Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21S-10-2014.pdf
PDF · 106.76 KB
Case nature
Area
Subarea
21S/10/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: G. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX, zastúpený advokátkou: JUDr. Janka Chorvátová, Antona Bernoláka 51, Žilina, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, Janka Kráľa 4, Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OÚ-ZA-OOP1-2013/00069/HRI z 11.11.2013, takto jednomyseľne
rozhodol:
Krajský súd v Žiline napadnuté rozhodnutie žalovaného č. OÚ-ZA-OOP1-2013/00069/HRI z 11.11.2013 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu trovy konania vo výške 35 Eur, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku, do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 21.01.2014, súdu doručenou dňa 22.01.2014 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OÚ-ZA-OOP1-2013/00069/HRI zo dňa 11.11.2013, ktorým bolo zmenené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Okresného úradu Žilina, odbor všeobecnej vnútornej správy č. ObU-ZA-OVVS3/A/2013/13373-10/1070/2BD zo dňa 08.08.2013. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím uznal žalobcu vinného zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zák. č. 372/1992 Zb., ktorého sa dopustil tým, že úmyselne spôsobil škodu na cudzom majetku poškodením veci z takého majetku, keď dňa 31.03.2013 v čase okolo 03:30 hod. v Disco klube SWAY v obci Mikšová poškodil počas diskotéky zárubňu dverí do toaliet v oblasti uzamykacieho mechanizmu a to tak, že do dverí kopal, búchal a vylomil zárubňu, čím spoločnosti Lado, s.r.o., Prievidza spôsobil škodu vo výške asi 200 Eur. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) cit. zákona v nadväznosti na ust. § 12 ods. 2 ust. § 50 ods. 2 mu bola uložená pokuta vo výške 110 Eur.
Žalobca v žalobe tvrdil, že napadnuté rozhodnutie vychádza zo zistenia skutkového stavu správnym orgánom, ktoré je nedostačujúce na posúdenie veci a zároveň napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V žalobe ďalej uviedol, že žalovaný správny orgán napadnutým rozhodnutím čiastočne doplnil a vo zvyšku ponechal v platnosti rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odboru všeobecnej vnútornej správy a tak nevyhovel namietaným skutočnostiam uvedeným v odvolaní. Napadnuté rozhodnutie žalovaného je zmätočné pre absenciu osobných údajov obvineného. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva pochybnosť o totožnosti osoby obvineného. Vo výroku napadnutého rozhodnutia ustanovenia druhu a výšky sankcie svojím odkazovaním a zároveň vypúšťaním zákonných ustanovení spôsobuje zmätočnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.
Podľa názoru žalobcu nezákonnosť napadnutého rozhodnutia je daná v tom, že žalovaný vo výroku napadnutého rozhodnutia tvrdí spáchanie skutku žalobcom, čo však z vykonaného dokazovania nie je preukázané, nepochybne, objektívne, nestranne; nie je tu žiadny relevantný dôkaz o tom, že G. L. by bol a mal byť schopný skutku kladenému mu za vinu. Žalovaný správny orgán, ako aj správny orgán prvého stupňa nesprávne aplikovali na skutkový stav zákon č. 372/1990 Zb.. Nepostupovali v priestupkovom konaní zákonne a spravodlivo v intenciách citovaného zákona, v konaní nepostupovali v súčinnosti so žalobcom ako účastníkom konania, vo veci si nezadovážili dostatok dôkazov na preukázanie tvrdených skutkových okolností relevantných pre vydanie rozhodnutia, zo skutkových zistení vyvodili nesprávny právny záver a rozhodnutia riadne neodôvodnili.
Žalobca má za to, že z vykonaného dokazovania, zhodnotením všetkých dôkazov vo vzájomnej súvislosti jednotlivo nie je jednoznačne preukázané, že sa dňa 31.03.2013 stal priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 Priestupkového zákona, ktorý mal spáchať žalobca.
Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril. Vo vyjadrení uviedol, že rozhodnutím Obvodného úradu Žilina, odbor všeobecnej vnútornej správy (prvostupňový správny orgán) na základe vykonaného dokazovania uznal žalobcu vinného zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. mu bola uložená sankcia - pokuta vo výške 110 Eur a povinnosť uhradiť štátu trovy spojené s prejednaním priestupku podľa § 79 ods. 1 vo výške 16 Eur.
Na základe podaného odvolania žalobcom rozhodoval Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov (druhostupňový správny orgán), ktorý podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie a celý spisový materiál, zhodnotil vykonané dokazovanie, priebeh prvostupňového konania a dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo vydané v súlade s právnymi predpismi. S poukazom na ust. § 59 ods. 2 Správneho poriadku druhostupňový správny orgán zmenil výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu č. ObU-ZA- OVVS3/A/2013/13373-10/1070/2BD zo dňa 08.08.2013, ako aj opravil zamenené meno obvineného v odôvodnení a to nasledovne: Prvostupňový správny orgán uviedol vo výroku rozhodnutia o stanovení druhu a výšky sankcie obvineného G. L. § 12 ods. 2 zákona o priestupkoch, napriek tomu, že sa nejednalo o súbeh priestupkov, ale konanie len v jednej veci. Takisto prvostupňový správny orgán vo výroku o vine nešpecifikoval skratku zákonného ustanovenia, z ktorého vychádzal, ako aj neuviedol skratku toho citovaného zákona za niektorými konkrétnymi ustanoveniami paragrafov. Ďalej prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia, v 6 odstavci, v prvej vete namiesto G., uviedol G. a v ostatnej časti prvostupňové rozhodnutie ponechal v platnosti.
K námietke žalobcu, že iný odbor okresného úradu napadnutým rozhodnutím čiastočne doplnil a vo zvyšku ponechal v platnosti rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odbor všeobecnej vnútornej správy. Uviedol, že Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov je príslušný odvolací orgán podľa § 4 ods. 2 a ods. 3 zák. č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 01.10.2013. Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Podľa odseku 2 toho istého zákonného ustanovenia, ak sú preto dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamieta a rozhodnutie potvrdí. K námietke žalobcu, že rozhodnutie žalovaného je zmätočné pre absenciu osobných údajov obvineného a vyplýva z neho pochybnosť o totožnosti osoby obvineného uviedol, že žalovaný rozhodol o odvolaní, ktoré podal obvinený G. L., nar. v roku XXXX, bytom T. XXX, prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu JUDr. Janky Chorvátovej.
K námietke žalobcu, že žalované správne orgány vyslovili v napadnutých rozhodnutiach subjektívny, žiadnym relevantným dôkazom nepredložený záver o úmyselnom spáchaní skutku žalobcom uviedol, že názor žalovaného je podložený dôvodnými závermi s následnou aplikáciou zákonných ustanovení, ktorými sa pri rozhodovaní riadil.
K námietke žalobcu, že neodôvodnené označenie výpovede svedka vypovedajúceho v prospech žalovaného - D. A. za účelovú uviedol: Svedkyňa D. A. pred prvostupňovým správnym orgánom vypovedala, že bola dňa 31.03.2013 na diskotéke s obvineným, keď išli do sály dnu, chytili ho usporiadatelia a obvinili, že rozkopal dvere na WC. Dvere rozkopať nemohol, pretože išli spolu z vonku. To, že svedkyňa bola s obvineným pri vstupe do sály, teda v čase, keď už dvere boli rozkopané ešte neznamená, že k poškodeniu dverí nedošlo, jednoducho v čase spáchania skutku bol obvinený s inou osobou, evidentne s kamarátom, s ktorým hľadal fľašu vodky tak, ako to aj prvostupňový správny orgán uviedol v rámci svojej úvahy.
K námietke absencie previerky výpovedí na mieste, resp. rekonštrukcia žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán disponoval riadnymi svedeckými výpoveďami, teda disponoval priamymi dôkazmi, ktoré boli postačujúce pre zistenie presne a úplne skutočného stavu veci a vykonané dôkazy odôvodnil v súlade s ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku.
