Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13CoKR-4-2014.pdf
PDF · 134.06 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoKR/4/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: TS MOTORY, spol. s r.o., so sídlom ČSA 3/1697, 036 57 Martin, IČO: 31 575 994, proti žalovanému: JUDr. Jaroslavovi Plichtovi, so sídlom kancelárie O. XXXX, XXX XX K. T., správca úpadcu: T.M.W. s.r.o., Pribinova 6, 036 01 Martin, IČO: 31 647 456, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Jozefom Polákom, advokátom, so sídlom O. XXXX, XXX XX K. T., v konaní o určenie prihlásených pohľadávok, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 11Cbi/28/2011-208 zo dňa 24.04.2013, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 11Cbi/28/2011-208 zo dňa 24.04.2013 p o t v r d z u j e.
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Žilina trovy konania vo výške 30,12 Eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Samostatným výrokom vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že viacerými návrhmi samostatne podanými dňa 13.10.2011 žiadal žalobca určiť, že jeho pohľadávky uplatnené v prihláške do konkurzného konania na majetok úpadcu T.M.W. s.r.o., Martin sú nesporné čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia uvedených v prihláške. Uznesením č.k. 11Cbi/28/2011-22 zo dňa 12.07.2012 okresný súd spojil na spoločné konanie veci vedené pod sp. zn. 11Cbi/28/2011, 11Cbi/29/2011, 11Cbi/30/2011 a 11Cbi/31/2011 s tým, že budú ďalej vedené pod sp. zn. 11Cbi/28/2011.
Okresný súd skonštatoval, že keďže v tomto prípade konkurzné konanie začalo ku dňu 08.02.2011, bolo potrebné na úpravu práv a povinností účastníkov použiť ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2011 a aplikoval ust. § 28 ods. 5, § 29 ods. 1, 6, 9, § 30 ods. 1 veta prvá, § 32 ods. 1, 3, 4, 6 zákona č. 7/2005 Z.z. zákon o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom a účinnom do 31.12.2011 (ďalej už len „zákon“).
Ako prvou sa okresný súd zaoberal otázkou dodržania zákonných lehôt. V tomto prípade účinky vyhlásenia konkurzu nastali ku dňu 30.06.2011 a posledným dňom lehoty na podanie prihlášky bol deň 15.08.2011. Žalobca prihlášky podal dňa 11.08.2011 a správca ich poprel dňa 22.08.2011. Posledným dňom lehoty na popieranie pohľadávok bol pritom deň 14.09.2011. Posledným dňom na podanie incidenčnej žaloby bol deň 14.10.2011 a žalobca návrhy na začatie konania podal osobne dňa 13.10.2011. Okresný súd tak konštatoval, že boli dodržané zákonom stanovené lehoty vrátane lehoty určenej pre žalobcu na podanie incidenčnej žaloby.
Z vykonaných dôkazov vyplývalo, že žalobca podanými prihláškami uplatnil v konkurznom konaní voči úpadcovi svoje pohľadávky. Voči všetkým prihláškam pohľadávok správca namietal neuvedenie meny v prihláške a nesprávne označenie úpadcu. Správca ďalej namietal nesprávne označenie veriteľa s poukazom na skutočnosť, že spoločnosť TS MOTORY je v obchodnom registri zapísaná 2-krát a ohľadom jednotlivých prihlášok pohľadávok správca namietal nepreukázanie právneho dôvodu vzniku záväzku.
Čo sa týka námietky správcu ohľadom nepreukázania vzniku prihlásených pohľadávok a nepreukázania ich právneho dôvodu, tieto námietky boli okresným súdom vyhodnotené ako nedôvodné. Žalobca v priebehu súdneho konania súdu predložil listiny, ktorými preukázal vznik všetkých štyroch pohľadávok, ktoré sú predmetom štyroch pôvodne samostatne podaných návrhov na začatie konania. Ohľadom pohľadávky vo výške 7.203,18 Eur, žalobca predloženými listinami preukázal, že na základe zmlúv uzavretých medzi úpadcom a spoločnosťou TS MOTORY, a.s., pristupovala k záväzkom, ktoré mal úpadca voči svojim zamestnancom, resp. voči svojim dodávateľom. Zároveň bolo preukázané, že táto spoločnosť tieto záväzky uhradila, a tým v súlade so zmluvou o pristúpení k záväzkom vznikla pohľadávka preberateľa, teda spoločnosti TS MOTORY, a.s. voči pôvodnému dlžníkovi, teda voči úpadcovi. Následne TS MOTORY, a.s. tieto pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávok postúpila žalobcovi. Žalobca tak preukázal, že je nositeľom pohľadávky vo výške 7.203,18 Eur.
Čo sa týka pohľadávky na sumu 183,23 Eur, rovnako ohľadom tejto pohľadávky žalobca preukázal v súdnom konaní jej vznik a aj to, že je nositeľom tejto pohľadávky vo vzťahu k úpadcovi ako dlžníkovi. Okresný súd uviedol, že z predložených dôkazov vyplývalo, že medzi úpadcom a žalobcom bola uzatvorená zmluva o nájme dopravného prostriedku. Z vykonaných dôkazov, predovšetkým zo svedeckých výpovedí, bolo jednoznačne preukázané, že motorové vozidlo Piaggio, ktoré bolo predmetom tejto zmluvy, používal výlučne úpadca na účely svojej podnikateľskej činnosti. Svedkovia potvrdili, že vozidlo používali výlučne zamestnanci spoločnosti úpadcu, a teda nebolo preukázané tvrdenie žalovaného, že by toto vozidlo používali aj ďalšie spoločnosti, ktoré mali konateľa totožného s konateľom úpadcu. Neobstála preto námietka žalovaného, že úhrada za používanie tohto motorového vozidla vo forme nájomného mala byť rozpočítaná medzi ďalšie spoločnosti. Predmetom prihlásenej pohľadávky je pritom mesiac máj 2011, kde aj z knihy jázd bolo jednoznačne zistiteľné, že v tomto mesiaci vozidlo používali výlučne pracovníci úpadcu na zabezpečenie jeho podnikateľskej činnosti. Žalobca tak preukázal, že je nositeľom pohľadávky v tejto výške voči úpadcovi.
