Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (32)Rozsudok_10C-22-2014.pdf
PDF · 93.08 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/22/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu CEE COLLECT FUND 1 LTD, so sídlom Agiou Nikolaou, 67-69, 1st floor, Flat/Office 103, Egkomi, 2408 Nikózia, Cyprus, zastúpeného splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom v Martine, Jilemnického 4012/30, IČO: 36 715 352, proti žalovanej U. R., U.. XX. X. XXXX, F. R. M. D. XXX, o zaplatenie 878,20 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žaloba s a z a m i e t a .
Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 14. 1. 2014, sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia 878,20 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 878,20 eura od 7. 1. 2014 do zaplatenia, ako ak náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že dňa 25. 7. 2005 uzatvorila žalovaná so Všeobecnou úverovou bankou, a. s. zmluvu, predmetom ktorej bolo, okrem iného, aj poskytnutie povoleného prečerpania k bežnému účtu. Prehľad čerpaní úveru vyplýva z výpisu z účtu. Povolené prečerpanie bolo poskytnuté takým spôsobom, že banka sa zaviazala realizovať platobné príkazy žalovanej aj vtedy, ak nebude existovať pohľadávka žalovanej voči banke, ktorá vznikne v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech jej účtu. Žalovaná sa zaviazala splácať povolené prečerpanie formou započítania pohľadávky banky voči pohľadávke žalovanej z jej účtu. Žalovaná využila možnosť prečerpania bežného účtu, avšak záväzok zo zmluvy na vrátenie povoleného prečerpania riadne a včas nesplnila. Ku dňu 23. 8. 2012 predstavovala pohľadávka banky voči žalovanej 878,20 eura. Žalovaná suma predstavuje dlžnú istinu.
V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 4. 6. 2014, žalobca uviedol, že predmetom konania je nárok na zaplatenie zostatku istiny vo výške 878,20 eura, teda žalovaná suma neobsahuje žiadne poplatky, ani zmluvné pokuty.
V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 20. 6. 2014, žalobca uviedol, že k zrušeniu účtu žalovanej došlo dňa 4. 5. 2012.
V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd vykonal súdne pojednávanie v neprítomnosti žalobcu, jeho splnomocneného zástupcu a žalovanej. Splnomocnenému zástupcovi žalobcu bolo predvolanie na súdne pojednávanie riadne a včas doručené, pričom svoju neúčasť
ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti konania a súhlasil s vykonaním súdneho pojednávania v jeho neprítomnosti, ako aj v neprítomnosti žalobcu. Žalovaná vzala termín súdneho pojednávania na vedomie na predchádzajúcom súdnom pojednávaní, pričom svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila včas a dôležitými dôvodmi. Súd preto vo veci konal a rozhodol v ich neprítomnosti, prihliadajúc na obsah spisu a vykonané dôkazy.
Žalovaná pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedla, že mala s VÚB bankou dojednané povolenie prečerpania na bežnom účte vo výške 20.000 Sk, prostriedky aj čerpala. Nevedela uviesť, dokedy mala bežný účet vedený a či jej bolo doručené oznámenie o zrušení účtu. Výhrady voči žalovanej sume nemala. Na rodičovskej dovolenke bola do roku 2012, od decembra 2013 do februára 2014 pracovala v Nemecku ako opatrovateľka, potom bola práceneschopná. Má vybavenú prácu do Nemecka. Momentálne nemá žiadny príjem. Má jedno dieťa, otec si naň vyživovaciu povinnosť neplní. Býva s otcom, sestrou, švagrom a ich dieťaťom. Na bývanie momentálne neprispieva, keďže nemá z čoho. Majetok nevlastní.
