Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/202/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v právnej veci manželov: navrhovateľky A. B. C., D. E. nar. X.XX.XXXX (ďalej len „matky“) bývajúcej vo F. G. XXX, A., korešpondenčná adresa H. I. G. XX, J. H. E. a manžela, ktorý návrh nepodal K. C. nar. XX.X.XXXX (ďalej len „otca“) bývajúceho v L. G. XXX právne zastúpeného JUDr. Beátou Topolčaniovou advokátkou so sídlom AK na Čajakovej ul. č. 1 v Košiciach v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k mal. deťom C.: M. nar. XX.X.XXXX a J. nar. XX.X.XXXX bývajúcim s navrhovateľkou, zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č. k. - 89 zo dňa 22.4.2022 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok v napadnutom výroku III. o určení výživného na čas po rozvode a vo výroku IV. o trovách konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne:

I. Manželstvo manželov B. C., D. E. a K. C., uzavreté v Košiciach dňa 5.5.2012, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Košice - Západ, vo zväzku 24, ročník 2012, na strane 47, pod poradovým číslom 44 sa r o z v á d z a .

II. S c h v a ľ u j e dohodu rodičov o úprave pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode takto:

Maloleté deti M. C., nar.XX.X.XXXX a J. C., nar.XX.X.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

Po d o h o d e rodičov upravuje styk otca s maloletými deťmi M. a J. tak, že otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. deťmi:

- každý nepárny kalendárny týždeň v dobe od piatku od 16:00 hod., kedy otec maloleté deti vyzdvihne v predškolskom a školskom zariadení, ktoré mal. deti navštevujú, do nedele do 17:00 hod., kedy otec odovzdá maloleté deti matke v mieste ich bydliska,

- párnom kalendárnom týždni po vzájomnej dohode rodičov,

- každý rok počas letných prázdnin v dobe od 1.7. do 15.7. a od 1.8. do 15.8.,

- každý nepárny rok v dobe od 23.12. od 16:00 hod. do 25.12. do 10:00 hod. a každý párny rok v dobe od 25.12. od 10:00 hod. do 26.12. do 18:00 hod a od 31.12. od 10:00 hod. do 1.1. nasledujúceho roka do 18:00 hod., -každý párny rok počas veľkonočných sviatkov v dobe od Zeleného štvrtka od 10:00 hod. do veľkonočnej soboty do 18:00 hod a každý nepárny rok v dobe od veľkonočnej nedele od 10:00 hod. do utorka po Veľkej noci do 17:00 hod., s tým, že vo všetkých týchto prípadoch je otec oprávnený prevziať maloleté deti v mieste bydliska matky v určenom čase a deti do bydliska matky je povinný odovzdať v čase určenom na ukončenie styku. Matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne a včas pripraviť.

III. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého M. sumou 200 EUR mesačne a na výživu maloletej J. sumou 150 EUR mesačne, vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred, k rukám matky maloletých detí, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania

2. Rozhodol tak na základe návrhu matky, ktorým žiadala, aby súd rozviedol ich manželstvo, zveril mal. deti do jej osobnej starostlivosti, zaviazal otca prispievať jej na výživu po 250 Eur mesačne na každé dieťa a súčasne navrhla úpravu styku mal. detí s otcom. Zistený skutočný stav súd prvej inštancie posúdil podľa , , , , , , -5, o rodine a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre rozvod manželstva. Pokiaľ ide o zverenie mal. detí do osobnej starostlivosti matky a úpravu styku otca s maloletými, súd schválil rodičovskú dohodu v znení vyplývajúcom z výroku II. rozsudku. Pokiaľ ide o určenie výživného, súd prvej inštancie vychádzal z nasledovných zistení. Matka maloletých detí žije od januára 2021 s maloletými deťmi v podnájme, v dvojizbovom byte. Pracuje ako administratívna pracovníčka v spoločnosti MKM - STRED, spol. s.r.o. Družstevná pri Hornáde, kde má od marca 2019 uzavretý trvalý pracovný pomer na dobu neurčitú. Poberá rodinné prídavky na dve deti, u zamestnávateľa si uplatňuje aj daňový bonus na obe deti. Spolu s manželom vlastnia rodinný dom v obci Ďurďošík. Uhrádza náklady na bývanie - nájomné v sume 355 EUR mesačne, náklady na vodu, plyn, elektrinu v sume 60 EUR mesačne, internet a TV v sume 20 EUR mesačne, náklady na stravu do domácnosti uviedla v sume 400 EUR mesačne, platí si mobilný telefón po 20 EUR mesačne. Do práce cestuje autom, náklady na PHM uviedla v sume 100 EUR mesačne. Maloletý M. je žiakom 1.ročníka na ZŠ na Bruselskej ulici v Košiciach, navštevuje školskú jedáleň s poplatkom 25 EUR mesačne, ŠKD 11 EUR mesačne. Je zdravý, matka zabezpečuje všetky jeho odôvodnené potreby, zvýšené výdaje mali na začiatku školského roka v súvislosti s nástupom maloletého do školy, na nákup školských potrieb. Maloletá J. navštevuje MŠ na Viedenskej ulici v Košiciach, kde je na celodennom pobyte, matka uhrádza náklady na škôlku mesačne 20 EUR školné, 30 EUR strava, maloletá navštevuje krúžok plávania, kde je poplatok 35 EUR mesačne. Maloletá je zdravá. Podľa vyjadrenia matky otec jej na výživu detí doposiaľ finančne neprispieval, maloletým deťom uhrádzal polovicu poplatkov na školu a škôlku. S maloletými deťmi je v pravidelnom kontakte. Otec maloletých detí žije sám v rodinnom dome na adrese trvalého bydliska. Pracuje ako profesionálny vojak, analytik, vo vojenskom útvare v Prešove. Platí splátku hypotekárneho úveru v sume 280 EUR mesačne, náklady na bývanie uviedol v sume 110 EUR mesačne elektrina, vývoz žumpy 61 EUR mesačne, skylink 50 EUR ročne, voda 150 EUR ročne, platí si mobilný telefón v sume 35 EUR mesačne, internet 25 EUR mesačne, na stravu do domácnosti uviedol výdaje 200 EUR mesačne. Platí mesačne leasing na auto v sume 285 EUR mesačne, náklady na PHM uviedol v sume 370 EUR mesačne. Na voľnočasové aktivity uviedol výdaje 40 EUR mesačne, na oblečenie 50 EUR mesačne, kozmetiku a drogériu 30 EUR mesačne. Z opisu mzdových listov zamestnávateľa matky zistil, že matka maloletých detí mala v období od 3/2021 do 2/2022 priemerný mesačný netto príjem v sume 830 EUR. Z opisu mzdových listov zamestnávateľa otca za obdobie od 1/2021 do 12/2021 zistil, že otec maloletých detí mal v tomto období mesačne netto príjem priemerne v sume 1.684 EUR. Pri určení výživného vychádzal súd z možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov, ako i z odôvodnených potrieb mal. detí, pričom prihliadol aj na to, kto z rodičov sa v akej miere osobne stará o mal. deti. Výživné pre maloleté deti určil z priemerného mesačného príjmu otca, ktorý bol zabezpečený do spisu od zamestnávateľa otca, a ktorý bol ustálený na sumu takmer 1.700 EUR mesačne netto, pričom po odpočítaní nevyhnutných výdajov otca (spočívajúcich v bývaní, strave a cestovnom do práce), určil výživné pre maloletého M. na 200 EUR mesačne a pre maloletú J. na 150 EUR mesačne, ktoré sumy považuje za primerané možnostiam a schopnostiam otca, ako aj odôvodneným potrebám maloletých detí s poukazom na ich vek, zdravotný stav a odôvodnené potreby. Výživné je prednostnou pohľadávkou, preto až v prípade, keď sú uspokojené odôvodnené potreby jeho

mal. detí, môže otec uspokojovať aj svoje iné potreby a náklady, ktoré nemajú charakter nevyhnutných výdavkov (leasing, platby mobilného telefónu, sporenie a pod.).

