Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_22P-111-2013.pdf
PDF · 109.67 KB
Case nature
Area
Subarea
22P/111/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou v právnej veci navrhovateľky J.. A. Q., T.. S., N.. X.X.XXXX, A. K., N. C. Č.. XX, proti odporcovi J.. M. Q., N.. XX.XX.XXXX, C. A. K., N. C. Č.. XX, W. A. R., D. N. Č.. XX, za účasti maloletých detí Q., N., N.. X.X.XXXX a T., N.. X.X.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
R o z v á d z a manželstvo navrhovateľky J.. A. Q., T.. S., N.. X.X.XXXX a odporcu J.. M. Q., N.. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného obvodu K. J., vo zväzku XXX, ročníka XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX.
Na čas po rozvode z v e r u j e maloletú N. Q., N.. X.X.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti rodičov tak, že počas dvoch posledných týždňov v mesiaci bude dieťa u odporcu a počas prvých dvoch týždňov v mesiaci bude dieťa u navrhovateľky s tým, že striedavá starostlivosť sa začne o 8,00 hod. v prvý deň a ukončí sa o 20,00 hod. v posledný deň.
Výživné zo strany rodičov pre maloletú N. Q., N.. X.X.XXXX n e u r č u j e .
Na čas po rozvode zveruje maloletého T. Q., N.. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorú u s t a n o v u j e za jeho majetkovú opatrovníčku.
Zo strany odporcu u r č u j e pre maloletého výživné vo výške 200,- Eur mesačne, ktoré je odporca p o v i n n ý posielať navrhovateľke vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, od právoplatnosti tohto rozsudku.
U p r a v u j e styk odporcu s maloletým tak, že odporca je o p r á v n e n ý stretávať sa so synom každý nepárny týždeň od piatku od 17,00 hod. do nedele do 17,00 hod.; v párnom týždni v utorok a vo štvrtok od 17,00 hod. do 20,00 hod.; počas letných prázdnin od 1.7. od 8,00 hod. do 31.7. do 20,00 hod.; každý párny rok počas vianočných sviatkov; každý nepárny rok počas Veľkonočných sviatkov; počas jarných prázdnin v nepárnom roku od prvého dňa od 8,00 hod. do posledného dňa do 20,00 hod..
Navrhovateľka je p o v i n n á dieťa na stretnutie s odporcom pripraviť a odovzdať mu ho pred svojím bytom, kde je odporca p o v i n n ý dieťa po ukončení stretnutia vrátiť navrhovateľke.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka dňa 9.8.2013 podala na súd návrh na rozvod jej manželstva s odporcom a na úpravu práv a povinností k ich maloletým deťom. K rozhodnutiu podať návrh na rozvod manželstva dospela po dlhej a dôslednej úvahe. Ako dôvody odcudzenia manželov uviedla ich vzájomné rozpory po narodení syna T. a založení firmy na výrobu detského textilu, ktoré vyvrcholili odchodom odporcu v septembri 2011 zo spoločnej domácnosti.
Navrhovateľka spolužitie s odporcom odmieta obnoviť.
Odporca s návrhom na rozvod súhlasil, ako aj so zverením detí do ich striedavej starostlivosti.
Kolízna opatrovníčka odporúčala pre prípad, že súd manželstvo rodičov maloletých detí rozvedie, zveriť ich deti do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a výživné určiť na základe rodičovskej dohody.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov, pripojenými listinnými dôkazmi a zistil tento s k u t k o v ý s t a v :
Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX a je zapísané v knihe manželstiev matričného obvodu K. J., vo zväzku XXX, ročníka XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX.
Posledné spoločné bydlisko mali na N. C. Č.. XX M. K..
Obaja sú slovenskí štátni občania.
Dňa X.X.XXXX sa im narodila dcéra N. a dňa X.X.XXXX sa im narodil syn T..
Z návrhu na začatie konania a z výpovede navrhovateľky súd zistil, že s manželom sa poznajú od detstva. Ich vzťah začal počas vysokej školy a zosobášili sa v roku XXXX. V B. XXXX sa im narodila dcéra a o štyri roky syn. Spočiatku bolo ich manželstvo harmonické, nažívali dobre, ale neskôr sa začali ich vzťahy kaziť. Prestali si rozumieť, mali rozdielne názory na chod domácnosti. Nedokázali sa dohodnúť na výchove detí a stále sa pred deťmi hádali. Odporca do hádok vždy zaťahoval deti, čo podľa nej dobré nebolo. Z toho dôvodu sa už aj v roku 2011 rozišli. Spoločnú domácnosť opustil odporca po veľkej hádke, kedy ju aj fyzicky napadol. To bol pre ňu ten posledný dôvod preto, aby podala návrh na rozvod manželstva. Na svojom návrhu trvá, ich vzťah nemieni obnoviť.
