Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Co-255-2013.pdf
PDF · 81.41 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/255/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku v právnej veci žalobcu: Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, IČO: 00 603 147, so sídlom Vajanského nábrežie 3, Bratislava, zast. splnomocnenkyňou: LEGAL CARTEL s.r.o., IČO: 36 677 175, so sídlom Ľubinská 18, Bratislava, proti žalovanému: J. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. L. XX, J., o zaplatenie 93 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany z 25. marca 2013 č. k. 4C/56/2011 - 56 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napádaným rozsudkom súd prvého stupňa I. žalobu zamietol a II. žalobcovi uložil zaplatiť žalovanému sumu 16,50 eur titulom náhrady trov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 2 ods. 2 písm. r/, § 25 ods.1 písm. q/, § 43 ods. 4 písm. a/ a ods. 5 a § 52 ods. 2 ZoCP ( zákon č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a vecne tým, že žalobca nepreukázal existenciu zákonného dôvodu na rozhodnutie o odstránení (odťahu) vozidla žalovaného, čo samo osebe je dôvodom na zamietnutie žaloby. Na okraj uviedol, že podľa predchádzajúcej právnej úpravy (§ 40 ods. 4 písm. a/ zák. č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách, účinný do 31.01.2009) správca cesty mohol odstrániť vozidlo, ktoré bolo ponechané na ceste vrátane chodníka, na náklady jeho prevádzkovateľa, ak bolo ponechané na mieste, kde je zastavenie alebo státie zakázané. Súčasná právna úprava ale už také ustanovenie nemá. Z výpovede žalovaného zistil, tento si nebol vedomý porušenia akéhokoľvek zákazu (zastavenia či státia), pre ktoré mu spoločnosť ASTER vozidlo odtiahla, žiadnu značku si v mieste zaparkovania vozidla nevšimol. Namietal tiež, že na uskladnenie vozidla nevznikli žiadne náklady, nakoľko v mieste uloženia vozidla (Čierny les) bol skôr, ako tam bolo jeho vozidlo dovezené a vozidlo prevzal pred priestorom, v ktorom skladujú (spoločnosť ASTER) odtiahnuté vozidlá. Predmetný protokol o vydaní vozidla podpísal, hoci s ním nesúhlasil, inak by mu vozidlo nevydali a on sa musel dostať domov, do J., pri zlom zdravotnom stave. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, nakoľko žalobca nepreukázal skutočnú výšku nákladov spojených s odťahom jeho vozidla. Uplatnil si náhradu trov konania vo výške sumy súdneho poplatku za podanie odporu proti platobnému rozkazu (t. j. v sume 16,50 eura). Z e-mailovej komunikácie medzi právnym zástupcom žalobcu a KR PZ v Bratislave súd zistil, že až dňa 10.6.2011 (t. j. až po podaní žaloby) sa žalobca na KR PZ v Bratislave dopytoval, či vozidlo tvorí prekážku, ak stojí na chodníku a nie je ponechaná voľná šírka 1,5 m. Podľa protokolu o výdaji vozidla číslo XXXXXXXXXX (ktoré číslo sa súdu javí skôr ako účastnícke telefónne číslo mobilného operátora a nie ako číslo protokolu) spoločnosť ASTER dňa 20.5.2009 o 9.05 hod. na ul. Fraňa Kráľa v Bratislave naložila vozidlo zn. Renault Laguna, EVČ: PN-740AR, šedej farby z dôvodu státia v zákaze zastavenia, na základe rozhodnutia správcu komunikácie v zastúpení policajta Mestskej polície č. 122 a vozidlo odstránila z miesta v zmysle § 43 zákona NR SR č. 8/2009 Z.z. a uvedeného dňa o 10.40 hod. uvedené vozidlo žalovaný prevzal. Spoločnosť ASTER v uvedenom protokole okrem iného uviedla, že "rozhodnutím správcu komunikácie a odťahom vozidla v zmysle