnutie, stavebné konanie a kolaudačné rozhodnutie sú povoleniami, na ktoré je právny nárok a žalobca mal postavenie stavebníka s poukazom na § 70 stavebného zákona. Žalobca zakomponoval do ZoD podmienku v bode 8.1.2. ako štandardnú podmienku pri dodávkach stavebných prác, teda zmluvnú pokutu, pretože predpokladal v čase uzavretia zmluvy, že v lehote cca 60 dní bude zo strany obce daný výklad k územnému rozhodnutiu, ktoré bolo sporné, ale sa tak nestalo.
Poukázal na ust. § 49 Správneho poriadku, v zmysle ktorého ak správny orgán nemôže rozhodnúť v merite veci do 30 dní, musí o tom účastníka konania vopred upozorniť, čo v danom prípade Obec Nižné Ružbachy neučinila. Nesplnenie povinnosti vyplývajúcich z bodu 8.1.2. ZoD zabezpečiť zmenu územného rozhodnutia nebránilo žalobcovi v realizácii stavby anblok, ale v ďalšom rozsahu. Stavebné práce mohli pokračovať len na pozemkoch, ktoré sú definované v zákone. Žalobca už v auguste 2008 poukazoval na nečinnosť obce, ale nemohol vedieť, ako dlho táto ešte bude trvať a na nečinnosť upozornil vedľajšieho účastníka ešte pred uzavretím písomnej ZoD listom z 30.8.2009. Žalobca mal k dispozícii stavebné povolenie a bol povinný ho rešpektovať. Ďalej poukázala na to, že po zrušení veci Krajským úradom Prešov, ktoré bolo doručené Obci Nižné Ružbachy 16.3.2009 na nové konanie Obec Nižné Ružbachy neurobila nič až do obdobia, keď 12.2.2010 Mesto Stará Ľubovňa, spoločný stavebný úrad oznámil, že začína konanie a nariadil v predmetnej veci pojednávanie. Žalobca realizoval stavbu iba jediným dodávateľom stavebných prác a to firmou TERA-EKO a prvý zmluvný vzťah uzatvoril žalobca s touto spoločnosťou v septembri 2009. Príčiny vzťahu medzi porušením povinnosti vedľajším účastníkom a vznikom škody videla zástupkyňa žalobcu aj v tom, že starosta Obce Nižné Ružbachy bol štatutárnym orgánom ustanovený do funkcie člena výboru Pozemkového spoločenstva Nižné Ružbachy v auguste 2010, čo je v rozpore s ustanovením § 17 zákona č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách. Starosta Obce Nižné Ružbachy ako štatutárny orgán vedľajšieho účastníka bol ustanovený do funkcie člena výboru pozemkového spoločenstva v rozpore s ustanovením čl. 5 ods. 2 Ústavného zákona 357/2004 Z.z. Starosta obce je ku dnešnému dňu členom výboru pozemkového spoločenstva ako štatutárneho orgánu a príčinná súvislosť medzi nečinnosťou obce a vznikom škody spočíva v osobnom záujme starostu obce nadržiavať pozemkovému spoločenstvu, ktorého je zároveň štatutárnym zástupcom. Bol členom pozemkového spoločenstva aj v čase, keď prebiehalo správne konanie pod č. 124/2008. Teda vedľajší účastník v tomto konaní konal vo vlastnej veci v citovanom správnom konaní a nerešpektoval zákon. O konflikte záujmov vo verejnej správe nepožiadal sám o vylúčenie seba z rozhodovacej právomoci, čím došlo k porušeniu ústavného zákona. V záverečnej reči poukázala na to, že žalobca si podanou žalobou uplatňuje nárok na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z a ten odôvodňuje splnenie všetkých predpokladov zodpovednosti za škodu. Porušenie právnej povinnosti preukázal žalobca vykonanými dôkazmi v priebehu konania a predovšetkým pripojeným spisom v správnom konaní č. 124/2008, výpoveďami a vedľajší účastník to potvrdil aj vo svojom vyjadrení zo dňa 24.9.2013. Škoda bola preukázaná vo forme zmluvnej pokuty, ktorú si uplatnil dodávateľ stavby voči žalobcovi z dôvodu plnenia zmluvných povinností, ktoré spočívali v predložení rozhodnutia správneho orgánu. Tretím predpokladom zodpovednosti za škodu je objektívna zodpovednosť, teda je irelevantné, či žalovaný, resp. vedľajší účastník vedel, alebo nevedel o tom, že porušením jeho zákonných povinností môže škoda žalobcovi vzniknúť. Posledným predpokladom je príčinná súvislosť a túto žalobca v konaní preukázal listinnými dôkazmi, ktoré poukazujú na subjektívny postoj vedľajšieho účastníka vo vzťahu k pozemkovému spoločenstvu Nižné Ružbachy. Motív jeho konania je v rozpore so zákonom. Priamy dôkaz o tom neexistuje, ale je to sled nepriamych dôkazov, a to predovšetkým v tom, že starosta obce bol a je štatutárnym orgánom Pozemkového spoločenstva Nižné Ružbachy, ktoré po celú dobu existencie stavby má v správnych konaniach protichodný záujem ako žalobca. Obec Nižné Ružbachy podáva námietky na uloženie pokút pre žalobcu a z toho je možné odvodiť aj pretrvávajúci subjektívny záujem vedľajšieho účastníka na poškodzovaní žalobcu prostredníctvom zneužitia verejného činiteľa. Z toho dôvodu žiadal, aby súd žalobe vyhovel.
Súd uznesením 3Cb/23/2011-129 zo dňa 12.1.2012 na základe návrhu žalovaného a súhlasu vedľajšieho účastníka pripustil na strane žalovaného vstup do konania ako vedľajšieho účastníka Obec Nižné Ružbachy.
