Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30S/136/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Šuleka (sudca spravodajca) a členov senátu Mgr. Denisy Slivovej a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej veci žalobcov: 1/ C.. K. X., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., 2/ E. X., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, XXX XX Y. M., obaja právne zastúpení: Mgr. Ľubicou Dendisovou, advokátkou, so sídlom Holubyho 51/9, 036 01 Martin, IČO: 50 593 021, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č: OU-ZA-OVBP2-2021/022830/Kod zo dňa 20.05.2021, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a.

Žalobcom 1/ a 2/ a žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Správny orgán prvého stupňa - obec Istebné, ako príslušný stavebný úrad, rozhodnutím č. 004/2019036-ozn zo dňa 31.03.2021 nepriznal žalobcom postavenie účastníka stavebného konania podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej len „“) v spojení s o správnom konaní (ďalej len „“) v stavebnom konaní, v ktorom stavebníkmi sú U. P. rod. P. a R. P. rod. U., obaja trvale bytom XXX XX C. X/X, vedenom na stavebnom úrade pod spisovou značkou . Rozhodnutie odôvodnil tým, že z projektovej dokumentácie pre stavebné konanie vyplýva, že rodinný dom bude osadený na jednej ucelenej stavebnej parcele, pozostávajúcej z viacerých pozemkov (bol z PPF vyňatý pozemok pod stavbu a príslušenstvo) s odstupovými vzdialenosťami cca 4 - 9 m, požiarne nebezpečný priestor, ktorý sa stanovuje na základe stavebnotechnického riešenia stavby a navrhovaných materiálov, je v projekte PO určený na vzdialenosť 1,2 - 6 m, bez presahu mimo pozemkov vo vlastníctve stavebníkov. Stavebný úrad mal za to, že stavba rodinného domu tak, ako je navrhovaná, nezasiahne do práv a právom chránených záujmov C.. K. X. ako vlastníčky pozemkov KN-C 677, 678/1, 678/2 a 679 a stavieb na nich. Podľa prvostupňového orgánu stavba rodinného domu bola umiestnená na pozemku KN-C 852/1. Po vydaní územného rozhodnutia bol vyhotovený geometrický plán, ktorým bola pre účely vyňatia časti pozemku z PPF vytvorená nová parcela , na ktorej je navrhovaná stavba rodinného domu. Stavebný úrad okruh účastníkov konania neurčoval striktne iba pre parcelu 851/3, na ktorej sa osadenie rodinného domu navrhuje, ale prihliadal aj na skutočnosť, že stavebnú parcelu tvorí aj pozemok 851/2, ktorý pozemok parc. č. KN.C 851/3 obklopuje z východnej, severnej aj západnej strany. Na základe uvedeného bolo priznané právo postavenia účastníka konania aj vlastníkom pozemkov, bezprostredne susediacich s pozemkom 851/2 a v prípade, ak by boli zastavané, zvažoval by odstupové vzdialenosti stavieb a je možné, že by priznal postavenie účastníkov konania aj vlastníkom stavieb na týchto susedných pozemkoch. Pozemky C..

X. sa nachádzajú až za pozemkom KN-C 849, ktorý je vo vlastníctve Obce Istebné a v súčasnosti slúži ako prístupová nespevnená komunikácia do polí, nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce. Stavba rodinného domu súp. č. XX vo vlastníctve manželov X. sa podľa údajov, uvedených na liste vlastníctva č. XXXX v k.ú, C. nachádza na pozemkoch KN-C 678/1 a 678/4. Podľa preskúmania skutkového stavu v grafickej časti katastra stavba rodinného domu č. súp. XX spočíva na pozemku, ktorý nemá spoločnú hranicu so stavebným pozemkom parc.č. 851/3. Rodinný dom je podľa merania v mape katastrálneho portálu (portál „zbgis.skgeodesy“), vzdialený od stavebného pozemku minimálne 33 m (minimálna vzdialenosť od najjužnejšieho cípu pozemku 851/3 k severnému priečeliu rodinného domu č. súp. XX). Rodinný dom manželov X. sa nachádza v bežnej uličnej zástavbe, kde sa nachádzajú bežné rodinné domy v priamom susedstve (rodinný dom manželom X. je dvojdom, tj. v tesnej blízkosti sa nachádza ďalšia časť dvojdomu), rodinné domy sa nachádzajú aj v uličnej zástavbe oproti. definuje pojem "susedná stavba", nie pojem ,,najbližšia stavba", z čoho vyplýva, že najbližšia stavba nemusí byť vždy považovaná za susednú stavbu, najmä ak ide o vzdialenosť 33 m. Rodinný dom č. súp. XX podľa správneho názoru stavebného úradu nie je stavbou, ktorej užívanie by mohlo byť uskutočnením navrhovaného rodinného domu stavebníkov priamo dotknuté. Stavebný úrad vykonal miestne zisťovanie priamo v teréne, na pozemku, na ktorom sa má stavba realizovať v priebehu územného konania. Miestneho zisťovania sa zúčastnila aj C. Stanoviť termín miestneho zisťovania iba z dôvodov premerania odstupových vzdialeností existujúcich stavieb priamo v teréne je podľa názoru stavebného úradu zbytočne zaťažujúce pre účastníkov konania a pre stavebníkov, vzdialenosti je možné stanoviť za pomoci portálov ZBGIS Geodesy, prípadne Katasterportálu. Pre účely vyhodnotenia dôvodov pre nepriznanie postavenia účastníkov konania je takéto meranie postačujúce, aj keď nemusí byť dostatočne presné, odchýlka voči presnejšiemu meraniu priamo v teréne so zohľadnením nerovnosti pozemkov a pod nemá na posúdenie dôvodov podstatný vplyv. Účastníctvo L. I. odôvodnil tým, že predmetom stavebného konania je povolenie rodinného domu a príslušenstva, ktoré okrem iného tvorí aj elektrická prípojka. Trasa elektrickej prípojky je navrhovaná aj ponad pozemok KN-C 6, ktorého vlastníkom je p. L. I., tj. práva a právom chránené záujmy a povinnosti sú realizáciou elektrickej prípojky priamo dotknuté, a to z dôvodu vlastníctva pozemku parc. č. KN-C č. 6, nie z dôvodu vlastníctva stavby č. súp. XX. K námietkam žalobcov uviedol, že s nimi konal od chvíle, kedy si uplatnili právo postavenia účastníkov konania, jednal s nimi ako s účastníkmi a doručoval písomnosti o všetkých úkonoch, ktoré od toho dňa vykonal. Rozhodnutím o prerušení stavebného konania zo dňa 09.11.2020 boli oboznámení nielen o skutočnosti, že stavebné konanie bolo z dôvodu riešenia predbežnej otázky prerušené, ale aj s priebehom stavebného konania. Ďalej uviedol, že po pozemkoch KN-C 849, 680 a 681 je navrhované vedenie inžinierskych sieti, konkrétne predĺženie verejného vodovodu a verejnej kanalizácie a účelová komunikácia, slúžiaca na prístup k rodinnému domu, tieto objekty boli súčasťou územného rozhodnutia. Tieto stavby sú samostatnými stavebnými objektami - vodnými stavbami, ktoré budú povoľované v samostatnom správnom konaní špeciálnym stavebným úradom - Okresným úradom v Dolnom Kubíne

