Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Co-1-2022.pdf
PDF · 125.97 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/1/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobkyne: T. Š., L.. XX.X.XXXX, G. XX, Y., zastúpená S. T. I.. M. C., D..O..M.., W.: XX XXX XXX, D. X, P., proti žalovanému: A. G.Š., S..D.., D. D. E. G., R. XXX/XXX, Č. O., W.: XX XXX XXX, konajúcej na území Slovenskej republiky prostredníctvom A. G., S..D.., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom v J., T. XXXX/XX, W.: XX XXX XXX, o zaplatenie poistného plnenia, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 23C/28/2016 z 25.5.2021 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 23C/28/2016-326 zo 17.6.2021 a opravným uznesením č.k. 23C/28/2016-352 z 13.12.2021, takto
rozhodol:
Odvolací súd pokračuje v konaní so žalovaným: A. G., S..D.., D. D. E. G., R. XXX/XXX, Č. O., W.: XX XXX XXX, konajúcim na území Slovenskej republiky prostredníctvom A. G., S..D.., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom v J., T. XXXX/XX, W.: XX XXX XXX ako právnym nástupcom spoločnosti A. G., S..D.., D. D. E. J., T. XX, Slovenská O., W.: XX XXX XXX.
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie 4.594,19 eura a úroku z omeškania prevyšujúceho 5,15% ročne zo sumy 10.142,81 eura od 6.8.2014 do zaplatenia, vo výroku, ktorým žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania a vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol, p o t v r d z u j e.
Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni istinu 7 336,99 eura s úrokmi z omeškania vo výške 5,15% ročne od 6.8.2014 do zaplatenia (výrok I.), zastavil konanie v časti o zaplatenie 4.594,19 eura a úrokov z omeškania prevyšujúceho 5,15% ročne zo sumy 10.142,81 eura od 6.8.2014 do zaplatenia (výrok II.), rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania (výrok III.) a vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok IV.).
2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 4.3.2016 domáhala od žalovaného poistného plnenia 9.236 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,15% ročne od 21.7.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že je vlastníčkou motorového vozidla zn. P. B. Q., R. G. (ďalej len „motorové vozidlo“), poisteného u žalovaného na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX (ďalej len „poistná zmluva“), dňa 3.7.2014 došlo ku škodovej udalosti, keď do jazdnej dráhy motorového vozidla vbehla zver, vodič strhol volant doprava a narazil do stromu na okraji cesty, políciu však neprivolala, lebo si myslela, že vzniknutá škoda na motorovom vozidle je malá. Poistnú udalosť nahlásila žalovanému, ktorý ju likvidoval pod č. G. XXXXXXXXXX a po predbežnej kalkulácii nákladov žalobkyni listom z 15.7.2014 oznámil, že s opravou motorového vozidla nesúhlasí a poistnú
udalosť bude posudzovať ako totálnu škodu; listom z 21.7.2014 jej oznámil výšku poistného plnenia, ktorú stanovil na 3.886,27 eura (rozdiel medzi škodou 11.728,13 eura a hodnotou zvyškov 3.202,03 eura, krátený podľa úpravy v odd. I. čl. 7 bod 2c Všeobecných poistných podmienok pre poistenie Kasko -2010 (ďalej len „všeobecné poistné podmienky“) o 50% a zníženú o dlžné poistné 376,78 eura). Žalobkyňa mala za to, že hodnota motorového vozidla v čase vzniku škody bola 16.700 eur, o čom svedčí vyjadrenie spoločnosti S., D..O..M.., z 8.10.2015, a uplatnený nárok vymedzila rozdielom medzi hodnotou motorového vozidla a hodnotou použiteľných zvyškov 3.202 eur, dlžného poistného 376 eur a už prijatého poistného plnenia 3.886 eur; krátenie o 50% považovala za neprimerané a v rozpore s čl. 7 bod 3 písm. g) všeobecných poistných podmienok.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že hoci má porušenie povinností podľa ustanovenia § 809 ods. 1 Občianskeho zákonníka rovnaké dôsledky ako porušenie povinností podľa odseku 2 tohto ustanovenia, prax rozlišuje, či ide o porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti dbať na to, aby poistná udalosť nenastala, alebo o porušenie povinnosti výslovne uloženej právnym predpisom, k čomu pristupuje prísnejšie, pričom v danom prípade je povinnosť privolať políciu daná kogentným ustanovením § 66 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 8/2009 Z.z.“) a zároveň zo zisteného rozsahu poškodenia motorového vozidla muselo byť aj pre laika zrejmé, že pôjde o škodu na majetku presahujúcu, ktorej je treba privolať políciu. Keďže žalobkyňa v tak závažnom prípade pri jednoznačne vedomom porušení zákona č. 8/2009 Z.z. neprivolaním polície znemožnila riadne prešetrenie dopravnej nehody políciou a získanie informácie, či neboli porušené povinnosti účastníka dopravnej nehody v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z., konanie žalobkyne vyhodnotil ako účelové v snahe vyhnúť sa riadnemu prešetreniu dopravnej nehody vzhľadom na možné prísnejšie posúdenie veci podľa ustanovenia § 137 zákona č. 8/2009 Z.z. S ohľadom na uvedené zníženie poistného plnenia považoval za opodstatnené a v súlade so zákonnými i poistnými podmienkami. Predložené odborné vyjadrenie spoločnosti S., D..O..M.., označil za účelové a zvyšujúce všeobecnú hodnotu vozidla bez riadnej verifikácie, na základe čoho navrhol znalecké dokazovanie. Namietol aj nesprávne uplatnenie úrokov z omeškania a nesprávne určenú splatnosť.