Zástupca žalovaného v konaní pred súdom uviedol, že nečinnosť správneho orgánu v lehote 12 mesiacov je dlhá doba, ale tá v žiadnom prípade nebola spôsobená len pasivitou vedľajšieho účastníka, ale podľa rozhodnutia Krajského stavebného úradu bolo to aj z dôvodu, že žalobca nespolupracoval, resp. podával návrhy, podnety, ktoré bolo treba prešetriť a vybaviť. Lehota 60 dní, na ktorú sa žalobca zaviazal v ZoD je lehotou, ktorú nemohol predpokladať a prejudikovať rozhodnutie. Ide o lehotu v zmysle § 49 zákona a je to len poriadková lehota a nemôže mať vplyv na právo účastníkov konania. Žalobca ak sa zaviazal v ZoD na zmluvnú pokutu a tú viazal na splnenie podmienky na konanie tretej osoby, ktorá nebola účastníkom zmluvy, je podľa jeho názoru neprípustné. Rozhodnutia NS SR, ktoré žalobca cituje vo svojej žalobe nemožno použiť analogicky na vzniknutú situáciu, pretože tá rieši už existenciu vzniku škody a analogické použitie v tomto prípade je neprípustné. Ďalej zotrval na stanovisku, že v danom prípade nebola splnená jedna z podmienok, ktoré požaduje zákon č. 514/2003 Z.z. a to príčinná súvislosť medzi postupom obecného úradu a vzniknutou škodou a je povinnosťou žalobcu preukázať, že škoda by nebola vznikla bez tejto príčiny. Pritom žalobca nemyslel na to, že vydané rozhodnutie nemusí byť v lehote 60 dní a nepočítal s tým, že môže dôjsť napr. k prerušeniu, zastaveniu konania atď. Poukázal na ustanovenie § 417 OZ, teda prevenčnú povinnosť subjektu správať sa tak, aby nedochádzalo ku vzniku škôd, pričom stavebný úrad ako tretia strana nemohol ovplyvniť zmluvné dojednania medzi žalobcom a jeho zmluvným dodávateľom. Teda žalobca sa správal nezodpovedne ak v rámci prevenčnej povinnosti sa dohodol na zmluvnej pokute. Tým musí znášať podnikateľské riziko, ktoré súvisí s jeho nezodpovedným postojom pri uzatváraní zmluvy. Ďalej poukázal na rozdielne čísla účtov, na ktorý žalobca mal zmluvnú pokutu uhradiť porovnaním s číslom účtu, ktoré je citované v ZoD. Poukázal na to, že ku zmluvám o dielo, ktoré boli doložené žalobcom ani v jednej z nich nebola dojednaná zmluvná pokuta vo výške 5 % z ceny diela pre nesplnenie povinnosti zabezpečiť zmenu územného rozhodnutia. Podľa jeho názoru zmluva č. 0109/2009/01 bola „vyrobená pre účely uplatnenia nároku na náhradu škody“, lebo prílohy k nej pod č. 1, 2, 3, 4 a 5 sú ku zmluve o dielo č. 09/2008 a pravdepodobne táto zmluva bola prepracovaná na zmluvu č. 0109/2009. V záverečnom vyjadrení poukázal na skutočnosť, že nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva a považuje ho za nedôvodný. Má za to, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie základných zákonných podmienok potrebných ku priznaniu náhrady škody zo zodpovednosti štátu spôsobenej nesprávnym úradným postupom správneho orgánu a to predovšetkým absenciou príčinnej súvislosti medzi tvrdenou škodou a nesprávnym úradným postupom stavebného úradu. Poukázal na viaceré rozhodnutia Okresného súdu Bratislava a Krajského súdu Bratislava, ako aj rozhodnutia NS SR, kde boli riešené obdobné prípady. Pokiaľ ide o plnenie žalobcu v dôsledku podanej žaloby vedenej v konaní 30Rob/185/2010 žalobca bezprostredne po podaní žaloby plnil bez toho, aby na základe prevencie, teda bez zásady predchádzania vzniku škody využil moderačné právo podľa § 301 ObZ, resp. sa to ani len nepokúsil.