- odborom starostlivosti o životné prostredie, resp. dopravnou stavbou, ktorej stavebným úradom je Obec Istebné, a teda nie sú súčasťou stavebného konania rodinného domu. Prípojky na tieto rozšírené rozvody vody a kanalizácie sú vedené až v hornej časti budúcej komunikácie a nijako neovplyvňujú práva a právom chránené záujmy, vyplývajúce z vlastníckych práv žalobcov. V prípade povoľovania stavieb špeciálnym stavebným úradom je vedené samostatné správne konanie a v každom konaní je samostatne určený okruh účastníkov konania. Mal za nepravdivé tvrdenie, že pozemok KN-C 680 je jedinou prístupovou cestou k rodinnému domu manželov X.. Rodinný dom v ich vlastníctve má zabezpečený prístup hlavne z miestnej komunikácie (komunikácia má neoficiálny názov Ul. hlboká), ktorá je prístupovou komunikáciou pre zástavbu všetkých rodinných domov v ulici, z tejto komunikácie je zabezpečený aj peší prístup k domu pre peších a prístup do novostavby garáže. Z pozemku KN-C 680 je ďalší prístup k stavbe na pozemku 678/ (doplnková stavba k rodinnému domu) a tiež na pozemok KN- C 678/3 a 677. Stavba rodinného domu manželov P. s príslušenstvom, ktorá je predmetom stavebného konania, neovplyvní prístup k nehnuteľnostiam žalobcov. Stavebný úrad posúdil skutočnosti, na základe ktorých si chce C.. K. X. a E. X. v predmetnom stavebnom konaní uplatniť postavenie účastníka konania a dospel k záveru, že rozhodnutím stavebného úradu v predmetnom správnom konaní nemôžu byt' žiadnym spôsobom priamo dotknuté ich práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti, a to z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok zakotvených v ust. ods. I písm. b) v spojení s a tohto zákona.

2. Žalobcovia podali proti prvostupňovému rozhodnutiu včas odvolanie. Správny súd konštatuje, že odvolanie je obsahovo zhodné so správnou žalobou. Žalobcovia namietali, že

• cez pozemky parc. č. 849, 680 a 681 C KN majú byť vedené všetky inžinierske siete k navrhovanému rodinnému domu, ktoré sú aj súčasťou stavebného konania vrátane elektrickej prípojky, ktorá je neodmysliteľnou súčasťou projektovej dokumentácie a tieto pozemky priamo susedia s našimi nehnuteľnosťami • nakoľko elektrická prípojka je súčasťou stavebného konania z dôvodu, že vedie cez pozemky hraničiacimi s ich nehnuteľnosťami, jednoznačne sú potom jeho účastníkmi • uskutočnením navrhovanej účelovej komunikácie z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti dôjde k zmareniu splnenia požiadavky tejto protipožiarnej bezpečnosti týkajúcej sa prístupu požiarnych vozidiel týkajúcej sa ich projektu "prístavby a nadstavby rodinného domu vrátane garáže a tiež oporných múrov", ktorý vypracoval špecialista požiarnej ochrany, v dôsledku čoho nebudú môcť tieto skolaudovať , • zo strany stavebného úradu a zo strany stavebníkov nebol dodržaný ani § 42 ods.6 "Územné rozhodnutie o umiestnení stavby alebo územné rozhodnutie o využití územia“, ktoré sa týka územia, vo vzťahu ku ktorému sa uskutočnilo posudzovanie vplyvov alebo zisťovacie konanie podľa osobitného predpisu zverejní stavebný úrad bezodkladne na svojej úradnej tabuli a na svojom webovom sídle. Ak zverejnenie na webovom sídle nie je možné, zverejní ho stavebný úrad len na úradnej tabuli. Rozhodnutie musí byt' zverejnené odo dňa jeho vydania až do nadobudnutia jeho právoplatnosti.

3. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č: OU-ZA-OVBP2-2021/022830-002 zo dňa 20.05.2021 spoločné odvolanie žalobcov zamietol a rozhodnutie Obce Istebné č. 004/2019/036- ozn. zo dňa 31.3.2021 potvrdil. Žalovaný stručne zopakoval skutkový stav zistený prvostupňovým orgánom, popísal odvolacie dôvody žalobcov. Ďalej uviedol, že podľa stavebníkmi predloženej žiadosti o vydanie stavebného povolenia a projektovej dokumentácie, ktorej predmetom riešenia je jeden zo súboru samostatných objektov označených v územnom rozhodnutí, a to stavba "Rodinného domu" vrátane jeho pripojenia na navrhované a existujúce siete technického vybavenia územia /vodovodná, kanalizačná a NN prípojka/ a stavba "Oplotenia" s ich uskutočnením na stavebných pozemkoch parc. č. 851/2 a 3 C KN. Mimo stavebných pozemkov je riešené len vedené pripojenie rodinného domu na navrhované a už existujúce rozvody technického vybavenia územia. Ďalej žalovaný uviedol, že podľa právneho stavu evidovaného katastrálnym úradom na LV č. XXXX sú odvolatelia bezpodielovým spoluvlastníkmi pozemkov parc. č. 677/1 a 2, 678/1 až 4, 679/1 a 2 C KN, stavby rodinného domu súp. č. XX postavenom na pozemkoch parc. č. 678/l a 4 C KN, stavby bez súpisného čísla postavenej na pozemku parc.č.678/2 C KN a rozostavanej stavby na pozemku parc.č.677/2 C KN. Pozemok parc.č.678/2 a 3 a pozemok parc. č. 677/1 C KN majú spoločnú hranicu s pozemkom parc. č. 680 C KN a stavba bez súpisného čísla (garáž) postavená na pozemku parc. č. 678/2 C KN, ktorej severovýchodná obvodová stena prebieha pozdĺž spoločnej hranice s pozemkom parc. č. 680 C KN, z ktorého je aj prístupná. Nakoľko cez tento pozemok majú byť vedené navrhované trasy sietí verejného vodovodu a verejnej kanalizácie formou ich predĺženia a navrhovaná nová prístupová účelová komunikácia, ktorými sa má rozšíriť verejné dopravné a technické vybavenie v tejto časti územia obce, v dôsledku umiestnenia a uskutočnenia ktorých by mohli byť dotknutí na svojich právach napr. z hľadiska zachovania prístupu a vjazdu do garáže alebo prístupu k rodinnému domu z miestnej komunikácie cez pozemok parc. č. 680 C KN, a preto bolo žalobcom priznané postavenie účastníkov konania v územnom konaní. Stavebné pozemky parc. č. 851/2 a 3 C KN, na ktorých aj v zmysle územného rozhodnutia sa má umiestniť a uskutočniť novostavba rodinného domu a uskutočniť aj doplnková stavba oplotenia, majú tieto spoločnú hranicu s pozemkom parc. č. 680 C KN a nie s pozemkom parc. č. 678/1 C KN, na ktorom majú odvolatelia postavenú stavbu rodinného domu súp. č. XX, ktorý na základe stavebného povolenia v súčasnosti stavebne menia, ani s pozemkom parc. č. 678/2 C KN, na ktorom majú postavenú garáž, ani s pozemkom parc. č. 678/3 C KN, z ktorého sú tieto stavby prístupné a ani s pozemkom parc. č. 679/1 C KN, ktorý odvolatelia užívajú ako záhradu. V prípade umiestnenia rodinného domu podľa územného rozhodnutia a jeho uskutočnenia podľa predloženej PD, by vzdialenosť vonkajšieho povrchu jeho južnej obvodovej steny s výškou 8,6 m od vonkajšieho povrchu severnej obvodovej steny rodinného domu súp. č. XX vo vlastníctve žalobcov bola na najkratšej spojnici väčšia ako 50m /pomer cca l : 6/. S prihliadnutím na orientáciu nehnuteľnosti rodinného domu vo vlastníctve žalobcov k svetovým stranám a vo vzťahu k povoľovanej stavbe, berúc do úvahy ich budúcu vzájomnú odstupovú vzdialenosť, dospel žalovaný k záveru, že povolením rodinného domu ani len teoreticky nemôže dôjsť k zníženiu preslnenia v jeho vnútorných obytných priestoroch a ani k zníženiu ich presvetlenia, nakoľko povoľovaná stavba netvorí bezprostredne k ich rodinnému domu bezprostredne protiľahlú tieniacu prekážku tak, ako to má na zreteli čl. 1.15 STN 73 0580-1 Zmena 2 Denné osvetlenie budov. Podľa žalovaného stavebný úrad rozhodol preto správne, ak žalobcom ako vlastníkom stavby rodinného domu súp. č. XX z dôvodu, že nespĺňa kritérium susednej stavby podľa , ktorej užívanie by mohlo byt' v dôsledku uskutočnenia povoľovanej stavby z hľadiska presvetlenia alebo preslnenia jeho vnútorných obytných priestorov dotknuté, postavenie účastníkov konania podľa v spojení s ust. nepriznal. Dôkaz, ktorým by odvolatelia v priebehu konania nimi tvrdený negatívny zásah do užívacích práv v ich rodinnom dome jednoznačným a nespochybniteľným spôsobom preukázali, nepredložili. Žalovaný nesúhlasil ani s tvrdením, že v prípade uskutočnenia stavby dôjde k zníženiu pohody ich bývania v rodinnom dome a na záhrade a k narušeniu ich súkromia. Pri posudzovaní otázky zachovania pohody bývania, pod ktorú možno subsumovať napr. aj stratu súkromia v dôsledku nahliadania, tienenie pozemku a pod., ktorá má viac občianskoprávny charakter ako stavebnotechnický je síce vo vyhl. č. ako jedna z požiadaviek kladených na umiestňovanie stavieb uvedená, avšak bližšie nešpecifikovaná. Žalovaný mal za to, že správnym orgánom konajúcim podľa v konaniach neprislúcha právomoc posudzovať tie námietky účastníkov, ktoré súvisia alebo by mohli súvisieť s bežným správaním sa vlastníka stavby počas jej užívania a neprislúcha mu preto ani právomoc prijímať v tomto smere akékoľvek opatrenia formou ukladania povinností vlastníkovi stavby zdržať sa takého konania alebo správania, ktorým by mohol vlastníkov susediacich nehnuteľností obťažovať, a to už v rozhodnutí, ktorým sa uskutočnenie stavby ešte len povoľuje. Žalovaný dospel k záveru, že povolením uskutočniť stavbu rodinného domu podľa predloženej projektovej dokumentácie nedôjde vo vzťahu k odvolateľom k porušeniu ich základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života upraveného v SR a v čl. 8 ods. 1 o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalovaný sa nestotožnil ani s námietkou žalobcov, že im postavenie účastníkov konania má prislúchať z dôvodu, že cez pozemok parc. č. 680 C KN má byť vedená trasa elektrickej prípojky k rodinnému domu. Podľa PD časť "elektroprojekt - elektrická prípojka a prívod", ktorú vypracoval autorizovaný projektant elektrických zariadení U., pripojenie rodinného domu bude cez navrhovanú vzdušnú NN prípojku AYKY 4Bx25mm2 v dĺžke 30m jej vyvedením zo skrine SPP2 ponad miestnu komunikáciu až po novopostavený podperný bod REP/25A pri spoločnej hranici pozemkov parc. č. 6 a 680 C KN, ku ktorému sa priloží dátový tienený kábel pre TV a PC, a ďalej cez zemnú NN prípojku AYKY 4Bxl6mm2 v dĺžke 76m vedením jej trasy pozdĺž spoločných hraníc pozemkov parc. č. 680 a 688/5 C KN až do HR v rodinnom dome. Žalovaný uviedol, že podmienky na umiestnenie stavby sú vždy výsledkom zosúladenia rôznych záujmov v území s prihliadnutím na budúce účinky stavby v území najmä z hľadiska ochrany životného prostredia, požiarnej bezpečnosti, súlad urbanisticko-architektonického riešenia stavby s okolím a určenie čo najoptimálnejšej polohy stavby na pozemku a jej stavebnotechnického riešenia nielen z hľadiska ochrany nej samej, ale aj vo vzťahu k ochrane vlastníckych a užívacích práv k susedným pozemkom a stavbám. Vychádzajúc z ust. ods. I vyhl. č. pod užívacími právami treba okrem pohody bývania a súkromia v susediacich stavbách rozumieť aj vylúčenie takých zásahov, ktorými by mohlo dôjsť k zmareniu ich údržby alebo prístupu k týmto nehnuteľnostiam vrátane pozemkov. Odvolatelia sú nepochybne spoluvlastníkmi pozemkov parc. č. 677/1, 678/3, 678/2 a 679/1 C KN, ktoré majú spoločnú hranicu s pozemkom parc. č. 680 C KN, cez ktorý má navrhovaná trasa NN prípojky viest', čo možno považovať za splnenie jednej zo zákonných podmienok pre priznanie im postavenia účastníkov konania. S prihliadnutím na spôsob vedenia trasy NN prípojky ako doplnkovej stavby k povoľovanému rodinnému domu pod telesom budúcej účelovej komunikácie a spôsob jej uskutočnenia, ktorý si nevyžiada vstup na nehnuteľnosti vo vlastníctve odvolateľov dospel žalovaný k záveru, že odvolatelia nepreukázali splnenie aj druhej zo zákonných podmienok a to, že povoľovanou NN prípojkou počas jej realizácie alebo v dôsledku jej uskutočnenia a užívania nepochybne budú resp. by mohli byť priamo dotknutí na svojich vlastníckych alebo užívacích právach k svojim nehnuteľnostiam alebo na týchto právach inak obmedzení. Pretože odvolatelia v správnom konaní v súvislosti s povoľovanou doplnkovou stavbou NN prípojky nepreukázali splnenie súčasne oboch zákonných podmienok na to, aby im bolo priznané v stavebnom konaní postavenie účastníkov konania podľa ods. l písm. b) v spojení s ust. a , s prihliadnutím na ust. vyhl. č. , ktorý oprávňuje stavebníkov viesť el. NN prípojku aj mimo stavebného pozemku a na ust. tejto vyhlášky, v zmysle ktorej sa stavby podľa potreby musia napájať na potrebné energie, stavebný úrad aj v tomto prípade rozhodol potom správne, keď ich z tohto začatého stavebného konania vylúčil. Žalovaný tiež uviedol, že „Predĺženie verejného vodovodu" a „Predĺženie verejnej kanalizácie" sú vodnými stavbami, na ktorých uskutočnenie sa v zmysle ust. tohto zákona vyžaduje osobitné povolenie od orgánu štátnej vodnej správy. Ich povolenie bude teda predmetom samostatného stavebného konania vedeného týmto špeciálnym stavebným úradom. V prípade navrhovanej účelovej komunikácie jej uskutočnenie podľa rovnako podlieha osobitnému povoleniu, o ktorom zas rozhoduje obec ako vecne príslušný špeciálny cestný správny orgán rovnako v samostatnom stavebnom konaní. Odvolatelia ako spoluvlastníci stavby bez súpisného čísla postavenej na pozemku parc. č. 678/2 C KN a spoluvlastníci pozemkov, ktoré majú s pozemkom parc. č. 680 C KN, cez ktorý v zmysle právoplatného územného rozhodnutia má byť vedená trasa rozšírených sietí technického a dopravného vybavenia územia spoločnú hranicu, z dôvodu, že tieto nie sú predmetom začatého stavebného konania, v ktorom stavebný úrad rozhoduje o povolení uskutočniť jeden zo súboru samostatných stavieb označených v územnom rozhodnutí, a to o stavbe rodinného domu vrátane jeho budúcich súčastí prípojky na navrhované a už existujúce technické vybavenie územia a jej príslušenstva / oplotenie/, nakoľko ich uskutočnenie podľa vyššie citovaných osobitných právnych predpisov podlieha povoleniu príslušnými špeciálnymi stavebnými úradmi v samostatných stavebných konaniach, majú potom zákonné právo sa účastníctva v týchto osobitných konaniach domáhať a svoje námietky a pripomienky týkajúce sa ich stavebnotechnického riešenia /namietané navrhované sklonové pomery na účelovej komunikácii/ alebo týkajúce sa zásahov prípadne obmedzení súvisiacich s prístupom k ich nehnuteľnostiam v týchto konaniach uplatňovať. Žalovaný sa stotožnil so záverom prvostupňového správneho orgánu, že žalobcovia vo veci, ktorá je predmetom stavebného konania, a to stavby rodinného domu s prihliadnutím na jej umiestnenie vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré spolu vlastnia, na jej stavebnotechnické riešenie ako aj spôsob jej pripojenia na navrhované alebo existujúce siete technického a dopravného vybavenia územia, nie sú tými osobami, ktoré by vzhľadom na skutkový a právny stav veci mohli byť vydaným stavebným povolením na svojich spoluvlastníckych právach k svojim pozemkom a stavbám priamo dotknutí alebo inak na týchto ukrátení alebo neprípustným spôsobom obmedzení v ich užívaní z hľadiska údržby stavieb alebo obhospodarovania pozemkov alebo z hľadiska požiarnej bezpečnosti stavieb. Žalovaný posúdil ako nedôvodnú aj námietku žalobcov, že povoľovaná stavba podľa ich tvrdenia podlieha posúdeniu podľa , a preto by mali byť účastníkmi konania, pretože navrhovaná stavba rodinného domu nie je v prílohe č. 8 v zozname činností / stavieb/, ktoré by boli predmetom posúdenia podľa uvedeného zákona, v ňom uvedená, a teda posudzovaniu podľa tohto zákona nepodlieha, nemôžu sa žalobcovia ako zainteresovaná verejnosť úspešne potom domáhať postavenia účastníka ani podľa ust. . Žalovaný k námietke žalobcov, že Ministerstvo životného prostredia SR, sekcia ochrany prírody, biodiverzity a krajiny v záväznom stanovisku č. 68/2020-6.3 zo dňa 07.02.2020 požadovalo upraviť hranice rozvojovej lokality B1-17 tak, aby plánovaná zástavba nezasahovala do CHVÚ MALÁ FATRA, kde patria aj parcely KN-C 1/181,851/1,851/2 a 851/3, ktoré sú súčasťou predmetného stavebného konania uviedol, že s meritom ich vylúčenia zo stavebného konania nesúvisí.