K námietke žalobcu, že výrok rozhodnutia o stanovení druhu a výšky sankcie je zmätočný a nepreskúmateľný uviedol, že druh a výška uloženej sankcie je výlučne vecou voľnej úvahy správneho orgánu a keďže voľná úvaha, ktorou sa riadil prvostupňový správny orgán zodpovedala obsahu spisu a bola v súlade so zásadami logického myslenia, žalovaný správny orgán sa s ňou stotožnil. Ak žalobca preukázateľne spôsobil škodu na cudzom majetku vo výške 200 Eur dohliadnuc od faktu, či si poškodený škodu nárokoval, alebo nie, výška pokuty - 110 Eur je ekonomicky únosná, berúc do úvahy opakované komisívne konanie žalobcu.
Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že žalovaný sa nevysporiadal v rámci odvolacieho konania uviedol, že žalovaný správny orgán sa dostatočne vysporiadal s námietkami žalovaného.
Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, vrátane ich postupov v rozsahu danom žalobnými dôvodmi a mal za to, že rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p..
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 50 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou, spreneverou, podvodom, alebo zničením alebo poškodením veci z takéhoto majetku, alebo sa o takéto konanie pokúsi.
Podľa § 50 ods. 2 zák. č. 372/1990 Zb. za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 331 Eur.
Podľa § 12 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.
Podľa § 46 zák. č. 71/1967 Zb. rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
Podľa § 47 ods. 3 v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 59 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.
Podľa § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
Z predloženého administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že Obvodný úrad Žilina, odbor všeobecnej vnútornej správy (ďalej len prvostupňový správny orgán) rozhodnutím č. ObÚ-ZA-OVVS3/ A/2013/13373-10/1070/2BD zo dňa 08.08.2013 rozhodol tak, že G. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX uznal vinným zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb., ktorého sa dopustil tým, že úmyselne spôsobil škodu na cudzom majetku poškodením veci z takého majetku, keď dňa 31.03.2013 v čase okolo 03:30 hod. v Disco klube SWAY v obci Mikšová poškodil počas diskotéky zárubňu dverí do toaliet v oblasti uzamykacieho mechanizmu a to tak, že do dverí kopal, búchal a vylomil zárubňu, čím spoločnosti Lado s.r.o., Prievidza spôsobil škodu vo výške asi 200 Eur. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 372/1990 Zb. v nadväznosti na ust. § 12 ods. 2 a ust. § 50 ods. 2 sa G. L. za spáchaný priestupok uložil pokutu vo výške 110 Eur.
Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu č. ObÚ-ZA-OVVS3/A/2013/13373-10/1070/2BD zo dňa 30.09.2013 žalobca podal odvolanie. V odvolaní namietal, že z vykonaného dokazovania nie je nepochybne zistený skutkový stav a vo veci vykonané dokazovanie nie je postačujúce na objasnenie predmetu konania a uznanie obvineného vinným z úmyselného priestupku.
Prvostupňový správny orgán nepostupoval v zmysle zákona č. 372/1990 Zb.. V ustanovení § 50 zák. č. 372/1990 Zb. sú ustanovené zákonné podmienky spáchania priestupku proti majetku tak, že priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou, spreneverou, podvodom alebo zničením, alebo poškodením veci z takéhoto majetku, alebo sa o takéto konanie pokúsi a súčasne možnosť uloženia pokuty do 331 Eur. V ustanovení § 2 ods. 1 a v ustanovení § 3 zák. č. 372/1990 Zb. je stanovené čo možno považovať za priestupok a z citovaných ustanovení vyplýva, že priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne určené v zákone č. 372/1990 Zb. alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo trestný čin, pričom na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. Prvostupňový správny orgán si nedovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, nezistil vo veci skutočný stav, nekonal v súčinnosti s účastníkom konania, rozhodnutie nebolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a neobsahuje zákonom predpísané náležitosti a teda rozhodnutie správneho orgánu nie je vydané v súlade s hmotnoprávnym, ako aj procesnoprávnym predpisom, a preto je potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť pre jeho nezákonnosť a nedostatok dôkazov.
