Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8CoP-168-2022.pdf
PDF · 111.2 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/168/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Greguša a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. B. C. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom A. A. C. pracovníčkou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce dieťaťa rodičov: matky A. D. C. E. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v A. F. G. H. E. XX zastúpenej JUDr. Martinom Polákom advokátom so sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach na Poštovej ulici č. 14 a otca I. C. nar. XX.X.XXXX zomrelého XX.X.XXXX za účasti starej matky J. C. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v A. na ulici H. A. E. XXXX/X zastúpenej splnomocneným zástupcom A. A. K. nar. XX.X.XXXX bývajúcim v A. F. G. C. F. E. XXXX/X o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce na zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č. k. 15P/149/2019-211 zo dňa 25.3.2022 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zveril mal. A. B. do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky J. C., ktorú zaviazal vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia s tým, že právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Výrokom II. zaviazal matku prispievať na výživu mal. A. B. výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, Saleziánov č. 1, číslo účtu L. XX XXXX XXXX XXXX XXXXXXXX, vždy do 20. dňa, toho ktorého mesiaca vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Výrokom III. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že je v záujme mal. A. B., aby bol zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky J. C., nakoľko tá zabezpečuje jeho riadnu starostlivosť od tragickej udalosti v rodine od konca júla 2019. Konštatoval, že stará matka v situácii, keď sa dieťa ocitlo bez starostlivosti svojich rodičov prevzala zodpovednosť za jeho osobnú starostlivosť a tento záujem o starostlivosť prejavila aj do budúcna. Taktiež sám maloletý pred súdom dňa 24.3.2022 vyjadril svoju vôľu byť v starostlivosti starej matky J. C.. Túto svoju vôľu prejavil už aj v minulosti a to pred sociálnymi pracovníkmi pri opakovaných šetreniach pomerov v rodine starej matky. Maloletý rázne odmietol byť v ústavnej starostlivosti. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 14.2.2022 vyplynulo, že stará matka v súčasnosti zabezpečuje všetky potreby mal. A. B. a to vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť, voľnočasové aktivity, podmienky bývania, nebráni mu stretávať sa so širšou rodinou, ani s kamarátmi, aktívne spolupracuje s ošetrujúcimi lekármi, psychológmi, školou a pracovníkmi ÚPSVaR Michalovce. Zistil, že stará matka s maloletým absolvuje sedenia u detského psychológa I. L.. S úradom riadne spolupracuje, v prípade,
že nie je stotožnená so všetkými odporúčaniami je otvorená dialógu, nebráni maloletému v kontakte s biologickou matkou, ako aj v kontakte so starou matkou zo strany matky J. E.. V rodine starej matky maloletého dieťaťa bolo zistené, že v plnej miere supluje kompetencie biologických rodičov a maloletému zabezpečuje riadnu starostlivosť vo všetkých oblastiach jeho života. Poskytuje maloletému nie len základné životné potreby, ale aj lásku, výchovu, milujúci domov a bezpečné zázemie. Mal preukázané, že mal. A. B. sa cíti v domácnosti starej matky komfortne a vníma výlučne ju ako svoju biologickú rodinu, s čím nie je stotožnená matka maloletého dieťaťa a je si vedomá, že jej maloleté dieťa prejavilo svoj názor, že chce zostať v starostlivosti starej matky. Nezistil nedostatky v zabezpečovaní primárnych potrieb mal. A. B. zo strany náhradného rodiča. Konštatoval, že maloleté dieťa má vytvorené vhodné podmienky k tomu, aby jeho zdravie, psychický a fyzický vývin neboli ohrozené a narušené. Stará matka sa snaží vytvárať vhodné