Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoE/122/2012

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, advokátom, AK Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Mozesova č. 8, proti povinnému R. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. Z., R. Č.. XX, pre vymoženie 0,09 eur (3,- Sk) s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 19. 04. 2012 č. k. -36, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Návrh oprávneného na prerušenie konania zamieta.

Účastníkom odvolacieho konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil. Zároveň zaviazal oprávneného na zaplatenie trov exekúcie vo výške 46,94 eur súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Radoslavovi Kešeľákovi, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu oprávneného a žiadosti súdneho exekútora vydal dňa 16. 03. 2007 súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora, na základe exekučného titulu a to vykonateľného rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., Bratislava pod sp. zn. SR 3636/06 zo dňa 31. 08. 2006. Poverenie bolo vydané na vymoženie istiny 3 Sk, trov konania vo výške 2 902 Sk, trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 814 Sk, poplatku za vydanie poverenia vo výške 500 Sk a trov exekúcie.

Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 06. 09. 2005. Z dôvodu, že exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok, súd prvého stupňa vyžiadal od oprávneného zmluvu o úvere. Z tejto zistil, že oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 199,16 eur (6 000 Sk), ktorý sa zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom za jeho poskytnutie vo výške 191,19 eur (5 760 Sk) a v prípade omeškania aj spolu s príslušným úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne. Zmluva neobsahovala údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov.

Ďalej súd zistil, že súdny exekútor dňa 13. 12. 2010 predložil súdu návrh na zastavenie exekučného konania na základe § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, nakoľko Zmluva o úvere č. 7450017 zo dňa 06. 09. 2005 a exekučný titul na vykonanie exekúcie, t. j. rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava pod sp. zn. SR 3636/06 zo dňa 31. 08. 2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25. 09. 2006 a vykonateľnosť dňa 28. 09. 2006 je v rozpore s dobrými mravmi.

Následne podaním zo dňa 13. 12. 2010, súdny exekútor oznámil súdu, že do dňa 13. 12. 2010 boli vymožené finančné prostriedky v prospech oprávneného v celkovej výške 26,56 eur.

Dňa 06. 10. 2010 bola súdu doručená žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora, ktorý žiadal poveriť vykonávaním exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorsky úrad so sídlom v Bratislave, Záhradnícka č. 60. Súd vyhovel žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora a uznesením zo dňa 04. 04. 2011 č. k. -19 poveril vykonaním exekúcie vedenej pôvodne u súdneho exekútora Mgr. Ing. Radoslava Kešeľáka pod sp. zn. , súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, ktorému predmetnú exekučnú vec postúpil na ďalšie konanie. Zároveň pôvodnemu súdnemu exekútorovi, Mgr. Ing. Radoslavovi Kešeľákovi, súd priznal nárok na trovy exekúcie vo výške 46,94 Eur. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15. 04. 2011.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ust. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), podľa ust. o rozhodcovskom konaní a podľa ust. , a o spotrebiteľských úveroch. V zmysle citovaných ustanovení súd prvého stupňa skúmal, či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka konania na plnenie právom nedovolené, resp. či nie je v rozpore s dobrými mravmi a či Zmluva o úvere obsahuje náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Túto považoval za spotrebiteľskú zmluvu aj napriek tomu, že v záhlaví zmluvy je uvedené, že sa spravuje ustanoveniami . Zákon o spotrebiteľských úveroch je totižto vo vzťahu k lex specialis. Vzťah medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľským vzťahom preto je naň potrebné aplikovať výhodnejšie právne predpisy.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa a že svojím postupom mu odňal možnosť konať pred súdom a tiež nedostatočne zistil skutkový stav veci.

V tejto súvislosti oprávnený namietal predovšetkým záver súdu prvého stupňa, že zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným sa spravuje zákonom o spotrebiteľskom úvere. Uviedol, že účastníci uzavreli túto zmluvu podľa a nasl. o ochrane spotrebiteľa, nemožno na ňu však aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch z dôvodu, že nespĺňa charakter spotrebiteľského úveru vymedzený v ust. a zákona o spotrebiteľských úveroch. Mal za to, že zmluva o úvere sa vždy spravuje ustanoveniami , ako to vyplýva z ust. a navyše, účastníci sa v bode 19. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru dohodli, že ich právne vzťahy vyplývajúce z tejto zmluvy sa riadia ustanoveniami . Podobne, v rozpore s ust. zákona o spotrebiteľských úveroch klienti oprávneného neuhrádzajú celkové náklady spojené s poskytnutím úveru, ale len ich časť, z ktorých 1/3 predstavuje dohodnutý úrok a 2/3 náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy.