Z vyjadrenia vedľajšieho účastníka vyplýva, že ten v prvom rade namietol nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v tomto konaní, pretože žalobca nebol a nie je účastníkom územného konania, ktoré bolo vedené vtedajším účastníkom v konaní č.j. 124/2008, pretože ňou bola obchodná spoločnosť ROTOR, s.r.o., Košice, nie žalobca a žalobca nie je jeho právnym nástupcom. Územné konanie bolo rozhodnutím z 1.12.2008 zastavené z dôvodu, že v určenej lehote neboli odstránené nedostatky podania a neexistuje právny nárok na to, aby stavebný úrad len na základe podnetu zmenil právoplatné územné rozhodnutia. Namietol, aby žalobcovi vznikla škoda v podobe majetkovej ujmy a povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu zhotoviteľovi diela, pretože nebolo rozhodnuté autoritatívne, ale žalobca ju uhradil dobrovoľne. Proti uplatnenej pokute sa nebránil, pričom ju plniť nemusel vôbec. Dielo malo byť zhotovené podľa platných predpisov v súlade s rozhodnutím č. 99/01778 zo dňa 22.1.2000 a nie podľa zmeny platného územného rozhodnutia, ktoré ani neoprávňuje stavebníka realizovať stavbu. Zhotoviteľovi nič nebránilo realizovať stavbu v súlade s vydaným stavebným povolením, ktorým bolo definované, na ktorých stavebných pozemkoch má byť stavba realizovaná. Pokiaľ ide o spôsob dojednania zmluvnej pokuty v čl. 8.1.2. ZoD uviedol, že podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute je nepochybné určenie povinnosti, pričom táto musí byť určená presne, určito a identifikovaná povinnosť by mala naväzovať na predmet zmluvy. Povinnosť zabezpečená zmluvnou pokutou v predmetnej ZoD je vymedzená iba všeobecne a preto je neurčitá a nezrozumiteľná. Nie je dojednaný ani určitý čas, kedy má byť táto povinnosť splnená a preto dojednanie takej zmluvnej pokuty je neplatné. Navrhol, aby súd ako predbežnú otázku posúdil platnosť dojednania zmluvnej pokuty v ZoD. Poukázal nato, že nesplnenie povinnosti žalobcu zabezpečiť zmenu územného rozhodnutia vôbec nebránilo v realizácii MVE prvá etapa v súlade s vydaným stavebným povolením. Žalobca aj napriek tomu, že nebol stavebníkom, v realizácii stavby protiprávne pokračoval bez toho, aby mu bolo vydané akékoľvek stavebné povolenie, čoho dôkazom sú súčasne prebiehajúce stavebné konania o dodatočné povolenie zmien časti MVE prvá etapa. Správaním sa žalobcu, hoci protiprávnym je preukázané, že povinnosť zabezpečiť zmenu územného rozhodnutia nemala pre realizáciu diela, žiadnu hodnotu, ani význam. Žalobca sa nápravy domáhal až po zhotovení diela a prípadné zjednanie nápravy už pre neho nemalo žiaden hospodársky ani iný význam. Žalobca neurobil žiadne opatrenia, ani úkony smerujúce ku splneniu jeho povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou, čím nesplnil svoju povinnosť predchádzať vzniku škodám. Zo všetkých ďalších zmlúv uzavretých medzi žalobcom a firmou TERA-EKO vyplýva, že táto spoločnosť realizovala výstavbu stavby MVE Ružbašská Miľava prvá etapa na základe stavebného povolenia z 22.1.2010 a na ňu naväzovala druhá etapa výstavby, čo je samostatná vodná stavba. Zmluvnú povinnosť, ktorú na seba prevzal žalobca v ZoD č. 0109/2009/01 nezabezpečovala splnenie hlavného záväzku, t.j. výstavbu stavebného objektu SO01 hate a teda nebola splnená jedna zo základných čŕt zmluvnej pokuty, že tá závisí od hlavného záväzku, ktorý zabezpečuje. Táto výstavba bola povolená už na základe stavebného povolenia z januára 2000 a nebola potrebná žiadna zmena územného rozhodnutia. V čase uzavretia ZoD bol stavebný objekt rozostavaný a žalobca v bode 8.1.2. ZoD prevzal na seba povinnosť, ktorá vôbec nebola potrebná. Teda zmenu územného rozhodnutia pre splnenie hlavného záväzku, t.j. prístavbu jednotlivých stavebných objektov. Predložil rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 6.5.2014 za účelom, aby sa súd oboznámil s obsahom tohto rozhodnutia. Toto rozhodnutie vyvracia argumentácie žalobcu, že vedľajší účastník konal protiprávne len preto, že jeho štatutárny orgán, teda starosta obce je aj členom výboru pozemkového spoločenstva. Týmto rozhodnutím poukazuje, že nielen pozemkové spoločenstvo, ale aj ďalších 18 vlastníkov pozemkov sa domáha nápravy nezákonného stavu a preto bola daná žaloba na tunajší súd o ochranu vlastníckeho práva dotknutých vlastníkov. Teda de facto, ani de iure nie sú vlastníci pozemkov totožnými spoluvlastníkmi s vlastníkmi spoločenstva. Vlastníkom je pozemkové spoločenstvo, právnická osoba, resp. subjekt s právnou subjektivitou. Výpis z registra spoločenstiev v roku 2013 ešte nepreukazuje, že v čase prebiehajúceho správneho konania v marci 2008 bol starosta členom výboru pozemkového spoločenstva. Je pravdou, že sa ním stal, ale bolo to omnoho neskôr. Starosta rozhodnutia iba podpisoval a vo veci rozhodovali úradníci stavebného úradu, ktorí v priebehu konania boli vypočutí a ich zaujatosť nebola nikým namietaná. V závere poukázal na to, aby súd žalobu zamietol, z dôvodu, že žalobca svoj nárok nepreukázal. V ZoD, na ktorú sa žalobca odvoláva bola predmetom plnenia výstavba objektov MVE, pričom v konaní o zmenu územného rozhodnutia sa táto týkala zátoky územia, t.j. zdržná hať. Zhotoviteľovi nebránilo nič v realizácii stavby MVE, pretože na túto bolo vydané platné stavebné povolenie. Predmet zmluvy vôbec nesúvisí s konaním o zmene územného rozhodnutia. Účastníkom konania o zmene územného rozhodnutia bola spoločnosť ROTOR a na žalobcu neprešli žiadne práva účastníka tohto konania. Pokiaľ žalobca v ZoD prevzal na seba povinnosť zabezpečiť zmenu územného rozhodnutia, tak sa zaviazal k niečomu, čo splniť nemohol. Nárok žalobcu, ktorý v tomto konaní uplatňuje, nie je škodou, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s nečinnosťou správneho orgánu. Ak žalobca so svojim zmluvným partnerom dohodol zmluvnú pokutu na zabezpečenie zmluvnej povinnosti, tak štát nemôže zodpovedať za nesplnenie tejto povinnosti a ani za dohodnuté sankcie. Povinnosť zabezpečiť územné rozhodnutie záviselo len od kladného rozhodnutia správneho orgánu, ktoré nie je vynútiteľné a žalobca prevzal na seba nesplniteľný záväzok. Na to, aby zmena územného rozhodnutia bola dosiahnutá žalobca potreboval čiastkovú zmenu územného plánu, ktorá závisí od rozhodnutia obecného zastupiteľstva a ani táto nie je vynútiteľná, lebo obec rozhoduje len o tom, ktoré stavby môžu na území umiestnené. Žalobca sa mohol brániť proti zaplateniu zmluvnej pokuty a mohol minimálne na súde požadovať, aby na základe moderačného práva súd znížil pokutu do výšky škody, ktorá spoločnosti TERA-EKO vznikla. Žalobca v tomto konaní nepreukázal vznik žiadnej škody tejto spoločnosti. Má zato, že jej škoda ani nemohla vzniknúť, lebo zmena územného rozhodnutia nijako nebránila možnosti realizovať stavbu. Táto spoločnosť dokonca aj v rozpore s vydaným stavebným povolením stavbu zrealizovala. Žalobca, ani firma ROTOR nepreukázali ďalšiu základnú podmienku územného rozhodnutia a to stanovisko všetkých vlastníkov pozemku, ktorí majú byť dotknutí rozhodnutím o umiestnení stavby. Len táto skutočnosť by bola dôvodom na zamietnutie žaloby.
