Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/37/2013

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: T and B, s.r.o., so sídlom Boženy Nemcovej 1, Vranov nad Topľou, 093 01, IČO: 36 445 045, právne zastúpeného spoločnosťou AK NOVIKMEC, s.r.o., Advokátska kancelária Vranov nad Topľou, so sídlom Rázusova 125, Vranov nad Topľou, 093 01, IČO: 36 868 701, proti žalovanému: R. B., s miestom podnikania L. nad B., XXX XX, X. XXXX, IČ: 44 265 158, právne zastúpenému advokátom JUDr. Jurajom Kusom, so sídlom v Michalovciach, Námestie osloboditeľov č. 10, o zaplatenie 3.588,40 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. -139 zo dňa 4.4.2013, takto :

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok v jeho napadnutej zaväzujúcej časti vo veci samej, ako aj vo výroku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi (v ďalšom texte žalovaný - ) povinnosť zaplatiť navrhovateľovi (v ďalšom texte žalobca - ) sumu 2.358, eur s 8, % ročným úrokom z omeškania od 26.7.2012 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že faktúrou č. 12135 zo dňa 15.7.2012 žalobca vyúčtoval žalovanému prenájom priestorov a dataprojektora za obdobie od januára do júna 2012, a to za prenájom priestorov sumu 2.358,40 eur a za prenájom dataprojektora 1.230,- eur. Prílohou faktúry bol rozpis užívania priestorov hotela Patriot a dataprojektoru za jednotlivé mesiace v období od januára do júna 2012. Podľa cenníka prenájmu priestorov na rok 2011 a 2012, predstavuje nájom malého kongresu na hodinu 20,- eur a nájom salónika za hodinu 16,60 eur. Prenosný dataprojektor bol prenajímaný za čiastku 30,- eur a dataprojektor s audiotechnikou za sumu 40,- eur. Medzi žalobcom a žalovaným ako podnikateľskými subjektmi nebola uzatvorená žiadna zmluva o nájme nebytových priestorov, ktorá by oprávňovala žalobcu k fakturovaniu nájomného. Bolo jednoznačne potvrdené, že žalovaný užíval priestory patriace žalobcovi a za užívanie neplatil žiadnu čiastku. V týchto priestoroch žalovaný vykonával podnikateľskú činnosť. Tieto skutočnosti uviedol samotný žalovaný a rozsah užívania priestorov dosvedčujú aj zápisy v knihe zákaziek, v ktorej je presne zaznamenaný deň, kedy žalovaný priestor užíval a časové rozpätie. Dohoda o bezodplatnom užívaní priestorov žalovaným nebola preukázaná. Konateľ žalobcu takúto dohodu poprel a výpovede svedkov, ktorí sú v príbuzenskom a priateľskom pomere so žalovaným, súd nepovažoval za také nehodnoverné dôkazy, na základe ktorých by uveril tvrdeniam žalovaného. Svedkyňa S. B. ako matka žalovaného a bývalá manželka konateľa žalobcu potvrdila, že keď syn svedkyne rozbiehal podnikateľskú činnosť, jej bývalý manžel sa rozhodol, že ho v tom podporí a umožní mu priestory hotela užívať bezplatne. Trval na tom, aby určité veci, napr. káva, voda a iné občerstvenie boli finančne uhrádzané. Asi 4 - 5 rokov to takto aj fungovalo. Koncom mesiaca februára 2012 sa rodinné vzťahy narušili a svedkyňa odišla zo spoločnej domácnosti od konateľa žalobcu. Následne sa vzťahy veľmi zhoršili. Keď sa žalovaný postavil na stranu svojej matky, narušili sa aj vzájomné vzťahy žalovaného a konateľa žalobcu. O zúčtovaní prenájmu rozhodoval vždy konateľ žalobcu. Bez

