Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6P-61-2022.pdf
PDF · 106.04 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-6P/61/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske sudcom JUDr. Petrom Štefčíkom vo veci navrhovateľky X. B. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. N. M., Q. M. XXX/X proti manželovi R. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. N. M., Q. M. XXX/X, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletému R. B., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu u rodičov, zastúpenému v konaní opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo navrhovateľky X. B. S., nar. XX.XX.XXXX a R. B., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 10.10.2020 v Klátovej Novej Vsi, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Klátova Nová Ves vo zväzku 11, ročník 2020 na strane 39 pod poradovým číslom 9 rozvádza.
II. Maloletý sa na čas po rozvode manželstva zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená a povinná ho zastupovať a spravovať jeho majetok.
III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého sumou 300 € mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého, s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva.
IV. Styk otca s maloletým sa neupravuje.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
(1) Navrhovateľka sa podaným návrhom domáha rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletému R.. Maloletého navrhla zveriť do svojej osobnej starostlivosti, navrhla, aby ju súd určil za oprávnenú ho zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a otca aby súd zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 300 € mesačne. (2) Návrh odôvodnila tým, že manželstvo uzavreli po približne dvojročnej známosti a uzavreli ho z lásky. Spočiatku bolo ich manželstvo harmonické. Po čase zistila navrhovateľka niektoré okolnosti z minulosti manžela - mal problémy s drogami. Nemá vôbec prehľad o jeho financiách. Ona pracuje a sotva vyžijú, pričom manžel pracuje v zahraničí na živnosť a má nadštandardný príjem 3 000 až 3 500 €. Od novembra 2022 mu príjem nie je poukazovaný na účet navrhovateľky, pretože mu vyčítala vysoké výbery hotovosti. Na domácnosť neprispieva, navrhovateľku začal zastrašovať. Jej ostane po zaplatení pravidelných mesačných výdavkov sotva 100 € a musí kalkulovať, aby mali na stravu a vyžili. Pomáhajú jej rodičia. Manžel sa jej vyhráža fyzickou likvidáciou a bojí sa ho. Je agresívny, čo vyústilo do jej fyzického napadnutia, za ktoré bol právoplatne odsúdený. Problémy spôsobuje obojstranná kritika a nespokojnosť vo vzťahu, opačné vnímanie sveta, odlišné životné ciele, rozdielnosť pováh a neustále hádky a ponižovanie. Problémy sa snažili riešiť, ale neúspešne. Ich manželstvo neplní ani intímne funkcie. Vzťah je pre ňu vyčerpávajúci, nefunguje a nemá zmysel ho zachraňovať. Dôvod rozvratu
manželstva vidí v nedôvere, klamstvách, drogách, názorových rozdieloch na život a v nezáujme o rodinný život, ako aj v psychickom utrpení. (3) Ako dôkazy v návrhu označila rozhodnutie 2T/18/2022-121 a výsluch účastníkov. Pripojila k nemu aj kópiu sobášneho listu a rodného listu. (4) Súd ustanovil maloletému na zastupovanie v konaní kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske a nariadil vo veci pojednávanie na 27.02.2023. (5) Manželovi, proti ktorému návrh smeruje, sa nepodarilo doručiť návrh a predvolanie na pojednávanie na adresu trvalého bydliska, pričom miesto jeho skutočného pobytu súdu známe nie je. Súd ho kontaktoval telefonicky, pričom ho telefonicky predvolal na pojednávanie. Telefonicky uviedol, že oznámi adresu, na ktorej sa zdržiava v S., čo ale do rozhodnutia súdu neurobil. (6) Súd v súlade s § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) s