Z výpovede svedkyne V. H. vyplýva, že bola poverená vykonávaním funkcie spoločného stavebného úradu, pretože nemali vedúceho tohto úradu. Funkciu zastrešovala tým, že vykonávala agendu pre 37 obcí v okrese Stará Ľubovňa a medzi nimi bola aj Obec Nižné Ružbachy. Túto činnosť vykonávala v okrese sama, teda od vydania územného rozhodnutia, stavebného povolenia, kolaudačného rozhodnutia a ďalšie kompetencie, ktoré vyplývali úradu zo zákona. Pokiaľ ide o sporné územné rozhodnutie, pamätá si, že v predmetnej veci firma ROTOR, zastúpená N.. X. žiadala o zmenu stavebného rozhodnutia. K nej bolo treba zabezpečiť predloženie mnohých dokladov, ktoré však menovaná firma nedoložila a preto bolo stavebné konanie zastavené. Po podaní odvolania Krajský stavebný úrad Prešov rozhodol, že vlastníkom stavby je AQUA - EKO, že pre neho mala byť vydaná zmena územného rozhodnutia, pričom pripomienky zo strany stavebného úradu neboli z hľadiska Krajského stavebného úradu vôbec riešené. Dôvodom prerušenia stavebného konania boli nevysporiadané vlastnícke vzťahy. Spis bol po zrušení vrátený na Obec Nižné Ružbachy, následne bol na základe vyžiadania okresnej prokuratúry predložený prokuratúre, kde bol cca 3 mesiace. Ona nebola vedúcou úradu, iba poverená, pretože kolega bol dlhodobo na PN a ona ho iba zastupovala. Spoločný úrad pripravoval iba podklady, ale rozhodnutie vydávala obec, pretože spoločný úrad nebol spôsobilý, nemal právnu subjektivitu na vydanie rozhodnutia, teda stavebného povolenia. Stavebné povolenie bolo vydané na malú vodnú elektráreň a myslí si, že zmena územného rozhodnutia sa týkala zdrže.
Svedkyňa N.. G. W. uviedla, že od roku 2008 do marca 2012 vykonávala funkciu štatutára žalujúcej spoločnosti. Žalobca nadobudol MVE do vlastníctva v roku 2008 a mal záujem ju dostavať, pretože ju nadobudol ako rozostavanú stavbu. ZoD na zmluvnú pokutu sa zaviazal takým spôsobom, aká bola vtedajšia bežná prax v obchodných vzťahoch. Žalobcovi vznikla na predmetnom diele škoda 30.000,- eur. Pri podpise zmluvy predpokladali, že všetky stavebné a povoľovacie konania sú nastavené tak, že vydanie stavebného rozhodnutia je otázkou času, ktorý je zvládnuteľný v etape prípravy prác a ich realizácii. V čase, keď žalobca nadobudol rozostavanú budovu do vlastníctva, tak bola rozostavaná len MVE ako skelet, ktorá bola zastrešená a časť trafostanice. Zámerom žalobcu bolo dokončiť a spustiť do prevádzky rozostavanú časť. Základom bolo stavebné povolenie, ktoré nadobudol žalobca ako stavebník v exekučnom konaní včítane tohto povolenia s kúpou stavby. Projektovú dokumentáciu získal žalobca od predchádzajúceho vlastníka. Nevedela uviesť, na akých pozemkoch sa mala predmetná stavba realizovať. Má vedomosť o tom, že počas výstavby bola povodeň a iné prírodné okolnosti, ktoré spôsobili problémy s odovzdaním diela. Nevie, či toto bolo odovzdané v zmluvne dohodnutom termíne. Má vedomosť o tom, že ku pôvodnej ZoD boli robené v dôsledku týchto skutočností dodatky týkajúce sa posunutia termínov a ceny diela. Pokiaľ do ZoD zakomponovali zmluvnú pokutu v bode 8.1.21 predpokladali a očakávali, že zmena územného rozhodnutia sa uskutoční v bežných lehotách, ale nepamätá si, v akých lehotách to malo byť, ani čoho sa tieto zmeny mali týkať. Povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu sa nebránili, pretože si stále plnili záväzky zo zmlúv. Pokiaľ si dobre pamätá, za jej pôsobnosti bolo vo firme uzavretých približne 20 zmlúv obdobného charakteru. Nevedela uviesť, či okrem tejto bola uhradená zmluvná pokuta aj z iných zmlúv. Za zaplatenú zmluvnú pokutu bola zodpovedná ona a predstavenstvo, ale nemá vedomosť, aby niekto bol sankciovaný z firmy, prípadne zosobnená mu zaplatená zmluvná pokuta. Nevedela zaujať ani stanovisko k tomu, že žalobca po zaplatení zmluvnej pokuty z odstupom 2 dní si uplatnil nárok na náhradu škody voči štátu, či v inom obdobnom prípade postupoval takým istým spôsobom.