4. Súd prvej inštancie uznesením z 12.6.2017 sp. zn. 23C/28/2016 na základe podania žalobkyne doručeného súdu 4.10.2016 pripustil zmenu žaloby tak, že žalobkyňa si uplatňuje 14.737 eur s úrokmi z omeškania 5,15% ročne od 21.7.2014 do zaplatenia. Žalobkyňa v podaní doručenom súdu 29.3.2018 uviedla, že si voči žalovanému uplatňuje 10.850,73 eur. Od vzniknutej škody na vozidle 14.737 eur, odpočítala už poskytnuté plnenie 3.886,27 eura. Na pojednávaní dňa 4.6.2019 žalobkyňa uviedla, že po znaleckom dokazovaní si voči žalovanému uplatňuje 9.272,23 eura, čo je rozdiel medzi cenou vozidla 16.360,45 eura a hodnotou použiteľných zvyškov 3.202,03 eura a poskytnutého plnenia 3.886,27 eura a k tomu úroky z omeškania 2.000 eur a trovy konania; na výzvu súdu uviedla, že v časti rozdielu od naposledy uplatňovanej sumy, t.j. 1.578,50 eura, berie žalobu späť. Na pojednávaní dňa 11.7.2019 zobrala žalobu späť aj v časti o 0,10 eura s tým, že voči žalovanému si uplatňuje 9.272,13 eura. Súd prvej inštancie zmenu žaloby pripustil uznesením vyhláseným za prítomnosti strán sporu na pojednávaní dňa 25.5.2021.
5. Súd prvej inštancie dokazovaním zistený skutkový stav posúdil podľa ustanovení § 415, § 488, § 189, § 517 ods. 1 veta prvá, § 517 ods. 2, § 788 ods. 1 a ods. 3, § 790 písm. a), § 795 ods. 1, § 796 ods. 1, § 797 ods. 1 až ods. 3, § 799 ods. 2 a ods. 3, § 803 ods. 1 a ods. 3, § 806 a § 809 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 10, § 64 ods. 1 až ods. 3, § 66 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z., § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov a dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Konštatoval, že medzi stranami nebola sporná existencia poistného vzťahu v čase škodovej udalosti založeného poistnou zmluvou, ktorej predmetom bolo havarijné poistenie predmetného motorového vozidla s dohodnutou ročnou výškou poistného v sume 753,56 eura, splatnou v štvrťročných splátkach, bez dohodnutej spoluúčasti. Spornou nebola ani skutočnosť, že žalobkyňa deň po dopravnej nehode, t.j. 4.7.2014 ohlásila žalovanému škodovú udalosť zaslaním vyplneného formulára, na základe čoho žalovaný vykonal 7.7.2014 obhliadku poškodeného motorového vozidla a šetrenie poistnej udalosti skončil 21.7.2014 s likvidačným záverom o totálnej škode na motorovom vozidle. Žalobkyni poskytol poistné plnenie 3.886,27 eura (po odpočítaní použiteľných zvyškov na motorovom vozidle v sume 3.202,03 eura od hodnoty motorového vozidla v čase vzniku škody určenej na 11.728,13 eura, t. j. 8.526,10 eura, a krátení o 50% s poukazom na odd. I., čl. 7
bod 3 písm. g) všeobecných poistných podmienok, a od takto určenej sumy odpočítal dlžné poistné 376,78 eura), likvidačný záver nezmenil ani po opakovaných námietkam žalobkyne. V priebehu konania boli vypracované dva znalecké posudky, v znaleckom posudku vypracovanom W.. I. bola stanovená všeobecná hodnota motorového vozidla pred poškodením na 15.495 eur a výška nákladov na opravu na 14.664 eur (bez výmeny podvozkového rámu, ktorú nepovažoval za nevyhnutnú) a v znaleckom posudku vypracovanom W.. T. bola všeobecná hodnota motorového vozidla pred poškodením stanovená na 16.360,43 eura, náklady na opravu na 14.029,08 eura, pričom podľa tohto už pri obhliadke bolo možné stanoviť potrebu výmeny podvozkového rámu a škodu považoval za parciálnu, nie totálnu. Závery znalca W.. T. stranami neboli spochybnené, naopak, žalobkyňa podľa nich upravila výšku žalovanej škody a žalovaný uviedol, že sa stotožňuje so záverom o parciálnej škode, ako i s výškou znalcom určených nákladov na opravu; vzhľadom na túto zhodu sporových strán so závermi znalca, súd prvej inštancie vychádzal z jeho záveru o parciálnej škode a odhade nákladov na opravu vozidla na 14.029,08 eura.
6. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku ďalej konštatoval, že sporným ostalo krátenie poistného plnenia. Uviedol, že oprávnenie poisťovne znížiť poistné plnenie vyplýva priamo zo zákona (§ 799 ods. 3, § 809 ods. 2 Občianskeho zákonníka), pričom predpokladom pre jeho uplatnenie, bez ohľadu na to, či je to zahrnuté do poistnej zmluvy alebo poistných podmienok, je porušenie povinností uvedených v ustanovení § 799 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka. V predmetnej veci žalovaný znížil poistné plnenie z dôvodu porušenia povinnosti poisteného dohodnutých v odd. I, čl.7, bod 2 písm. c) všeobecných poistných podmienok, konkrétne povinnosti poisteného okamžite po vzniku poistnej udalosti, za ktorú bude od poistiteľa požadovať poistné plnenie, oznámiť túto udalosť príslušným policajným orgánom, s výnimkou prípadov naplnenia podstaty a podmienok škodovej udalosti v zmysle ustanovení pravidiel cestnej premávky alebo nebezpečia uvedeného v odd. II, čl. 2 ods. 1 písm. d) a g) všeobecných poistných podmienok, čo korešponduje s textom ustanovenia § 799 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Výklad žalobkyne o neprípustnom rozšírení dôvodov zníženia poistného plnenia, keď porušenie povinnosti vyslovene dohodnutej vo všeobecných poistných podmienkach sankcionoval znížením poistného plnenia, vyhodnotil ako právne neopodstatnený; povinnosť nahlásiť dopravnú nehodu je každému účastníkovi dopravnej nehody uložená ustanovením § 66 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z. S ohľadom na výšku škody na motorovom vozidle mal za to, že v danom prípade podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 8/2009 Z.z. išlo o dopravnú nehodu, ktorú bol vodič, ktorému žalobkyňa zverila motorové vozidlo, povinný bez ďalšieho nahlásiť príslušnému policajnému orgánu a argumentáciu žalobkyne, že nevedela, že škoda presiahla zákonom stanovenú hranicu 3.990 eur neakceptoval. Uznal náročnosť odhadu reálnej výšky škody na motorovom vozidle laikom nedisponujúcim technickými znalosťami pri škodách mierne prevyšujúcich zákonnú hranicu a pripustil určitú mieru tolerancie, v danom prípade však išlo o 3,5 násobok zákonnej hranice, pôvodne vyhodnotenej ako totálna škoda, pričom prihliadal aj na druh, triedu a hodnotu motorového vozidla a zadokumentovaný rozsah škody. Mal za to, že v zmysle všeobecnej prevenčnej povinnosti predchádzať vzniku škôd bolo v prípade akýchkoľvek pochybností o výške škody na mieste aby práve žalobkyňa ohlásila dopravnú nehodu polícii, čím by neoslabila svoje nároky z havarijného poistenia. S poukazom na ustanovenie § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka uviedol, že možnosť zníženia poistného plnenia žalovaným podľa ustanovenia v odd. I, čl. 7 ods. 3 písm. g) všeobecných poistných podmienok v ľubovoľnej výške vyplýva priamo zo zákona, nakoľko zákonodarca nestanovil pre rozsah zníženia žiadne kritériá. Ďalej sa zaoberal splnením ďalších podmienok pre možnosť znížiť poistné plnenie podľa uvedeného ustanovenia, a to, či žalobkyňa vedela o tejto povinností a jej vplyve na riešenie následkov poistnej udalosti. V prípade vedomosti žalobkyne o povinnosti nahlásiť dopravnú nehodu polícii a o jej porušení, je nevyvrátiteľnou právnou domnienkou, že poistený vedel o všetkých povinnostiach uloženým mu právnymi predpismi a konštatoval, že žalobkyňa vedome porušila zákonnú a zároveň všeobecnými poistnými podmienkami stanovenú povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu, pri ktorej vznikla na motorovom vozidle škoda 14.029,08 eura, pričom v dôsledku jej konania nebolo možné verifikovať ňou prezentované okolnosti a príčinu nehodového deja, ani prípadné porušenie niektorej z povinností stanovenej zákonom č. 8/2009 Z.z., resp. objektívne posúdiť mieru jej (spolu)zodpovednosti na vzniku dopravnej nehody. Keďže vedomé neprivolanie polície k dopravnej nehode malo podstatný vplyv na zisťovanie škodovej udalosti a s tým priamo spojené zväčšenie rozsahu jej následkov, založilo to nárok žalovaného na krátenie poistného plnenia podľa ustanovenia § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Krátenie poistného plnenia o 50%, ktoré žalovaný bližšie neodôvodnil, súd s ohľadom na charakter porušenia povinnosti žalobkyne, výšku škody, ako aj dĺžku trvania poistného vzťahu, považoval za pomerne prísnu sankciu za nesplnenie oznamovacej povinnosti a za primerané a zodpovedajúce zásade všeobecnej spravodlivosti považoval zníženie poistného plnenia o 20%.