prostredie a podmienky pre jeho ďalší priaznivý vývin, ktorému zabezpečuje starostlivosť od času po smrti jeho otca, v čom je silná stránka rodiny. Mieru ohrozenia maloletého dieťaťa posúdil ako nízku z dôvodu, že maloletý vyrastá v domácnosti svojej starej matky a nie sú mu odopreté možnosti kontaktu s blízkou rodinou zo strany matky. V konaní nebolo preukázané, že by stará matka bránila maloletému v kontakte so svojou matkou, ako aj s bližšou rodinou zo strany matky. Sám maloletý vo svojej výpovedi pred súdom prejavil vôľu stretávať sa so starou matkou zo strany matky a jej blízkou rodinou, kontakt s matkou však odmietol. Taktiež poprel tvrdenie matky, že nebol oboznámený s jej listami z výkonu väzby. Mal preukázané, že stará matka má vytvorené vhodné podmienky na zabezpečovanie starostlivosti o maloleté dieťa a túto má záujem zabezpečovať do dovŕšenia plnoletosti mal. A. B.. Spĺňa všetky osobnostné a morálne predpoklady a má vytvorené aj materiálne podmienky pre výchovu maloletého, o ktorého je ochotná a schopná sa aj naďalej starať. Uviedol, že zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 14.2.2022 vyplynulo, že stará matka je poberateľkou starobného dôchodku a príspevkov súvisiacich so zverením maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti. Čo sa týka psychickej spôsobilosti starej matky na výchovu maloletého, zo správy Referátu poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR Michalovce z diagnostického procesu je zrejmé, že stará matka spĺňa osobnostné predpoklady na zverenie maloletého do jej náhradnej osobnej starostlivosti. Uviedol, že matka vo svojich vyjadreniach opakovane spochybňovala spôsobilosť starej matky J. C. zabezpečovať starostlivosť o maloletého poukazujúc na jej nepriaznivý zdravotný stav a na skutočnosť, že stará matka užíva lieky ovplyvňujúce činnosti, ktoré vyžadujú jej pozornosť a ktoré pri dlhodobom užívaní môžu spôsobovať závislosť a poukazovala aj na vyšší vek starej matky. Zdôraznil, že z lekárskej správy A. B. M. zo dňa 8.2.2022 vyplynulo, že stará matka netrpela v minulosti ochoreniami, ktoré by mali mať vplyv na osobnú starostlivosť o maloletého. Na psychické alebo psychiatrické choroby nebola liečená. V jej rodine sa nevyskytli psychiatrické choroby. Čo sa týka užívania lieku DHC Continus, tento užívala v minulosti v období od mája 2017 do júna 2019 a jeho užívanie nezanechalo na nej žiadne následky. Súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné vo veci nariaďovať znalecké dokazovanie, nakoľko z lekárskej správy týkajúcej sa zdravotného stavu starej matky jednoznačne vyplynulo, že stará matka nikdy netrpela ochoreniami, ktoré by mohli mať vplyv na osobnú starostlivosť o maloletého. Taktiež nebolo preukázané, žeby stará matka nejakým spôsobom manipulovala s maloletým alebo ho ovplyvňovala a bránila mu rozvíjať vzťahové väzby so všetkými rodinnými príslušníkmi. Sám maloletý vo svojej výpovedi pred súdom prejavil vôľu stretávať sa so starou matkou zo strany matky, ako aj blízkou rodinou matky a taktiež bol oboznámený s listami, ktoré mu matka napísala z výkonu väzby. Zdôraznil, že od tragickej udalosti v rodine maloletého od júla 2019 stará matka zabezpečuje maloletému riadnu starostlivosť, kolízny opatrovník opakovane vykonáva šetrenia pomerov v rodine starej matky a ani z jedného šetrenia pomerov, ktoré boli vykonávané v priebehu celého konania, nebolo zistené, žeby stará matka zanedbávala starostlivosť o maloletého a žeby nebola schopná vzhľadom na svoj zdravotný stav zabezpečovať túto starostlivosť. Považuje za absurdné, aby maloletému bola nariadená ústavná starostlivosť len preto, že matka na nej trvá, neuvedomujúc si, aké dôsledky by to mohlo mať na ďalší psychický a fyzický vývoj maloletého, pričom maloletý opakovane a jednoznačne prejavil vôľu byť v starostlivosti starej matky J. C. a ústavnú starostlivosť rázne odmieta. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie mal. A. B. zveril do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky J. C., ktorej zároveň vymedzil rozsah práv a povinností k maloletému a matku zaviazal prispievať na jeho výživu minimálnym výživným, vzhľadom k tomu, že sa nachádzala vo výkone väzby a nemala žiadny príjem. Poukázal na to, že náhradná osobná starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou a nariadenie ústavnej starostlivosti by nebolo v záujme maloletého. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e/, f/, h/ CSP, teda že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala, že sa dôsledne neriadil pokynmi odvolacieho súdu uvedenými v zrušujúcom uznesení. Uviedla, že mala záujem zúčastniť sa na pojednávaní, aby sa mohla osobne vyjadriť k jednotlivým dôkazom a klásť kolíznemu opatrovníkovi, resp. starej matke otázky, avšak jej žiadosť nebola akceptovaná. Naďalej považuje za nedostatočné aj vyjadrenie A. B. M. zo dňa 8.2.2022, v ktorom sa vyjadruje ku zdravotnému stavu starej matky. Namieta, že A. M. neuviedol dôvody, pre ktoré stará matka užívala liek DHC Continus od mája 2017 až do júna 2019, ktorý patrí do skupiny silne účinných analgetík na morfínovej báze. Zdôraznila, že okolnosť, že vyjadrenie všeobecného lekára opomína dôkladné vysvetlenie užívania lieku, ktorý je zjavne určený na užívanie v prípade vážnejšieho zdravotného stavu psychického rázu, vylučuje dôkladnosť zistenia zdravotných predpokladov pre vhodnosť zverenia do náhradnej osobnej starostlivosti. Poukázala na to, že stará matka bola pacientkou psychiatrickej ambulancie A. A. N., o čom sa však v lekárskej správe A. M. nenachádza ani zmienka. Opätovne poukázala na to, že stará matka maloletého v priebehu roku 2019 vybrala z bežného detského účtu maloletého vo VÚB, a.s. sumu 4.271,82 Eur, pričom nevedno, ako s týmito finančnými prostriedkami maloletého naložila, a či tieto boli vynaložené práve na potreby maloletého. Má za to, že dostatočným spôsobom nebol zisťovaný zdravotný stav starej matky, ako aj zisťovanie vedomého alebo nevedomého vplyvu starej matky na duševný a citový vývin maloletého, či maloletý nie je vystavený konfliktu lojality a následnému pocitu viny, či má vytvorené podmienky na rozvoj vzťahových väzieb so všetkými rodinnými príslušníkmi. Nebola zisťovaná ani podprahová manipulácia maloletého zo strany starej matky, pričom toto dával do pozornosti aj odvolací súd. Má za to, že vykonané dokazovanie v tomto smere bolo nedostatočné. Aj keď navrhovala znalecké dokazovanie, súd prvej inštancie ho odmietol len s poukazom na správu A. M., pričom podľa jej názoru sa opätovne jedná len o dvojvetové vyjadrenie lekára, ktoré už odvolací súd vo svojom predchádzajúcom zrušovacom uznesení kritizoval. Navrhla, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a sám vo veci rozhodol o zverení mal. A. B. do ústavnej starostlivosti.
Stará matka vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedla, že jej odvolanie je neopodstatnené, nedôvodné a celý postup matky je založený na neustálom napádaní a osočovaní bez akéhokoľvek dôkazu a reálneho podkladu. Má za to, že súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal s pripomienkami odvolacieho súdu pri opätovnom rozhodovaní vo veci a nevzhliadol žiadny dôvod, aby rozhodol protichodne so svojím prvotným rozsudkom. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že vo veci sa vyjadrovali správami zo dňa 14.2.2022 a 19.6.2022. Na obsahu týchto správ a na ich záveroch trvá. Podľa jeho názoru existuje viacero dôvodov na zverenie mal. A. B. do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, ako dôvody pre jeho umiestnenie do ústavnej starostlivosti. Zdôraznil, že opakovanými šetreniami rodinných pomerov bolo zistené, že stará matka v súčasnosti zabezpečuje všetky potreby mal. A. B., ako vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť, voľnočasové aktivity, podmienky bývania, nebráni mu