Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (13)Rozsudok_5C-145-2013.pdf
PDF · 113.96 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/145/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci žalobcu: CEE COLLECT FUND 1 LTD, IČO: HE 308237, Agiou Nikolaou 67-69, 1st floor, Flat/Office 103, 2408 Egkomi, Nikózia, Cyprus zast. Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., Jilemnického 30, 036 01 Martin, proti žalovanému: A. F., H.. XX.X.XXXX, C. XXX XX T. Č.. XXX, o zaplatenie sumy 512,61 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 22.4.2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 512,61 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 512,61 eur od 12.4.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že dňa 4.11.2004 uzatvoril žalovaný so Všeobecnou úverovou bankou a.s., ako pôvodným veriteľom (ďalej len „pôvodný veriteľ“) zmluvu, na základe ktorej sa pôvodný veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému spotrebný úver vo výške 1 327,76 eur. Úver bol žalovanému poskytnutý dňa 8.11.2004. Žalovaný podpisom Zmluvy vyslovil súhlas so všeobecnými obchodnými podmienkami pôvodného veriteľa na poskytovanie spotrebných úverov, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Zmluvy. Žalovaný sa Zmluvou zaviazal úver poskytnutý pôvodnému veriteľovi vrátiť späť za podmienok a v lehote v zmluve uvedenej. Zároveň sa žalovaný podpisom Zmluvy zaviazal pôvodnému veriteľovi uhradiť riadne úroky vo výške a za podmienok v nej dohodnutých a uhradiť i poplatok za správu úveru. Pôvodný veriteľ svoj záväzok mu vyplývajúci zo Zmluvy splnil riadne a včas, t.j. žalovanému poskytol úver v dohodnutej výške a v dohodnutom termíne. Nakoľko žalovaný svoj záväzok zo Zmluvy na vrátenie Úveru v dohodnutých splátkach pôvodnému veriteľovi nesplnil riadne a včas, žalobca písomne vyzval žalovaného na splnenie neuhradenej splatnej splátky (ďalej len „Výzva“). Ku dňu 23.08.2012 pôvodný veriteľ evidoval voči žalovanému pohľadávku vo výške 512,61 eur (ďalej len „pohľadávka“). Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi pôvodným veriteľom a žalobcom ako novým veriteľom zo dňa 20.08.2012 (ďalej len „Zmluva o postúpení“) došlo k postúpeniu pohľadávky pôvodného veriteľa voči žalovanému (vrátane jej príslušenstvá) na žalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca k dnešnému dňu eviduje voči žalovanému pohľadávku vo výške istiny v celkovej výške 512,61 eur. Ďalej uviedol, že si uplatňuje aj nárok na zákonné úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy istiny vo výške 512,61 eur od 12.4.2013 až do zaplatenia.
Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami a to Žiadosťou o flexipôžičku, Zmluvou o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 8.11.2004, prehľadom histórie transakcií na úverovom účte č. XXXXXXXXX/XXXX, výzvou k úhrade dlžnej sumy zo dňa 23.8.2012, Oznámením o postúpení
pohľadávky zo dňa 23.8.2012, Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom, písomným vyjadrením žalobcu doručeným súdu dňa 20.3.2014 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
Žiadosťou o flexipôžičku zo dňa 4.11.2004 žalovaný požiadal Všeobecnú úverovú banku a.s. (pôvodný veriteľ) o poskytnutie úveru v celkovej výške 1 327,76 eur ( 40 000,- Sk) s lehotou splatnosti úveru 60 mesiacov.
Pôvodný veriteľ a žalovaný ako žiadateľ a dlžník uzavreli dňa 8.11.2004 Zmluvu číslo XXXXXXXXXXXXXXX v súlade s ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka o poskytnutí spotrebného úveru (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej sa postupca zaviazal, že poskytne žiadateľovi za podmienok dohodnutých v zmluve a vo všeobecných podmienkach peňažné prostriedky ako spotrebný úver a dlžník sa zaviazal, že poskytnuté peňažné prostriedky vráti, zaplatí úroky, zaplatí poplatok za poskytnutie úveru a splní ďalšie záväzky podľa zmluvy. Takto bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1 327,76 eur (40 000,-Sk), s lehotou splatnosti 60 mesiacov, s mesačnou anuitnou splátkou 34,37 eur ( 1 035,42 Sk), pričom dátum splatnosti prvej splátky bol 8.12.2004 a poslednej splátky dňa 8.11.2009. Poplatok za I. upomienku bol dohodnutý vo výške 9,96 eur (300,-Sk), poplatok za každú ďalšiu upomienku vo výške 16,60 eur (500,-Sk), poplatok za vedenie úverového účtu 1,33 eur (40 ,-Sk)/ mesačne.