7. Odpočítanie dlžného poistného 376,78 eura zodpovedajúceho dvom štvrťročným splátkam bežného poistného, ktorých splatnosť mala nastať po zániku poistenia, súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodný. Vychádzal pritom z listu žalovaného z 21.7.2017, v ktorom žalobkyni oznámil, že škodu na jej motorovom vozidle vyhodnotil ako totálnu, čo z pohľadu poistného vzťahu znamená zánik predmetu poistenia a tým aj poistného vzťahu; od uvedeného okamihu, t.j. od 21.7.2014 tak žalovaný žalobkyni neposkytoval žiadnu poistnú ochranu, na základe čoho odpadol hospodársky dôvod záväzkového vzťahu z havarijného poistenia, a preto nebol oprávnený poistné plnenie znižovať o splátky bežného poistného, k splatnosti ktorých malo dôjsť po zániku poistného vzťahu; na uvedenom závere nemení nič ani skutočnosť, že škoda na motorovom vozidle bola len parciálna. Ak zo strany žalobkyne došlo k oprave motorového vozidla a jeho znovuuvedeniu do prevádzky, až týmto okamihom sa motorové vozidlo stalo opätovne spôsobilým predmetom poistenia. Vykonaným dokazovaním popretý a vyvrátený záver žalovaného o totálnej škode nemôže automaticky spätne obnoviť poistný vzťah, ak sa jeho obsahom žiadna zo strán neriadila. Konštatoval, že neodborným prístupom žalovaného pri likvidácii poistnej udalosti sa minul účel poistnej ochrany, keď výška vyplateného poistného plnenia v nebola dostatočná na opravu poškodeného motorového vozidla alebo kúpu porovnateľného motorového vozidla. Nakoľko žalovaný prednostne svoje zmluvné povinnosti a napriek relevantnej obrane žalobkyne zotrvával na záveroch o likvidácii škodovej udalosti, mal súd prvej inštancie za to, že uplatnenie nároku na poistné do konca poistného obdobia je nekorektné a kolidujúce s dobrými mravmi.
8. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie priznal žalobkyni 7.336,99 eura, ktoré vypočítal ako poistné plnenie zodpovedajúce nákladom na opravu parciálnej škody na motorovom vozidle v sume 14.029,08 eura, ku ktorej sporové strany nemali námietky, znížené o 20% pre porušenie povinnosti žalobkyne ohlásiť dopravnú nehodu policajnému orgánu, t.j. o 2.805,82 eura a od takto vypočítanej sumy (11.233,26 eura) odpočítal žalovaným už poskytnuté poistné plnenie 3.886,27 eura; vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok IV.). Žalovaný šetrenie poistnej udalosti skončil dňa 21.7.2014, uplynutím 15-tich dní od tohto dňa, t.j. 5.8.2014 sa poistné plnenie stalo splatným a žalovaný sa od nasledujúceho dňa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku a tak žalobkyni priznal aj požadovaný úroky z omeškania 5,15% ročne z priznanej istiny od 6.8.2014 do zaplatenia.
9. S poukazom na dispozičné úkony žalobkyne, ktorými táto v priebehu konania vzala žalobu v časti istiny a prislúchajúceho príslušenstva späť, súd prvej inštancie na základe súhlasu žalovaného konanie v tejto časti; zastavenie konania vymedzil rozdielom medzi sumou uplatnenou zmenou žaloby pripustenou uznesením z 12.6.2017 a sumou špecifikovanou v poslednej úprave žalobného petitu pripustenej súdom na pojednávaní dňa 25.5.2021.
10. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 a ods. 2 a § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Zohľadnil procesné zavinenie žalobkyne na zastavení konania v časti o zaplatenie 4.594,19 eura a jej neúspech v zamietnutej časti o 2.805,82 eura a tiež neúspech žalovaného v časti o 7.336,99 eura oproti sume 10.142,81 eura, a teda vzájomnú percentuálnu vyrovnanosť nárokov na náhradu trov konania, keď nárok žalobkyne je 49,89% a nárok žalovaného je 50,11%.