Z výpovede svedka Y. P., riaditeľa spoločnosti TERA-EKO vyplýva, že návrh ZoD medzi jeho firmou a žalobcom predkladali oni, ale žalobca ho potom následne dopĺňal a ku definitívnej podobe došlo na základe vzájomných rokovaní. On bol zainteresovaný aj na realizácii diela tak v prípravnej fáze, ako aj výrobnej a uzatváral ekonomické záležitosti súvisiace s vykonanými prácami. Mal pochybnosti, že technologicky to nebude v poriadku a bol aj problém po geologickej stránke. Pri vysokom stave vody došlo ku poškodeniu ľavého brehu. Územné rozhodnutie nebolo v poriadku, aby mohli pokračovať v stavebných prácach. Projektová dokumentácia síce bola vyhotovená, ale nezodpovedala tomu, aby mohli realizovať dielo v predpísanej kvalite. Jeho firma si uplatnila voči žalobcovi zmluvnú pokutu, ktorú žalobca aj zaplatil a kvôli rýchlosti úhrady vytvoril pre tento účel aj ďalší účet vo VÚB, na ktorý bola táto platba zrealizovaná. Firma TERA-EKO spolupracovala so žalobcom od septembra 2009 do marca 2010 na predmetnom diele a všetky práce, ktoré zrealizovala táto firma boli vyporiadané štandardným spôsobom. Prebehli aj rokovania ohľadom zmiernenia zmluvnej pokuty, ale keďže boli dohodnuté aj penále pri nedodržaní termínov dodávky jednotlivých prác, tak ku dohode medzi zmluvnými stranami nedošlo. Od uzavretia zmluvy až do konca realizácie boli jediným zhotoviteľom stavby oni a stavbu realizovali podľa vyhotovenej projektovej dokumentácie a predpokladá, že to bolo v súlade s vydaným stavebným povolením. Následne sa dohodla aj dostavba tzv koridora, ale išlo o inú zmluvu, nie o tú, ktorá tvorí predmet sporu, predpokladá, že aj iné stavebné povolenie.
Svedok N.. L. X. v konaní pred súdom uviedol, že on na základe ZoD vykonával pre firmu TERA-EKO technické záležitosti, teda plánoval práce, objednával materiál, harmonogram prác, oceňoval tieto na stavbe a podobne, pričom práce na stavbe boli veľmi pomalé spočiatku. V istom období aj stagnovali pre klimatické podmienky a bol problém po povodni, ktorá bola v roku 2010, kedy odplavilo celú ľavú stranu. Projektovú dokumentáciu im odovzdal N.. X. a predpokladá, že práce boli vykonávané v súlade s ňou. Nevedel sa vyjadriť ku okolnosti, či objekty boli vyhotovené v súlade so stavebným povolením, pretože nemá oprávnenie posúdiť to.
Z výpovede svedka L. X. vyplýva, že do augusta 2008 bol štatutárom stavebníka a zároveň generálnym projektantom stavby a súčasne technickým dozorom firmy ROTOR, s.r.o. V roku 1995 bolo vydané jedno celistvé územné rozhodnutie Obvodným úradom životného prostredia Stará Ľubovňa ako príslušným úradom pri vydávaní tohto .rozhodnutia, a to na stavbu MVE Ružbašská Miľava. V roku 2000 bola stavba rozdelená na dve etapy, povolila sa prvá etapa a zároveň sa udali podmienky, ktoré sú potrebné v budúcnosti splniť, aby sa mohla realizovať aj druhá etapa. Rozsah prác je dokumentovaný tak v prvej, ako aj v druhej etape v dôkazoch. Podľa jeho názoru bol problém, že prvá etapa bola povoľovaná v rozpore s príslušným vyporiadaním pozemkov a druhá mala byť povolená po majetkoprávnom vyporiadaní pozemkov potrebných pre túto etapu. To bolo príčinou, prečo nebolo možné pokračovať v skutočnosti v realizácii prác. V júni 2008 podala spoločnosť ROTOR žiadosť o zmenu územného rozhodnutia, pričom jej predmetom mala byť zmeny vodnej stavby na protipovodňovú ochranu. Týmto spôsobom sa pokúšala táto firma využiť zákonné možnosti na to, aby mohli obísť majetko-právne vzťahy k územiu, ktoré boli v tom čase podľa nich neprekonateľné. Pokiaľ bol on konateľom spoločnosti ROTOR, nemá vedomosť o tom, aby došlo k postúpeniu práv a povinností z vydaného územného rozhodnutia z firmy ROTOR na žalobcu. Podľa jeho názoru objekty neboli zrealizované v súlade so stavebným povolením a projektovou dokumentáciou a to bolo príčinou, že inicioval samostatné žaloby a iné správne kroky, pretože boli porušené zákony a spáchané trestné činy. Podľa jeho názoru neprekonateľnými boli majetkoprávne vzťahy, pretože pozemkové úpravy na tomto území prebiehali od roku 1993 až do roku 2008. Vyporiadaniu podliehalo cca 20 ha a pri zmene tohto územia na protipovodňové, zákon dovoľuje za určitých podmienok vyvlastnenie územia a týmto spôsobom by sa stala ich firma vlastníkom pozemku, čo sa však nedotiahlo do konca.