V zmysle II. bod 2. Zmluvy, dlžník potvrdil, že bol oboznámený so Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB,a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám- občanom, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, s obsahom ktorých súhlasí a ktoré súčasne prevzal spolu s úverovou zmluvou.
Podľa Článku II bod. 1 Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom (ďalej len „VOP“), banka poskytne klientovi spotrebný úver, spravidla na osobný účet klienta vo VÚB, a.s., resp. na účet oprávnenej osoby, v termíne stanovenom v úverovej zmluve po splnení podmienok vyplývajúcich z typu zabezpečenia vyznačeného v úverovej zmluve.
V zmysle Článku III. bod 1. VOP, spotrebné úvery sú úročené spravidla na základe pevnej úrokovej sadzby. Pevná úroková sadzba je určená percentuálnou sadzbou za rok platnou ku dňu schválenie úveru. Výška pevnej úrokovej sadzby sa nemení po celý čas splácania úveru. Výška úrokovej sadzby je spravidla uvedená v úverovej zmluve alebo na výveskách v prevádzkových priestoroch banky.
Podľa Článku III. bod 2. a 4 VOP., v prípade omeškania so splátkami spotrebného úveru sa dlžník zaväzuje zaplatiť úrok z omeškania vo výške + 5% p.a.(za rok) nad rámec úrokovej sadzby uvedený v úverovej zmluve, alebo na výveskách v prevádzkových priestoroch banky a poplatok za odoslanie upomienky vo výške podľa platného cenníka. Dlžník sa zaväzuje platiť počas doby trvania úverového vzťahu poplatok za vedenie účtu v zmysle platného cenníka.
Z Článku IV. bod 1., 2. a 3. VOP vyplýva, že dlžník sa zaväzuje platiť splátky úveru na úverový účet vedený v príslušnej pobočke VÚB, a.s.. Lehota splatnosti spotrebného úveru je uvedená v úverovej zmluve spravidla v mesiacoch. Dlžník je povinný splácať úver vždy ku dňu, ktorý sa číselne zhoduje s dňom prvej splátky uvedenej v úverovej zmluve každého nasledujúceho mesiaca v rámci dohodnutej lehoty splatnosti úveru.
Podľa Článku IV. bod 7. VOP, veriteľ je oprávnený akúkoľvek platbu dlžníka na plnenie peňažného záväzku z úverovej zmluvy započítať najprv na dlžné splatné príslušenstvo záväzku od najstaršej pohľadávky a až potom na dlžnú splatnú istinu od najstaršej pohľadávky a to aj vtedy, ak dlžník pri plnení určí inak.
Z prehľadu histórie transakcií na úverovom účte č. XXXXXXXXX/XXXX majiteľa A. F. súd zistil, že žalovanému bol dňa 8.11.2004 poskytnutý úver vo výške 1 327,76 eur (40 000,-Sk). Na poplatkoch v súvislosti s poskytnutím úveru a vedením úverového účtu pôvodný veriteľ si vyúčtoval celkovo sumu 80,- eur a na poplatkoch za upomienky sumu 159,33 eur. V prospech účtu uhradil sumu 1 442,69 eur. Žalovaným uhradená suma vo výške 815,15 eur bola zaúčtovaná na istinu a suma 512,61 eur na úroky a poplatky.