4. V zákonom stanovenej lehote podali voči rozhodnutiu žalovaného žalobu žalobcovia navrhujúci zrušenie rozhodnutia žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vrátenie veci správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobcovia mali za to, že napadnuté rozhodnutie trpí vadou nesprávneho právneho posúdenia veci, skutkový stav zistený orgánom verejnej správy bol nedostačujúci na riadne posúdenie veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Žalobu odôvodnili tým, že požiadali o priznanie postavenia účastníkov vo vyššie uvedenom prebiehajúcom stavebnom konaní, pretože ich práva a právom chránené záujmy môžu byť rozhodnutím v tomto stavebnom konaní ohrozené. Ich nehnuteľnosti sú najbližšie k navrhovanej stavbe a na využívanie prístupu k nehnuteľnostiam manželov P. sa má využívať miestna komunikácia vedená v k. ú. ako KN-C parc. č. 680 a 849, po ktorých pozemkoch majú viesť inžinierske siete a súčasne par. č. 680 je jedinou prístupovou cestou k vjazdu k nehnuteľnostiam žalobcov (prístavba a nadstavba rodinného domu č. XX). Cez uvedenú parcelu vedie aj trasa elektrickej prípojky, ktorá parcela priamo susedí s nehnuteľnosťami žalobcov, pričom ochranné pásmo energetických zariadení priamo zasahuje do prístupovej komunikácie žalobcov k ich rodinnému domu, vrátane samotných NN zemných káblových vedení. Už samotnou realizáciou výkopových prác pre NN pozemné káble a osadenie elektrického stĺpa bude zrejme narušený nepretržitý vjazd na pozemok žalobcov. Keďže predmetom povoľovania je aj príslušenstvo rodinného domu a ďalšie súčasti s tým súvisiace, môže stavebné povolenie zasahovať do ich práv, právom chránených záujmov a povinností, resp. môže byť znížená pohoda bývania v ich rodinnom dome alebo na ich pozemkoch v zmysle vyhlášky č. Žalobcovia nesúhlasili s názorom žalovaného, že ich stavba a nehnuteľnosti nie sú považované za susednú stavbu z dôvodu vzdialenosti cca 33 m. Podľa žalobcov je irelevantné, že nejde o najbližšiu stavbu, ak sa v zmysle jedná o „susednú stavbu“, ktorej toto právo zákon jednoznačne priznáva, pričom už len na základe tohto faktu malo byť žalobcom priznané postavenie účastníkov konania o vydanie stavebného povolenia. Túto vzdialenosť tvorí ich súkromný pozemok a len cca 2 - 3 m široká prístupová nespevnená komunikácia do polí - kde je zabezpečený aj samostatný prístup k ich pozemku KN- C 679/1. Uvedená parcela je záhrada prislúchajúca k rodinnému domu žalobcov, vzdialená cca 2-3 metre od navrhovaného zámeru novostavby (súčasťou domu je aj terasa na 2 NP otočená priamo k navrhovanej novostavbe). Projektová dokumentácia k stavbe manželov P. neberie do úvahy skutočnosť, že z pozemku KN-C parc. č. 680 je vedený prístup k nehnuteľnostiam žalobcov a tento prístup je nutné zabezpečiť aj v zmysle ich schválenej projektovej dokumentácie vydanej v stavebnom konaní z roku 2018 tým istým stavebným úradom, ktorý im nepriznal postavenie účastníkov konania. Žalobcovia poukázali na zníženie požiarnej bezpečnosti ich vlastnej stavby ako aj vytvorenie nebezpečného miesta s ohrozením životov a majetku tým, že sa sprístupní na verejný účel a predĺži miestna komunikácia na parc. č. 680, ktorá je svahovitá a v zime zle zjazdná. Podľa žalobcov v projektovej dokumentácii manželov P. sa neberie ohľad na vjazd motorovými vozidlami na prístupovú cestu žalobcov. V stavebnom konaní je/bolo nutné sa dostatočným spôsobom vysporiadať s tým, že táto cesta a podmienky na nej sú veľmi nebezpečné. A to z dôvodu, že v zime keď nasneží, je vjazd motorovým vozidlom po príjazde miestnej komunikácie KN - C parc. č. 680 vzhľadom na svahovitosť (ktorá má slúžiť aj manželom P. a iným) nebezpečný, riziko je už v prípade snehu ísť motorovým vozidlom k alebo od domu žalobcov, ktorý je v podstate len na začiatku uvažovanej komunikácie a pod menším sklonom ako uvažovaný prístup k uvažovanému domu manželov P. Sprístupnenie tejto komunikácie na verejný účel a jej predĺženie do sklonov miestami cez 29%, ktorý ten svah má (priemerne 22,5%, čo potvrdzuje aj projektová dokumentácia stavebníkov), znamená vytvorenie nebezpečného miesta s ohrozením životov a majetku občanov - hlavne žalobcov a majetku suseda p. L. I., ktorí obaja sú v tesnej blízkosti tejto miestnej komunikácie a v budúcnosti budú vznikať priam životu ohrozujúce situácie. Žalobcovia tiež upozornili, že stavebným úradom sú porušované predpisy súvisiace s ochranou životného prostredia, ochrany prírody a krajiny, a to aj vo vzťahu k záväznému stanovisku Ministerstva životného prostredia SR č. 68/2020-6.3 zo dňa 7.2.2020, podľa ktorého plánovaná zástavba nemá zasahovať do chráneného vtáčieho územia Malá Fatra, do ktorého okrem iných patria aj pozemky KN-C parc. 1/181, 851/1, 851/2 a 851/3 vrátane prístupovej cesty na pozemku KN-C parc. č. 849. S návrhom územného plánu obce Istebné Ministerstvo životného prostredia SR súhlasí len za splnenia požiadavky, že okrem iného budú z návrhu vyňaté aj parcely, na ktorých má byť umiestnená stavba aj s príslušenstvom v rámci stavebného konania. Pozemok manželov P. a pozemok KN-C 849, na ktorom je cesta, okrem toho, že ležia v chránenom vtáčom území, sú aj v druhom stupni ochrany ochranného pásma Národného parku Malá Fatra, kde je zakázaný vjazd a státie s motorovým vozidlom, okrem prípadov podľa osobitného zákona. Poukázali tiež na to, že o ďalšom stavebnom konaní na stavbu „Prístupová účelová cesta“ vedenom na stavebnom úrade pod č. 202/2020/774-napoj. neboli upovedomení žiadni iní účastníci ako manželia P.. Z dôvodu žalovaným nesprávneho posúdenia postavenia žalobcov v predmetnom konaní a skutkového stavu, bola žalobcom odňatá možnosť byť účastníkom správneho konania.