11. Proti výrokom II., III. a IV. rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa a navrhla ho v zamietajúcej časti a v časti o nároku na náhradu trov konania zmeniť a žalovanému uložiť povinnosť uhradiť jej istinu 2.805,82 eura s úrokom z omeškania 5,15% ročne od 6.8.2014 do zaplatenia a priznať jej nárok na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania v plnom rozsahu, alternatívne ho v uvedenej časti zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie. Mala za to, že výrok II. rozsudku má právnu vadu, pretože žalobkyňa počas konania zmenila žalobný návrh a súd prvej inštancie túto zmenu pripustil, a preto tento výrok rozsudku mal znieť tak, že súd konanie v časti o zaplatenie 2.805,82 eura a úrokov z omeškania prevyšujúcich 5,15% ročne zo sumy 7.336,99 eura od 6.8.2014 do zaplatenia zamieta. Z dôvodu nesprávneho výroku II. jej súd prvej inštancie znemožnil podať odvolanie voči zamietavému výroku a uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý súdny proces. Vzhľadom na zmätočnú formuláciu výroku II. je aj výrok IV. rozsudku, ktorý súd prvej inštancie doplnil doplňujúcim rozsudkom, nepresný, nejasný a nepreskúmateľný, pretože z predmetu sporu o poistné plnenie nevyplýva hodnota sporu. Uviedla, že pôvodne sa žalobou domáhala od žalovaného istiny 9.236,00 eura a po pripustení zmeny žaloby
istiny 10.142,81 eura s úrokmi z omeškania 5,15% ročne od 6.8.2014 do zaplatenia, pričom mala čiastočný úspech, a to v časti o zaplatenie 7.336,99 eura s úrokmi z omeškania 5,15% ročne od 6.8.2014 do zaplatenia. Poukázala tiež na to, že počas niekoľkých rokov znášala všetky náklady konania, pričom rozhodnutím súdu žalobu vo zvyšnej časti zamietnuť, s odôvodnením uznania krátenia poistného plnenia vo výške 20%, ukrátil súd jej nárok o 2.805,82 eura a o úroky z omeškania prevyšujúce 5,15% ročne zo sumy 7.336,99 eura od 6.8.2014 do zaplatenia. Vzhľadom na neoprávnené krátenie poistného plnenia sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením poistného plnenia 10.142,81 eura, a ona má nárok aj na úroky z omeškania z tejto sumy. Poukázala na to, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal neprimeranými a neprijateľnými podmienkami spotrebiteľskej zmluvy, na ktoré poukazovala počas konania, nevysporiadal sa s jej námietkou, že vo všeobecných poistných podmienkach mal žalovaný stanovené právo krátiť poistné plnenie v prípade neprivolania polície k dopravnej nehode, pričom bolo dôležité sa zaoberať práve tým, či všeobecné poistné podmienky žalovaného nie sú v rozpore s Občianskym zákonníkom. Zdôraznila, že kogentnosť ustanovenia § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka znamená, že žalovaný nie je a ani nebol oprávnený rozširovať dôvody na zníženie poistného plnenia vo všeobecných poistných podmienkach, ak Občiansky zákonník nestanovuje, že neprivolanie polície k dopravnej nehode je dôvodom na zníženie poistného plnenia. Na krátenie poistného plnenia tiež nestačí len samotné porušenie povinnosti, ale poisťovateľ musí preukázať, že medzi vytýkaným porušením a škodlivým následkom je príčinná súvislosť, a to nielen v teoretickej rovine; zároveň v prípade porušenia povinnosti musí ísť o porušenie vedomé, majúce podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, pričom žalovaný uvedené pri krátení poistného plnenia vôbec neskúmal. Pokiaľ čo i len jeden predpoklad krátenia poistného plnenia nebol splnený, je krátenie poistného plnenia protiprávne. Podotkla, že záver súdu o postupe žalovaného pri krátení poistného plnenia v rozpore so zákonom a o rozpore všeobecných poistných podmienok s kogentnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, môže pomôcť oprávneným osobám domáhať sa vrátenia rovnako nezákonne kráteného poistného plnenia. Keďže konanie žalovaného nebolo korektným a ani v súlade s dobrými mravmi, nemožno mu priznať právnu ochranu. Nakoľko v konaní vystupuje ako spotrebiteľ a v čase podania žaloby nebola právne zastúpená a zároveň ju súd prvej inštancie nepoučil o nedostatkoch jej žaloby, považovala odôvodnenie napadnutého rozsudku v bode 106. odôvodnenia za nespravodlivé, keď mala za to, že uniesla dôkazné bremeno v rozsahu 100% vo vzťahu k nároku na doplatenie poistného plnenia a vo vzťahu k jeho výške, ktorá bola žalovaným neodborne krátená, uniesla dôkazné bremeno v rozsahu 72%, na základe čoho jej mal súd priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
12. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne nesúhlasil s jej tvrdeniami uvedenými v odvolaní. Poukázal na to, že ak sa žalobca formálne domáha zmeny žaloby v tom zmysle, že požaduje menej, ide podľa obsahu podania o čiastočné späťvzatie žaloby, čo má za následok zastavenie konania v danej časti, a preto ak súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby, v zmysle ktorej si žalobkyňa voči žalovanému uplatnila sumu 14.737 eur s úrokmi z omeškania 5,15% ročne z dlžnej sumy od 21.7.2014 do zaplatenia, a následne žalobkyňa dispozičným úkonom obmedzila výšku žalovanej istiny na 10.142,81 eura s príslušenstvom, vzala žalobu v časti o zaplatenie 4.594,19 eura späť a v tejto časti zavinila zastavenie konania; výrok II. tak nemá právne vady. Súhlasil i s odôvodnením výroku III. v bode 106. odôvodnenia napadnutého rozsudku a s odôvodnením výroku IV. v dopĺňacom rozsudku, ak súd prvej inštancie uviedol, že vyhodnotil ako dôvodné proporcionálne krátenie poistného plnenia žalovanou uplatneného dôvodu o 20%, t.j. o 2.805,82 eura, v ktorej časti zamietol žalobu ako nedôvodnú. Poukázal na to, že oprávnenie znížiť poistné plnenie vyplýva priamo zo zákona a jeho predpokladom je porušenie povinností uvedených v ustanoveniach § 799 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Tvrdenia žalobkyne, že má nezákonné všeobecné poistné podmienky a nekalé obchodné praktiky označil za neopodstatnené a nedôvodné.