Keď sa rozprávali u kolíznej opatrovníčky o tom, ako by usporiadali práva a povinnosti k ich deťom, deti povedali, že by boli rady v striedavej starostlivosti. Odvtedy sa niečo zmenilo. Dcéra viac menej ostáva vždy u odporcu. Len keď ide odporca do R. za svojou prácou, tak vtedy maloletá prichádza k navrhovateľke, ale napriek tomu jej tvrdí, že chce byť v striedavej osobnej starostlivosti, že chce byť aj u navrhovateľky, aj u odporcu. Čo sa týka mladšieho syna, u toho so striedavou starostlivosťou nesúhlasí, pretože to prináša mnoho nepríjemností a nedostatkov a takisto problémy pre neho. Chodí do školy cez celé mesto, kým ešte predtým, než nastúpil na gymnázium, bolo to blízko jej bydliska a teraz sa často stáva, že si vždy zabudne nejaké veci, či už u navrhovateľky, alebo u odporcu. Má zmätok v školských pomôckach a v úlohách. Takisto odmietol chodiť na obedy a navrhovateľka pre neho varí doma, pripravuje mu stravu, v škole sa ich syn nestravuje. V čase, keď je u odporcu, chodia spolu do reštaurácií, čo mu takisto nevyhovuje. Navrhovateľka je presvedčená, že by bolo dobré, keby mal syn v tomto veku základňu na jednom mieste. Nie je vôbec proti tomu, aby sa s odporcom čo najčastejšie stretával, nikdy mu v tom nebránila a ani v budúcnosti brániť nebude. Ak odporca chce, môže mať upravený širší styk so synom.
Navrhovateľka pracuje ako živnostníčka v odbore poradenstva v oblasti zdravia a jej priemerný čistý mesačný zárobok je 600,- Eur brutto a netto je okolo 400,- Eur. Poberá aj rodinné prídavky na dve deti.
Býva v 3-izbovom byte, za ktorý mesačne platí 179,- Eur.
Ak by súd zveril maloletého syna do jej osobnej starostlivosti, požadovala, aby odporca na jeho výživu prispieval sumou primeranou jeho zárobkom a potrebám maloletého.
Maloletý T. chodí do 1. ročníka osemročného športového gymnázia, má 13 rokov. Zabezpečuje jeho celodenné stravovanie, obliekanie, hygienické potreby. Aj odporca prispieva na tieto jeho potreby. Synovi musí zabezpečovať kompenzačné pomôcky ohľadom sluchu. Vynakladá na to okolo 300,- Eur
- 400,- Eur.
Z výpovede odporcu súd zistil, že s rozvodom manželstva súhlasí, chcel, aby obe deti boli v striedavej starostlivosti. Nerozumel tomu, prečo navrhovateľka zmenila názor na ich predchádzajúcu dohodu. Čo sa týka výživného, bol ochotný všetky potreby ich syna zadovažovať a uhrádzať sám.
Pracuje ako účtovník pre klientov a jeho priemerný čistý mesačný zárobok je 1.200,- Eur - 1.300,- Eur.
Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 11.11.2013 súd zistil, že rodina je na úrade práce evidovaná od roku 2013 z dôvodu konania o rozvod manželstva. Manželia v spoločnej domácnosti nežijú od roku 2011, od toho obdobia boli deti v striedavej starostlivosti.
Navrhovateľka, J.. A. Q. pracuje ako SZČO v oblasti obchodu a služieb s čistý mesačným príjmom 500,- Eur. Býva s deťmi v 3-izbovom byte v jej osobnom vlastníctve. Hradí náklady na bývanie vo výške 200,- Eur mesačne. Navrhovateľka uvádzala, že na rozvode a zverení maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti v časovom intervale striedania jeden týždeň sa v minulosti dohodili. Trvala však na určení výživného zo strany odporcu.
Maloletá N. bola žiačkou 9. ročníka Športového gymnázia v Košiciach so zameraním na tenis. So striedavou starostlivosťou súhlasila.
Maloletý T. bol žiakom 6. ročníka Športového gymnázia v Košiciach so zameraním na atletiku. Navštevoval klub modelárov. So striedavou osobnou starostlivosťou súhlasil. Je vedený v ušnej ambulancii, používa zdravotnú pomôcku na obidve uši.
Odporca, J.. M. Q. býva v K. v 3-izbovom podnájme na V. L. Č.. X, náklady hradí vo výške 500,- Eur mesačne. Je majiteľom firmy B., B..T..Y.. R., pracuje v oblasti vedenia účtovníctva s čistým mesačným príjmom 1.200,- Eur. Uvádzal, že na rozvode, zverení detí do striedavej osobnej starostlivosti sa s manželkou dohodli. Na výživnom sa vedeli dohodnúť.