Čo sa týka ďalšej pohľadávky vo výške 4.321,43 Eur, okresný súd uviedol, že z dokladov predložených žalobcom vyplývalo, že žalobca na základe zmluvy pristúpil k záväzku, ktorý mal úpadca voči spoločnosti CS CAPITAL, s.r.o. v tejto výške a podľa predložených dokladov tento záväzok tejto spoločnosti aj uhradil. V súlade s touto zmluvou úhradou záväzku vznikla žalobcovi ako preberateľovi pohľadávka voči pôvodnému dlžníkovi, teda voči úpadcovi. Námietky žalovaného, že sa jednalo len o úhradu preddavkovej faktúry, podľa okresného súdu neobstoja. Je nespochybniteľné, že žalobca tento záväzok úpadcu na základe uzatvorenej zmluvy uhradil a nie je podstatné, či sa jedná o záväzok na základe preddavkovej faktúry alebo na základe inej faktúry, prípadne o záväzok, ktorý by vôbec nebol predmetom fakturácie. Nepochybné bolo, že medzi úpadcom a spoločnosťou CS CAPITAL, s.r.o. bol zmluvný vzťah, na základe ktorého táto spoločnosť dodávala úpadcovi plyn. Úhrada za tento plyn bola predmetom preddavkovej faktúry, ktorú uhradil žalobca, a následne dodávka plynu bola rozúčtovaná ďalšou faktúrou vystavenou spoločnosťou CS CAPITAL, s.r.o.. Žalobca tak preukázal aj vznik tejto pohľadávky, ktorú uplatnil voči úpadcovi.
Poslednou prihlásenou pohľadávkou žalobcu bola pohľadávka vo výške 777 Eur. Ohľadom tejto pohľadávky žalobca preukázal, že si u neho úpadca objednal dodávku rezného oleja, čím medzi úpadcom a žalobcom došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Podľa dodacieho listu žalobca svoju povinnosť dodať objednaný tovar úpadcovi splnil a vzniklo mu právo požadovať zaplatenie kúpnej ceny tohto tovaru. Toto právo voči žalovanému uplatnil faktúrou na sumu 777 Eur. Žalobca tak preukázal, že mu vznikla voči úpadcovi pohľadávka v tejto výške, ktorej právnym dôvodom je nárok žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny dodaného tovaru.
Žalovaný spochybnil právne úkony, z ktorých vznikli prihlásené pohľadávky, z dôvodu, že mali byť uzatvorené medzi spriaznenými osobami. Podľa názoru okresného súdu takéto spochybnenie správcu neobstojí. Žiaden právny predpis nezakazuje osobám, ktoré sú považované za spriaznené osoby
podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii, aby medzi sebou uzatvárali právne úkony pri svojej podnikateľskej činnosti. Otázka, či sa jedná o právny úkon medzi spriaznenými osobami, má vplyv výlučne na prípadné posudzovanie odporovateľnosti týchto právnych úkonov podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Otázka odporovateľnosti právneho úkonu však nebola predmetom konania.
Okresný súd dospel k záveru, že žalobca v konaní preukázal, že mu vznikli všetky pohľadávky, ktoré boli predmetom pôvodne samostatne podaných návrhov voči správcovi a ktoré žalobca samostatnými prihláškami prihlásil do konkurzného konania vedeného voči úpadcovi.
Správca voči prihláškam uplatnil námietku v podobe nezhody obchodného mena úpadcu s obchodným menom, ktoré je evidované v obchodnom registri. Z prihlášok pohľadávok okresný súd zistil, že žalobca v týchto prihláškach nesprávne uviedol obchodné meno dlžníka ako T.M.W., s.r.o.. V obchodnom registri je pritom obchodné meno úpadcu uvedené ako T.M.W. s.r.o., teda bez čiarky za obchodným menom úpadcu. Podľa názoru okresného súdu však tento nedostatok nemal za následok nemožnosť identifikácie dotknutého dlžníka. Pri posudzovaní prihlášky pohľadávky a označenia dotknutého subjektu bolo potrebné všetky údaje uvedené ohľadom dlžníka, ktorého sa prihlásená pohľadávka týka, vnímať komplexne a je predovšetkým potrebné zaoberať sa otázkou, či na základe uvedených údajov možno určitým spôsobom dotknutý subjekt identifikovať. V dôsledku uvedenia čísla IČO, aj v prípade, ak je nesprávne uvedené obchodné meno, možno jednoznačne identifikovať, že sa jedná o úpadcu. Preto okresný súd dospel k záveru, že táto námietka žalovaného neobstojí.