Na základe odvolania žalobcu rozhodoval Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát všeobecnej vnútornej správy rozhodnutím č. OÚ-ZA-OOP1-2013/00069/HRI zo dňa 11.11.2013 tak, že:
Podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku sa rozhodnutie Obvodného úradu Žilina, odboru všeobecnej vnútornej správy číslo: ObÚ-ZA-OVVS3/A/2013/13373-10/1070/2BD, zo dňa 08.08.2013 mení nasledovne:
vo výroku rozhodnutia o vine obvineného G. L. sa za: zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov vkladá „(ďalej len cit. zák.)“
vo výroku rozhodnutia o stanovení druhu a výšky sankcie obvineného G. L. sa za slová: podľa ust. §11 ods. 1 písm. b) cit. zák., v nadväznosti na ust. § 12, vypúšťa ods. 2 a vkladá „ods. 1 cit, zák.“ a takisto za: ust. § 50 ods. 2 sa vkladá „cit, zák.“.
v odôvodnení rozhodnutia, sa v 6. odstavci v prvej vete vypúšťa G. a vkladá „G.“.
Rozhodnutie Obvodného úradu Žilina, odboru všeobecnej vnútornej správy číslo: ObÚ-ZA-OVVS3/ A/2013/13373-10/1070/2BD, zo dňa 08.08.2013 sa v ostatnej časti ponecháva v platnosti.
V odôvodnení žalovaný uviedol, že sa stotožňuje s názorom prvostupňového správneho orgánu, ktorý prihliadal len na argumentáciu poškodeného a svedkov zabezpečených poškodeným. V prvostupňovom rozhodnutí správny orgán uviedol všetky skutočnosti, ktoré bral do úvahy a takisto uviedol analýzu tejto svojej úvahy, že skutkový stav mal preukázaný svedeckými výpoveďami G. E., C. L. a C. E., ktorí nezávisle na sebe, takmer identicky popísali incident zo dňa 31.03.2013, keď došlo k poškodeniu dverí na toaletách obvineným. Správny orgán spochybnil výpoveď obvineného, ktorý pred policajným orgánom tvrdil, že na diskotéke bol spoločne s kamarátom, hľadali fľašu vodky a pred správnymi orgánom tvrdil, že prišiel zvonku s D. A., ktorá pred správnym orgánom vypovedala, že bola dňa 31.03.2013 na diskotéke s obvineným, keď išli do sály dnu, chytili ho usporiadatelia a obvinili, že rozkopal dvere na WC. Dvere rozkopať nemohol, pretože išli spolu z vonku. To, že svedkyňa bola s obvineným pri vstupe do sály, teda v čase, keď už dvere boli rozkopané, ale neznamená, že k poškodeniu dverí nedošlo, jednoducho v čase spáchania skutku bol obvinený s inou osobu, evidentne s kamarátom, s ktorým hľadali fľašu vodky tak, ako to aj prvostupňový správny orgán uviedol v rámci svojej úvahy.
V závere odôvodnenia uviedol, že zásada materiálnej pravdy nemá charakter absolútny, to znamená, že správne orgány nemajú povinnosť zistiť všetku a absolútnu pravdu, ale stav veci je potrebné zistiť iba spoľahlivo, teda tak, aby bolo možné riadne, včas a spravodlivo rozhodnúť. Ide o kompromis medzi striktným chápaním absolútnej pravdy a ďalšími zásadami, ktoré má správny orgán dodržiavať, napr. primeranosť konania z hľadiska časového, primeranosť konania z hľadiska ekonomického.