zák. NR SR č. 8/09 vznikol záväzkový právny vzťah (§ 488 súbežne s § 454 Obč. zák.) medzi ASTER s. r. o. a preberajúcim resp. prevádzkovateľom vozidla. Pohľadávka - cena núteného odťahu v zmysle zákona o cenách (18/1996 Z. z.) je stanovená v základnej výške 93 eur (2.801,72 Sk) s DPH. Preberajúci bol oboznámený s dôvodom odťahu vozidla a vznikom pohľadávky. Pri výdaji bol preberajúci požiadaný o úhradu takto vzniknutej pohľadávky v zmysle ust. § 563 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že úhrada núteného odťahu nebola vykonaná na mieste pre nedostatok fin. prostriedkov, stáva sa splatnou dňa 27.5.2009. Miestom splatnosti sa stáva miesto prevzatia motorového vozidla. Platbu je možné rovnako vykonať aj poukázaním ceny núteného odťahu na účet (v súlade s § 567 OZ) vedený v V. L.. účtu: X XXX XXX XXX, kód banky: XXXX." V protokole bolo ďalej uvedené, že "v prípade neuhradenia pohľadávky v lehote splatnosti ...sa preberajúci a spoločnosť ASTER s.r.o. ... dohodli na zmluvnej pokute vo výške neuhradenej pohľadávky v zmysle § 544 OZ", s čím žalovaný nesúhlasil a urobil o tom zápis na spodnom okraji protokolu o výdaji vozidla. V zmysle ust. § 43 ods. 4 a 5 ZoCP sa vozidlo odstraňuje na náklady jeho prevádzkovateľa. Z vykonaného dokazovania zistil, že žalobca sa podanou žalobou nedomáha od žalovaného úhrady nákladov spojených s odstránením (odťahom) vozidla žalovaného, ale domáha sa úhrady ceny za odťah vozidla. Takýto stav je podľa súdu prvého stupňa neudržateľný, nakoľko náklady na odstránenie (odťah) vozidla sú do istej miery predvídateľné. V súdenej veci je možné za náklady považovať amortizáciu vozidla na každý km jazdy, vykonaný z miesta odstraňovania (odťahu) vozidla na miesto jeho uloženia, cenu pri tom spotrebovaných pohonných hmôt a mzdu zamestnancov, vykonávajúcich túto prácu a náklady spojené s uložením odstraňovaného (odťahovaného) vozidla. Cena za odťah vozidla (ale spravidla aj vo všeobecnosti v trhovom hospodárstve s výnimkou regulovaných cien), ktorej uhradenia sa žalobca podanou žalobou domáha, je tu výsledkom konsenzu zmluvných strán, teda v súdenej veci žalobcu a spoločnosti ASTER (nie aj žalovaného) a zahŕňa aj príslušný zisk spoločnosti ASTER ako podnikateľského subjektu; domáhanie sa úhrady ceny a nie preukázaných nákladov za odstránenie vozidla je v rozpore s ust. § 43 ods. 4 a 5 ZoCP a nie je možné ju priznať. V demokratickej spoločnosti sa spoločenské vzťahy riadia nielen etickými normami, ale aj všeobecne záväznými právnymi predpismi rôznej právnej sily (napr. zákonmi, vyhláškami, ...), ktorých dodržiavanie je spravidla vynucované hrozbou sankcií, ktoré sú v demokratickej spoločnosti buď absolútne určité (napr. pevná výška pokuty) alebo relatívne určité (napr. sadzba pokuty, rozpätie trestnej sadzby). Sankcia (následky) za porušenie týchto predpisov je teda prinajmenšom predvídateľná. Žalobca k podanej žalobe pripojil časť znaleckého posudku č. 4/2008, vypracovaného vo veci stanovenia kalkulácie odťahovej služby pre účely súdneho konania za obdobie roka 2005 (!). Z tohto dôkazného prostriedku súd zistil, že vypracovávaná výsledná kalkulácia nákladov odťahovacej služby za uvedený rok je urobená ako priemerná kalkulácia na jeden odťah, ktorá predstavovala v r. 2005 sumu 3.111,87 Sk (= 103,30 eur). V súdenej veci tak nie je možné priznať žalobcovi právo na zaplatenie žalovanej sumy nielen z dôvodu rozhodnutia o odstránení (odťahu) vozidla v rozpore