Pokiaľ správca ohľadom pohľadávky uplatnenej z titulu nájomnej zmluvy na motorové vozidlo Piaggio namietal rozpor medzi prihlasujúcim veriteľom, ktorý je označený ako TS MOTORY, spol. s r.o., a faktúrou, podľa ktorej je dodávateľom spoločnosť TS MOTORY, s.r.o., tak okresný súd z predloženého výpisu z obchodného registra na spoločnosť TS MOTORY, s.r.o., mal jednoznačne zistené, že táto spoločnosť bola podľa záznamu vymazaná z obchodného registra ešte ku dňu 30.06.1998 v dôsledku jej premeny na akciovú spoločnosť TS MOTORY, a.s.. Okrem toho z namietanej faktúry, ohľadom ktorej správca uvádzal námietku nesprávneho označenia dodávateľa, je rovnako cez číslo IČO zistiteľné, kto je účastníkom právneho vzťahu. Pri označovaní obchodných subjektov sa pritom často v obchodnej praxi zamieňajú skratky s.r.o. a spol. s r.o., a preto bol okresný súd názoru, že pri označovaní dodávateľa podľa tejto faktúry došlo k nesprávnemu uvedeniu obchodného mena, a nie k nesprávnemu uvedenia IČO. Aj z dokladu predloženého žalobcom pritom vyplývalo, že podľa evidencie dodávateľov, resp. obchodných partnerov, obchodoval úpadca výlučne so spoločnosťou TS MOTORY, spol. s r.o., a nie so spoločnosťou TS MOTORY, s.r.o.. Uvedenú námietku správcu preto okresný súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
Okresný súd uviedol, že správca v priebehu súdneho konania tiež namietal, že žalobca už v priebehu incidenčného konania nemôže dokladať ďalšie doklady, ktorými by preukazoval odôvodnenosť ním prihlásených pohľadávok, s ktorou sa prvostupňový súd nestotožnil. Uviedol, že zo žiadneho z ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii totižto nevyplýva, že by veriteľ nemohol následne po podaní prihlášky túto prihlášku dopĺňať predkladaním ďalších listinných dôkazov. Zákon v § 29 ods. 1 definuje náležitosti prihlášky, v ktorej má byť uvedené meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo veriteľa úpadcu, právny dôvod vzniku pohľadávky, poradie uspokojenia pohľadávky a suma pohľadávky s rozdelením na istinu a príslušenstvo. Prihláška ďalej musí byť podaná na predpísanom tlačive, ktoré musí byť datované a podpísané veriteľom. Ak tieto náležitosti prihláška nespĺňa, tak sa na ňu v konkurznom konaní neprihliada. Tým zákon vymedzuje náležitosti prihlášky a zároveň v ustanovení § 29 ods. 9 zakotvuje zásadu, podľa ktorej prihlášku môže veriteľ opraviť alebo doplniť, len do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Toto zákonné obmedzenie veriteľa sa tak týka len samotnej prihlášky a netýka sa príloh, ktoré veriteľ k prihláške v rámci konkurzného konania prikladá. Tieto prílohy zákon definuje v ustanovení § 29 ods. 6, kde stanovuje, že k prihláške sa pripájajú listiny preukazujúce údaje uvedené v prihláške, a zároveň stanovuje, aké prílohy je treba v jednotlivých prípadoch predložiť. V tomto ustanovení však zákon neobsahuje žiadne obmedzenie, ktoré by veriteľovi bránilo dodatočne, či už pred podaním incidenčnej žaloby alebo aj v priebehu súdneho konania predkladať ďalšie doklady, ktorými by preukázal dôvodnosť podanej prihlášky. Okresný súd bol názoru, že žalobca v priebehu incidenčného konania mohol ďalej predkladať listinné dôkazy, prípadne navrhovať vykonanie iných dôkazov, ktorými preukazoval dôvodnosť svojich prihlásených pohľadávok. Možnosť žalobcu ako veriteľa preukazovať dôvodnosť podaných prihlášok je limitovaná len ustanovením § 118a O.s.p. a pre posúdenie dôvodnosti prihlásených pohľadávok ďalej platí ustanovenie § 154 ods. 1 O.s.p.. Ani z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku tak nevyplýva obmedzenie možnosti veriteľa
ako žalobcu predkladať dôkazy na preukázanie dôvodnosti svojich prihlásených pohľadávok. Námietka žalovaného, že veriteľ už takéto dôkazy v súdnom konaní predkladať nemôže, preto nebola dôvodná.
Ďalšími dvomi námietkami, ktorými žalovaný odôvodňoval popretie pohľadávok, bola námietka neuvedenia meny a námietka, že petit uplatneného nároku nespĺňa náležitosti vykonateľnosti. Námietku ohľadom nevykonateľnosti petitu odôvodnil právny zástupca žalovaného tým, že v prihláškach právny dôvod žalobca uviedol len odkazom na faktúru bez uvedenia právneho dôvodu.
Ohľadom tejto námietky okresný súd poukázal na znenie ustanovenia § 29 ods. 1 zákona, v zmysle ktorého právny dôvod vzniku pohľadávky je obligatórnou náležitosťou každej prihlášky pohľadávky v konkurznom konaní. Po oboznámení sa s predloženými prihláškami žalobcu však okresný súd zistil, že žalobca ani v jednej zo svojich prihlášok právny dôvod prihlásených pohľadávok neuvádza. V kolónke 26 každej z predmetných prihlášok žalobca bez ďalšieho len vymenúva neuhradené faktúry a ďalej v tejto kolónke uvádza vymenovanie príloh, ktoré k prihláške prikladá. Okresný súd vyslovil, že faktúra však nie je právnym dôvodom vzniku pohľadávky, je účtovným dokladom, ktorým na základe zmluvného alebo iného vzťahu jeden z účastníkov tohto vzťahu uplatňuje voči druhému účastníkovi právo na zaplatenie fakturovanej sumy. Právnym dôvodom vzniku pohľadávky je pritom právna skutočnosť, na základe ktorej vznikla veriteľovi pohľadávka. Takýmto právnym dôvodom tak môže byť napr. kúpna zmluva, na základe ktorej veriteľ plnil a dlžník nezaplatil kúpnu cenu. Právnym dôvodom môže byť aj tvrdený nárok na náhradu škody, či nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Právny dôvod je nevyhnutné uvádzať v prihláške z toho dôvodu, aby správca mal možnosť posúdiť oprávnenosť prihlásenej pohľadávky a jej vymáhateľnosť. Tak isto je tento právny dôvod nevyhnutný pre konajúci súd, aby rovnako v incidenčnom konaní mohol posúdiť oprávnenosť prihlásenej pohľadávky. Ani v jednej zo svojich prihlášok však žalobca právny dôvod pohľadávky neuvádzal. Žalobca dokonca právny dôvod pohľadávky neuvádzal ani v dvoch petitoch podaných návrhov na začatie konania a právny dôvod uviedol len v konaní vedenom pod sp. zn. 11Cbi/29/2011, kde ho vymedzil ako pohľadávku vo výške 183,23 Eur z titulu neuhradenej faktúry v zmysle zmluvy o nájme dopravného prostriedku, a v konaní sp. zn. 11Cbi/31/2011, kde právny dôvod vymedzil ako pohľadávku podľa faktúry vo výške 777 Eur, ktorá vznikla z titulu dodávky tovaru. V súvislosti s týmito návrhmi na začatie konania považoval okresný súd za potrebné dať za pravdu žalovanému v tom smere, že veriteľ sa podľa ustanovenia § 32 ods. 6 zákona môže v incidenčnom konaní domáhať len toho, čo uviedol v prihláške pohľadávky. Ak teda žalobca ani v jednej zo svojich prihlášok právny dôvod neuviedol, tak ani v incidenčnom konaní nemôže tento právny dôvod dodatočne dopĺňať a žiadať jeho určenie.