Taktiež poukázal na skutočnosť, že predmetom úverov poskytovaných zo strany oprávneného sú peňažné prostriedky a nie tovar a služby, ako to predpokladá ust. § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch. Ďalej namietal posúdenie dohodnutých úrokov z omeškania zo strany súdu prvého stupňa ako neprimerane vysokých. Uviedol, že účastníci si v bode 6 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru dohodli úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne, pričom tento úrok má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poruší zmluvné podmienky. Oprávnený pritom považoval dohodnutú výšku úroku z omeškania za primeranú okolnostiam poskytnutia úveru, kedy oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, bez poskytnutia zabezpečenia zo strany povinného. Uviedol, že ust. má dispozitívny charakter a zo žiadnych právnych predpisov nemožno vyvodiť obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si strany môžu dohodnúť.

Namietal, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok) a zákon č.

o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že súd na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie , o rozhodcovskom konaní upravuje povinnosť zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale má za to, že uvedené ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmanie sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí ako ich vyžaduje zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Podľa oprávneného exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie. V rámci materiálneho prieskumu sa exekučný súd musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu, odôvodnenie nemôže zaväzovať účastníkov konania. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t. j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, teda nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia a poukázal na Nález Ústavného súdu SR ÚS 5/2000 uverejnený pod č. 18/2000.

Uviedol, že spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu súd ukrátil účastníkov exekučného konania, ktorí sa mohli vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v odvolacom konaní, pričom civilné konanie je dvojinštančné a postupom súdu došlo k pozbaveniu práva účastníka na prejednanie veci. Exekučný súd rozhodoval o otázke, ktorá je kvalitatívne náročnejšia ako otázky, ktoré sa riešia v exekučnom konaní bez toho, aby na to Exekučný poriadok poskytol legislatívny rámec. Postupom súdu v danej veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní.

Oprávnený ďalej uviedol, že rozhodnutie má aj procesnú vadu, ktorá spočíva v nedostatočnom odôvodnení napadnutého uznesenia, ktoré musí byť v zmysle zákonnej úpravy tak dostatočné a zrozumiteľné, aby u účastníkov konania vzbudzovalo dôveru v jeho zákonnosť a správnosť. Súd sa v napadnutom rozhodnutí obmedzil iba na konštatovanie, že právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským bez toho, aby prihliadol a náležite odôvodnil splnenie podmienok stanovených právnym predpisom na jeho vznik. V odôvodnení rozhodnutia absentuje postup, na základe ktorého súd dospel k aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd vôbec neposudzoval okolnosti rozhodné pre uzatvorenie zmluvy a podľa názoru oprávneného na takéto posudzovanie v exekučnom konaní ani nemá priestor. Podľa vyjadrenia oprávneného rozhodnutie súdu je tak založené na konštatovaní, ktoré nie je možné preskúmať pre nedostatok dôvodov v odvolacom konaní. Súd musí mať pri posúdení vzťahu ako spotrebiteľského napevno ustálené, že fyzická osoba, ktorá zmluvu uzatvára, je skutočne spotrebiteľom. V danom prípade to znamená, že súd musí mať za preukázané, že poskytnutý úver sa netýka podnikateľskej činnosti, povolania alebo zamestnania fyzickej osoby a táto nemala reálnu možnosť ovplyvniť obsah zmluvy. Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Záverom namietal postup súdu prvého stupňa, ktorý pri rozhodovaní o zastavení exekúcie posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, a to vydaním poverenia na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora. Rozhodcovský rozsudok bol predmetom skúmania zo strany súdu prvého stupňa už pri rozhodovaní o vydanie poverenia a v tomto štádiu ho súd považoval za súladný so zákonom.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia , , bez nariadenia pojednávania podľa , pretože nejde o vec podľa , na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie (odvolanie smeruje proti uzneseniu) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

Oprávnený v podanom odvolaní namietal aplikovanie o spotrebiteľských úveroch na zmluvu o úvere č. XXXXXXX zo dňa 14. 12. 2005, právomoc exekučného súdu preskúmavať platnosť rozhodcovskej doložky a opätovné preskúmavanie podmienok exekučného konania súdom.

Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa o spotrebiteľských úveroch, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa , na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa , zákon sa nevzťahuje na zmluvy:

a) o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu,

b) o nájme, ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu,

c) o poskytnutí úveru bez platby úroku alebo akéhokoľvek poplatku,

d) na základe ktorých sa neukladá žiadny úrok, ak spotrebiteľ súhlasí so splatením úveru jednou splátkou,

e) o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200 EUR a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver,

f) na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov,

g) o sústavnom poskytovaní služieb, za ktoré spotrebiteľ platí počas ich poskytovania v splátkach.