stretávať sa so širšou rodinou, ani s kamarátmi, aktívne spolupracuje s ošetrujúcimi lekármi, psychológmi, školou, pracovníkmi kolízneho opatrovníka. Poukázal na to, že stará matka zabezpečila a maloletý absolvuje sedenia u detského psychológa I. L.. Stará matka s ich úradom riadne spolupracuje. V prípade, že nie je stotožnená so všetkými odporúčaniami, je otvorená dialógu, nebráni maloletému udržaniu kontaktu s biologickou matkou, ako aj kontaktu so starou matkou zo strany matky. Konštatoval, že v rodine starej matky bolo zistené, že v plnej miere supluje kompetencie biologických rodičov a maloletému zabezpečuje riadnu starostlivosť vo všetkých oblastiach jeho života. Maloletému poskytuje nielen základné životné potreby, ale aj lásku, výchovu, milujúci domov a bezpečné zázemie. Mal. A. B. sa cíti v domácnosti starej matky komfortne a vníma výlučne ju ako svoju biologickú rodinu, s čím nie je stotožnená matka a je si vedomá, že jej dieťa prejavilo svoj názor, že chce zostať v starostlivosti starej matky. Maloletý odmieta byť umiestnený v zariadení na výkon rozhodnutia súdu v ústavnej starostlivosti. Nerozumie a je sklamaný z rozhodnutia matky dať ho do Centra pre deti a rodiny, nebráni sa do budúcna kontaktu so starou matkou zo strany matky, a to telefonicky aj osobne. Zdôraznil, že aj napriek možnosti a neoverenému predpokladu, že stará matka užíva lieky, ktoré majú rôzne nežiaduce účinky, nezistil nedostatky v zabezpečovaní primárnych potrieb mal. A. B., ktorý má vytvorené vhodné podmienky k tomu, aby jeho zdravie, psychický a fyzický vývin neboli ohrozené a narušené. Miera ohrozenia maloletého je posúdená ako nízka z dôvodu, že vyrastá v domácnosti svojej starej matky, nie sú mu odopreté možnosti kontaktu s blízkou osobou zo strany matky. Dieťa ju však nateraz rázne odmieta.
Dodal, že stará matka má vytvorené vhodné podmienky na zabezpečovanie starostlivosti o maloleté dieťa a túto má záujem zabezpečovať do dovŕšenia plnoletosti maloletého. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne a dôvodné.
Zo správy kolízneho opatrovníka k zabezpečovaniu náhradnej osobnej starostlivosti mal. A. B. zo dňa 14.10.2022 vyplynulo, že matke bola na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.3.2022 väzba nahradená dohľadom probačného a mediačného úradníka s tým, že pri existencii dôvodov jej väzby uvedených v § 71 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku (TP) jej súd uložil podľa § 82 ods. 4 TP povinnosť podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami, a to zariadením na kontrolu pohybu kontrolovanej osoby. Podľa § 82 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. e/, písm. f/, písm. j/ TP jej súd uložil zákaz vycestovania do zahraničia, zákaz požívania alkoholu a omamných a psychotropných látok, zákaz vzďaľovať sa z miesta pobytu bytom H. E. XXXX/XX A., okrem miesta výkonu zamestnania, zabezpečenia zdravotnej starostlivosti a osobných úradných povinností, povinnosť v určenom čase sa dostaviť na príslušný súd k probačnému a mediačnému úradníkovi Okresného súdu Michalovce z dôvodu probačného dohľadu, ako aj na Okresný súd Košice II, na ktorom sa trestné stíhanie vedie, zákaz kontaktu s poškodenou J. C., bytom H. A. E. X, A. a A. B. C., bytom H. A. E. X, A. v akejkoľvek forme. Zároveň kolízny opatrovník uviedol, že opakovane vykonal šetrenia v rodine starej matky. V podrobnej správe kolízny opatrovník zopakoval závery z predchádzajúcich šetrení. K zdravotnému stavu starej matky uviedol, že táto sa dlhodobo lieči na diabetes mellitus a ochorenie svalstva, pričom jej súčasný zdravotný stav je stabilizovaný a dobrý. Pri šetrení uviedla bežné choroby, na ktoré sa bez komplikácií lieči, a udržiava sa v dobrej kondícii. Je schopná a chce naďalej nerušene zabezpečovať riadnu starostlivosť a výchovu mal. A. B..
Ďalšie vyjadrenia do spisu doložené neboli.
Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP).
Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP), ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa Čl.5 základných zásad Zákona o rodine (ZR) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
Podľa § 43 ods. 1 ZR, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
Podľa § 54 ods. 2 ZR, súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a
a) dieťa je osvojiteľné a nie je možné ho zveriť do starostlivosti budúcich osvojiteľov alebo do starostlivosti fyzickej osoby podľa osobitného predpisu, b) rodičia dieťaťa nežijú alebo im v starostlivosti o dieťa bráni závažná prekážka, c) uložené výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 neviedlo k náprave alebo d) rodičia dieťaťa sú pozbavení výkonu rodičovských práv.
Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa ust. § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s ust. § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, na výslovne prejavenú vôľu maloletého, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami matky uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a v odvolacom konaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o nariadení náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanou starou matkou J. C., pretože v konaní neboli dokazovaním pred súdom, či opakovanými šetreniami kolízneho opatrovníka zistené také skutočnosti, pre ktoré by mal byť mal. A. B. zverený do ústavnej starostlivosti a nie do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky. Odvolací súd je toho presvedčenia, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o nariadení náhradnej osobnej starostlivosti, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Odvolací súd tiež dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie, zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. K odvolacej námietke matky, že chcela byť osobne prítomná na pojednávaní a tak klásť otázky kolíznemu opatrovníkovi resp. starej matke a vyjadriť sa k jednotlivým dôkazom odvolací súd dodáva, že v konaní je riadne zastúpená advokátom, ktorého splnomocnila, aby za ňu konal pred súdom, ktorý sa pojednávania zúčastnil, mal možnosť sa vyjadriť ku všetkým dôkazom a mal možnosť klásť otázky tak starej matke ako aj kolíznemu opatrovníkovi, čiže z tohto dôvodu neboli porušené práva matky na spravodlivý proces. Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP a len odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedených v odôvodnení rozsudku nečiní rozhodnutie nezákonným a nepreskúmateľným.
Odvolací súd opakuje, že náhradnou starostlivosťou je súbor osobitne usporiadaných na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahradzujú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípade, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Zákon o rodine menuje tri formy náhradnej starostlivosti. Maloleté dieťa môže byť zverené do osobnej
starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča, alebo do pestúnskej starostlivosti, v tomto prípade sa jedná o tzv. náhradnú rodinnú starostlivosť. Treťou formou náhradnej starostlivosti je ústavná starostlivosť. Náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú v zmysle § 54 ZR prednosť pred ústavnou starostlivosťou, pričom súd musí pred nariadením ústavnej starostlivosti vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do jednej z prvých dvoch foriem náhradnej starostlivosti. Ústavnú starostlivosť môže súd ako formu náhradnej starostlivosti o dieťa nariadiť vtedy, ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa, je to potrebné v záujme dieťaťa a súd má za preukázané, že dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti ani do pestúnskej starostlivosti. Výber najvhodnejšej formy náhradnej starostlivosti závisí od okolností konkrétneho dieťaťa, pričom je potrebné dobre zvážiť výhody a nevýhody každej z foriem náhradnej starostlivosti. V zásade ale platí, že prednosť pred ostatnými formami má náhradná osobná starostlivosť, pretože najvýraznejším spôsobom ochraňuje právo dieťaťa na zachovanie jeho totožnosti a rodinných záväzkov. Súd by mal zisťovať aj názor dieťaťa a podľa možnosti ho akceptovať. Výkon náhradnej osobnej starostlivosti je čestnou a neplatenou funkciou. V § 45 ods. 1 v druhej vete Zákon o rodine uvádza požiadavky na osobu náhradného rodiča, ktoré majú zabezpečiť, že výkon osobnej starostlivosti o dieťa bude realizovaný výlučne v záujme maloletého. Okrem iných požiadaviek musí mať záujemca o náhradnú osobnú starostlivosť dobré osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne na riadny výkon starostlivosti o maloleté dieťa. Tieto skúma súd najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, ktorý by mal na požiadanie súdu vypracovať správu o bytových, rodinných a sociálnych pomeroch záujemcu. Ďalej by mal záujemca dokladovať svoj zdravotný stav aspoň na základe preventívnej prehliadky, resp. si tiež súd môže vyžiadať záznamy zdravotnej poisťovne záujemcu za určité obdobie, z ktorých bude zrejmé, na aké ochorenia sa záujemca liečil, či sú trvalé alebo prechodné, s akými výsledkami a podľa toho doplniť dokazovanie v otázke zdravotného stavu. Podobne by mal tiež súd skúmať zárobkové a majetkové pomery záujemcu. Záujemca o náhradnú osobnú starostlivosť tiež musí spôsobom svojho života zaručovať, že zverenie dieťaťa do jeho starostlivosti bude v záujme maloletého. Okrem spôsobu života záujemcu je súd povinný skúmať aj spôsob života osôb, ktoré s ním žijú v domácnosti.