Okresný súd skonštatoval, že žalobca v rozpore s ustanovením § 29 ods. 1 zákona ani v jednej zo štyroch predmetných prihlášok neuviedol právny dôvod vzniku pohľadávky. Bol preto názoru, že v tomto prípade zrejme správca na prihlásené pohľadávky vôbec nemal prihliadať.
Za dôvodnú okresný súd považoval aj námietku správcu ohľadom neuvedenia meny peňažného záväzku. V tomto prípade vo všetkých prihláškach žalobca menu peňažného záväzku uvádzal v časti kolónky 26, kde mal byť uvedený právny dôvod vzniku pohľadávky. Žalobca však menu peňažného záväzku neuvádzal v časti kolónky 27, kde má byť uvedená istina, ani v kolónke 33, kde sa uvádza celková suma prihlasovanej pohľadávky. Okresný súd poukázal, že ustanovenie § 29 ods. 1 a ods. 5 zákona pritom vyžaduje, aby prihláška pohľadávky bola uplatnená tak, že sa suma pohľadávky rozdelí na istinu a príslušenstvo. Suma prihlásenej pohľadávky môže byť dostatočne vymedzená len pri uvedení jej číselného vyjadrenia a konkrétnej meny, pričom tieto dva údaje dostatočným spôsobom identifikujú prihlásenú pohľadávku. V tomto prípade žalobca argumentoval tým, že menu uviedol v kolónke č. 26. Okresný súd sa však priklonil k výkladu, ktorý uplatnil žalovaný ako správca v tom smere, že mena má byť uvedená predovšetkým v časti kolónok 27, 28, 29, 30, 31 a 33, teda v tých kolónkach, kde je uvedená istina, úroky, úroky z omeškania, náklady a celková suma. Kolónku 26, ktorá má obsahovať právny dôvod vzniku pohľadávky, tak nemožno považovať za rozhodujúcu. Rovnako za rozhodujúce nebolo možné považovať doklady, ktoré sú k prihláške pripojené ako jej prílohy, nakoľko tieto nemôžu údaje chýbajúce v prihláške dopĺňať alebo nahrádzať. Zákon v § 29 ods. 6 ustanovuje povinnosť pripojiť k prihláške listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Zákon teda vychádza z priority údajov uvedených v prihláške pohľadávky s tým, že listiny, ktoré sú k nej pripojené, už skutočnosti uvedené v prihláške len preukazujú. Ak mena peňažného záväzku v prihláške uvedená nie je, tak ju prílohy ani nemôžu preukazovať. Žalobca z ustanovenia § 29 ods. 5 zákona vyvodil záver, že v prípade, ak mena nie je uvedená, má sa za to, že prihláška uplatnená v mene Euro. Takýto výklad však podľa názoru
okresného súdu uvedené zákonné ustanovenie neumožňuje. Toto ustanovenie prioritne predpokladá, že prihláška sa uplatňuje v mene Euro. Len v prípade, ak sa pohľadávka neuplatňuje v tejto mene, stanovuje zároveň povinnosť správcovi, aby sumu pohľadávky určil prepočtom podľa relevantného kurzu. Z tohto zákonného ustanovenia teda nevyplýva zákonná domnienka, v zmysle ktorej by sa malo predpokladať, že ak mena peňažného záväzku uvedená nie je, má sa za to, že pohľadávka je uplatnená v mene Euro. Rovnako, ako v prípade chýbajúceho právneho dôvodu vzniku pohľadávky, ani v prípade neuvedenia meny, v ktorej bola prihláška uplatnená, nemôže sa žalobca podľa § 32 ods. 6 ZKR domáhať určenia prihlášky svojej pohľadávky v mene Euro, ak menu Euro v prihláške neuviedol.
Námietky žalovaného ohľadom chýbajúceho právneho dôvodu prihlásených pohľadávok a neuvedenia meny peňažného záväzku boli okresný súdom zhodnotené ako dôvodné. V tejto súvislosti okresný súd považoval za možné poukázať aj na ustanovenie § 30 ods. 1 zákona, v zmysle ktorého nesie zodpovednosť za správnosť údajov v prihláške veriteľ, teda žalobca. Žalobca vo svojich prihláškach vôbec neuviedol právny dôvod vzniku pohľadávok a neuviedol ani údaj meny, v ktorej pohľadávky v konkurznom konaní uplatňuje.
Okresný súd dospel k záveru, že v priebehu incidenčného konania síce žalobca preukázal vznik prihlásených pohľadávok voči úpadcovi, avšak z dôvodu nesprávne vyplnenej prihlášky, v ktorej chýbalo uvedenie právneho dôvodu vzniku pohľadávky a uvedenie meny peňažného záväzku, prihlášky žalobcu neobsahovali obligatórne zákonom požadované náležitosti. Na základe takýchto prihlášok potom žalobca nemohol byť úspešný ani v incidenčnom konaní, v ktorom žiadal určiť, že jeho prihlásené pohľadávky sú v konkurznom konaní nesporné. Preto okresný súd všetky návrhy žalobcu ako nedôvodné zamietol.