13. Odvolací súd z výpisu z obchodného registra zistil, že obchodná spoločnosť A. G., S..D.., T. XX, XXX XX J., W.: XX XXX XXX, zapísaná v odd. Sa, vl. č. 843/B bola 9.2.2022 vymazaná z obchodného registra z dôvodu jej zániku cezhraničným zlúčením s nástupníckou spoločnosťou A. G., S..D.., R. XXX/ XXX, G., G.: XXXXX, W.M.: XX XXX XXX, zapísanou v obchodnom registri Mestského súdu v Prahe, odd. B, vl. č. 2012, za ktorú na území Slovenskej republiky koná A. G., S..D.., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom v J., T. XXXX/XX, W.: XX XXX XXX. Na základe uvedenej skutočnosti, ktorá nastala v priebehu odvolacieho konania, odvolací súd podľa ustanovenia § 64 CSP rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom pôvodného žalovaného.
14. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny (§ 378 ods. 1 CSP). Rozsudok verejne vyhlásil 27.2.2023 (§ 219 ods. 3 CSP).
15. Žalobkyňa v odvolaní proti výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo rozhodnuté, že konanie v časti o zaplatenie 4.594,19 eura od 6.8.2014 a úrokov z omeškania prevyšujúcich 5,15% ročne zo sumy 10.142,81 eura od 6.8.2014 do zaplatenia sa zastavuje, namietala, že tento mal znieť: "Konanie v časti o zaplatenie 1.899,01 eura a úrokov z omeškania prevyšujúcich 5,15% ročne zo sumy 7.336,69 eura od 6.8.2014 do zaplatenia sa zamieta." V odvolaní uviedla, že výrok II. v znení ako je v napadnutom rozsudku jej neumožňuje podať odvolanie proti zamietnutiu časti žaloby. Žalobkyňa za nepresný a neurčitý označila aj výrok IV. v dopĺňacom rozsudku, že súd vo zvyšku žalobu zamieta preto, že je chybný výrok II. rozsudku.
16. Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že žalobkyňa v konaní pred súdom prvej inštancie viac krát zmenila petit žaloby. V žalobe žiadala priznať 9.236 eur, podaním doručeným súdu 4.10.2016 sumu 14.737 eur, podaním doručeným súdu 29.3.2018 sumu 10.850,73 eura, na pojednávaní súdu 4.6.2019 sumu 9.272,23 eura, na výzvu súdu, aby uviedla jasne čoho sa domáha, žiadala priznať sumu 9.472,24 eura a na pojednávaní 20.5.2021 sumu 10.142,81 eura, vždy aj s úrokmi z omeškania. Súd prvej inštancie na návrh prednesený na pojednávaní 25.5.2021, na ktorom aj rozhodol o žalobe, pripustil zmenu petitu žaloby podľa návrhu v podaní doručenom súdu 20.5.2021 v znení: "Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 10.142,81 eura s úrokmi z omeškania 5,15% ročne od 6.8.2014 do zaplatenia a trovy konania spočívajúce v nákladoch na vypracovanie znaleckých posudkov a v nákladoch právneho zastúpenia vo výške 100% ročne." (č.l. 282 spisu); právny zástupca žalovanej bol na tomto pojednávaní prítomný.
17. Súd prvej inštancie výrokom I. rozsudku rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni istinu 7.336, 99 eura s úrokmi z omeškania 5,15% ročne od 6.8.2014 do zaplatenia, výrokom II. v časti žaloby o zaplatenie 4.594,19 eura a úrokov z omeškania prevyšujúcich 5,15% ročne zo sumy 10.142,81 eura od 6.8.2014 do zaplatenia konanie zastavil a výrokom IV. dopĺňacím rozsudku vo zvyšku žalobu zamietol.