jeho vedomia sa v spoločnosti nič neudialo. Sám konateľ žalobcu vydal nariadenie, že za prenájom priestoru sa žalovanému nemá účtovať žiadna finančná čiastka. Svedkyňa O. P., ktorá bola zamestnaná u žalobcu ako manažérka reštaurácie a hotela a ktorej pracovný pomer bol ukončený koncom marca 2012 uviedla, že už pri nástupe do zamestnania bola upozornená, že žalovaný realizuje v priestoroch hotela nepravidelne školenia a za prenájom priestorov neplatí žiadnu finančnú čiastku. Podľa súdu žalovaný užíval priestory patriace žalobcovi v období od januára do júna 2012 bez právneho dôvodu, teda sa na jeho úkor obohatil a je povinný obohatenie vydať. Výška obohatenia zodpovedá cene za prenájom priestorov stanovenej žalobcom v oficiálnom cenníku prístupnom na recepcii hotela a aj na internetovej stránke hotela. Podľa záznamov v knihe zákaziek je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie v celkovej výške 2.358,40 eur. Návrh v časti požadovanej sumy 1.230,- eur za prenájom dataprojektoru súd zamietol. Žalobca svoje tvrdenie o tom, že žalovaný spolu s užívaním priestorov užíval aj dataprojektor patriaci žalobcovi ničím nepodložil. Žalovaný preukázal, že sám vlastní dataprojektor, ktorý na účely svojho podnikania využíval. Žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie žalovanej sumy faktúrou zo dňa 15.7.2012 splatnou 25.7.2012. Keďže žalovaný svoj záväzok neuhradil, dostal sa do omeškania a je povinný zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania z dlžnej sumy 2.358,40 eur vo výške 8,75 % ročne (8 % + 0,75 % základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania), odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry do zaplatenia.

Posledným výrokom rozsudku bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 32 % z celkových trov konania. Súd tak rozhodol podľa a . Žalobca mal vo veci úspech vo výške 66 %, preto mu súd po odpočítaní úspechu žalovaného vo výške 34 % priznal náhradu trov konania vo výške 32 % (66 - 34 = 32). Po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej bude o konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodnuté samostatným uznesením.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Napadol ním výrok, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.358,40 eur s prísl. a tiež výrok o náhrade trov konania. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že súd opiera rozsudok o ust. , , ktorý hovorí o bezdôvodnom obohatení. Zo žalobného návrhu, ani z písomných a ústnych prednesov žalobcu nikde nevyplýva, že žalobca sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia. Súd je predsa viazaný žalobným návrhom a nemôže svojvoľne rozhodovať o inom návrhu, než je predmet konania. Súd sa dostáva do vlastných rozporov, lebo na jednej strane priznáva, že medzi žalobcom a žalovaným nebola uzatvorená žiadna zmluva o nájme nebytových priestorov, ktorá by oprávňovala žalobcu k fakturovaniu nájomného a na druhej strane tvrdí, že žalovaný užíval priestory hotela bez právneho dôvodu, čím sa údajne obohatil na jeho úkor. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný je synom konateľa žalobcu. Medzi žalovaným a jeho rodičmi, t. j. L. B., S. B. a ich synom R. B. bola uzatvorená ústna dohoda o bezplatnom užívaní uvedených priestorov v hoteli Patriot. Otec žalovaného L. B. je jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti, ktorá je vlastníkom hotela. Matka žalovaného v uvedenom období pracovala ako riaditeľka. Vzťahy medzi rodičmi sa neskôr narušili a následne došlo k ich rozvodu. Žalobou o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu zo dňa 17.7.2012 sa S. B. domáha zrušenia dohody o vyporiadaní BSM. Tieto listinné dôkazy preukazujú, že vzťahy medzi rodičmi žalovaného sa po rozvode narušili, a to malo za následok podanie žalobného návrhu. Podaným návrhom sa žalobca snaží vytrestať žalovaného, že sa postavil na stranu matky. Žalovaný užíval priestory hotela bezplatne na základe dohody so svojimi rodičmi, t. j. žalobcom ako konateľom a jediným spoločníkom spoločnosti a tiež na základe dohody s matkou, ktorá tam pracovala ako riaditeľka. Uvedený stav trval asi päť rokov. Uvedené skutočnosti boli preukázané nielen výsluchom žalovaného, ale aj výsluchom svedkov, a to S. B. a O. P.. Neobstojí preto tvrdenie súdu, že dohoda o bezplatnom užívaní priestorov žalovaným nebola preukázaná. Menovaní svedkovia pred súdom zložili prísahu, že budú vypovedať pravdu, nič nezamlčia, lebo v opačnom prípade by sa dopustili krivej svedeckej výpovede. Je nelogické, aby si konateľ spoločnosti za päť rokov nevšimol, že jeho syn neplatí za užívanie priestorov v hoteli, v ktorých vykonáva školenia. Obrat nastal až po rozvode s jeho matkou, t. j. po 12.6.2012. Svedkyne S. B. a O. P. sa vyjadrili, že ak si niekto objednal priestor v hoteli, tak objednávka musela byť písomná a riadne podpísaná. V prípade žalovaného žiadnu objednávku na užívanie uvedených priestorov nepodpísal, ani žiadnu cenu so žalobcom nedohodol. Uvedené je dôkazom toho, že medzi žalovaným a jeho rodičmi, vrátane konateľa spoločnosti, bola uzatvorená ústna dohoda o bezplatnom užívaní uvedených priestorov pre účely školenia. V prípade žalovaného nešlo o bezdôvodné obohatenie a žiadnu zo skutkových podstát uvedených v a nemožno uplatniť v tomto prípade. Je potrebné rozlišovať rodinné vzťahy od