Podľa ust. § 1 ods. 1, 2 zákona o rodine č. 36/2005, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
Podľa ust. § 18 zákona o rodine č. 36/2005, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa ust. § 19 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa ust. § 22 zákona o rodine č. 36/2005, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa ust. § 23 ods. 1 až 3 zákona o rodine č. 36/2005, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa ust. § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa ust. § 27 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Podľa ust. § 28 ods. 1 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,
b)zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa ust. § 28 ods. 2 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa ust. § 62 zákona č. 36/ 2005 Z.z. , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa ust. § 75 ods. 1, 2 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Súd na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami vyhovel návrhu a manželstvo účastníkov rozviedol.
Rozvod manželstva je podľa slovenského právneho poriadku jediná prípustná forma zániku manželstva počas života oboch manželov. Rozvod manželstva predstavuje úplne zrušenie manželstva konštitutívnym rozhodnutím súdu na základe návrhu jedného z manželov.
Jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu je kvalifikovaný trvalý rozvrat manželstva. Vážnosť rozvratu spočíva v dôvodoch, ktoré viedli k podaniu návrhu na rozvod. Pri posudzovaní týchto otázok je nevyhnutné vychádzať z podmienok konkrétnej rodiny. Čo sa týka trvalosti rozvratu, rozvrat je dostatočne trvalý vtedy, ak nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Ak manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií, tento stav trvá už dlhšiu dobu a neexistuje vôľa obnoviť manželské spolužitie, možno hovoriť o trvalom rozvrate manželstva. Istým dôkazom trvalosti rozvratu môže byť aj výslovný súhlas druhého manžela s rozvodom.
Súd pri rozhodovaní prihliadal na citované zákonné ustanovenia, ako aj vykonané dôkazy a tvrdenia účastníkov. Pri skúmaní týchto skutočností sa zameral na zistenie, či manželstvo účastníkov je natoľko trvalo a vážne rozvrátené, že neplní svoju spoločenskú funkciu a nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Zároveň súd prihliadal aj na príčiny tohto rozvratu.
Súd mal za preukázané, že hlavným dôvodom rozvratu manželstva boli ich rozličné názory na život, nedokázali sa zhodnúť na ničom, každý z nich presadzoval svoje stanoviská. Manželia sa hádali aj pred deťmi, odporca opustil spoločnú domácnosť. Úlohou súdu je pomenovať príčinu rozvratu manželstva a poukázať na konanie, ktoré k nemu viedlo. Súd z vykonaného dokazovania má za to, že toto manželstvo neplní svoje funkcie.
Na základe vyššie uvedeného, vykonaného dokazovania, zisteného skutkového stavu a s prihliadnutím k uvedeným ustanoveniam zákona súd rozhodol o zverení maloletej dcéry, ktorá má rovnaké záujmy vo voľnom čase ako jej otec - tenis - v ktorom ju on veľmi podporuje, do striedavej starostlivosti rodičov. Maloletá momentálne preferuje pobyt u odporcu, ktorý s ňou cestuje na súťaže, avšak rovnako má rada navrhovateľku a chce byť aj s ňou tak dlho, ako s odporcom. Maloletého zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá sa o neho v prevažnej miere stará, zabezpečuje jeho celodenné stravovanie, dohliada na jeho prípravu do školy. Ak maloletý striedal pobyt u navrhovateľky a u odporcu, mal v tom chaos, nebol vždy riadne pripravený do školy a ani jeho stravovanie nebolo na zodpovedajúcej úrovni. Navrhovateľka uviedla, že z poznania výsledkov ich doterajšej striedavej starostlivosti o deti je presvedčená, že striedavá starostlivosť o ich syna by mu nepriniesla žiaden prospech. Nemieni zasahovať do synovho vzťahu k odporcovi, ktorý je dobrý, syna v ňom podporuje a dieťa sa môže s odporcom stretávať tak často, ako to bude chcieť.
Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinnoprávnych vzťahov. Cieľom úpravy tejto otázky v zákone je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Táto má však viacero foriem - môže byť plnená osobnou starostlivosťou, poskytovaním vecných plnení, napr. bývania alebo stravovania. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním osobnej starostlivosti, bývania a stravovania. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd.
Pre určenie výšky výživného je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Súd z toho pri určovaní výšky výživného vychádzal a prihliadal na bytové, zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov.
Príjem navrhovateľky predstavuje priemerne 400,- Eur. Býva spolu s deťmi v byte, za ktorý mesačne uhrádza 179,- Eur. Zároveň hradí každodenné potreby detí a poskytuje im plnohodnotnú osobnú starostlivosť a s tým súvisiace plnenia.
Odporca zarába v priemere 1.250,- Eur a aj po odpočítaní sumy, ktorú vynakladá na svoje nutné výdavky je schopný na potreby syna mesačne posielať 200,- Eur. Súd pri určovaní výživného prihliadol aj k tomu, že potreby dcéry budú rovnako zabezpečovať obaja rodičia a potreby maloletého v prevažnej miere len navrhovateľka, ktorej príjem je podstatne nižší ako príjem odporcu.
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach. (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).