18. V odôvodnení rozsudku (a v odôvodnení dopĺňacieho rozsudku) súd prvej inštancie vysvetlil, ako dospel k sume, ktorú žalovanej uložil uhradiť žalobkyni, o ktorej časti žaloby zastavil konanie a tiež, ktorú časť žaloby zamietol. V bode 100. odôvodnenia rozsudku súd uviedol, že konanie zastavil o rozdiele medzi sumou uplatnenou žalobkyňou v zmenenom návrhu petitu žaloby, ktorý pripustil uznesením z 12.6.2017 č. k. 23/C/28/2016-119 a ktorý znel: "Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 14.737 eur s úrokmi z omeškania 5,15% z dlžnej sumy ročne od 21.7.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku" a sumou špecifikovanou v poslednej úprave žalobného petitu pripustenou súdom na pojednávaní 25.5.2021 uznesením spísaným do zápisnice o pojednávaní (č. l. 287 spisu) v znení: "Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 10.142,81 eura s úrokmi z omeškania 5,15% ročne z dlžnej sumy od 6.8.2014 do zaplatenia a trovy konania spočívajúce v nákladoch na vypracovanie znaleckých posudkov a nákladoch právneho zastúpenia vo výške 100%.". Rozdiel medzi sumou 14.737 eur a sumou 10.142,81 eura je 4.594,19 eura a táto suma je uvedená vo výroku II. rozsudku. Ďalšie rozhodnutie o zastavení konania o úrokoch prevyšujúcich 5,15% ročne zo sumy 10.142,81 eura od 6.8.2014 tiež zodpovedá tomu, že zmeneným návrhom žalovaná upustila od uplatňovania úrokov s omeškania prevyšujúcich 5,15% ročne zo sumy 10.142,81 eura. Podľa odvolacieho súdu výrok II. napadnutého rozsudku zodpovedá zisteniam zo spisu, keď súd prvej inštancie reagoval na to, že žalobkyňa v podaní doručenom súdu 20.5.2021 žiadala priznať nižšiu sumu ako si uplatnila pôvodne.
19. Žalobkyňa v odvolaní proti výroku II. rozsudku neuviedla žiaden argument, pre ktorý je výrok II. nesprávny a zmätočný a ani k tomu, že tento výrok má znieť "Konanie v časti o zaplatenie 1.899,01 eura a úroku z omeškania prevyšujúceho 5,15% ročne zo sumy 7.336, 99 eura od 6.8.2014 do zaplatenie sa zamieta."
20. Podľa ustanovenia § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť. Pri zmene žaloby, ktorou žalobca formálne požaduje menej, ide podľa obsahu podania o čiastočné späťvzatie žaloby a súd ho posúdi podľa ustanovenia § 144 a nasl. CSP. Späťvzatie žaloby je procesný úkon žalobcu, z obsahu ktorého
jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojho návrhu celkom alebo v určenej časti nemá záujem a je uzrozumený s tým, že o jeho žalobe (časti jeho žaloby) nebude súdom meritórne rozhodnuté.
21. Podľa ustanovenia § 145 ods. 1 a ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
22. Súd je povinný dispozičný prejav vôle žalobcu rešpektovať a po späťvzatí žaloby alebo jej časti pokračuje v konaní tak, aby bolo toto konanie bez ďalšieho prejednania veci zastavené, resp. sčasti zastavené. Výnimku z uvedeného pravidla predstavuje iba alternatíva, keď zastaveniu konania alebo jeho časti bráni kvalifikovaný nesúhlas žalovaného podľa § 146 ods. 1 CSP alebo absencia súhlasu žalovaného podľa § 146 ods. 2 CSP.
23. Rozhodnutie vo výroku II. rozsudku prvostupňového súdu o zastavení konania o časti žaloby podľa odvolacieho súdu zodpovedá dispozičným prejavom žalovanej a aj citovaným ustanoveniam § 144 CSP o späťvzatí žaloby a § 145 ods. 1 a ods. 2 CSP o zastavení konania.
24. Žalobkyňa namietala, že znenie výroku II. napadnutého rozsudku jej bráni v tom, aby mohla podať odvolanie proti zamietavému výroku a súd jej týmto znemožnil, aby využila procesné práva, ktoré jej patria. Uvádzané podľa odvolacieho súdu bolo napravené tým, že súd dopĺňacím rozsudkom rozhodol tak, že žalobu vo zvyšku zamieta a žalobkyňa využila svoje procesné právo a tento výrok napadla odvolaním.
25. V odvolaní proti výroku IV. (doplneného dopĺňacím rozsudkom) žalobkyňa namietala, že je nepresný a neurčitý, pretože z označenia predmetu veci "o zaplatenie poistného plnenia" nevyplýva hodnota predmetu sporu, že súd nebol oprávnený rozhodnúť tak, že znižuje poistné plnenie o 20%, čím ju ukrátil o 2.805,82 eura a úroky z omeškania prevyšujúce úrok 5,15% ročne zo sumy 7.336,99 eura od 6.8.2014 do zaplatenia, neprihliadol na neprimerané a neprijateľné podmienky zmluvy uzavretej do žalovaným, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, a nezaoberal sa tým, či všeobecné poistné podmienky nie sú v časti o krátení poistného plnenia v rozpore s Občianskym zákonníkom (§ 799).
26. Podľa odvolacieho súdu prvej inštancie v odôvodnení rozsudku, v bode 97. zrozumiteľne vysvetlil, že sumu, ktorú uložil žalovanému uhradiť ako poistné plnenie vypočítal z nákladov na opravu vozidla 14.029,08 eura, na ktorej sa účastníci konania zhodli, od ktorej odpočítal 20% krátenie, čo je 2.805,82 eura, za to, že žalobkyňa neohlásila škodovú udalosť polícii, z ktorých po tomto zostalo 11.223,26 eura a ako druhé od nej odpočítal 3.886,27 eura, ktoré žalovaný žalobkyni už poskytol, a priznal žalobkyni 7.336,99 eura. Vo zvyšnej časti, v ktorej považoval krátenie poistného plnenia žalovaným za legitímne, žalobu zamietol.
