Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2P-36-2014.pdf
PDF · 75.8 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-2P/36/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín samosudkyňou JUDr. Renátou Kňazúrovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: C., nar. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov: matka - neb. Z., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Z. a otec - P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., maloletá dočasne zverená do starostlivosti G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., dieťa zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo - detašované pracovisko Tvrdošín, v konaní o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
I/ Súd z v e r u j e mal. C., nar. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., ktorý bude vykonávať osobnú starostlivosť o maloletú v rovnakom rozsahu, ako ju vykonávajú rodičia. Zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok môže iba v bežných veciach.
II/ Otec maloletej P., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. C., nar. XX.XX.XXXX sumou 50 EUR mesačne vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám G., nar. XX.XX.XXXX a to počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
III/ Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.03.2014 požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín o zverenie mal. C., nar. XX.XX.XXXX. do pestúnskej starostlivosti G., nar. XX.XX.XXXX. Dňa 06.05.2014 navrhovateľ požiadal o zmenu návrhu na náhradnú osobnú starostlivosť u maloletej, pričom súd na pojednávaní 25.06.2014 takúto zmenu návrhu pripustil.
Tunajší súd predbežným opatrením sp. zn. 2P/8/2014 zo dňa 22.01.2014 zveril mal. C. do starostlivosti G., pričom predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 08.03.2014.
Na pojednávaní dňa 25.06.2014 navrhovateľ zotrval na podanom návrhu a uviedol, že v rodine G. má maloletá vytvorené všetky podmienky na všestranný a harmonický vývoj. G. uviedol, že s návrhom na zverenie mal. C. do jeho osobnej starostlivosti súhlasí. Je jeho neterou a v spoločnej domácnosti v jednom rodinnom dome bývajú prakticky od jej narodenia. Má k nej vybudovaný vrelý vzťah. O maloletú sa dokáže postarať a so starostlivosťou mu pomáhajú aj rodičia, teda starí rodičia C., ktorý s nimi tiež žijú v spoločnej domácnosti. Spolu s nimi ešte býva J., mladšia sestra C.. On je živnostník, slobodný, nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť a príjem má v rozmedzí XXX-XXX EUR mesačne. Jeho zdravotný stav je dobrý, nelieči sa na žiadne vážne ochorenie, ani pravidelne nemusí užívať lieky. Biologický otec mal. C. P. súhlasil so zverením maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti G., nakoľko sa o dieťa nemôže postarať keďže dlhodobo žije v ČR. Jeho príjem je okolo XX.XXX Kč mesačne avšak má vysoké
výdavky a za roky 2012 a 2013 nulové daňové priznanie, preto navrhol určenie výživného v sume 50 EUR mesačne. Kolízny opatrovník so zverením maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti G. súhlasil.
Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len ZoR) ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území SR, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Podľa § 45 ods. 2 ZoR pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.
Podľa § 45 ods. 3 ZoR v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
Podľa § 45 ods. 4 ZoR osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
Podľa § 45 ods. 5 ZoR na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33. Podľa § 45 ods. 6 ZoR rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinností vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh z niektorého rodičov alebo tejto osoby súd.
Podľa § 45 ods. 7 ZoR vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
Podľa § 45 ods. 8 ZoR súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
Podľa § 62 Zákona o rodine ods:
(1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (táto suma sa odvíja od sumy životného minima na nezaopatrené dieťa podľa Zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime). (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 80 zákona o rodine Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny môže poskytovať náhradné výživné na zabezpečenie výživy oprávneného podľa osobitného predpisu.
Podľa § 157 ods. 3 O.s.p. ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov konania alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdali odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu. O trovách konania súd rozhodol v súlade § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, pretože toto konanie sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Účastníci sa po vyhlásení rozsudku práva podať odvolanie voči nemu vzdali.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).