VÚB a.s. ako postupca listom zo dňa 23.8.2012 adresovaným žalovanému oznámila, že ku dňu 20.8.2012 postúpila svoju pohľadávku z predmetnej zmluvy uzatvorenej medzi ňou ako dlžníčkou a postupcom ako veriteľom na žalobcu a upozornila ho, že momentom doručenia tohto oznámenia je povinný svoje záväzky zo zmluvy plniť výhradne postupníkovi a postupník je voči nemu oprávnený uplatňovať všetky práva veriteľa vyplývajúce zo zmluvy a dokumentov, na základe ktorých bolo poskytnuté zabezpečenie jeho záväzkov zo zmluvy.
Podľa Prílohy č. 2 k Zmluve o postúpení pohľadávok - zoznam postupovaných pohľadávok, postupca na žalobcu postúpil pohľadávku v celkovej výške 1 200,26 eur pozostávajúcej z istiny vo výške 512,61 eur, riadneho úroku vo výške 441,75 eur, úroku z omeškania vo výške 116,44 eur a ostatného príslušenstva a poplatkov v sume 148,38 eur.
Žalobca listom zo dňa 23.8.2012 vyzval žalovaného na uhradenie pohľadávky spolu v sume 1 224,44 eur najneskôr do dňa 12.9.2012.
V písomnom vyjadrení zo dňa 20.3.2014 žalobca uviedol, že pôvodný veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške 40 000,- Sk /1 327,76 eur, žalovaný sa zaviazal uhrádzať poskytnutý úver v dohodnutých mesačných splátkach riadne a včas vo výške 1 035,42 Sk / 34,37 eur, celkový počet splátok bol 60, dátum prvej splátky bol 8.12.2004 a dátum poslednej splátky bol 8.11.2009. Všetky skutočnosti vyplývajú zo Zmluvy o poskytnutí flexipôžičky pod názvom Základné podmienky. Do dňa podania žaloby žalovaný uhradil zo zmluvy spolu sumu 1 318,34 eur, čo vyplýva aj z prehľadu histórie transakcií na úverovom účte, ktorý tvorí prílohu žaloby, z toho na istinu započítal pôvodný veriteľ sumu 818,15 eur. V prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok je uvedená výška pohľadávky, ktorá bola postúpená na žalobcu a to v sume 1 200,28 eur. Z uvedenej strany vyplýva, že predmetom konania je nárok žalobcu len na zaplatenie zostatku nesplatenej istiny vo výške 512,61 eur, t.j. výška úveru 1 327,76 eur mínus na istine uhradených 815,15 eur = 512,61 eur, t.j. žalovaná suma neobsahuje žiadne úroky z omeškania, poplatky či zmluvné pokuty.
Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v rozhodnom období, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Podľa § 23a ods. 1. a 2. zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o úvere, v zmysle ktorej vznikla pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania,
ktorá bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení, ktoré postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.
Ďalej mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluvy o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverových zmlúv a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Nepochybne zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným o flexipôžičke je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
Pri závere o tom, že predmetnú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj keď predmetná zmluva je zmluvou, ktorá vykazujú známky absolútneho obchodu a je potrebné ju posúdiť podľa Obchodného zákonníka, je zároveň zmluvou spotrebiteľskou, a potom normy obchodného práva sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov podľa Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov, ktoré ustanovenia majú prednosť pred aplikáciou Obchodného zákonníka.
V predmetnej veci žalobca uvádza, že žalovaný do dňa podania žaloby uhradil zo zmluvy spolu sumu 1 318,34 eur, čo má byť zrejmé z prehľadu histórie transakcií na úverovom účte, ktorý tvorí prílohu žaloby, pričom na istinu započítal pôvodný veriteľ sumu 815,15 eur.