T.. T. K. ako svedkyňa v tomto konaní uviedla, že je vedúcou spoločného stavebného úradu od januára 2010, pričom úradovňa nemá právnu subjektivitu a každá obec je samostatným stavebným úradom. Pokiaľ ide o spis firmy AQUA - EKO vzhľadom na odstup času predpokladá, že išlo o konanie zrušené krajským stavebným úradom. V čase prevzatia bol spis neukončený a v snahe ozrejmiť si predmet konania, bolo nariadené ústne konanie na 12.2.2010. Konanie prebehlo, návrh bol zamietnutý z dôvodov, ktoré sú tam uvedené. Podporné stanovisko ku rozhodnutiu si zabezpečila od Krajského stavebného úradu, ktorý potvrdil, že táto stavba je v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou, ktorá je platná a schválená pre Obec Nižné Ružbachy. Má vedomosť, že Krajský stavebný úrad toto rozhodnutie zrušil, ale ona už fyzicky spis nevidela, takže nevie sa bližšie k okolnostiam zrušenia vyjadriť. Úradovňa ročne vedie 500-600 konaní obdobného charakteru. Prebiehajúce konanie o zmene územného rozhodnutia nebránilo stavebníkovi pokračovať v realizácii stavby, ktorá bola povolená stavebným povolením z roku 2000, pretože nikdy nemá navrhovateľ garantované, že ak podá návrh, bude mu vyhovené. Keď zistila, že projektová dokumentácia je v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou, už ďalej neriešila vlastnícke vzťahy ku nehnuteľnosti, pretože to už nemalo žiaden právny význam.
Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh žalobcu nie je dôvodný.
Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci účinného od 1.1.2009 do 31.12.2010 (ďalej len zákona), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3 ods. 2 zákona, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 9 ods. 1 zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 9 ods. 2 zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 16 ods. 1 zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 17 ods. 1 zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 1a)
Podľa § 17 ods. 1 zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Podľa § 140 zák. č. 50/1976 Z.z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), v jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na podklade dokladov predložených účastníkom konania, správny orgán rozhodne bezodkladne.
Podľa § 49 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), v ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť.
Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že žalobca sa domáha náhrady škody v zmysle cit. zákona č. 514/2003 Z.z., a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu Obce Nižné Ružbachy, ktorá ako stavebný úrad nevydala podľa žalobcu včas územné rozhodnutie, v dôsledku čoho mala žalobcovi vzniknúť škoda predstavujúca zaplatenú zmluvnú pokutu zo zmluvného vzťahu žalobcu so spol. TERRA-EKO s.r.o.
Čo sa považuje za nesprávny postup definuje cit. § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. V zmysle tohto ustanovenia je nesprávnym postupom okrem iného aj nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a zbytočné prieťahy v konaní.
Náhrada škody je inštitút umožňujúci poškodenému domáhať sa náhrady toho, o čo sa zmenšila jeho majetková sféra v dôsledku porušenia povinnosti upravenej záväznými právnymi predpismi alebo zmluvných povinností alebo náhrady toho, čo by poškodený bol dosiahol, ak by nedošlo k porušeniu určitej povinnosti zo strany škodcu (tzv. ušlý zisk). V danom prípade je uplatňovaná osobitná zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, za ktorú zodpovedá štát a ktorej sa nemôže zbaviť, teda nevyžaduje sa pri nej zavinenie orgánu, ktorý vo veci koná a štát sa pri naplnení podmienok, za ktorých za škodu zodpovedá, nemôže z tejto vyviniť. Pre objektívnu zodpovednosť za škodu (t.j. zodpovednosť za výsledok, pri ktorej sa nevyžaduje zavinenie, ako je tomu aj v tomto prípade) sa vyžaduje kumulatívne splnenie určitých podmienok, a to 1. protiprávne konanie, resp. v danom prípade nesprávny úradný postup, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody. Tieto predpoklady musia byť súčasne splnené, aby niekto mohol zodpovedať za škodu. Súd sa preto zaoberal skúmaním, či tieto podmienky boli splnené.
Pokiaľ ide o splnenie prvej podmienky, súd mal preukázané, že obec Nižné Ružbachy takmer 13 mesiacov nevydala žiadne procesné ani meritórne rozhodnutie vo veci týkajúcej sa zmeny rozhodnutia o umiestnení stavby „Malá vodná elektráreň Miľava“. Aj keď počas uvedeného obdobia vyvstali aj objektívne okolnosti, ktoré spôsobili oddialenie vydania rozhodnutia (ako napr. spis bol postúpený prokuratúre z dôvodu jeho preskúmania, uskutočnila sa petícia občanov proti výstavbe vodného diela, prebiehalo konanie o správnom delikte spáchanom navrhovateľom a pod.), je pravdou, že stavebný úrad, teda obec Nižné Ružbachy, nedodržal lehoty na rozhodnutie upravené v § 49 správneho poriadku, ktorý sa v zmysle § 140 zák. č. 50/1976 Z.z. stavebného zákona vzťahuje na konanie podľa stavebného zákona, ani v týchto lehotách nevydal napr. rozhodnutie o prerušení konania, ak vydaniu rozhodnutia bránila nejaká skutočnosť, resp. nepožiadal odvolací orgán o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia. V tomto smere došlo v zmysle cit. § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. k nesprávnemu úradnému postupu, teda k porušeniu práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, čím bola splnená prvá podmienka pre nárok na náhradu škody.
Druhou podmienkou pre nárok na náhradu škody je vznik škody. Právne relevantná škoda je majetková ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentnom, t. j. peniazmi, a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Škoda sa prejavuje vo forme skutočnej škody alebo vo forme ušlého zisku. Skutočná škoda je taká ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby prišlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie vzniku škody a jej výšky, samozrejme za kumulatívneho splnenia ďalších vyššie uvedených podmienok, teda že škoda vznikla v dôsledku porušenia právnej povinnosti, resp. nesprávneho úradného postupu a priamo v príčinnej súvislosti s týmto porušením.