5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia, jeho vecnej správnosti a žiadal žalobcu zamietnuť. Žalovaný uviedol, že sa otázkou zásahov z titulu realizácie elektrickej prípojky do práv žalobcov v odvolacom rozhodnutí zaoberal, pričom dospel k záveru, že vykopaním zemnej rýhy pre jej uloženie s prihliadnutím na spôsob vedenia trasy NN prípojky pod telesom budúcej účelovej komunikácie a spôsob jej uskutočnenia, ktorý si nevyžiada vstup na nehnuteľnosti vo vlastníctve odvolateľov, a teda žiadny zásah do týchto ich vlastníckych práv, nemôžu byť žalobcovia potom priamo dotknutí na svojich subjektívnych právach alebo na týchto právach inak obmedzení, pre ktoré by im malo byť toto postavenie účastníkov v stavebnom konaní priznané. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 31. mája 2017, v ktorom tento odvolací súd zmenil rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý svojím rozsudkom zrušil odvolacie rozhodnutie o nepriznaní postavenia účastníka žalobkyni v stavebnom konaní stotožniac sa pritom s jej tvrdením, ktoré odôvodnil tým, „že z hľadiska posudzovania zákonných podmienok účastníctva vychádzajúc z ust.§ 14 ods.1 správneho poriadku nie je relevantné, či v skutočnosti aj dôjde k zásahu do práv a právom chránených záujmov subjektu, ktorý sa dožaduje byť účastníkom konania. Najvyšší súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že zo spisového materiálu mal za preukázané, že žalobkyňa nenamietala, že bude zasiahnuté do vlastníckeho práva k pozemkom a stavbám samotnou stavbou, ktorá je predmetom stavebného konania, namietala len uskutočnenie resp. realizáciu stavby, ktorá zasiahne do práv všetkých vlastníkov stavieb s tým, že poukázala na prebiehajúce problémy s príjazdovou komunikáciou, so zhustením ako aj s bezpečným prístupom do obydlia. Na tomto mieste odvolací súd dal do pozornosti, že prebiehajúce práce v súvislosti s uskutočňovaním stavby sú bežnou súčasťou každej výstavby, no napriek ich negatívnemu vplyvu na vlastnícke práva k susedným pozemkom a stavbám sú ich vlastníci povinní strpieť výkon prác spojených s výstavbou. Odvolací súd dospel potom k záveru, že správny orgán nepochybil, ak rozhodol, že žalobkyňa nemala postavenie účastníka konania, nakoľko nesplnila predpoklady účastníctva zakotvené v ust. , pretože nenamietala vplyv samotnej stavby na jej vlastnícke právo, ale namietala len negatívny dosah jednotlivých úkonov súvisiacich s výstavbou.“ Žalovaný mal za to, že žalobcovia v žalobnom návrhu skutočnosť, že výstavbou rodinného domu vrátane jeho budúcich súčastí /NN, vodovodnej a kanalizačnej/ preukázateľne dôjde k neoprávneným zásahom do ich výkonu ich vlastníckych práv k pozemkom alebo stavbám alebo k obmedzeniu týchto napríklad z dôvodu, že tieto majú byť úplne alebo len sčasti vedené cez tieto ich pozemky, netvrdili, tvrdili len, že budú na týchto právach dotknutí činnosťou stavebníkov t.j. stavebnými prácami počas uskutočňovania stavby, s prihliadnutím na právny názor odvolacieho súdu v obdobnej veci, v ktorom tento súd uviedol, že vlastníci susedných pozemkov a stavieb sú povinní strpieť výkon práv spojených s uskutočňovaním stavby, z dôvodu, že uskutočnením rodinného domu nedôjde ani k porušeniu niektorej z požiadaviek zakotvených v ust. a nasl. vyhl. č. v spojení s príslušnými STN /napr. zníženiu preslnenia alebo presvetlenia vnútorných obytných miestností v rodinnom dome žalobcov, ktorý sa nachádza južne od povoľovanej stavby, ani k zmareniu jeho údržby a pod./, s prihliadnutím na skutočnosť, že o umiestnení stavby bolo už právoplatne rozhodnuté a skutkový a právny stav sa od nadobudnutia jeho právoplatnosti nezmenil. Žalovaný poukázal na to, že žalobcovia v žalobe zamlčali odloženie podnetu Krajskou prokuratúrou Žilina, ktorú žiadali o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia.

6. Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že v rámci prípojky má byť osadený elektrický stĺp, okolo ktorého má byť podľa vyjadrenia Stredoslovenskej distribučnej zo dňa 05.11.2020 dodržané ochranné pásmo, čím jednoznačne dôjde k obmedzeniu subjektívnych práv žalobcov, pričom v žalobe sme uviedli, že „Tento manipulačný technický priestor (ochranné pásmo) tak priamo zasahuje do prístupovej komunikácie žalobcov k ich rodinnému domu, vrátane samotných NN vedení.“ Postavenie tohto elektrického stĺpu je navrhnuté priamo do prístupovej cesty v mieste, ktoré je zalomené a najmä, kde sa majú križovať autá. Žalobcovia namietali vplyv celej stavby a príslušenstva na susedné pozemky a stavby od začiatku a nielen proces výstavby a s tým súvisiace obmedzenia. Pretože práve uskutočnením stavby samotnej a príslušenstva k nej, tak ako to zdôrazňuje aj žalovaný vo svojom vyjadrení, dôjde k obmedzeniu a ohrozeniu ich práv a právom chránených záujmov. Obmedzenie týkajúce sa vlastníckych práv realizáciou predmetnej stavby rodinného domu s príslušenstvom bolo žalobcami uvedené aj v odvolaní o nepriznaní postavenia účastníkov konania zo dňa 26.11.2020, kedy opätovne odvolaciemu orgánu uviedli existenciu šachty, ktorá prechádza kolmo cez celú plánovanú trasu prípojok (na ceste vidno len časť vystupujúceho betónu) a zasahuje aj do pozemku žalobcov. Táto šachta sa po dažďoch, resp. topení snehu plní, čím spĺňa drenážnu funkciu a chráni tak majetok žalobcov. Realizáciou prípojok k rodinnému domu dôjde buď k priamemu zásahu do tohto odvodňovacieho systému, pretože križovanie šachty vodovodným a kanalizačným potrubím si vyžaduje prevŕtanie a rozbitie betónových stien šachty, a teda jej znehodnotenie a znefunkčnenie, čo je priamy zásah do vlastníckych práv žalobcov. Pokiaľ by mala ostať šachta zachovaná v terajšom stave, prípojky je možné realizovať jedine uložením na povrch súčasného terénu a následné ich zasypanie - čím sa navýši terén po celej dĺžke trasy vedenia prípojok a tým dôjde ku situácii, že žalobcom vznikne v mieste vjazdu na ich pozemok oporný múr, čím sa zamedzí jediný vjazd k ich rodinnému domu. Ohľadom tvrdenia žalovaného, že o umiestnení stavby bolo už právoplatne rozhodnuté a skutkový a právny stav sa od nadobudnutia jeho právoplatnosti nezmenil, uviedli, že už pri územnom konaní, resp. aj v podanom odvolaní týkajúcom sa tohto územného rozhodnutia, o ktorom tiež rozhodoval žalovaný, žalobcovia uviedli o.i. zásadné skutočnosti, ktorými namietali samotný výrok rozhodnutia, tak aj odôvodnenie rozhodnutia a zároveň aj procesný postup v samotnom konaní. A to preto, že pri ústnom pojednávaní a miestnom zisťovaní bola predložená projektová dokumentácia, ktorá nebola právne validná, nepodpísala ju oprávnená osoba, miestne zisťovanie v tom čase bolo založené na neprávoplatnej projektovej dokumentácii. Poukazujúc na to, že v našom práve sa uplatňuje stará zásada „Ius ex iniuria non orfitur" (právo nevzniká z bezprávia), teda na právnom úkone, ktorý nepožíva právnu ochranu, nemožno zakladať iné práva (rozhodnutie Ústavného súdu SR č.k. -37). Ďalej žalobcovia namietali, že súčasťou Oznámenia o začatí územného konania (a taktiež pri ústnom pojednávaní a miestnom zisťovaní) nebola uvažovaná parcela KN-C 849, kde už v samotnom Rozhodnutí o umiestnení stavby bola zahrnutá ako prejednávaná, ktorá je súčasťou aj predmetného súdneho konania o postavení účastníkov konania. V samotnom Rozhodnutí o umiestnení stavby je posudzovaný iba jeden rodinný dom vrátane prístupovej komunikácie. Súčasťou rozhodnutia žalovaného, ktorý rozdelil stavebné povolenia na 3 samostatné konania, kde sám uvádza, že sa jedná o verejnú kanalizáciu, verejný vodovod a miestnu komunikáciu pre výstavbu ďalších rodinných domov, nie len jedného rodinného domu manželov P. tak ako bolo aj spomenuté v oznámení o začatí územného konania ... "s výhľadom miestnej komunikácie pre výstavbu ďalších rodinných domov v lokalite“.

Súčasne v priebehu územného konania bola spracovaná a podpísaná zmluva medzi p. U. P. a manželkou p. R. P. ako nájomcom a prenajímateľom Obcou Istebné, zmluvou, ktorou dala Obec Istebné právo výstavby cestného telesa a právo udržiavania cestného telesa v prospech manželov P., čo však zákon nepripúšťa, kde nie je prípustný nájom nehnuteľností, pretože obec deklaruje, že ide o miestnu komunikáciu a komunikáciu určenú dokonca, ako to predpokladá samotné konanie, v prospech ďalších budúcich stavebníkov. Čím zmluva o nájme v prospech jedného nájomcu, rigidne už v súčasnej zmluve, obmedzuje možných ďalších užívateľov a obmedzuje ich na budúcich právach. Stavebný úrad v priebehu územného konania nemohol dospieť k záveru, že umiestnenie stavby vyhovuje obecným a technickým požiadavkám na výstavbu, nakoľko v samotnom procese konania boli porušené procesné postupy a hmotno-právne normy (napr. dopravné podmienky a norma STN, protipožiarne podmienky - v zmysle Vyhlášky MV SR, ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb, prístupová komunikácia dlhšia ako 50 m musí mať na konci slučkový objazd alebo plochu umožňujúcu otáčanie vozidla.

7. Žalovaný písomnú dupliku k replike žalobcu nepodal.

8. Krajský súd, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v zmysle a nasl. (ďalej len „“) v medziach žalobných bodov (, ) a dospel k záveru, že žalobu je potrebné ako nedôvodnú s poukazom na ustanovenie zamietnuť vychádzajúc z nasledovných úvah:

9. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

10. Podľa v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len "žalobné body").

11 Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

12. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

13. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

14. Podľa ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

15. Podľa až ods. 10 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku proti územnému rozhodnutiu o umiestnení stavby, územnému rozhodnutiu o využití územia, stavebnému povoleniu a kolaudačnému rozhodnutiu, ktorému predchádzalo konanie podľa osobitného predpisu, má právo podať odvolanie aj ten, kto nebol účastníkom konania, ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia podľa osobitného predpisu. Lehota na podanie odvolania podľa odseku 8 je 15 pracovných dní a začne plynúť odo dňa zverejnenia povolení uvedených v odseku 8. Podaním odvolania podľa odseku 8 sa ten, kto ho podal, stáva účastníkom konania.

16. Podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.

17. Podľa § 14 ods. 2 Správneho poriadku účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.

18. Podľa účastníkmi stavebného konania sú: a) stavebník, b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, 1g) d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.

19. Žalobcovia namietajú skutkové zistenia a právne závery správnych orgánov, v zmysle ktorých nie sú účastníkmi stavebného konania. Správny súd po preskúmaní žaloby, vyjadrení a administratívneho spisu konštatuje, že skutkové zistenia aj správne závery správnych orgánov sú vecne správne a žalobné námietky žalobcov sú nedôvodné.