Okresný súd za aplikácie na § 148 ods. 1 O.s.p. rozhodoval o trovách štátu. Uviedol, že v priebehu súdneho konania vznikli štátu trovy vyplatením svedočného vypočutým svedkom vo výške 30,12 Eur. Návrhy žalobcu boli pritom ako nedôvodné zamietnuté, a preto bol v konaní žalobca v celom rozsahu neúspešný. Podľa výsledkov konania žalobcovi vznikla povinnosť nahradiť Slovenskej republike trovy vo vzniknutej výške 30,12 Eur. Na strane žalobcu pritom okresný súd nezistil existenciu predpokladov na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Preto neúspešnému žalobcovi uložil povinnosť nahradiť Slovenskej republike na účet konajúceho súdu trovy konania vo výške 30,12 Eur.
Samostatným výrokom okresný súd vyslovil, že rozhodnutie o trovách prvostupňového konania podľa § 151 ods. 3 O.s.p. vyhradil rozhodnutiu po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a), d), f) O.s.p.. Podľa názoru žalobcu rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď okresný súd pri výklade ustanovení § 29 ods. 1, ods. 5 ZKR dôvodil, že prihlášky neobsahovali obligatórne zákonom požadované náležitosti, a že v nich chýbalo uvedenie právneho dôvodu vzniku pohľadávky a uvedenie meny peňažného záväzku. Žalobca, opierajúc sa aj o publikované právne názory, ako aj judikatúru, je toho názoru, že takýto záver okresného súdu v incidenčnom konaní, v ktorom bolo preukázané, že žalobca má pohľadávky voči úpadcovi, ktoré si riadne prihlásil a na súde preukázal, je v rozpore so základnými zásadami a cieľom konkurzného konania. Prihlášky predložené žalobcom obsahovali všetky povinné náležitosti a aj v dôsledku toho na ne správca konkurznej podstaty prihliadal. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí s poukazom na ust. § 29 ods. 1 ZKR skonštatoval, že žalobca vo svojich prihláškach neuviedol právny dôvod, nakoľko uviedol v kolónke 26 prihlášok ako právny dôvod vzniku pohľadávky neuhradené faktúry v čiastke Eur a prílohy k prihláške. To je síce pravda, avšak každý z dokladov priložených k prihláške obsahuje podrobnú identifikáciu skutku, na základe ktorého veriteľ prihlasuje svoj nárok a naviac, pri podávaní žalobných návrhov a jednotlivých dokazovaniach boli tieto skutočnosti podrobne preukázané. V incidenčnom konaní sa žalobca domáhal toho istého, čoho aj v prihláške pohľadávky voči úpadcovi u správcu, t.j. že žalobca má pohľadávku voči úpadcovi T.M.W. s.r.o. v konkurze vo výške definovanej faktúrou alebo zmluvou, ktorá bola uvedená v prihláške. Žalobca sa teda domáha uznania, že má pohľadávku voči úpadcovi a že je veriteľom v konkurze. Ak okresný súd potvrdil, že žalobcovi vznikli všetky prihlásené pohľadávky, predmet tohto konania, voči úpadcovi a sú evidované v účtovníctve úpadcu, čo žalobca okresnému súdu preukázal a žalovaný to nepoprel, mal byť žalobca jednoznačne aj veriteľom v konkurze. Celý spor je teda postavený na „formálnych nedostatkoch“, ktoré však boli v procese incidenčného konania odstránené. Žalobca sa nestotožňuje s výkladom prvostupňového súdu
v odkaze na § 32 ods. 6, ktorý vyložil okresný súd tak, že incidenčnou žalobou je možné domáhať sa len toho, čo veriteľ uviedol v prihláške. Okresný súd vychádzal z veľmi zúženého právneho posúdenia tohto ustanovenia. V tejto súvislosti poukázal aj na závery Najvyššieho súdu ČR uvedené v rozsudku sp. zn. 29Cdo 1089/2000, v uznesení NS SR sp. zn. 3Cdo 305/2008. Okresný súd sa nesprávne stotožnil s názorom žalovaného, že v prípade neuvedenia meny Euro v prihláške do konkurzu, absentuje povinný údaj, ktorý musí byť v prihláške uvedený, keď pri výklade ustanovení § 29 ods. l a ods. 5 dôvodil, že základnou náležitosťou prihlášky je uvedenie celkovej sumy pohľadávky, s rozdelením na istinu a príslušenstvo, pričom uvedenie meny prihlasovanej pohľadávky dôvodil ako podstatnú náležitosť spadajúcu do celkovej sumy pohľadávky. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 29 ods. 1, 5 ZKR, pričom v odseku 5 príslušné ustanovenie nehovorí nič o povinnosti uviesť údaj meny v prihláške, a preto dikcia tohto zákonného ustanovenia jednoznačne stanovuje, že pokiaľ nie je v prihláške uvedená iná mena, je prihláška podaná v eurách. Z ust. § 29 ods. 5 je zrejmé, že keby zákonodarca považoval menu ako podstatnú náležitosť prihlášky veriteľa do konkurzu, výslovne by to uviedol či už v zákone o konkurze a reštrukturalizácii, vyhláške alebo aspoň v prílohách prihlášok. Okresný súd sa s výkladom § 29 ods. 5 ZKR vysporiadal rozporuplne. Neodvolával sa aj na prílohy č. 4 - č. 6. vyhlášky č. 665/2005 Z.z.. Práve príloha č. 4 vyhlášky č. 665/2005 Z.z. presne a podrobne vymedzuje obsah prihlášky a každého údaja v nej uvedeného. Obsahuje podrobné inštrukcie na jej vyplnenie v súlade s § 29 ZKR. Údaj meny sa v žiadnej kolónke neuvádza, a zároveň príloha nikde nespája neuvedenie meny s nepriaznivým dôsledkom pre veriteľa. Žalobca zvýraznil, že účelom a cieľom zákona o konkurze je stanoviť pravidlá, podľa ktorých má dôjsť k čo najväčšiemu uspokojeniu veriteľov a určite nebolo zámerom zákonodarcu skomplikovať a klásť prekážky už aj tak dosť postihnutým veriteľom. Mal za to, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď z návrhu žalobcu dovodil, že nie je oprávnený sa v zmysle ust. § 32 ods. 6 veta za bodkočiarkou ZKR domáhať určenia popretej pohľadávky v mene Eur. Žalobca pritom v prihláške menu uviedol v kolónke 26, čo nie je v rozpore so zákonom ani vyhláškou. Žalobca pritom doložil prílohy, ktoré jednoznačne uvádzajú a potvrdzujú právny dôvod, výšku a menu prihlásenej pohľadávky. Okresný súd vec nesprávne právne posúdil, nakoľko sa sústredil na „formálny nedostatok“ a nie na to, že žalobca sa domáha určenia svojich pohľadávok voči úpadcovi v konkurze, a teda sa domáha toho, čo uviedol v prihláške pohľadávky. Žalovaný v celom konaní nepoprel, ani nepreukázal, že by tieto pohľadávky - predmet žalobných nárokov neboli evidované v účtovníctve úpadcu, pričom účtovníctvo úpadcu sa vedie v súlade so zákonom v mene Euro. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu. Uviedol, že tvrdenia a argumenty žalobcu uvedené v odvolaní nie sú spôsobilé zvrátiť ani skutkové, ani právne posúdenie veci uskutočnené súdom prvého stupňa, ktoré je vo vzťahu k všetkým výrokom napadnutého rozsudku vecne správne. Žalobca vo svojom odvolaní neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali nesprávnosť skutkových zistení a právnych záverov súdu prvého stupňa. Žalobca ani v jednej z prihlášok do konkurzného konania, ktoré tvorili predmet tohto sporu, neuviedol právny dôvod vzniku pohľadávok, ktoré uplatnil v konkurznom konaní na majetok úpadcu, pričom v zmysle ust. § 29 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. právny dôvod vzniku pohľadávky je obligatórnou náležitosťou každej prihlášky pohľadávky v konkurznom konaní. Žalovaný mal za to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je v celom rozsahu vecne správne a odôvodnené v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Výklad ustanovení § 29 ods. 1, ods. 5 a ust. § 32 ods. 6 ZKR, ktorý predostrel súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, je v súlade s účelom právnej úpravy konkurzného konania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil v celom rozsahu ako vecne správny s priznaním náhrady trov odvolacieho konania.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoKR/4/2014-249 zo dňa 02.06.2014 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku žalobcovi a žalovanému prostredníctvom jeho právneho zástupcu s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu
v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 17.06.2014, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..
Krajský súd v súvislosti s podaným odvolaním žalobcu uvádza, že rozsudok okresného súdu preskúmaval v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 4.6.2013 za aplikácie ust. § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Odvolací súd prihliadol len na tie odvolacie dôvody žalobcu, ktoré nemali charakter novo tvrdených skutočností. Krajský súd zdôrazňuje, že pri hodnotení odvolacích dôvodov žalobcu dôsledne aplikoval procesnú situáciu vykonaného poučenia okresným súdom, nielen podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., ale hlavne v zmysle ust. § 118a ods. 1 O.s.p..
Základnou otázkou v odvolacom konaní bolo, či prihlášky žalobcu spĺňajú náležitosti prihlášky pohľadávky v konkurze podľa zákona č. 7/2005 Z.z., a to uvedenie právneho dôvodu prihlásenej pohľadávky v kolónke č. 26 v každej z predmetných prihlášok (č.l. 25, 31, 36, 40). Ďalším odvolacím dôvodom bola námietka, že ust. § 29 ods. 1, 5 ZKR neukladá povinnosť uviesť údaj meny v prihláške v kolónke č. 27.
Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že z ust. § 29 zákona č. 7/2005 Z.z. (v znení k dátumu 31.12.2011) vyplýva, že prihláška musí byť podaná na predpísanom tlačive a musí obsahovať základné náležitosti, inak sa na prihlášku neprihliada. Základnými náležitosťami prihlášky sú meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo veriteľa, meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo úpadcu, právny dôvod vzniku pohľadávky, poradie uspokojenia pohľadávky zo všeobecnej podstaty, suma pohľadávky s rozdelením na istinu a príslušenstvo, dátum, podpis. Pre zabezpečenú pohľadávku sa v prihláške uvedie aj druh, poradie a právny dôvod vzniku zabezpečovacieho práva. V prihláške podmienenej pohľadávky musí byť uvedená aj podmienka, od ktorej závisí vznik pohľadávky. Pohľadávka sa uplatňuje v eurách. Ak sa pohľadávka neuplatní v eurách, sumu pohľadávky určí správca prepočtom podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného v deň vyhlásenia konkurzu Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska. Ak je pohľadávka uplatnená v mene, ktorej referenčný výmenný kurz Európska centrálna banka ani Národná banka Slovenska neurčuje a nevyhlasuje, sumu pohľadávky určí správca s odbornou starostlivosťou. K prihláške sa pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Ak sa prihlasuje nepeňažná pohľadávka, musí byť pripojený znalecký posudok určujúci hodnotu nepeňažnej pohľadávky, inak sa na prihlášku neprihliada. Veriteľ, ktorý nemá na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo alebo organizačnú zložku podniku, je povinný uviesť zástupcu na doručovanie s bydliskom alebo sídlom na území Slovenskej republiky, ako aj pripojiť listiny preukazujúce, že zástupca poverenie na doručovanie písomnosti prijal, inak sa budú písomnosti doručovať len zverejnením v Obchodnom vestníku. Tak, ako uviedol odvolateľ v podanom odvolaní, prihláška sa považuje za vadnú, ak neobsahuje čo i len jednu zo zákonom požadovaných náležitostí. Na prihlášku pohľadávky sa v konkurze neprihliada vtedy, keď niektorý z povinných údajov v prihláške absentuje, t.j. 1/ meno, priezvisko a bydlisko, prípadne názov a sídlo veriteľa, 2/ meno, priezvisko a bydlisko, prípadne názov a sídlo úpadcu, 3/ právny dôvod vzniku pohľadávky, 4/ poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty a 5/ suma. V prípade, že niektorý z povinných údajov je nesprávny, na prihlášku sa síce prihliada, avšak môže ísť o dôvod, pre ktorý správca takúto pohľadávku poprie.
Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu žalobcu, a to nesprávnemu právnemu posúdeniu vykonanému okresným súdom, ktorý skonštatoval, že žalobca vo svojich prihláškach neuviedol právny dôvod vzniku pohľadávky, a preto by sa na ne nemalo prihliadať, sa krajský súd oboznámil s prihláškou, a to žalobcu TS MOTORY, spol. s r.o., ktorá sa nachádza na č.l. 25 spisu, z ktorej vyplynul v kolónke č. 26 uvedený „Právny dôvod vzniku pohľadávky“, ...„Neuhradená predfaktúra č.: 20115008 na sumu 4.321,43 Eur, Príloha: Zmluva o pristúpení k záväzku č. 211/01/2011, predfaktúra č. 20115008, výpis z účtu č. 2621371057“.
Ďalej sa oboznámil s prihláškou pohľadávky na č.l. 31 spisu, v ktorej v kolónke č. 26 „Právny dôvod vzniku pohľadávky“ bolo uvedené „Neuhradené faktúry č.: 18022011 na sumu 232,90 Eur 21500001 na sumu 1.128,00 Eur 2801201 na sumu 150,84 Eur 31012011 na sumu 1.192,82 Eur
4520751110 na sumu 151,68 Eur 4520751210 na sumu 4.346,94 Eur SPOLU: 7.203,18 Eur
Príloha:
Zmluva o postúpení pohľadávky z 2.3.2011 Príloha - zoznam faktúr“.
Z prihlášky pohľadávky na č.l. 36 spisu bolo zistené, že žalobca v kolónke č. 26 „Právny dôvod vzniku pohľadávky“ uviedol: „Neuhradená faktúra č.: 501311 na sumu 183,23 Eur, Príloha: Faktúra č. 501311“. Podľa prihlášky na č.l. 40 spisu bolo zrejmé, že v kolónke č. 26 „Právny dôvod vzniku pohľadávky“ žalobca uviedol: „Neuhradená faktúra č.: 2000561 na sumu 777,00 Eur, Príloha: Faktúra č. 2000561“. Po oboznámení sa s obsahom týchto prihlášok krajský súd uvádza, že nespĺňajú náležitosť vyžadovanú ust. § 29 ods. 1 v spojení s ust. § 29 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z., a to právny dôvod vzniku pohľadávky. Stotožňuje sa odvolací súd so záverom prvostupňového súdu, že samotné uvedenie faktúry nie je právnym dôvodom vzniku pohľadávky, ide o účtovný doklad, pričom doložené prílohy, a to odkaz na zmluvy a faktúry nie je možné považovať za uvedenie právneho dôvodu vzniku pohľadávky. Rovnako súhlasí, že právnym dôvodom vzniku pohľadávky je právna skutočnosť, na základe ktorej vznikla veriteľovi pohľadávka, ako aj, že právny dôvod je nevyhnutné uvádzať v prihláške z toho dôvodu, aby správca mal možnosť posúdiť oprávnenosť prihlásenej pohľadávky a jej vymáhateľnosť a uvedenie tohto právneho dôvodu je nevyhnutné pre konajúci súd, aby rovnako v incidenčnom konaní mohol posúdiť oprávnenosť prihlásenej pohľadávky. Zvýrazňuje odvolací súd, že uvedenie podstatnej náležitosti prihlášky, a to právny dôvod vzniku pohľadávky vyplýva i zo zverejnených základných pokynov na vyplnenie prihlášky, a to poučenia, kde sa uvádza „V kolónke č. 26 sa uvedú opisom skutočnosti, z ktorých pohľadávka vznikla, vrátane skutočností, z ktorých vzniklo príslušenstvo pohľadávky. Upozornenie, ak sa právny dôvod neuvedie, na prihlášku sa nebude prihliadať“. Krajský súd uvádza, že v zásade každý právny úkon, na základe ktorého sa plní, má svoj dôvod vzniku - kauzu. Dôvod vzniku je potrebné uviesť ako náležitosť prihlášky. Identifikáciu právneho titulu nemožno považovať za jasnú, ak ide len o odkaz na účtovný doklad, resp. zmluvu.