vzťahov obchodných. Aj listinné dôkazy, o ktoré žalobca opiera svoj návrh, vyznievajú v prospech žalovaného. Prílohou žaloby je faktúra č. 12135, ktorou je vyúčtovaný prenájom priestorov. Zmluva o nájme nebytových priestorov medzi účastníkmi nikdy nebola uzatvorená. Keďže účastníci konania sú v príbuzenskom pomere (otec a syn), je potrebné poukázať na ust. (rozpor s dobrými mravmi). Bolo by v rozpore s dobrými mravmi, ak by súd žalovaného zaviazal na plnenie, t. j. na zaplatenie sumy za užívanie priestorov, ktoré užíval bezplatne na základe ústnej dohody rodičov, t. j. v prvom rade na návrh žalobcu, ktorým mu takýmto spôsobom chcel pomôcť v podnikaní. Napadnutý rozsudok nedáva odpoveď na právnu podstatu veci, vykazuje prvky arbitrárnosti, svojvoľnosti a nezákonnosti. Je nepresvedčivý a vzbudzuje pochybnosti.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení navrhol napadnutú časť rozsudku potvrdiť a priznať žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 130,87 eur. Podľa jeho názoru je dôležitá právna stránka veci, preto najprv sa považuje za potrebné vyjadriť k žalovaným prezentovanej citovej otázke, ktorú žalovaný podáva takmer ako hlavný dôkaz. L. B., konateľ spoločnosti, nie je biologickým otcom ani jedného z detí S. B.. Meno si obe deti zmenili dobrovoľne v plnoletosti. Uplatnený nárok na zaplatenie nie je žiadne vytrestanie žalovaného, že sa postavil na stranu matky po rozvode. Vzťahy boli narušené už niekoľko rokov spätne. Práve po rozvode s matkou žalovaného, S. B., ktorá pre žalobcu vykonávala funkciu riaditeľky, boli zistené viaceré nezrovnalosti v evidencii a účtovaní, medzi nimi aj údajné bezplatné užívanie priestorov a služieb hotela žalovaným. Rozsudok o rozvode manželstva a žaloba o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu - dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 17.7.2012 sú irelevantné, nakoľko nesúvisia s meritom veci. Žalobca si uplatňuje nárok na zaplatenie za služby - prenájom priestorov a prenájom dataprojektoru, ktoré žalovaný využil. Nejedná sa o nájom priestorov v zmysle zákona o nájme a prenájme nebytových priestorov, ale o poskytnutie doplnkových služieb hotela. Vlastníkom hotela je spoločnosť T and B, s.r.o., ktorá je samostatným daňovým subjektom a je povinnosť tejto spoločnosti za užívanie priestorov odplatu zúčtovať. Svedkovia nepreukázali skutočnosti tvrdené žalovaným. Výpoveď S. B. možno považovať za účelovú. Je prispôsobená tvrdeniam žalovaného a je v priamom rozpore s výpoveďou konateľa žalobcu. Jej výpoveď nesúhlasí ani s výpoveďou druhej svedkyne - O. P., ktorá pracovala u žalobcu na pozícii manažérky hotela a reštaurácie. Tá uviedla, že to, že sa školenia R. B. nezučtovávajú, jej povedala B.. Síce tvrdila, že klientom podpísaná objednávka bola vždy prílohou faktúry, ale na otázku, či aj jemu osobne dávali podpisovať objednávky, už nevedela odpovedať, či bola aj následne podpísaná. Stala sa tak z dôvodu, že pre pracovnú vyťaženosť objednávky robil len telefonicky, prípadne e-mailom. K tvrdeniu, že súd rozhodol o inom návrhu, než sa žalobca domáhal, poukázal žalovaný na Nález Ústavného súdu SR z 10.3.2011. Žalobca nemá povinnosť uviesť právnu kvalifikáciu uplatneného nároku, je povinný iba pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti, z ktorých nárok vyvodzuje. Je povinnosťou súdu uplatnený nárok preskúmať zo všetkých právnych hľadísk, ktoré je možné na skutočnosti tvrdené žalobcom vzťahovať.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok bez zopakovania či doplňovania dokazovania vykonaného prvostupňovým súdom na odvolacom pojednávaní. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným prvostupňovým súdom (, , , a ). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( , ). Podaným odvolaním nebol dotknutý výrok rozsudku, ktorým bola žaloba zamietnutá. V tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť a tak ho nebolo možné v rámci odvolacieho konania preskúmavať.