20. Správny súd konštatuje, že správne orgány dospeli k správnym skutkovým záverom, keď vyhodnotili, že stavebné pozemky stavebníka parc. č. 851/2 a 3 C KN, na ktorých aj v zmysle územného rozhodnutia sa má umiestniť a uskutočniť novostavba rodinného domu a uskutočniť aj doplnková stavba oplotenia, majú tieto spoločnú hranicu s pozemkom parc. č. 680 C KN a nie s pozemkom žalobcov parc. č. 678/1 C KN, na ktorom majú odvolatelia postavenú stavbu rodinného domu súp. č. XX, ktorý na základe stavebného povolenia v súčasnosti stavebne menia, ani s pozemkom parc. č. 678/2 C KN, na ktorom majú postavenú garáž, ani s pozemkom parc. č. 678/3 C KN, z ktorého sú tieto stavby prístupné a ani s pozemkom parc. č. 679/1 C KN, ktorý odvolatelia užívajú ako záhradu. Za správny je potrebné považovať záver žalovaného, že v prípade umiestnenia rodinného domu podľa územného rozhodnutia a jeho uskutočnenia podľa predloženej PD, by vzdialenosť vonkajšieho povrchu jeho južnej obvodovej steny s výškou 8,6 m od vonkajšieho povrchu severnej obvodovej steny rodinného domu súp. č. XX vo vlastníctve žalobcov bola na najkratšej spojnici väčšia ako 50m /pomer cca l : 6/. S prihliadnutím na orientáciu nehnuteľnosti rodinného domu vo vlastníctve žalobcov k svetovým stranám a vo vzťahu k povoľovanej stavbe, berúc do úvahy ich budúcu vzájomnú odstupovú vzdialenosť, má správny súd v súlade so závermi žalovaného za to, že povolením rodinného domu ani len teoreticky nemôže dôjsť k zníženiu preslnenia v jeho vnútorných obytných priestoroch a ani k zníženiu ich presvetlenia, nakoľko povoľovaná stavba netvorí bezprostredne k ich rodinnému domu bezprostredne protiľahlú tieniacu prekážku. Správny súd sa stotožňuje so závermi správnych orgánov, že žalobcovia ako vlastníci stavby rodinného domu súp. č. XX nespĺňajú kritérium susednej stavby podľa , ktorej užívanie by mohlo byt' v dôsledku uskutočnenia povoľovanej stavby z hľadiska presvetlenia alebo preslnenia jeho vnútorných obytných priestorov dotknuté, prípadne že by mohlo dôjsť k zníženiu pohody ich bývania v rodinnom dome a na záhrade a k narušeniu ich súkromia. Správny súd je toho názoru, že účastníctvo žalobcov neodôvodňuje skutočnosť, že koniec ich záhrady je oddelený od stavby žalobcu parcelou šírky 3 metre, nakoľko vzhľadom na charakter pozemku žalobcu a skutočnosť, že oddeľujúci pozemok je cestou (poľnou), neodôvodňuje uvedené, aby žalobcovia boli účastníkmi stavebného konania. Správny bol aj záver žalovaného, že pri posudzovaní otázky zachovania pohody bývania, pod ktorú možno subsumovať napr. aj stratu súkromia v dôsledku nahliadania, tienenie pozemku a pod., ktorá má viac občianskoprávny charakter ako stavebnotechnický. Preto správnym orgánom konajúcim podľa v konaniach neprislúcha právomoc posudzovať tie námietky účastníkov, ktoré súvisia alebo by mohli súvisieť s bežným správaním sa vlastníka stavby počas jej užívania a neprislúcha mu preto ani právomoc prijímať v tomto smere akékoľvek opatrenia formou ukladania povinností vlastníkovi stavby zdržať sa takého konania alebo správania, ktorým by mohol vlastníkov susediacich nehnuteľností obťažovať, a to už v rozhodnutí, ktorým sa uskutočnenie stavby ešte len povoľuje. S ohľadom na uvedené, preto bol správny záver žalovaného, že povolením uskutočniť stavbu rodinného domu podľa predloženej projektovej dokumentácie nedôjde vo vzťahu k žalobcom k porušeniu ich základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života upraveného v SR a v čl. 8 ods. 1 o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Je potrebné si uvedomiť, že povolením ďalšej stavby v menšej alebo väčšej vzdialenosti od existujúcich stavieb dôjde vždy k určitému zásahu do súkromia vlastníkov už existujúcich stavieb, avšak uvedené nemožno vykladať tak, že to je dôvodom na nepovolenie stavby, resp. na účastníctvo takto dotknutých osôb v stavebnom konaní, nakoľko zásahy sú právnymi predpismi predpokladané, a preto a súvisiace predpisy určujú odstupové vzdialenosti a podobne. Správny súd k žalobcami v žalobe označenej judikatúre konštatuje, že rozhodnutie žalovaného aj prvostupňového správneho orgánu z nej vychádzalo, pričom správne orgány jasne a zrozumiteľne vysvetlili svoje právne závery a úvahy o tom, prečo žalobcovia nie sú účastníkmi staveného konania, pričom ich závery majú oporu v skutkových zisteniach plynúcich z administratívneho spisu.

21. Správny súd posúdil ako vecne správny záver správnych orgánov pri posúdení otázky vplyvu realizácie elektrickej prípojky na účastníctvo žalobcov. Pripojenie rodinného domu bude cez navrhovanú vzdušnú NN prípojku AYKY 4Bx25mm2 v dĺžke 30m jej vyvedením zo skrine SPP2 ponad miestnu komunikáciu až po novopostavený podperný bod REP/25A pri spoločnej hranici pozemkov parc. č. 6 a 680 C KN, ku ktorému sa priloží dátový tienený kábel pre TV a PC, a ďalej cez zemnú NN prípojku AYKY 4Bxl6mm2 v dĺžke 76m vedením jej trasy pozdĺž spoločných hraníc pozemkov parc. č. 680 a 688/5 C KN až do HR v rodinnom dome. Správny súd konštatuje, že prípojka sa bude viesť zemou a vzdušným káblovým vedením nízkeho napätia. Správny súd konštatuje, že podľa je ochranné pásmo vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia vymedzené zvislými rovinami po oboch stranách vedenia vo vodorovnej vzdialenosti meranej kolmo na vedenie od krajného vodiča. Vzdialenosť obidvoch rovín od krajných vodičov je pri napätí od 1 kV do 35 kV vrátane pre zavesené káblové vedenie 1 m. Podľa , ochranné pásmo vonkajšieho podzemného elektrického vedenia je vymedzené zvislými rovinami po oboch stranách krajných káblov vedenia vo vodorovnej vzdialenosti meranej kolmo na toto vedenie od krajného kábla. Táto vzdialenosť je 1 m pri napätí do 110 kV vrátane vedenia riadiacej regulačnej a zabezpečovacej techniky. Uvedené znamená, že žalobcov sa nijakým spôsobom nedotkne ochranné pásmo elektrického vedenia, resp. stĺpu, a preto z uvedeného dôvodu nemajú byť účastníkmi stavebného konania. S ohľadom na uvedené, preto názor žalovaného, že prihliadnutím na spôsob vedenia trasy NN prípojky ako doplnkovej stavby k povoľovanému rodinnému domu pod telesom budúcej účelovej komunikácie a spôsob jej uskutočnenia, ktorý si nevyžiada vstup na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov ho viedlo k záveru, že žalobcovia nepreukázali splnenie aj druhej zo zákonných podmienok a to, že povoľovanou NN prípojkou počas jej realizácie alebo v dôsledku jej uskutočnenia a užívania nepochybne budú, resp. by mohli byť priamo dotknutí na svojich vlastníckych alebo užívacích právach k svojim nehnuteľnostiam alebo na týchto právach inak obmedzení. Správny súd konštatuje, že sú bežné krátkodobé obmedzenia susedných stavieb v dôsledku výstavby, čo však nie je dôvodom na účastníctvo v stavebnom konaní, a preto s prihliadnutím na ust. vyhl. č. , ktorý oprávňuje stavebníkov viesť el. NN prípojku aj mimo stavebného pozemku a na ust. tejto vyhlášky, v zmysle ktorej sa stavby podľa potreby musia napájať na potrebné energie, sa stotožnil súd so závermi žalovaného o vylúčení žalobcov zo stavebného konania.