V odôvodnení ďalej vo vzťahu k výške uloženej pokuty uviedol, že je potrebné vychádzať zo základných rovín pôsobenia sankcie individuálnej aj generálnej, pričom v preskúmavanej veci podľa názoru žalovaného bola pokuta uložená v primeranej výške vo vzťahu k spáchanému priestupku, jeho dôsledkom a ekonomickej situácii obvineného. Výšku pokuty je nutné diferencovať a individualizovať, čo vyplýva aj z § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch, pričom pokutu uloženú vo výške 110 Eur, t.j. v spodnej hranici zákonom stanovenej považoval odvolací orgán za primeranú.
Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. z dôvodu, že výrok rozhodnutia je zmätočný a v rozpore s konštantnou judikatúrou súdov v správnom súdnictve a to z nasledovných dôvodov:
Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy SR, v jej medziach a rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Princíp legality (zákonnosti) zakotvený v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR znamená, že viazanosť štátu právom sa musí uplatňovať jednak v oblasti viazanosti štátnou ústavou, ústavnými zákonmi a zákonmi, ako aj v oblastiach ich vykonávania orgánmi štátnej správy, ktoré musia zásadne postupovať len na základe zákonov a v ich medziach.
Zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov v ustanovení § 47 ods. 2 vymedzuje obsahové náležitosti výrokovej časti rozhodnutia správneho orgánu.
V ustanovení § 59 Správneho poriadku je vymedzený postup odvolacieho orgánu. Výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia a musí byť preto určité a konkrétne, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom konania. Túto zásadu preto musí rešpektovať aj odvolací orgán a to najmä v prípade, ak mení rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.
Vykonaná zmena rozhodnutia žalovaným, keď upravil svojím rozhodnutím text prvostupňového správneho rozhodnutia tým, že vo výroku rozhodnutia v predmetnej veci zmenil podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku prvostupňové rozhodnutie tak, že príslušnú časť výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa nahradil textom iného znenia, postupoval potom žalovaný v odvolacom konaní výslovne v rozpore so zákonom.
Uvedená skutočnosť, keď žalovaný v odvolacom konaní zmenil text výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia je vnímaná v zmysle ustálenej súdnej praxe v oblasti správneho súdnictva ako nezákonná, preto takáto zmena výroku prvostupňového rozhodnutia, ako bola vykonaná v odvolacom konaní spôsobila potom nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Žalovaný, ako orgán konajúci v odvolacom konaní môže konať iba vo vlastnom mene a že príslušnou zmenou prvostupňového rozhodnutia môže, a ak chce zmeniť, musí ako odvolací správny orgán nahrádzať rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, avšak nemôže ako odvolací orgán konať v mene prvostupňového správneho orgánu a nevyplýva mu ani zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu právomoc nejakým spôsobom vylepšovať, prípadne upravovať svojím rozhodnutím výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktorý považuje za chybný alebo nesprávny. Zmena prvostupňového správneho rozhodnutia, ktorú vykonal žalovaný má skôr povahu odstránenia vád vo výrokovej časti prvostupňového správneho rozhodnutia, než jej zmenu v zmysle ust. § 59 Správneho poriadku.
Z pojmového hľadiska pod zmenou rozhodnutia je potrebné rozumieť stav, keď vec, ktorá je predmetom konania odvolací orgán, resp. rozkladový orgán, rozhodne inak ako orgán prvého stupňa.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť z procesných dôvodov (§ 250j ods. 2 písm. e) O.s.p.) a preto sa žalobnými dôvodmi nezaoberal.
Žalobca bol v konaní úspešným účastníkom konania, preto má pri aplikácii ust. § 250k ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania. Tieto si uplatnil prostredníctvom právneho zástupcu v žalobe zo dňa 21.01.2014 tak, že žiadal nahradiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Právny zástupca žalobcu na výzvu súdu zo dňa 05.03.2014, doručenú mu dňa 25.03.2014, aby predložil vyčíslenie výšky náhrady trov konania, nereagoval. Vzhľadom na to priznal súd žalobcovi v zmysle § 151 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia, a to zaplatený súdny poplatok zo žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy vo výške 35 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave písomne v dvoch vyhotoveniach.