Po takomto preskúmaní napadnutej časti rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a v tejto súvislosti aj nedostatočne zistil skutkový stav veci.

Medzi účastníkmi nie je sporné, že žalovaný užíval na svoje podnikateľské účely priestory v hoteli Patriot, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Žalobca ako vlastník tejto nehnuteľnosti je oprávnený túto vec držať, užívať, požívať z nej úžitky a nakladať s ňou. V rámci realizácie obsahu tohto svojho vlastníckeho práva môže prenechať do užívania celú alebo časť veci inej osobe. Takéto dočasné užívanie môže mať charakter priateľskej, susedskej či spoločenskej

úsluhy, ktorá nemá spravidla povahu občiansko-právneho vypožičania veci, lebo strany sa nechcú viazať právne, ale len spoločensky. Preto z takéhoto užívania právne následky nevznikajú. Medzi takéto úsluhy je spravidla treba zaradiť aj užívanie veci členmi rodiny vlastníka veci. Na jeho roveň je treba postaviť aj užívanie veci členmi rodiny jediného konateľa a spoločníka právnickej osoby, ktorá je vlastníkom takejto veci. O takéto užívanie, ktoré nemá charakter občiansko-právneho vypožičania veci, môže ísť len v prípade bežného, obvyklého užívania veci členom rodiny pre vlastnú potrebu, ktoré sa deje so súhlasom vlastníka veci.

O takéto užívanie veci sa už nejedná v prípade, pokiaľ člen rodiny, hoci so súhlasom vlastníka veci, užíva vec či jej časť na podnikateľské účely. V takom prípade je takto vzniknutý právny vzťah možné právne hodnotiť ako zmluvu o výpožičke v zmysle . Predmetom vypožičania môže byť aj nehnuteľnosť. Zákon neobmedzuje predmet výpožičky na hnuteľnosti, a preto možno jeho ustanovenia o výpožičke aplikovať aj na bezodplatné prenechanie nehnuteľnosti na užívanie po dohodnutú dobu. Zmluva, ktorej obsahom je prenechanie nehnuteľnosti na dočasné užívanie, je zmluvou o výpožičke (uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 31.3.2005 sp. zn. ). Pojmovým znakom zmluvy o výpožičke je jej bezodplatnosť. V opačnom prípade by išlo o nájom veci ( a násl. ). Zo zmluvy o výpožičke musí ďalej vyplývať, že užívanie vypožičanej veci je iba dočasné. Doba užívania môže vyplývať zo zmluvy, ale môže byť daná účelom, na ktorý má byť vec použitá. Vznik vypožičania predpokladá dohodu strán. Dohoda musí obsahovať vôľu strán, aby jedna strana prenechala vec na dočasné bezodplatné užívanie druhej strane. Musí sa jednať o dočasný právny vzťah. Na platnosť zmluvy o výpožičke zákon nepredpisuje osobitnú formu. Podmienkou platnosti zmluvy o výpožičke nie je, aby požičiavateľ bol vlastníkom veci, ale musí ísť o osobu, ktorá je oprávnená takýmto spôsobom s vecou nakladať (napr. nájomca či zamestnanec, v ktorého pracovnej náplni je uzavretie aj takýchto dohôd). Zánik právneho vzťahu z výpožičky nastáva spravidla uplynutím doby, na ktorú bola výpožička dohodnutá, resp. splnením účelu výpožičky. Inak zaniká právny pomer výpožičky kedykoľvek podľa vôle zmluvných strán.

Zmluva o výpožičke je absolútnou neobchodnou zmluvou a riadi sa ustanoveniami . Pokiaľ ju však uzavreli podnikatelia, je potrebné na ňu aplikovať aj všeobecné ustanovenia o obchodných záväzkových vzťahoch.