22. Správny súd konštatuje, že žalobcovia opakovane argumentovali dotknutím svojich práv z dôvodu výstavby stavby „Predĺženie verejného vodovodu" a „Predĺženie verejnej kanalizácie", resp. budovanie cesty. Správny súd má za to, že záver žalovaného, že uvedené stavby nie sú predmetom posudzovania v tomto prípade a budú posudzované v rámci samostatných stavebných konaní, nakoľko sú vodnými stavbami, na ktorých uskutočnenie sa v zmysle ust. tohto zákona vyžaduje osobitné povolenie od orgánu štátnej vodnej správy, je správny. Rovnako tak v prípade navrhovanej účelovej komunikácie jej uskutočnenie podľa rovnako podlieha osobitnému povoleniu, o ktorom zas rozhoduje obec ako vecne príslušný špeciálny cestný správny orgán rovnako v samostatnom stavebnom konaní. Žalovaný preto správne uzavrel, že žalobcovia ako spoluvlastníci stavby bez súpisného čísla postavenej na pozemku parc. č. 678/2 C KN a spoluvlastníci pozemkov, ktoré majú s pozemkom parc. č. 680 C KN, cez ktorý v zmysle právoplatného územného rozhodnutia má byť vedená trasa rozšírených sietí technického a dopravného vybavenia územia spoločnú hranicu, nie sú účastníkmi tohto stavebného konania, z dôvodu, že tieto nie sú predmetom začatého stavebného konania. Správny súd konštatuje, že žalobcovia v žalobe (vyjadrení) opakovane odvodzovali svoje účastníctvo od v tomto ods. uvedených stavieb, avšak tieto nie sú predmetom tohto stavebného konania, a preto im nemôžu založiť účastníctvo v tomto stavebnom konaní. Postup žalovaného (resp. prvostupňového správneho orgánu), ktorý nerozhodoval o týchto stavbách nemožno posúdiť ako nesprávny úradný postup, nakoľko vzhľadom na to, že v prípade prvých dvoch stavieb nie je vôbec príslušný na povolenie stavieb a v prípade tretej ide o špeciálny druh stavby, ktorý odôvodňuje jej prejednanie v samostatnom stavebnom konaní. S uvedeným súvisí aj námietka žalobcu o požiarnej bezpečnosti, ktorú je potrebné prejednať v konaní o stavebnom povolení k účelovej komunikácii a nie v tomto stavebnom konaní. S ohľadom na uvedené má správny súd za to, že tieto námietky žalobcov sú spôsobilé im privodiť účastníctvo v konaní.

23. Ako nedôvodnú vyhodnotil súd aj námietku žalobcu, že Ministerstvo životného prostredia SR, sekcia ochrany prírody, biodiverzity a krajiny v záväznom stanovisku č. 68/2020-6.3 zo dňa 07.02.2020 požadovalo upraviť hranice rozvojovej lokality B1-17 tak, aby plánovaná zástavba nezasahovala do CHVÚ MALÁ FATRA, kde patria aj parcely KN-C 1/181, 851/1, 851/2 a 851/3, pričom zo strany prvostupňového správneho orgánu sú porušované predpisy o ochrane životného prostredia a teda nenáležite zistil skutkový stav. Správny súd konštatuje, že záver žalovaného o nesúvisiace uvedenej námietky s účastníctvom žalobcov je správny. Je dôležité si uvedomiť, že predmetom preskúmania v tomto prípade je otázka možného účastníctva žalobcov v stavebnom konaní. Skutočnosť, či žalovaný postupuje zákonne pri posúdení žiadosti o vydanie stavebného povolenia z pohľadu ochrany prírody, nie je predmetom tohto súdneho prieskumu. Táto okolnosť môže byť preskúmaná len vo veci samej a to napr. pri posudzovaní okolnosti vydania stavebného povolenia na vyššie spomínané vodné stavby, resp. účelovú komunikáciu, nie však pri posudzovaní účastníctva žalobcov v tomto stavebnom konaní. Rovnako tak je nedôvodnou aj žalobná námietka týkajúca okolností vydania stavebného povolenia na účelovú komunikáciu, ktorá nemôže byť predmetom tohto súdneho prieskumu, nakoľko uvedené rozhodnutie nebolo napadnuté správnou žalobou v tomto konaní. Odhliadnuc od uvedeného správny súd poznamenáva, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal adekvátne aj so námietkou týkajúcou sa porušovania predpisov o ochrane životného prostredia, ktoré s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti však súd bližšie nerozoberá, nakoľko je uvedené nadbytočné.

24. K námietkam žalobcu o chybách správnych orgánov v rámci konania o umiestnení stavby, správny súd uvádza, že ani tieto nemôžu byť predmetom súdneho prieskumu, nakoľko ak žalobca mal výhrady k územnému rozhodnutiu, mal podať odvolanie a následne správnu žalobcu, v ktorej by boli jeho pripomienky a námietky preskúmané. Ak však takto nepostupoval, v súčasnosti už závery prijaté v územnom rozhodnutí nemôžu byť predmetom súdneho prieskumu v konaní o posúdení jeho účastníctva v stavebnom konaní.

25. Správny súd po preskúmaní žaloby a administratívneho spisu, ako aj rozhodnutí žalovaného a prvostupňového správneho orgánu je toho názoru, že záver, ktorý prvostupňový správny orgán zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s ustanoveniami a správneho poriadku. Správny súd dospel k záveru, že ani v procesnom postupe správnych orgánov neboli zistené porušenia zákonov, ktoré by viedli k porušeniu práv žalobcu. Správne orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo, prijali jasné a správne skutkové závery, ktoré dostatočne odôvodnili a správne právne posúdili. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového rozhodnutia, a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

26. Správny súd dodáva, že v rámci koncentračnej zásady platnej v správnom súdnictve nemôže prihliadať na tie námietky vznesené žalobcom, ktoré boli podané po zákonnej dvojmesačnej lehote od oznámenia napadnutého rozhodnutia ( ). Žalobcovia sú povinní sústrediť (koncentrovať) tvrdenia o nezákonnosti rozhodnutia prostredníctvom žalobných bodov v zákonom stanovenej lehote. V zmysle koncentračnej zásady je teda uvádzanie skutkových okolností a právneho posúdenia veci a označovanie dôkazných návrhov obmedzené len do uplynutia lehoty na včasné podanie žaloby. Správny súd preto nemôže prihliadať na ďalšie námietky uplatnené žalobcom v replike, pokiaľ nemali svoj základ v žalobných bodoch včas podanej správnej žaloby. Pre správny súd je totiž podľa rozhodujúci skutkový stav v čase právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorým skutkovým stavom je správny súd viazaný. V prejednávanej veci naviac neboli ani splnené podmienky, ktoré má na mysli ust. , pre ktoré by správny súd mohol sám vykonať dokazovanie (t. j. dokazovanie nebolo nevyhnutné pre rozhodnutie správneho súdu vo veci, nešlo o rozhodnutie podľa a nešlo o rozhodnutie v konaní podľa , , , , .

27. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

28. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a nedôvodnosť námietok žalobcu, správny súd podľa žalobu zamietol.

29. Podľa správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

30. Podľa žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

31. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi rozhodol správny súd podľa a contrario tak, že mu náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému ( a contrario), pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu - výnimočnosť situácie.

32. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa , t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

- na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

- účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom

- rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

- v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

- vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

- nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu

- patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

- rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

- sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

- nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo

- podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.