s ust. § 43 ods. 4 a 5 ZoCP, ale aj z toho dôvodu, že (pokiaľ by tu aj nebol uvedený dôvod na zamietnutie žaloby) žalobca sa nedomáhal úhrady nákladov za konkrétny odťah (odstránenie) vozidla žalovaného, ale na podklade predloženej časti znaleckého posudku akejsi spriemerovanej sumy "nákladov", o ktorej samotný žalobca v podanej žalobe (bod IV žaloby) uviedol, že "jej výška bola stanovená v súlade so skutočnými nákladmi pri odstraňovaní motorového vozidla v súlade so všeobecnými cenami za nútený odťah stanovovanými v danom odvetví a mieste". Napokon, aj samotná spoločnosť ASTER v protokole o výdaji vozidla uloženého po nútenom odťahu jasne uviedla, že sa jedná o cenu núteného odťahu.
Proti takémuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý ho považoval za nesprávny a žiadal, aby ho odvolací súd zmenil tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť mu 93eur a 9 % p. a. úrok z omeškania zo sumy 93 eur od 28.5.2009 do zaplatenia a aj zaplatí trovy konania. Uviedol, že náklady odťahu boli určené v súlade so skutočnými nákladmi na odťah motorového vozidla a v súlade s cenami za odťah motorového vozidla stanovenými v danom mieste a čase. Výšku nákladov stanovil znalecký posudok na sumu niekdajších 3.112 Sk a skutočnosť, že vymáha sumu nižšiu nepôsobí v neprospech žalovaného. Odťah bol vykonaný v roku 2005 a je preto sa možné domnievať, že cena podľa novšieho znaleckého posudku by bola len vyššia.
Z fotodokumentácie je zrejmé, že vozidlo bolo ponechané na mieste, kde je zastavenie zakázané a jednoznačne tvorilo prekážku v cestnej premávke.
Žalovaný navrhol prakticky rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.
Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p. vec v medziach odvolania, a to podľa § 214 ods. 1 O. s. p. a contrario bez pojednávania (pretože tu nebola potreba dopĺňania ani opakovania dokazovania, nešlo o vec porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a pojednávanie odvolacieho súdu si nevyžadoval ani žiaden dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že rozsudok treba považovať za vecne správny.
Podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Predovšetkým totiž niet dôvodu nestotožniť sa v podstatnom rozsahu s argumentáciou súdu prvého stupňa, pojatou týmto aj do odôvodnenia rozsudku v napadnutej časti. Dôvody použité súdom prvého stupňa na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia, považuje odvolací súd za korektné, výstižné a presvedčivé. Na takéto dôvody tak postačuje zo strany odvolacieho súdu len odkázať (prvá časť ust. § 219 ods. 2 O. s. p.).
Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdil (čo sa inak týkalo aj rozhodnutia o trovách konania).
Pri takomto výsledku odvolacieho konania v ňom úspech zaznamenal žalovaný a vzniklo mu tak podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. aj právo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko však pri možnosti rozhodnutia odvolacieho súdu bez pojednávania je zákonnou podmienkou postupu podľa § 151 ods. 4 O. s. p. (čiže vyzývania na vyčíslenie náhrady súdom) návrh na priznanie náhrady a ten tu (zo strany účastníka úspešného v odvolacom konaní) nebol a zo spisu nevyplývali ani iné trovy žalovaného v odvolacom konaní, o trovách odvolacieho konania bolo možné rozhodnúť len nepriznaním žalovanému žiadnej náhrady.
K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta z. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.