V tomto prípade, v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o nariadení náhradnej osobnej starostlivosti otec maloletého nežil, matka bola vo vyšetrovacej väzbe. V čase rozhodovania odvolacieho súdu bola matke väzba nahradená dohľadom probačného a mediačného úradníka s tým, že jej súd uložil povinnosť podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami, a to zariadením na kontrolu pohybu kontrolovanej osoby. Zároveň jej bol uložený zákaz kontaktu so starou matkou J. C., ako aj s mal. A. B. v akejkoľvek forme. Stará matka zabezpečuje riadnu starostlivosť o maloletého od tragickej udalosti v rodine od konca júla 2019. V situácii, keď sa dieťa ocitlo bez starostlivosti svojich rodičov prevzala zodpovednosť za osobnú starostlivosť o maloleté dieťa a tento záujem o starostlivosť naďalej prejavuje aj do budúcna. Taktiež sám maloletý jednak pred súdom dňa 24.3.2022, ale opakovane aj pred sociálnymi pracovníkmi pri šetreniach pomerov v rodine vyjadril svoju vôľu byť v starostlivosti starej matky J. C.. Cíti sa u nej dobre, má všetko čo potrebuje, je na ňu zvyknutý, má ju rád. Rázne odmietol byť v ústavnej starostlivosti. Odvolací súd sa stotožnil s konštatovaním súdu prvej inštancie, že stará matka spĺňa osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne na riadny výkon starostlivosti o maloleté dieťa. Počas celej doby súdneho konania neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by starú matku vylučovali s náhradnej osobnej starostlivosti o maloletého. Nebolo ani preukázané, že by bránila maloletému v rozvíjaní vzťahových väzieb so všetkými rodinnými príslušníkmi, čo vyplynulo jednak zo zistení kolízneho opatrovníka ako aj z výpovede maloletého. Aj keď matka poukazovala na to, že stará matka v období rokov 2017 až 2019 užívala liek DHC Continus, ktorý patrí do skupiny silne účinných analgetík na morfínovej báze, z vyjadrenia ošetrujúceho lekára A. M. zo dňa 8.2.2022 vyplynulo, že užívanie lieku na nej nezanechalo žiadne následky a stará matka v minulosti netrpela ochoreniami, ktoré by mali mať vplyv na jej osobnú starostlivosť o maloletého. Neobstojí ani námietka matky, že stará matka hodnoverne nepreukázala, ako naložila s finančnými prostriedkami mal. A. B. v priebehu roku 2019, kedy mala vybrať z bežného detského účtu maloletého vo VÚB, a.s. sumu 4.271,82 Eur, keďže je to práve stará matka, ktorá sa o maloletého výlučne osobne stará od júla 2019 a zabezpečuje mu všetko potrebné na uspokojovanie jeho bežných materiálnych potrieb. Odvolací súd zdôrazňuje, že prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo veciach, ktoré sa týkajú maloletého dieťaťa je záujem maloletého dieťaťa. Posúdením všetkých relevantných skutočností pre rozhodnutie v danom prípade dospel k záveru, že je v najlepšom záujme pre mal. A. B., aby bol zverený do náhradnej osobnej starostlivosti svojej starej matky J. C.. Zverenie mal. A. B. do ústavnej starostlivosti alebo do starostlivosti tretej osobe by bolo proti
vôli maloletého, ktorý by bol vytrhnutý zo zabehnutého spôsobu života, nebolo by to ani odôvodnené žiadnym relevantným dôkazom a nebolo by to ani v súlade s ust. § 54 Zákona o rodine.
Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov a ich správnym vyhodnotením dospel k správnym skutkovým zisteniam, následne takto zistený skutkový stav aj správne právne posúdil. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a pretože sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.
Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).