3. Proti výroku III. o výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že ho zaviaže prispievať na výživu mal. Mateja 150 Eur mesačne a na výživu mal. Dáši 100 Eur mesačne vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred od právoplatnosti rozsudku. Má za to, že odôvodnené potreby mal. detí nekorešpondujú s určeným výživným. Mal. deti sú zdravé a vzhľadom na ich vek 7 a 5 rokov a vyspelosť ich výdavky pozostávajú zo štandardných potrieb. Poukázal na to, že popri konaní o rozvod manželstva prebiehalo na Okresnom súde Košice – okolie aj konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva pod sp. zn. , kde mu súd určil výživné po 100 Eur na každé mal. dieťa. Usudzuje, že táto suma je aj v tomto konaní postačujúca na uspokojovanie potrieb detí so zreteľom na to, že ju sama matka navrhovala v konaní do rozvodu manželstva. Obe konania boli rozhodnuté v apríli 2022. V oboch prípadoch súd vychádzal z totožných pomerov rodičov, ako aj potrieb mal. detí, keďže sa jedná o totožný časový rámec. Počas konaní nedošlo k žiadnej zmene pomerov, ktorá by opodstatňovala iné určenie výživného po rozvode manželstva. Poukázal na to, že v prípade potvrdenia výživného v sumách 200 a 150 Eur mesačne mu neostane dostatok prostriedkov na efektívne a kvalitné trávenie voľného času s mal. deťmi. Neopomenuteľným faktom je aj to, že musí každý deň dochádzať 100km do práce a späť domov autom, čo si vyžaduje značné náklady. Má za to, že súd nedostatočne vyhodnotil skutočnosť, že mu matka neprispieva na náklady spojené s rodinným domom, ktorého je spoluvlastníčkou. Miesto toto si prenajala byt, v súvislosti s čím má zvýšené výdavky. Tie nepovažuje za účelné, pretože sa nemusela odsťahovať. Dôvodom rozvodu manželstva nebolo jeho násilné správanie, alebo iná skutočnosť, pre ktorú nemohla zotrvať v spoločnej domácnosti do ich majetkového vyporiadania. Obe mal. deti majú dostatok vecí, preto nie je potrebné dokupovať ich v rozsahu a cene, ako uviedla matka. O účelnom navýšení výdavkov mal. detí svedčí fakt, že náklady na nich prevyšujú preukázaný príjem matky. Náklady matky na zariadenie novej domácnosti v podnájme sú neefektívne, nakoľko množstvo vecí si mohla zobrať zo spoločnej domácnosti.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla potvrdiť napadnutý výrok rozsudku ako vecne správny. Potvrdila, že si s otcom delila do apríla 2022 výdavky na mal. deti na polovicu, no špecifikovala, že sa jedná len o výdavky na školu a škôlku, všetky ostatné výdavky mal. detí znášala sama. Vysvetlila, že sumu 100 Eur na každé dieťa si v konaní do rozvodu manželstva uplatňovala preto, že sa na tejto sume dohodli s otcom ešte v čase, keď žili v spoločnej domácnosti. Zohľadnila pritom aj fakt, že otec ostáva bývať v spoločnom dome a náklady bude znášať sám. Rovnako zohľadnila aj čas, ktorý si dohodli, že bude tráviť s mal. deťmi. Avšak od pojednávania, ktoré sa konalo dňa 22.4.2022, sa otec stretáva s mal deťmi len každý druhý víkend v nepárnom týždni a v párnom týždni len počas jednej noci. Na pojednávaní, kde uzatvárali dohodu o styku otca s mal. deťmi otec uvádzal, že chce byť s deťmi častejšie, minimálne dva dni plus dohoda. Do dnešného dňa tak tomu nie je. Zároveň jej otec oznámil, že v lete môže byť s deťmi len v rozsahu bežného styku dve noci/tri dni a v auguste miesto 15 dní, len 10 dní. V tom čase jej vznikajú ďalšie náklady na mal. deti spojené so zabezpečením zariadení, kde strávia čas, kým bude v práci. Všetky tieto náklady ani zďaleka nepokryjú sumu určeného výživného. Poukázala na to, že otec necestuje 100 km každý deň, pretože jeho pracovný čas je rôzny. Podotkla, že sama jazdí do práce každý pracovný deň 20km. Ak majú zabezpečiť rovnakú životnú úroveň mal. deťom, otcom navrhované výživné neprichádza do úvahy. Za neprijateľný považuje argument otca, že sa nemusela odsťahovať do podnájmu a v tejto súvislosti popísala, aké okolnosti predchádzajúceho vzájomného spolužitia s otcom ju k tomu prinútili. Uviedla, že mal. deti za rok a pol vyrástli o dve až tri veľkosti, čiže už nemôžu nosiť veci, ktoré si so sebou zobrali zo spoločnej domácnosti. K tvrdeniam otca, že si mohla z domu zobrať zariadenie upresnila, že v čase, keď zariaďovala domácnosť, mal. deti bývali v oboch domácnostiach, a to až do 22.4.2022. Nerozumie preto, kde by mali potom deti spať, písať, stolovať, kde by si uskladňovali veci, prali atď, ak by všetky veci zobrala zo spoločnej domácnosti. Pokiaľ sa otec odvoláva na hypotekárny úver, ktorý za ňu spláca dodala, že otec neúčelne platí leasing za spoločné auto, aj keď sa dohodli predať ho, aby mohol lepšie zvládať svoju finančnú situáciu. Otec mal k dispozícii druhé vozidlo, ktoré mohol využívať na presun do práce, a práve toto bez jej vedomia predal. Vozidlo mu pritom neslúži na zárobkovú činnosť, ide skôr o jeho pohodlie.

5. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

6. Výroky rozsudku o rozvode manželstva a o schválení rodičovskej dohody, neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom odvolacieho konania ( ). 7. Konania o rozvod manželstva sa prejednávajú a rozhodujú podľa a nasl. (ďalej len „“). 8. Podľa CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. 9. Podľa (ďalej len „“), odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom výroku o výživnom aj s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z a bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v spojení s a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o určení výživného od otca pre mal. deti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo v tejto časti konania vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku v tomto výroku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Súd prvej inštancie sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu v prevažnej miere už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a otec ani v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom. Úvahy súdu prvej inštancie týkajúce sa posúdenia pomerov účastníkov konania nie sú svojvoľné, ale vychádzajú z ustálenej rozhodovacej praxe odvolacieho súdu. To, že rozhodnutie súdu a úvahy, ktorými sa riadil pri jeho vydaní, nie sú v súlade s predstavami otca, nečinia rozsudok nesprávnym, nezákonným, či neodôvodneným. 11. Súd prvej inštancie nepochybil, keď otcovi určil výživné pre mal. Mateja na 200 Eur mesačne a pre mal. Dášu na 150 Eur mesačne. Takto určené výživné aj podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá odôvodneným a aj matkou deklarovaným potrebám teraz už 8 a 5 ročných detí, ako aj možnostiam a schopnostiam ich rodičov zisteným v prejednávanej veci. K odvolacím námietkam otca odvolací súd uvádza, že medzi odôvodnené potreby mal. detí nepatria len výdavky na stravu, hygienu a poplatky súvisiace s návštevou školy a škôlky, ale aj výdavky na bývanie, cestovné, oblečenie a obuv, lieky, záujmovú činnosť, či iné aktivity súvisiace s trávením ich voľného času. Je nepochybné, že výživné v sume 200 Eur, resp. 150 Eur mesačne, ktoré v prepočte predstavuje na jeden deň v mesiaci len 6,66 Eur, resp. 5 Eur, je pri aktuálnych cenách bývania, potravín, drogérie, oblečenia a obuvi, liekov, hračiek a kníh, školských poplatkov a rôznych mimoškolských aktivít tak nízke, že nie je potrebné podrobne dokazovať existenciu a výšku týchto výdavkov. Bežné potreby dieťaťa nevybočujúce z rámca potrieb iných detí v tomto veku a na rovnakom stupni predškolskej dochádzky, tak ako v predmetnom prípade, je možné považovať za všeobecne známu skutočnosť a nie je potrebné ich osobitne dokazovať. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením otca, že mal. deti majú dostatok vecí a nie je im potrebné kupovať ďalšie, pretože mal. deti neustále rastú a s vekom sa menia aj ich záujmy, čo si nesporne vyžaduje pravidelné zvýšené výdavky na obmieňanie oblečenia, obuvi, hračiek a rôznych predmetov záujmu. Na závere o správnosti napadnutého výroku rozsudku nič nemení ani skutočnosť, že matka považovala za dostatočnú sumu výživného po 100 Eur mesačne na každé dieťa v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva. Aj keď východiskovým základom pre určenie výživného boli v oboch konaniach rovnaké dôkazy týkajúce sa príjmov rodičov, odlišovalo sa jednak obdobie, za ktoré bolo výživné určované, ako aj rozsah dobrovoľných plnení otca, ktoré bolo možné považovať za plnenie výživného. Kým otec do rozvodu manželstva prispieval na polovicu nákladov súvisiacich so škôlkou a školou mal. detí a trávil s mal. deťmi väčšinu ich voľného času, po rozvode manželstva sa táto situácia zmenila tak, ako to vyplýva z vyjadrení matky, ktoré otec nerozporoval. Otec po vyhlásení napadnutého rozhodnutia prestal uhrádzať polovicu nákladov za školu a škôlku a s mal. deťmi trávil len 6-7 dní do mesiaca. Za tejto situácie preto súd prvej inštancie postupoval správne, ak otcovi určil vyššie výživné po rozvode manželstva, ako do rozvodu manželstva a ustálil ho na 200 Eur mesačne pre mal. Mateja a na 150 Eur mesačne pre mal. J..

12. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako konajúci súd, že takto určené výživné zodpovedá schopnostiam a možnostiam otca zisteným z opisov jeho mzdových listov a otec ani v odvolacom konaní nepreukázal, že by už aktuálne nebol schopný prispievať na mal. deti v určenom rozsahu. Odvolací súd je toho presvedčenia, že otcovi zostane aj po zaplatení výživného v úhrnnej

výške 350 Eur mesačne z jeho priemerného čistého mesačného príjmu 1.684 Eur (za obdobie od 1/21 do 12/21) dostatok finančných prostriedkov na zabezpečovanie vlastných potrieb v rozsahu lepšieho životného štandardu, ako aj na úhradu nákladov súvisiacich s jeho stykom s mal. deťmi, preto od neho možno spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil svojim mal. deťom, ktoré nie sú schopné samé sa živiť. Po prepočítaní, otcovi ostane samému po zaplatení výživného na jeho potreby až 1.334 Eur mesačne (1.684 Eur – 350 Eur), kým matka má k dispozícii na výživu seba a 2 mal. detí ešte nižšiu sumu ako otec sám, konkrétne 1.240 Eur mesačne (jej plat 830 Eur + 60 eur prídavky na deti do 31.12.2022 a 350 Eur výživné), resp. 1.300,- Eur mesačne od 1.1.2023, kedy došlo k zvýšeniu prídavkov na deti na 60 Eur mesačne na každé dieťa, čo je v prepočte na potreby jedného člena domácnosti 413 Eur, resp. 433 Eur mesačne. Je teda zrejmé, že obe mal. deti budú mať na uspokojovanie svojich odôvodnených potrieb omnoho nižšiu sumu ako má otec k dispozícii sám. Argumentácia otca rozsahom vlastných nevyhnutných výdavkov tak pôsobí vo faktickej a právnej rovine smerom k vyživovacej povinnosti voči mal. deťom nevyvážene a dovoľuje skôr záver, že subjektívne vnímanie vlastnej životnej situácie bráni otcovi objektívne posúdiť rozsah odôvodnených potrieb mal. detí preukázaných v priebehu konania na súde prvej inštancie. Pre porovnanie, otec si len svoje náklady na stravu (200 Eur mesačne), voľnočasové aktivity (40 Eur mesačne), oblečenie (50 Eur mesačne), kozmetiku a drogériu (30 Eur mesačne) vyčíslil na 320 Eur mesačne, čo predstavuje takmer sumu určeného výživného pre obe deti. Suma určeného výživného má pritom obom mal. deťom stačiť na uspokojovanie omnoho širších potrieb za situácie, keď sú v období intenzívneho fyzického a psychického rastu, kedy sa ich potreby neustále menia a zvyšujú, kým potreby otca sú už stabilizované. Neobstojí preto názor otca, že určené výživné nezodpovedá odôvodneným potrebám mal. detí. Rozhodnúť v súlade s návrhom otca a určiť výživné len na 150 Eur mesačne pre mal. Mateja a na 100 Eur mesačne pre mal. Dášu by v tomto prípade znamenalo neúmerne posunúť väčší podiel zodpovednosti za duševný a fyzický rast detí na matku mal. detí, čo by bolo nepochybne v rozpore aj s relevantnými ustanoveniami Zákona o rodine. Odvolací súd tiež poukazuje na § 62 ods. 5 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou a cieľom tohto ustanovenia je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Pokiaľ otec namietal skutočnosť, že spláca úver na spoločnú nehnuteľnosť, odvolací súd uvádza, že to bude zohľadňované najmä pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V tomto konaní bolo právne významné zistenie, že obaja rodičia majú približne rovnaké výdavky na zabezpečenie svojho bývania. Výdavky matky na podnájom, v ktorom býva s mal. deťmi, aj odvolací súd vyhodnotil ako účelný a primeraný výdavok. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že otec nemôže od matky spravodlivo požadovať, aby ostala s mal. deťmi bývať v spoločnom dome aj po rozvode manželstva len preto, aby si znížil svoju vyživovaciu povinnosť za situácie, keď spôsob ich spolužitia už ďalej nenapĺňal účel manželstva a nebol tak v súlade so záujmami mal. detí. Odvolací súd neakceptoval ani námietky otca týkajúce sa neúčelnosti nákupu zariadenia do podnájmu matky a mal. detí, pretože výdavky, ktoré na to matka vynaložila, neboli zahrnuté do odôvodnených potrieb mal. detí, v dôsledku čoho na nich nebolo pri určení výživného vôbec prihliadané.

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného podľa , ako aj v nadväzujúcom výroku o trovách konania a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil vyššie uvedené dôvody.

14. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 ( vety druhej ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).