Okrem výsluchu žalovanej súd vykonal vo veci dokazovanie aj listinnými dôkazmi, a to zmluvou o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu, prehľadom histórie transakcií na bežnom účte žalovanej, výzvou na úhradu dlžnej sumy, oznámením o postúpení pohľadávky, všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a. s. pre depozitné produkty, zmluvou o postúpení pohľadávok, cenníkom VÚB banky, žiadosťou o poskytnutie kontokorentného úveru - flexikreditu, oznámením o nastavení kontokorentného úveru, potvrdením o poskytnutí flexikreditu, potvrdením o poskytnutí flexidebetu, žiadosťou o navýšenie flexidebetu, zistiac nasledovný skutkový stav:
Všeobecná úverová banka, a. s. a žalovaná uzatvorili dňa 25. 7. 2005 zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu, predmetom ktorej bola transformácia pôvodného bežného účtu, otvorenie a vedenie bežného účtu a poskytovanie produktov a služieb flexiúčtu, vrátane povoleného prečerpania na účte v prípade splnenia podmienok stanovených VÚB, a. s.. Dňa 30. 8. 2005 požiadala žalovaná banku o kontokorentný úver-flexikredit vo výške 10.000 Sk. Dňa 30. 8. 2005 banka potvrdila poskytnutie flexikreditu vo výške 10.000 Sk. Dňa 16. 10. 2006 požiadala žalovaná banku o navýšenie kontokorentného úveru - flexidebetu o 10.000 Sk na 20.000 Sk. Banka dňa 16. 10. 2006 potvrdila poskytnutie kontokorentného úveru - flexidebetu vo výške 20.000 Sk.
Podľa prehľadu histórie transakcií na bežnom účte žalovanej bol posledný krát zaúčtovaný poplatok za vedenie konta flexiúčet na ťarchu účtu žalovanej dňa 30. 4. 2009, ku ktorému predstavoval zostatok na účte -689,03 eura, následne boli na účet vykonané dva vklady a ku dňu 8. 10. 2009 bol zostatok na účte -499,03 eura. Dňa 4. 5. 2012 bola zaúčtovaná na ťarchu účtu žalovanej položka vo výške 379,17 eura, a to debetný úrok a dňa 22. 8. 2012 posledná položka vo výške 65,86 eura, a to debtný úrok.
Všeobecná úverová banka, a. s. ako postupca a žalobca ako postupník uzatvorili dňa 14. 8. 2012 zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej, okrem iného, bolo aj postúpenie žalovanej pohľadávky. VÚB, a. s. dňa 23. 8. 2012 oznámila žalovanej postúpenie žalovanej pohľadávky.
Žalobca výzvou zo dňa 23. 8. 2012 vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy vo výške 944,67 eura.
Podľa čl. 4.4.1 Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a. s. pre depozitné produkty, VÚB, a. s. je oprávnená na základe stanovených kritérií, ktoré závisia najmä od kreditných obratov realizovaných klientom na bežnom účte a pravidelnosti realizovania kreditných obratov na účtoch, zriadiť k bežnému účtu povolené prečerpanie. Povolené prečerpanie sa poskytuje na dobu trvania zmluvy o bežnom účte, ku ktorému sa povolené prečerpanie zriaďuje.
Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o bežnom účte ( § 708).
Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 25 ods. l zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v ods. 2 neustanovuje inak.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31. 12. 2007 (ďalej len „zákon o SÚ“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b) zákona o SÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 1 ods. 3 zákona o SÚ v znení účinnom do 31. 12. 2008, zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.zákon sa ďalej nevzťahuje na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanú žalobu žalobcu zamietol, nakoľko mal preukázané premlčanie žalovaného nároku. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na základe zmluvy o bežnom účte Všeobecná úverová banka, a. s. žalovanej viedla bežný účet. V zmluve bola dojednaná možnosť poskytnutia úveru formou povoleného prečerpania zostatku na účte. Na základe návrhu žalovanej zo dňa 30. 8. 2005, akceptovaného bankou dňa 30. 8. 2005, bol žalovanej
poskytnutý úver formou povoleného prečerpania na bežnom účte vo výške 10.000 Sk, ktorý bol na základe návrhu žalovanej zo dňa 16. 10. 2006, akceptovaného bankou dňa 16. 10. 2006, navýšený na 20.000 Sk. Nakoľko zmluva medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy o poskytnutí úveru formou povoleného prečerpania sa jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Z predloženého výpisu z účtu žalovanej u právneho predchodcu žalobcu mal súd preukázané, že posledný krát bol poplatok za vedenie účtu zaúčtovaný na ťarchu účtu žalovanej dňa 30. 4. 2009, kedy bol zostatok účtu -689,03 eura. Posledný vklad na účet bol vykonaný dňa 8. 10. 2009. Uvedený deň súd ustálil ako deň uzavretia účtu. Od uvedeného dátumu žiadne transakcie na účte žalovanej vykonávané neboli, neboli účtované poplatky za vedenie účtu a až dňa 4. 5. 2012 a následne dňa 22. 8. 2012 boli zaúčtované položky „debetný úrok“. Žalobca v doplnení žaloby tvrdil, že dňa 4. 5. 2012 došlo k zrušeniu účtu, uvedené tvrdenie však ničím nepreukázal. Od 30. 4. 2009 právny predchodca žalobcu žalovanej už neúčtoval poplatok za vedenie bežného účtu, na účte bola vykonaná posledná transakcia dňa 8. 10. 2009, nie je preto preukázané tvrdenie žalobcu o trvaní zmluvného vzťahu po uvedenom dátume. Nakoľko už v roku 2009 bol na účte žalovanej vykazovaný záporný zostatok a neboli vykonané žiadne transakcie, súd mal za to, že právny predchodca žalobcu mohol vykonať úkony smerujúce k vymáhaniu nároku na zaplatenie poskytnutého povoleného prečerpania, zvlášť keď povolené prečerpanie, v zmysle všeobecných obchodných podmienok, bolo poskytnuté na dobu trvania zmluvy o bežnom účte. Preto je nepochybné, že v čase podania žaloby na súde už bol nárok premlčaný, keďže uplynula 3 ročná premlčacia doba, ktorá začala plynúť dňom nasledujúcim po vykonaní poslednej transakcie na účte, t. j. dňom 9. 10. 2009. Podľa zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, je súd povinný od 1. 5. 2014 ex offo prihliadať na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania. Súd preto, vzhľadom na skutočnosť, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol spotrebiteľský právny vzťah, skúmal možnosť premlčania žalovaného nároku a k tomuto prihliadal pri rozhodovaní. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd preukázané, že v čase podania žaloby už uplynula 3 ročná premlčacia doba a žalovaná suma, ktorá podľa tvrdení žalobcu je čistou istinou, bola premlčaná. Už len okrajom súd poukazuje na rozpor tvrdení žalobcu s predloženými listinnými dôkazmi, keďže žalobca v podanej žalobe tvrdil, že žalovaná suma predstavuje len istinu vo výške 878,20 eura, pričom z histórie transakcií na účte je nepochybné, že súčasťou uvedenej sumy je aj úrok, ktorý bol zúčtovávaný na ťarchu účtu žalovanej, naposledy ku dňu 22. 8. 2012 vo výške 65,86 eura. V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na to, že podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch je obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Nakoľko tento v zmluve absentoval, považoval sa poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Súd mal za to, že na zmluvný vzťah právneho predchodcu žalobcu a žalovanej sa vzťahoval zákon o spotrebiteľských úveroch, nakoľko sa jednalo o úver poskytnutý formou povoleného prečerpania na bežnom účte na kreditnú kartu, čo vyplynulo z predloženého výpisu z účtu. Preto veriteľovi neprislúchalo právo na platenie úroku za poskytnutý úver.
Keďže súd nepriznal žalobcovi uplatnenú sumu, neprislúchalo mu ani príslušenstvo, a to úroky z omeškania.
Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní mal súd preukázanú zo zmluvy o postúpení pohľadávky, uzavretej dňa 14. 8. 2012 medzi žalobcom a VÚB, a. s., ako aj z oznámenia o postúpení pohľadávky, z ktorých vyplýva aj postúpenie žalovanej pohľadávky.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Nakoľko v konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, vzniklo jej právo na náhradu trov konania. Keďže žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila, súd jej náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.