27. Chybu výroku prvoinštančného rozsudku, do ktorého súd nezahrnul aj výrok o zamietnutí zvyšku žaloby, opravil dopĺňacím rozsudkom. V odôvodnení tohto rozsudku v bode 5. zopakoval ako dospel k rozhodnutiu o uložení povinnosti žalovanému uhradiť žalobkyni sumu 7.336,99 eura. Podľa odvolacieho súdu z odôvodnenia rozsudkov bez pochybnosti vyplýva, že súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti o 2.805,82 eura, o ktoré bolo žalovaným dôvodne krátené poistné plnenie a úrokov z omeškania 5,15% ročne z tejto sumy od 6.8.2014 do zaplatenia.
28. Námietku žalobkyne, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o veci nezaoberal zákonnosťou krátenia poistného plnenia žalovanou podľa platných Všeobecných poistných podmienok pre poistenie T. - XXXX žalovaného, odvolací súd považuje za nedôvodnú. Súd prvej inštancie podrobne a dostatočne v bodoch 85. až 96. odôvodnenia rozsudku vysvetlil, ktoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a všeobecných poistných podmienok umožňovali, aby žalovaný krátil poistné plnenie za predmetnú škodovú udalosť.
29. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
30. Odvolací súd s poukazom na citovaného ustanovenie § 387 ods. 2 CSP konštatuje, že súd prvej inštancie prípustnosť krátenia poistného plnenia správne právne posúdil a nie je treba ho doplňovať, keďže v odvolaní žalobkyňa neuvádza žiadne nové vyjadrenia, a súd prvej inštancie sa so všetkými jej argumentmi prednesenými v konaní v odôvodnení rozsudkov riadne vysporiadal.
31. Podľa ustanovenia § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.
32. Ustanovenie § 799 Občianskeho zákonníka nebráni zmluvným stranám poistnej zmluvy dohodnúť si možnosť odmietnutia poistného plnenia pre prípad, že poistník okamžite po vzniku poistnej udalosti, za ktorú bude požadovať od poistiteľa poistné plnenie, neoznámi túto udalosť príslušným policajných orgánom, vo všeobecných poistným podmienkach poisťovne, ktoré tvoria súčasť poistných zmlúv.
33. V posudzovanej veci bolo súčasťou poistnej zmluvy dojednanie v Čl. 7 ods. 2 písm. c) V- všeobecných poistných podmienkach žalovaného, že povinnosťou poisteného je po vzniku poistnej udalosti okamžite po jej vzniku, ak bude za ňu požadovať od poistiteľa poistné plnenie oznámiť túto udalosť policajným orgánom. Hoci porušenie povinnosti ohlásiť riadne nehodu polícii nemusí mať vždy za následok nemožnosť alebo podstatné sťaženie zisťovania okolností rozhodných pre posúdenie vzniku nároku na poistné plnenie, v danej veci skutočnosť, že žalobkyňa nezavolala k škodovej udalosti policajtov súd považoval za prípustný dôvod zníženia poistného plnenia podľa ustanovenia § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, s čím sa odvolací súd aj s prihliadnutím na spotrebiteľský charakter vzťahu medzi stranami sporu stotožňuje. Súd prvej inštancie pri vyvodzovaní tohto záveru prihliadol na výšku škody, hodnotu motorového vozidla a neakceptoval argumentáciu žalobkyne, že neodhadovala poškodenie vozidla ako väčšiu škodu (podľa definície v Trestnom zákone) a jej konanie považoval za také, ktoré prakticky znemožnilo žalovanému prešetrenie priebehu škodovej udalosti, a ktoré by pri zistení, že boli dodržané pravidla cestnej premávky žalobkyňou viedlo k poskytnutiu poistného plnenia v plnej výške. Odôvodnenie prípustnosti krátenia poistného plnenia súdom prvej inštancie je podľa odvolacieho súdu úplné a dostatočné.
34. Primeranosť zníženia poistného plnenia závisí na konkrétnych okolnostiach posudzovaného prípade a preto ani žiadny právny predpis nevymedzuje ako má poistiteľ v otázke primeranosti pri znížení poistného plnenia postupovať a nie je dobre možné ani to, aby sa súdy v praxi riadili všeobecne platnými pravidlami pri posudzovaní zníženia poistného plnenia poisťovateľom.
35. Odvolací súd po tom, čo dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci samej správne, nepovažoval za opodstatnené ani námietky žalobkyne proti rozhodnutiu o trovách konania uvádzané v odvolaní. Súd prvej inštancie v bode 106. odôvodnenia rozsudku podrobne a dostatočne vysvetlil ako dospel k záveru o úspechu a zavinení výsledku sporu strán, ktoré viedlo k rozhodnutiu, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania a nie je treba ho doplňovať (§ 387 ods. 2 CSP).
36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanoveniami § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, nepriznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne nevznikli.
37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).