poukazom na § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“) súd na svojej webovej stránke a úradnej tabuli zverejnil oznámenie o podanom návrhu na začatie konania. Návrh na začatie konania sa považuje za doručený manželovi, ktorý návrh nepodal, po uplynutí 15 dní od zverejnenia oznámenia, hoci sa o tom nedozvedel. Oznámenie bolo zverejnené 24.01.2023. (7) Manžel, proti ktorému návrh smeruje, svoje právo nevyužil a k návrhu na začatie konania sa písomne nevyjadril. (8) Kolízny opatrovník maloletého svoje právo takisto nevyužil a k návrhu na začatie konania sa takisto písomne nevyjadril. (9) Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 27.02.2023 v neprítomnosti manžela, proti ktorému návrh smeruje, a to s poukazom na § 180 CSP. Manžel, proti ktorému návrh smeruje, bol na pojednávanie telefonicky predvolaný dňa 13.01.2023. O pojednávaní teda vedomosť mal. Napriek tomu sa naň neustanovil, svoju neúčasť neospravedlnil, ani nežiadal z dôležitých dôvodov o odročenie pojednávania. Preto boli splnené podmienky na prejedanie veci na pojednávaní v jeho neprítomnosti. (10) Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a vypočul navrhovateľku. K veci umožnil urobiť vyjadrenie aj zástupkyni kolízneho opatrovníka maloletého. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav: (11) Zo sobášneho listu na čísle listu spisu (ďalej len „č.l.“) 6 vyplýva, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 10.10.2020 v Klátovej Novej Vsi. Zapísané je v knihe manželstiev matričného úradu Klátova Nová Ves vo zväzku 11, ročník 2020 na strane 39 pod poradovým číslom 9. U oboch účastníkov ide o prvé manželstvo. (12) Podľa rodného listu na č.l. 7 sa dňa 02.10.2019 narodil maloletý R. B., pričom jeho rodičmi sú navrhovateľka a manžel, proti ktorému návrh smeruje. (13) Z trestného rozkazu na č.l. 8 súd zistil, že manžel, proti ktorému návrh smeruje, sa dopustil na navrhovateľke dňa 26.07.2021 násilného trestného činu - nebezpečného vyhrážania, za ktorý bol odsúdený na podmienečný trest a bolo mu uložené aj ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. (14) Z odpovedí na lustrácie v Sociálnej poisťovni na č.l. 14 a 16 vyplýva, že navrhovateľka je zamestnaná u zamestnávateľa E. E., P..B.. A., a to od 10.10.2022. Nie je poberateľkou žiadnej dávky vyplácanej Sociálnou poisťovňou. Manžel, proti ktorému návrh smeruje, bol naposledy evidovaný ako zamestnanec u zamestnávateľa ZKW Slovakia s.r.o. Krušovce, a to od 23.11.2020 do 17.08.2021. Nie je poberateľom žiadnej dávky vyplácanej Sociálnou poisťovňou. (15) Podľa výpisu zo živnostenského registra na č.l. 17 je manžel, proti ktorému návrh smeruje, evidovaný ako podnikateľ na podklade živnostenského oprávnenia, a to od 01.01.2014. (16) Podľa úradného záznamu na č.l. 41 manžel, proti ktorému návrh smeruje, pracuje v S.. (17) Zo správy zamestnávateľa navrhovateľky na č.l. 43 vyplýva, že má veľmi dobrú pracovnú morálku, prácu vykonáva zodpovedne a dôkladne. (18) Podľa potvrdenia o príjme na č.l. 44 má navrhovateľka priemerný čistý mesačný príjem u súčasného zamestnávateľa vo výške 767,19 €, pričom naposledy pred doručením potvrdenia súdu mala čistú mzdu vo výške 839,01 € (mesiac december 2022). (19) Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske na č.l. 46 vyplýva, že navrhovateľka je poberateľkou prídavku na dve deti, od 01.01.2023 vo výške 60 € mesačne. Od 01.04.2020 do 30.10.2022 poberala rodičovský príspevok na maloletého. (20) Z daňových priznaní na č.l. 51 a na č.l. 60 súd zistil, že v roku 2021 mal manžel, proti ktorému návrh smeruje, základ dane 8 494,67 € a daňovú povinnosť 391,03 €. Uplatňoval si daňový bonus na dve deti. V roku 2020 mal základ dane 21 520,14 € a daňovú povinnosť 617,32 €, po uplatnení daňového bonusu v nulovej výške.