Pokiaľ odvolateľ poukazoval vo vzťahu k údaju právneho dôvodu vzniku pohľadávky na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo 1089/2000, je potrebné uviesť, že najvyšší súd v prvom výroku právnej vety sám uviedol ...„obsahuje-li přihláška pohledávky do konkursu údaje, jež nezaměnitelným způsobem identifikují skutek (skutkový dej), na jehož základě věřitel přihlašuje svůj nárok v peněžité formě do konkursu, ale konkursní věřitel (přihlašovatel) pohledávky ani do skončení přezkumného jednání nevylíčil všechny skutečnosti významné pro posouzení, zda jde o pohledávku pravou, uplatněnou ve správné výši a ve správném pořadí, je to důvodem k popření pohledávky, nikoli důvodem k odstraňovaní vad přihlášky“. K tomuto najvyšší súd ďalej vyslovil, že k obsahovým náležitostiam prihlášky, bez ktorých by nebolo možné prikročiť k preskúmaniu prihlásenej pohľadávky, patrí uvedenie právneho dôvodu vzniku prihláseného nároku, t.j. uvedenie skutočností, na ktorých sa pohľadávka zakladá, teda uvedenie skutkových okolností, z ktorých možno existenciu tejto pohľadávky usudzovať. Nejde o právnu kvalifikáciu prihlásenej pohľadávky. Skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať existenciu prihlasovanej pohľadávky, musia byť vyjadrené tak, aby v prihláške popísaný skutok (skutkový dej), na ktorého základe veriteľ uplatňuje (prihlasuje) svoj nárok do konkurzu, umožňoval jeho jednoznačnú individualizáciu (nemožnosť zámeny s iným skutkom). Opísanie týchto skutočností slúži k vymedzeniu predmetu prihlášky po skutkovej stránke.
Žalobcom vo vyššie uvedených prihláškach uvádzaný právny dôvod pohľadávky neobsahoval ani v jednom prípade opis okolností, za ktorých dôvod dlhu vznikol alebo z nich nepochybne vyplýva. Z uvedeného preto záver prvostupňového súdu, že žalobca v rozpore s ust. § 29 ods. 1 ZKR ani v jednej z predložených štyroch predmetných pohľadávok neuviedol právny dôvod vzniku pohľadávky, a preto správca na prihlášky pohľadávky v konkurze vôbec nemal prihliadať, bol vecne správny. Na tomto závere nemení nič ani skutočnosť, že žalobca v konaní preukázal, že mu vznikli všetky pohľadávky, ktoré boli predmetom pôvodne samostatne podaných návrhov voči správcovi, a ktoré prihlásil do konkurzného konania vedeného voči úpadcovi.
Odlišne však od záveru prvostupňového súdu krajský súd vníma a hodnotí údaj vyplývajúci z kolónky č. 27, a to „Suma pohľadávky“, keď z predložených prihlášok žalobcu vyplývalo neuvedenie meny v
kolónke č. 27. Krajský súd je toho názoru, že čo sa týka neuvedenia meny pri sume pohľadávky, je potrebné vychádzať z ust. § 29 ods. 5 v spojení s ust. § 29 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z.z., podľa ktorých, ak nie je uvedená mena, predpokladá sa, že pohľadávka sa uplatňuje v eurách, resp. je vyjadrená v eurách. Pokiaľ by sa absencia meny v kolónke č. 27 vyhodnotila ako nedostatok náležitosti prihlášky, išlo by o prílišný formalizmus, ktorý nie je ani v rámci konkurzného konania v takomto smere žiaduci. Krajský súd sa stotožnil s právnou argumentáciou žalobcu, že pokiaľ nie je v prihláške uvedená iná mena, je prihláška v súlade s prvou vetou ust. § 29 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z.z. podaná v Eurách. Podľa názoru krajského súdu je potrebné poukázať na to, že expressis verbis požiadavka uvedenia meny nevyplýva ani z vyhlášky č. 665/2005 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tlačivá na podávanie prihlášok tvoria prílohu vyhlášky č. 665/2005 Z.z. a použitie správneho tlačiva je zásadné, pretože v opačnom prípade sa nepovažuje za prihlášku a v konkurze sa na takéto podanie nemôže prihliadať. V spôsobe postupu vyplnenia prihlášky pohľadávky pri kolónkach č. 27 až č. 31 sa vyžaduje len uvedenie sumy pohľadávky, samostatne v časti „Istina“, v časti „Úroky“, v časti „Úroky z omeškania“, v časti „Poplatok z omeškania“ a v časti „Náklady spojené s uplatnením pohľadávky“. Ani pri úprave spôsobu vyplňovania prihlášky sa neuvádza požiadavka meny, ale len uvedenie sumy pohľadávky. V kontexte aj s vyššie uvedeným zhodnotením krajským súdom preto absencia meny pri kolónke č. 27 prihlášky pohľadávky nebola vyhodnotená s právnym dopadom, že by nebolo možné na takúto prihlášku pohľadávky prihliadať, a tým bol vyhodnotený ako relevantný odvolací dôvod žalobcov. K úplnosti krajský súd uvádza, že obligatórne náležitosti prihlášky vyplývajú z ust. § 29 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., medzi ktorými nie je uvedená mena pohľadávky uplatnenej prihláškou. V konečnom dôsledku zákonná úprava v ust. § 29 zákona č. 7/2005 Z.z. výslovne uvádza, pre absenciu ktorých náležitostí prihlášky sa na takúto prihlášku pohľadávky neprihliada a nie je tomu tak pri neuvedení meny.
Napriek odlišnému záveru odvolacieho súdu vo vzťahu k uvádzaniu meny euro v kolónke č. 26 prihlášky, bolo potrebné uzavrieť, že prihlášky pohľadávok žalobcu neobsahovali jednu zo zákonom požadovaných náležitostí, a to uvedenie právneho dôvodu vzniku pohľadávky, a preto sa na tieto prihlášky v konkurze nemalo prihliadať, z ktorého záveru bol napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v podrobnostiach, okrem odôvodnenia viažuceho sa k neuvedeniu meny euro v prihláškach pohľadávok, sa odkazuje na zdôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu, vo vzťahu k záveru o oprávnenosti pohľadávok a záveru o absencii podstatnej náležitosti prihlášky, a to právneho dôvodu vzniku pohľadávky. Ako závislý bol potvrdený i výrok o náhrade trov štátu podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p..
Výrok rozsudku odvolacieho súdu, podľa ktorého o náhrade trov konania rozhodne súd prvého stupňa, vychádza z ust. § 224 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého, ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O.s.p., o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.