Podľa , zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu.

Podľa a , veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa až 4 , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Návrh uvedených zmlúv pripravujú poskytovatelia služieb na vopred predtlačených tlačivách, čo je zjavné aj v prejednávanej veci a vyplýva to z tlačiva predmetnej zmluvy o úvere. Spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah navrhovanej zmluvy o úvere - spotrebiteľskej zmluvy, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, alebo neprijatie návrhu.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným, je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, aj keď ju účastníci konania takto nenazvali a v písomnej zmluve ju označili "Zmluva o úvere" uzavretá doleuvedeného dňa v zmysle a nasl. , pretože podľa , ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Predmetná zmluva spĺňa všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa - a o spotrebiteľských úveroch, preto ju súd prvého stupňa správne posudzoval ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania. Z výpisu z obchodného registra vedeného Okresným súdom Bratislava I odvolací súd zistil, že oprávnený je právnickou osobou, ktorá má v predmete činnosti od 14. 03. 2001 poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda je oprávnený poskytovať spotrebiteľské úvery. Z obsahu predmetnej zmluvy o úvere nevyplýva, že úver 199,16 eur (6 000 Sk) bol poskytnutý povinnému - fyzickej osobe na účel zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa § 1 ods. 2 písm. e) spotrebiteľským úverom je úver od 200 eur (6 000 Sk) do 20 000 eur (600 000 Sk), čo znamená, že aj výška predmetného úveru zodpovedá rozpätiu, v ktorom možno poskytovať spotrebiteľské úvery. Predmetný úver spĺňa aj ostatné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle §§ 1, 2, 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože oprávnený predmetnou zmluvou o úvere poskytol povinnej peňažné prostriedky dočasne, vo forme odložených splátok úveru, povinný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s úverom - všetky náklady, vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru ( ).

Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom do 31.12.2007, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov. Zákon absenciu uvedených náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere nespája s následkom neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, avšak poskytuje spotrebiteľovi ochranu v tom, že ak nie je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená ročná percentuálna miera nákladov, predpokladá sa, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V prejednávanej veci na základe zmluvy o úvere sa oprávnený zaviazal poskytnúť povinnému úver v sume 199,16 eur (6 000 Sk), v zmluve nebola dohodnutá ročná percentuálna miera nákladov, preto správne súd prvého stupňa posúdil, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Na závere o posúdení povahy tejto zmluvy o úvere súdom nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že zmluva bola uzavretá podľa , lebo aplikácia zák. o spotrebiteľských úveroch v právnom vzťahu medzi účastníkmi je odôvodnená prednosťou lex specialis (špeciálneho predpisu) vo vzťahu k lex generalis (, príp. ), čo v praxi znamená, že normy obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy úveru) sú použiteľné len v takom prípade, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov v a predpisoch vydaných na jeho vykonanie.

Odvolací súd má tiež za to, že námietku oprávneného, že súd prvého stupňa nesprávne aplikoval EP a , , lebo po vydaní poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie už nebol oprávnený posudzovať materiálnu stránku rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, nemožno akceptovať.

Podľa § 57 ods. 2 EP exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne.

Podľa § 45 ods. 1 ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, a/ z dôvodov uvedených v osobitnom zákone, b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.

Ustanovenie § 45 ZRK, z ktorého súd prvého stupňa pri rozhodovaní správne vychádzal, je výnimkou z materiálnej stránky právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Zahŕňa v sebe prieskumný inštitút, a umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v ust. § 45 ods. 1 ZRK. V zmysle tohto zák. ustanovenia exekučný súd je oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby nebol právoplatný a to z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, teda je oprávnený a súčasne aj povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom.

Z uvedeného vyplýva, že ak súd prvého stupňa v danej exekučnej veci posudzoval rozhodcovský rozsudok z hľadísk uvedených v ust. § 45 ods. 1 ZRK, treba mať za to, že nekonal nad rámec zákona.