(21) Podľa záznam o minimálnej mzde v S. na č.l. 74 je minimálna mzda v S. v súčasnosti vo výške 1 934,40 € mesačne. (22) Podľa výpočtu čistej mzdy na č.l. 75 je čistá mzda pri hrubej mzde vo výške 1 934,40 € a uplatnení daňového bonusu na dve deti vo výške 1 714,87 €. (23) Z lekárskeho potvrdenia predloženého na pojednávaní, ktoré je v spise na č.l. 77, vyplýva, že maloletý má alergiu na BKM (bielkovinu kravského mlieka) a intoleranciu laktózy a má bezmliečnu a bezlaktózovú diétu. (24) Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že manželstvo síce nebolo ukážkové, ale snažili sa nájsť k sebe cestu. Manžel ju napadol aj druhýkrát, dňa 30.12.2022, ale ona už trestné oznámenie nepodala. Problémom je podľa nej závislosť manžela, alkohol a automaty. Rozvrat manželstva trvá asi rok, manžel po celý čas pracuje v S., domov sa vracal na týždeň - dva a potom zase odchádzal do S.. Keď prišiel domov, vždy bol prvé tri dni fajn, potom to začalo byť horšie, robil si čo chcel. Nikdy nechodili na výlety. Najskôr hospodárili spoločne, neskôr si začal posielať peniaze na vlastný účet a na domácnosť neprispieval. On zarobí za týždeň 1000 €. Navrhovateľka iné príjmy ako vyplýva z listinných dôkazov nemá, platí nájomné 250 € mesačne, elektrinu 39 € mesačne, plyn 55 € mesačne, televíziu, internet a telefón spolu 100 € mesačne. Za stravu zaplatí 300 € mesačne, za materskú školu 10 € mesačne školné a 30 až 40 € mesačne stravné. Pomáhajú jej rodičia. Má zvýšené výdavky na bezlaktózovú stravu pre maloletého. Býva v obecnom byte, fajčí elektronické cigarety, za ktoré zaplatí 5 € za týždeň. Maloletý má otca rád, stretávanie nebude obmedzovať. O styku otca s maloletým nie je potrebné rozhodnúť. (25) Zástupkyňa kolízneho opatrovníka uviedla, že maloletý nevie, že bol podaný návrh, nebol s ním uskutočnený pohovor. Situáciu v rodine vníma tak, že ani v súčasnosti nie je funkčná. S otcom pohovor nevykonali, nevedia jeho postoj. V starostlivosti matky neboli zistené nedostatky. (26) Podľa § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. (27) Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“) k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. (28) Podľa § 23 ods. 1 ZR súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. (29) Podľa § 23 ods. 2 ZR súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. (30) Podľa § 23 ods. 3 ZR súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19. (31) Podľa § 18 ZR manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. (32) Podľa § 19 ods. 1 ZR o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. (33) Podľa § 24 ods. 1 ZR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. (34) Podľa § 24 ods. 5 ZR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. (35) Podľa § 25 ods. 2 ZR ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. (36) Podľa § 62 ods. 1 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
(37) Podľa § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (38) Podľa § 62 ods. 4 ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (39) Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (40) Podľa § 63 ods. 1 ZR rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (41) Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (42) Podľa čl. 5 ZR záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. (43) Súd na podklade výsledkov vykonaného dokazovania, po ich zhodnotení, dospel k záveru, že návrh na rozvod manželstva je dôvodný. Z vykonaného dokazovania, najmä z výpovede navrhovateľky, ale aj z trestného rozkazu vyplýva, že manželstvo účastníkov je trvalo a vážne rozvrátené. Manžel, proti ktorému návrh smeruje, sa dokonca dopustil trestného činu, pri ktorom bola navrhovateľka poškodenou, a ktorý bol násilnej povahy. V trestnom konaní mu bolo uložené ochranné ambulantné protialkoholické liečenie. Manžel, proti ktorému návrh smeruje, pracuje v S. a domov sa vracia len na krátky čas (týždeň, dva). Počas tohto času navrhovateľka považuje jeho účasť na rodinnom živote za nedostatočnú. Manželia spoločne nehospodária. Rozvrat manželstva trvá podľa navrhovateľky asi rok. Za takýchto okolností, keď je už manželstvo účastníkov v podstate len formálne a navrhovateľka neprejavila záujem na obnovení vzťahov manželov, nemá zmysel, aby manželstvo naďalej trvalo. Trvanie nefunkčného manželstva nie je ani v záujme maloletého, ktorého najlepším záujmom je stabilizácia jeho narušených rodinných vzťahov. Príčinu rozvratu manželstva súd vidí v rozdielnosti pováh, názorov a záujmov účastníkov a z vykonaného dokazovania vyplýva aj škodlivé požívanie alkoholu manželom, proti ktorému návrh smeruje (bolo mu uložené ochranné liečenie), čo je tiež jednou z príčin rozvratu vzťahov medzi manželmi. (44) S konaním o rozvod manželstva je zo zákona spojené aj konanie o úprave rodičovských práv a