V danom prípade si žalobca uplatnil škodu vo výške 30 000 eur predstavujúcu zmluvnú pokutu, ktorú zaplatil spoločnosti TERA-EKO s.r.o. Z predložených dokladov mal súd preukázané, že spoločnosť TERA-EKO s.r.o. faktúrou č. FV/10/04/06 zo dňa 30.4.2010 vyúčtovala žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 30 000 eur, ktorá bola splatná dňa 30.5.2010 a ktorú žalobca uhradil na účet uvedenej spoločnosti.
Táto zmluvná pokuta bola účtovaná v zmysle bodu 9.2. zmluvy o dielo č. 0109/2009/01. Podľa tvrdení žalobcu išlo o zmluvnú pokutu za nesplnenie bodu 8.1.2. zmluvy o dielo. Z uvedených skutočností vyplýva, že majetok žalobcu sa znížil o zaplatenú zmluvnú pokutu. Treba však zdôrazniť základnú skutočnosť, že išlo o plnenie na základe zmluvného záväzku dvoch právnických osôb na základe obchodnoprávnej zmluvy uzavretej medzi nimi, konkrétne zmluvy o dielo. Zmluvná pokuta síce bola účtovaná v súlade so zmluvou o dielo, ale bola účtovaná v maximálne prípustnej výške a presahovala dohodnutých 5% z ceny diela. V bodoch 8.2. až 8.4. sa pritom žalobca zaviazal zabezpečiť zmeny rozhodnutí, resp. lehôt, ktoré závisia od konania a rozhodnutia správnych orgánov, teda nie priamo od žalobcu. Vzhľadom na výšku zmluvnej pokuty je preto zvláštne a zarážajúce, že žalobca sa voči nej žiadnym spôsobom nebránil a nevyužil moderačné právo tak, ako to namieta žalovaný a vedľajší účastník, ale túto uhradil. Žalobca sa teda neriadil dôsledne § 415 a 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ani sa nepokúsil moderovať zmluvnú pokutu uplatnenú v maximálnej výške za porušenie povinností, ktorú priamo nemohol ovplyvniť. Ak by však súd aj pripustil, že škoda vznikla skutočne vo výške zaplatenej zmluvnej pokuty, na vyhovenie návrhu žalobcu absentuje splnenie poslednej podmienky, a to príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
O vzťah príčinnej súvislosti sa jedná, ak vznikla škoda následkom nezákonného rozhodnutia, teda ak je nezákonné rozhodnutie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku. To znamená, že príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím je daná len vtedy, ak by škoda pri absencii nezákonného rozhodnutia nevznikla, musí teda ísť o priamu (nie len sprostredkovanú) príčinu vzniku škody. Ak by príčinou vzniku škody bola iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastane.
V prvom rade súd poukazuje na skutočnosť, že z predloženej faktúry č. FV/10/04/06 zo dňa 30.4.2010 fakturovanej spoločnosťou TERA-EKO s.r.o. nevyplýva, za aké porušenie povinnosti žalobcu je zmluvná pokuta uplatnená. V zmysle bodu 9.2. zmluvy o dielo si žalobca a spol. TERA-EKO s.r.o. dohodli, že ak sa niektoré z vyhlásení Objednávateľa uvedené v čl. 8 zmluvy ukáže ako nepravdivé po uzavretí zmluvy, kedykoľvek počas jej trvania a/alebo ak Objednávateľ poruší niektorú zo svojich povinností definovaných v čl. 8 zmluvy, a Objednávateľ napriek predchádzajúcemu písomnému upozorneniu Zhotoviteľa nezjednal nápravu, je Objednávateľ povinný zaplatiť Zhotoviteľovi zmluvnú pokutu vo výške 5% z ceny celého diela definovanej v čl. 4, bod 4.2. zmluvy, najviac však do výšky 30.000,- eur. V bode 8.1.1 pritom žalobca vyhlásil, že je výlučným vlastníkom rozostavanej stavby MVE Ružbašská Miľava, v bode 8.1.2. sa žalobca zaviazal včas a riadne zabezpečiť zmenu územného rozhodnutia č.j. 801/1994 Pá zo dňa 16.2.1995 o umiestnení stavby „Malá vodná elektráreň Miľava“, v bode 8.1.3. sa žalobca zaviazal včas a riadne zabezpečiť zmenu lehoty na dokončenie stavby a v bode 8.1.4. sa v zaviazal včas a riadne zabezpečiť povolenie zmeny stavby pred dokončením príslušným správnym orgánom, ak počas výstavby vznikne odôvodnená potreba vykonania zmien stavby MVE Ružbašská Miľava - I. etapa.