Zmluvu o výpožičke je možné teda uzavrieť aj konkludentne (, ). Prejav vôle možno urobiť zásadne akýmkoľvek spôsobom, ktorý vôľu konajúceho robí poznateľnou pre iné osoby. Konkludentné právne úkony sú tzv. nevýslovne urobené právne úkony. Jedná sa o úkony, ktoré sú relatívne za predpokladu, že tento spôsob prejavu nevzbudzuje pochybnosti, akú vôľu chcel dotknutý subjekt prejaviť. Konkludentný prejav možno urobiť predovšetkým použitím takých vyjadrovacích prostriedkov, ktoré v spoločenskom a právnom styku obvykle slúžia na vyjadrenie určitej vôle. Môže byť urobený aj za použitia takých vyjadrovacích prostriedkov, ktoré síce v spoločenskom styku obvykle neslúžia na vyjadrenie určitej vôle, ale z ktorých napriek v danom prípade treba usudzovať na určitú vôľu. Za takýto konkludentne urobený prejav je potrebné považovať napr. prijatie návrhu na uzavretie zmluvy urobené tým, že strana, ktorej je návrh určený, sa podľa neho zachová v lehote určenej navrhovateľom na prijatie návrhu. Nečinnosť alebo mlčanie samo o sebe nemožno považovať za prejav vôle ( druhá veta ). Nečinnosť alebo mlčanie môže mať význam prejavu vôle len vtedy, keď podľa nejakého ustanovenia právnej normy či zmluvy možno považovať alebo aspoň očakávať, že dotknutý subjekt v prípade, ak nemá určitú vôľu, nedostatok tejto vôle prejaví. Nečinnosť alebo mlčanie je prejavom vôle len vtedy, keď je opomenutím aktívneho správania, na ktoré príslušný subjekt je povinný, alebo ktorý možno od neho podľa okolností očakávať.

Vychádzajúc zo skôr uvedených ustanovení, ich výkladu, je možné z doposiaľ vykonaného dokazovania konštatovať, že žalobca prostredníctvom svojho jediného konateľa a spoločníka mal právo vypožičať, resp. prenechať do dočasného užívania žalovanému časť nehnuteľnosti, ktorej je výlučným vlastníkom. Tak isto bolo jeho výlučným právom rozhodnúť, že už takéto bezodplatné užívanie veci neumožní. Pokiaľ však v minulosti prejavil vôľu prenechať vec, či jej časť do dočasného užívania bezodplatne, nemôže dodatočne tento svoj prejav vôle zmeniť a domáhať sa účinne zaplatenia nejakej náhrady, hoci aj vo forme bezdôvodného obohatenia za takéto užívanie veci v minulosti. S takýmto užívaním veci žalovaným v preskúmavanou období sa prvostupňový súd nevyporiadal. Pritom, podľa tvrdenia žalovaného, bol po prvýkrát vyzvaný na zaplatenie ceny takéhoto užívania až dňa 27.6 2012.

Vychádzajúc z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa nie je možné považovať za hodnoverné tvrdenie žalobcu, že konateľ žalobcu sa dozvedel o bezodplatnom užívaní časti priestorov hotela žalovaným až dodatočne po zániku funkcie riaditeľky hotela svedkyňou S. B.. Nakoľko podľa tvrdenia žalovaného a oboch vypočutých svedkýnaich, takýto stav bezodplatného užívania veci trval po obdobie najmenej 2 - 5 rokov, je vylúčené, aby konateľ žalobcu o takomto bezodplatnom užívaní nevedel. Aj v takom prípade sa však je nevyhnutné vyporiadať s tým, či zmluva o výpožičke, prípadne takéto právo bezodplatného užívania, nevzniklo na základe zmluvy, či súhlasu daného riaditeľkou hotela S. B., alebo manažérkou hotela O. P..

Pre aplikáciu ktoréhokoľvek z týchto právnych inštitútov v preskúmavanej veci je však nevyhnutné zistenie, ku ktorému dňu zanikol takýto právny vzťah medzi účastníkmi, nakoľko aj v prípade, že žalovaný nadobudol niektoré z uvedených práv užívania veci, toto právo zaniklo v deň, keď konateľ žalobcu oznámil žalovanému jeho ukončenie. Pretože prvostupňový súd sa nevyporiadal s možnosťou, že medzi účastníkmi vznikol právny vzťah podľa , resp. a násl. , ani s tým, kedy takýto právny vzťah zanikol, musel byť napadnutý rozsudok zrušený a vec sa vracia prvostupňového súdu na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí o veci samej rozhodne prvostupňový súd aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 ( o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.