Odvolací súd dodáva, že v predmetnej veci bol síce súdny exekútor už poverený súdom vykonaním exekúcie, avšak z ust. EP vyplýva, že exekučný súd môže exekúciu zastaviť, a to v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona, ktorým je v tomto prípade o rozhodcovskom konaní. Z tohto zákona vyplýva, že ak exekučný súd zistí, že povinný bol zaviazaný k plneniu, ktoré je právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom, v takom prípade exekučné konanie zastaví. Zákonná úprava teda dáva exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska toho, či plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a či zároveň nie v rozpore s dobrými mravmi. Tomuto postupu nebráni ani skutočnosť, že zastaveniu exekúcie predchádzalo udelenie poverenia súdnemu exekútorovi, pretože v danom prípade exekútor plnenie ešte nevymohol a aj z predpisov Európskej únie (čl. 6 ods. /EHS) a judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva požiadavka, aby vnútroštátne právne predpisy neznemožnili alebo nesťažili nadmerne výkon práv uznaných právom Únie a aby v prípade, ak sa určitá zmluvná podmienka nachádzajúca sa v zmluve uzavretej so spotrebiteľom ukáže byť nekalou, spotrebiteľa nezaväzovala. V súlade s touto požiadavkou je vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa, povinný aj bez návrhu posúdiť v rámci exekučného konania nekalú povahu sankcie obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom, pokiaľ má na tento účel k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave a ak je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné vykonať takéto posúdenie v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva, a je tento

súd povinný v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania aj bez návrhu (ex officio) zastaviť výkon tohto rozhodcovského rozhodnutia v prípadoch, keď požadované či vymáhané plnenie je v rozpore s právom Európskej únie [porovnaj názor Európskej komisie v písomných pripomienkach z 21. 05. 2010 vo veci C-76/10 POHOTOVOSŤ, s. r. o./Korčovská, bod 33: "Pokiaľ ide o zásadu efektivity, t.j. o požiadavku, aby vnútroštátne procesné predpisy neznemožnili alebo nesťažili nadmerne výkon práv uznaných právom Únie, zdá sa, že pokiaľ sa ust. § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní uplatňuje aj na prípady, keď požadované plnenie je v rozpore s právom Únie, povinnosť vnútroštátneho súdu zastaviť exekučné konanie bez návrhu (ex offo) predstavuje dostatočné zabezpečenie uplatnenia tejto zásady."].

So zreteľom na vyššie uvedené nemožno považovať za dôvodnú ani námietku oprávneného, že ak rozhodcovsky rozsudok bol predmetom preskúmania pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi v zmysle § 44 ods. 2 EP, v tomto štádiu exekučného konania, t.j. po udelení poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi už neprichádza do úvahy posúdenie (ne)súladu spotrebiteľskej zmluvy so zákonnou úpravou, exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku z hľadiska ust. § 45 ods. 1, 2 ZRK a možnosť zastavenia exekúcie, príp. jej časti z dôvodov vád exekučného titulu uvedených v § 45 ods. 1 ZRK.

Súd prvého stupňa preto správne - po zistení, že v exekučnom konaní je vymáhané plnenie, ktoré je právom nedovolené a odporuje dobrým mravom, v tejto časti vymáhané plnenia, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného, v súlade s ust. § 57 ods. 2 a 3 EP v spojení s § 45 ods. 2 ZRK, zastavil.

K námietke oprávneného, týkajúcej sa jeho nesúhlasu s výrokOm prvostupňového súdu o jeho povinnosti nahradiť pôvodnému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, odvolací súd uvádza, že táto je irelevantná. Rozhodnutie o trovách exekúcie prvostupňový súd správne odôvodnil podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku a zaviazal povinného zaplatiť pôvodnému exekútorovi nevyhnutné trovy exekúcie vo výške 46,94 Eur.

Súd tak správne priznal súdnemu exekútorovi odmenu vyčíslenú podľa , vyhlášky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov, za: prevzatie, štúdium, zápis návrhu a návrh na zastavenie exekúcie, t. j. 60 min., spolu 1 x 6,64 € + 1,26 eur DPH. Podľa , a a vyhlášky súdnemu exekútorovi bola priznaná aj odmena za úkony, ktoré sú odmeňované paušálnou sumou 3, €/úkon, t. j. 26,56 eur za 8 úkonov + 8 x 0,63 eur DPH = 5,04 eur /získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu, 2 x zisťovanie mzdy povinného - Sociálna poisťovňa, zisťovanie majetku, zisťovanie účtu povinného, doručenie príkazu na začatie exekúcie/. Ďalej súd priznal súdnemu exekútorovi podľa vyhlášky, náhradu hotových výdavkov za poštovné: 7, eur, čiže celkové trovy mu boli vyčíslené na sumu 46, eur.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd podľa napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil ako vecne správne.

Keďže v odvolacom konaní bol oprávnený neúspešný, právo na náhradu trov odvolacieho konania mu nevzniklo ( a ). Povinnému takéto trovy nevznikli, preto odvolací sú rozhodol tak, že účastníkom sa ich náhrada nepriznáva.

Predmetné uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach v pomere hlasov 3 : 0 (ust. o súdoch v znení neskorších predpisov v znení novely uskutočnenej účinnej od 01. 05. 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.