Za takéhoto stavu súd nemal preukázané, že by zmluvná pokuta bola vyúčtovaná v súvislosti s porušením bodu 8.1.2. zmluvy o dielo, teda že táto vznikla v príčinnej súvislosti s nekonaním obce Nižné Ružbachy v konaní týkajúcom sa zmeny umiestnenia stavby MVE Ružbašská Miľava. Uvedené konštatovanie potvrdzuje skutočnosť, že stavebné povolenie bolo podľa čl. 2.2. zmluvy o dielo platné do 31.12.2009, teda skutočne zmluvná pokuta vyúčtovaná v apríli 2010 sa mohla týkať aj nesplnenia inej povinnosti žalobcu. Ak by aj súd dospel k záveru, že zmluvná pokuta by sa mala týkať porušenia povinnosti žalobcu zabezpečiť zmenu rozhodnutia o umiestnení stavby, ani za tohto stavu by súd nemal preukázanú príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
Žalobca sa zaviazal zabezpečiť zmenu územného rozhodnutia č.j. 801/1994 Pá zo dňa 16.2.1995 o umiestnení stavby „Malá vodná elektráreň Miľava“. Zmluvná pokuta je jedným z osobitných inštitútov záväzkového práva na zabezpečenie záväzkov. Postihuje dlžníka v prípade nesplnenia zmluvnej povinnosti. Z toho vyplýva, že sa predpokladá existencia hlavného záväzku, ktorý je platný. Dojednanie o zmluvnej pokute má preto povahu vedľajšieho (akcesorického) záväzku. Vzťah medzi hlavným a vedľajším záväzkom je charakterizovaný jednak obsahovou podmienenosťou (hlavný záväzok podmieňuje vedľajší záväzok), jednak časovou podmienenosťou (vedľajší záväzok čo do svojho trvania závisí od trvania hlavného záväzku).
V danom prípade je zrejmé, že záväzky žalobcu upravené v bode 8.1.2. až 8.1.4. sa netýkajú priamo hlavného predmetu zmluvy o dielo. Zabezpečenie zmeny rozhodnutí alebo lehôt, pri ktorých sa vyžaduje rozhodnutie správnych orgánov, nemožno v žiadnom prípade považovať za zabezpečenie zmluvných povinností týkajúcich sa hlavného predmetu zmluvy o dielo (ako napr. povinnosť žalobcu zaplatiť cenu diela, podľa obsahu zmluvy o dielo dodať potrebný materiál, poskytnúť súčinnosť, ktorá sa týka priamo jeho a v jeho možnostiach a pod.). Ak by aj išlo o zmluvnú pokutu za nezabezpečenie rozhodnutia o zmene umiestnenia stavby MVE, na stavbu je vydané právoplatné stavebné povolenie a takisto bolo rozhodnuté o umiestnení stavby. Teda spoločnosť TERA-EKO s.r.o. mohla vykonávať práce na dostavbe MVE, čo v konečnom dôsledku aj vykonávala od septembra 2009 do marca 2010. Uvedená skutočnosť vyplýva z výpovede riaditeľa spol. TERA-EKO s.r.o. V súvislosti so zabezpečením tohto rozhodnutia súd musí konštatovať, že rozhodnutie stavebného úradu o zmene umiestnenia stavby má charakter správneho rozhodnutia, ktoré sa vydáva na základe kogentných ustanovení verejného práva, ktoré nemožno legitímne prenášať do záväzkových vzťahov. Naviac na vydanie rozhodnutia podľa predstavy účastníka nie je právny nárok. Súd nespochybňuje, že správne orgány majú postupovať v súlade so zákonnými predpismi (napr. pokiaľ ide o dodržiavanie lehôt a pod.), v rámci posúdenia určitého návrhu však v závislosti od preukázaných okolností toho ktorého prípadu rozhodujú samostatne a nezávisle. Návrhu účastníka preto nemusia vyhovieť a už vôbec nemožno určiť dátum právoplatného skončenia veci, keďže okrem možnosti odvolania proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu a prípadne ďalšieho konania po rozhodnutí odvolacieho orgánu prichádza do úvahy aj prerušenie konania. Viazať preto zmluvnú pokutu v súkromnoprávnom vzťahu na nesplnenie povinnosti závislej od verejnoprávneho konania a rozhodnutia správneho orgánu nemožno podľa názoru súdu prenášať na štát. Aj v tomto smere potom platí, že žalobca nekonal v súlade § 415 Občianskeho zákonníka, teda počínať si tak, aby nevznikala škoda. Ak s takto koncipovanou zmluvnou podmienkou súhlasil, hoci si musel byť vedomý, že jej splnenie nezávisí od neho, jej následky podľa názoru súdu musí znášať sám.
Je pritom zaujímavé, že žalobca uzavrel so spol. TERA-EKO s.r.o. viacero zmlúv o dielo týkajúcich sa dostavby MVE, ale iba v jednom prípade bola dohodnutá zmluvná pokuta, a to za porušenie vyššie uvedených povinností.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd nemal jednoznačne preukázanú výšku skutočnej škody a vôbec nezistil príčinnú súvislosť medzi postupom obce Nižné Ružbachy a škodou, ktorá mala vzniknúť žalobcovi, a preto návrh zamietol.
Súd už len poukazuje aj na znenie povinností, na splnenie ktorých sa zaviazal žalobca v bode 8 zmluvy o dielo, keď všetky potrebné rozhodnutia mal zabezpečiť riadne a včas. Čo však znamená pojem „včas“ nie je v zmluve špecifikované. Na platnosť každého úkonu je okrem iného potrebné, aby bol určitý a zrozumiteľný. V danom prípade zo zmluvy o dielo nevyplýva, do kedy by mal tieto rozhodnutia žalobca zabezpečiť. Keďže v čase uzavretia zmluvy o dielo už stavba MVE bolo rozostavaná, podkladom pre ďalšie pokračovanie v prácach na nej je stavebné povolenie. Vzhľadom na dobu jeho platnosti by bolo možné výkladom dospieť k tomu, že predĺženie lehoty na dokončenie stavby mal žalobca zabezpečiť do uplynutia pôvodnej lehoty. Zmena umiestnenia stavby však nebránila vykonávaniu prác, určite nie tých, ktoré boli vykonávané na už rozostavenej stavbe a nespôsobili jej rozširovanie mimo už zastaveného územia. Vyvstáva tu preto aj otázka platnosti takéhoto ustanovenia. Vzhľadom na nepreukázanie podmienok zodpovednosti za škodu sa však súd bližšie touto otázkou nezaoberal.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o nich rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.
1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.