Z úverového účtu žalovaného je však zrejmé, že tento uhradil žalobcovi celkom sumu 1 442,69 eur, pričom suma 512,61 eur bola započítaná na úhradu poplatkov za vedenie účtu, úhradu poplatkov za upomienky a na úroky a na istinu úveru bola započítaní iba suma 815,15 eur
Z predložených listinných dokladov mal súd teda za preukázané, že žalovaný v prospech žalobcu uhradil finančné prostriedky vo vyššie uvedenej výške a právny predchodca časť týchto uhradených prostriedkov zaúčtoval na vyčíslené poplatky a úroky v zmysle ustanovenia Článku IV. bod 7 Všeobecných obchodných podmienok. Uvedené zmluvné dojednanie umožňovalo veriteľovi použiť uhradenú splátku aj na iný účel ako na splatenie istiny, a to bez ohľadu na vôľu druhej zmluvnej strany, ktorá nemala nijakú možnosť túto zmluvnú podmienku ovplyvniť. To sa v predmetnej veci aj stalo. Uvedené ustanovenie zmluvy má za následok založenie nevyváženého vzťahu veriteľa a dlžníka v otázkach plnenia dlhu spotrebiteľa. Nevyváženosť iba podčiarkuje skutočnosť, že vzťah sa v otázke plnenia stáva pre spotrebiteľa netransparentným a konanie dodávateľa v niektorých prípadoch až nepredvídateľným. Spotrebiteľ má pritom oprávnený záujem na prednostnom splnení istiny. Takáto zmluvná podmienka vo svojej podstate na škodu spotrebiteľa na jednej strane spôsobuje nerešpektovanie vôle spotrebiteľa a jeho oprávnených záujmov a na strane druhej umožňuje dodávateľovi bezvýhradne presadiť jeho ekonomické záujmy v zmluvnom vzťahu, zakladá tým nielen nerovnováhu, ale až hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).
Žalovaný teda vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal žalobcovi splatiť istinu úveru vo výške 1 327,76 eur. Žalovaný v prospech žalobcu realizoval úhrady vo výške 1 442,69 eur. Nakoľko postup žalobcu ohľadom započítania úhrad zo strany žalovaného na príslušenstvo istiny - úroky a poplatky, považoval súd za rozpor z dobrými mravmi, započítal celú uhradenú sumu na dlžnú sumu istiny a teda po takomto započítaní (1 327,76 eur - 1 442,69 eur = - 114,93 eur), žalobcovi nevznikla žiadna pohľadávka na istine. Nakoľko sa žalobca v tomto konaní domáhal iba zaplatenia dlžnej sumy z titulu neuhradenej istiny poskytnutého úveru, súd sa v ďalšom nezaoberal inými nárokmi ( nárokom na úrok z úveru, na poplatky) a nakoľko mal za preukázané, že zo strany žalovaného bola istina úveru splatená v celom rozsahu, žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
Súd poukazuje aj na znenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014 podľa ktorého, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Zákonom č. 102/2014 Z.z. ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bola s ohľadom na potreby aplikačnej praxe jednoznačne ustanovená povinnosť ex offo postupu orgánov dozoru a orgánov posudzujúcich nároky zo spotrebiteľskej zmluvy skúmať a vyhodnocovať prekážky uplatnenia práva predávajúceho
voči spotrebiteľovi. Jednou z takých prekážok je aj uplynutie premlčacej doby na ktorú je súd povinný z úradnej moci v prípade spotrebiteľskej zmluvy prihliadať.
V danej právnej veci na základe zmluvy o flexipôžičke boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky v celkovej výške 1 327,76 eur, pričom žalovaný sa ich zaviazal splatiť formou splátok so splatnosťou poslednej splátky dňa 8.11.2009. Dňom 9.11.2009 právnemu predchodcovi žalobcu vznikol nárok na zaplatenie celej dlžnej sumy a týmto dňom si mohol svoje právo po prvý krát uplatniť súdnou cestou. Dňom 9.11.2009 teda začala plynúť zákonná trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 9.11.2012. Zo strany žalobcu bola žaloba na tunajšom súde podaná až dňa 22.4.2013, teda po uplynutí premlčacej doby a súd by vzhľadom na uvedené aj tak nemohol poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Aj v prípade existencie pohľadávky žalobcu voči žalovanému z uvedeného dôvodu by musel žalobu zamietnuť.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V danej právnej veci súd žalobu v celom rozsahu zamietol. V konaní bol teda úspešný žalovaný a vznikol mu nárok na plnú náhradu trov konania. Nakoľko si žalovaný nárok na náhradu trov konania neuplatnil, zo spisu mu žiadny nárok nevyplýva, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd Vranov nad Topľou (§ 204 ods.1 OSP).
Podľa ust. §-u 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. §-u 205 ods. 2 OSP, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. §-u 205 ods. 3 OSP, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa ust. §-u 251 ods. 1 OSP, Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.