povinností k spoločnému dieťaťu manželov na čas po rozvode manželstva. (45) Súd v rámci tohto konania maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky. Aj v súčasnosti faktickú starostlivosť o neho zabezpečuje matka, pričom v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Otec pracuje v zahraničí a domov sa vracia len na krátky čas, preto nebol dôvod uvažovať o zverení maloletého do jeho starostlivosti, prípadne do striedavej či spoločnej starostlivosti rodičov. Z dôvodu práce otca v zahraničí súd rozhodol o zastupovaní a spravovaní majetku maloletého tak, že naň zaviazal len matku. V prípade, ak by bolo potrebné zariadiť záležitosti maloletého, je v jeho záujme, aby tak mohol urobiť ten z rodičov, ktorý sa o neho sústavne stará a ktorý je na Slovensku. To ale neznamená, že v dôležitých záležitostiach týkajúcich sa maloletého nie je potrebný súhlas oboch rodičov, prípadne rozhodnutie súdu. V bežných veciach však bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok matka, do starostlivosti ktorej bol zverený. (46) O vyživovacej povinnosti otca k maloletému súd rozhodol s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletého, rešpektujúc jeho právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, ako aj s prihliadnutím na možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch jeho rodičov, ako aj na tú skutočnosť,
že matka zabezpečuje sústavnú starostlivosť o neho, preto sa finančne musí na vyživovacej povinnosti k nemu podieľať vo väčšej miere otec maloletého. (47) Maloletý je v predškolskom veku, v súvislosti s tým sú spojené náklady na školné a stravu v škôlke. Trpí ochorením, ktoré si vyžaduje bezlaktózovú diétu, zvýšené sú teda aj výdavky na jeho stravu. (48) Matka je v súčasnosti zamestnaná s priemerným príjmom vo výške 767,19 € mesačne. Sama platí náklady na domácnosť vo výške 444 € mesačne (bez stravy). Okrem toho uviedla náklady na stravu vo výške 300 € mesačne a náklady na materskú školu 40 - 50 € mesačne. Bez povšimnutia nie je možné ponechať ani tú skutočnosť, že matka má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom. Podľa jej vlastného vyjadrenia jej pomáhajú jej rodičia. Aj s prihliadnutím na jej sústavnú osobnú starostlivosť o maloletého je spravodlivé požadovať, aby sa na plnení vyživovacej povinnosti k nemu vo väčšej miere podieľal jeho otec. (49) Otec maloletého svoje príjmy nepreukázal, hoci mu taká povinnosť zo zákona vyplýva (§ 63 ods. 1 ZR). Bez pochybností má súd za preukázané, že pracuje v S.. Preto súd vychádzal z jeho potenciálnych príjmov, ktoré v S. môže dosiahnuť. Súd pritom zistil, že minimálna mzda v S. je vo výške, ktorá zodpovedá čistej mzde na území Slovenskej republiky vo výške 1 714,87 €. Preto súd vychádzal z toho, že otec je objektívne schopný dosiahnuť príjem najmenej v tejto výške. Z tejto výšky teda súd vychádzal pri určovaní jeho vyživovacej povinnosti. (50) Je spravodlivé požadovať od povinného rodiča, aby bez ohľadu na svoje výdavky, poskytol na výživné pre svoje deti podľa okolností 15 až 20% svojich čistých príjmov. Tento rozsah je u otca maloletého počítaný z jeho potenciálnych príjmov vo výške 257 € až 342 €. Súd aj s prihliadnutím k návrhu matky určil výživné v strede tohto rozpätia, a to na 300 € mesačne. Takto určené výživné je v možnostiach otca maloletého platiť, pričom takto určené výživné zároveň bude postačujúce na uspokojenie všetkých súčasných potrieb maloletého. Otec bude povinný platiť výživné vždy do 15. dňa v mesiaci a vždy na nasledujúci mesiac (vopred) s účinnosťou od rozvodu manželstva, s tým že výživné je povinný poukazovať do plnoletosti dieťaťa matke, v starostlivosti ktorej maloletý je. (51) Keďže účastníci nežiadali upraviť stretávanie otca s maloletým, súd styk otca s maloletým neupravil. Potreba úpravy styku nevyplýva ani z vykonaného dokazovania, matka na pojednávaní deklarovala, že stretávaniu otca s maloletým nebráni. (52) Názor maloletého súd vzhľadom k jeho nízkemu veku nezisťoval. (53) Podľa § 57 ods. 1 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. (54) Podľa § 58 ods. 1 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (55) Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. (56) Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. (57) Navrhovateľka v návrhu navrhla rozhodnúť aj o trovách konania. Keďže toto konanie je konaním mimosporovým, súd o trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok. Žiaden spravodlivý dôvod na priznanie nároku niektorému z účastníkov súd v konaní nezistil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa ustanovení § 370 a nasl. Civilného mimosporového poriadku. Súd v prípade výkonu rozhodnutia môže odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť, a postará sa o jeho odovzdanie tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.