Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-2217-2011.pdf
PDF · 83.02 KB
Case nature
Subarea
17Er/2217/2011
Uznesenie
Okresný súd Martin v exekučnej veci oprávneného: Mesto Martin, Námestie S. H. Vajanského 1, 036 01 Martin, IČO: 00 316 792, proti povinnému: Y., H..Z..A.., D. X, XXX XX D. X, M.: XX XXX XXX, v konaní o vymoženie uloženej povinnosti 13,32 Eur a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje exekúciu vedenú súdnym exekútorom Mgr. Milanom Somikom na jeho exekútorskom úrade pod sp. zn. EX 734/2011 z a n e p r í p u s t n ú.
II. Súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom Mgr. Milanom Somikom na jeho exekútorskom úrade pod sp. zn. EX 734/2011 z a s t a v u j e .
III. Oprávnený je p o v i n n ý do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Milanovi Somikovi trovy exekúcie vo výške 49,67 Eur.
odôvodnenie:
Súd poveril súdneho exekútora Mgr. Milana Somika vykonaním predmetnej exekúcie poverením č. 5506 078217 * zo dňa 25.07.2011 na základe žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na návrh oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného na úrad súdneho exekútora dňa 13.06.2011 a na základe právoplatného a vykonateľného Platobného výmeru č. 1620965893/2010 zo dňa 15.02.2010.
Súdny exekútor podal dňa 31.03.2014 podnet na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 4 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (ďalej len „EP“) z dôvodu, že povinný - spoločnosť BREITNER, s.r.o., bol zrušený bez likvidácie a dňa 23.11.2011 bol ex offo vymazaný z obchodného registra. V predmetnom podaní si súdny exekútor zároveň uplatnil trovy exekúcie vo výške 49,67 Eur. Súdu bol predložený aj spis súdneho exekútora sp.zn. EX 734/2011.
Podľa ust. § 57 ods. 1. písm. g) EP, súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa ust. § 58 ods. 1 EP, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa ust. § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa ust. § 103 OSP, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Jednou z podmienok konania je i spôsobilosť byť účastníkom konania.
Podľa ust. § 19 OSP, spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten komu ju zákon priznáva.
Podľa ust. § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
Podľa ust. § 19 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje ich vznik inak.
Podľa ust. § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka, právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
Šetrením súd zistil, že povinný - spoločnosť BREITNER, s.r.o., so sídlom Medňanského 1, 036 08 Martin 8, IČO: 36 386 201, bola dňa 23.11.2011 vymazaná z Obchodného registra po tom, čo bola táto spoločnosť na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. 26CbR/152/2010-137 zo dňa 22.09.2011 zrušená bez likvidácie.
Dňom výmazu obchodnej spoločnosti z Obchodného registra obchodná spoločnosť zaniká. V prípade povinného sa tak stalo bez právneho nástupníctva. Zánikom právnickej osoby táto stráca právo byť účastníkom konania (§ 19 v spojení s § 251 ods. 4 OSP). Ak k zániku právnickej osoby dôjde bez právneho nástupníctva, ide o prekážku konania, pre ktorú nie je možné v konaní ďalej pokračovať a konanie je potrebné zastaviť (§ 107 ods. 4 OSP). V exekučnom konaní predstavuje zánik právnickej osoby v priebehu konania bez právneho nástupníctva zároveň dôvod, pre ktorý nie je možné exekúciu vykonať.
Výmazom z Obchodného registra povinný zanikol, a to bez právneho nástupcu. Z tohto dôvodu je exekúcia neprípustná, inak by bola vedená voči v súčasnosti neexistujúcemu subjektu, preto súd rozhodol v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. g) a ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a exekúciu zastavil.
Ďalej súd rozhodoval o trovách exekúcie, ktoré si súdny exekútor uplatnil vo výške 49,67 Eur.
Podľa ust. § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ust. § 197 ods. 1 EP, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa ust. § 200 ods. 1, 2 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa ust. § 203 ods. 2 prvá veta EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa ust. § 14 ods. 1, 2 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „Vyhl. č. 288/1995 Z. z.“), ak súdny je exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur.
Podľa ust. § 22 ods. 1 Vyhl. č. 288/1995 Z. z., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súdny exekútor si uplatnil odmenu v zmysle ust. § 14 ods. 1 Vyhl. č. 288/1995 Z. z. vo výške 33,19 Eur, ktorú mu súd priznal v plnej výške, t.j. vo výške 33,19 Eur.
Súdny exekútor si ďalej uplatnil náhradu hotových výdavkov podľa § 22 cit. vyhlášky vo výške 8,20 Eur, ktoré pozostávajú z poštovného. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške, ktorú si uplatnil, t.j. vo výške 8,20 Eur.
Spolu tak súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 41,39 Eur (33,19 Eur + 8,20 Eur).
Súdny exekútor si v rámci trov exekúcie uplatnil aj položku 20 % dane z pridanej hodnoty. V zmysle ust. § 3 ods. 1 Zák. č. 222/ 2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v platnom znení (ďalej len Zákon o DPH), je súdny exekútor zdaniteľnou osobou, nakoľko nezávisle vykonáva ekonomickú činnosť, z ktorej dosahuje príjem (ust. § 3 ods. 1 Zák. o DPH) a ktorá je predmetom dane v zmysle ust. § 2 ods. 1 písm. b/, § 9 ods. 1 písm. d/ Zák. o DPH. Podľa kópie osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty je súdny exekútor zaregistrovaný pre daň z pridanej hodnoty v zmysle ust. § 4 Zák. o DPH. Ako zdaniteľná osoba má súdny exekútor daňovú povinnosť (povinnosť odviesť daň) voči správcovi dane, ktorá mu vzniká ku dňu dodania služby. Keďže sa jedná o službu poskytovanú čiastkovo v priebehu určitého obdobia, za deň dodania služby sa považuje posledný deň obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodávanú službu vzťahuje (§ 19 ods. 2, 3 Zák. o DPH). V predmetnom prípade je takýmto obdobím obdobie trvania exekučného konania a dňom dodania služby je deň právoplatnosti uznesenia súdu o zastavení exekúcie. Súdny exekútor je povinný za príslušné daňové obdobie odviesť DPH zo základu dane, ktorý je tvorený protihodnotou, ktorú exekútor prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia (oprávnený) alebo inej osoby (napr. povinný, ak by bol zaviazaný na platenie trov exekúcie) za dodanie služby. Konečným nositeľom daňového zaťaženia pri dani z pridanej hodnoty je osoba pre ktorú sa služba, ktorá je predmetom dane poskytuje, alebo osoba, od ktorej zdaniteľná osoba (súdny exekútor) požaduje plnenie za poskytnutie služby, ktorá je predmetnom dane. Vzhľadom na uvedené priznal súd súdnemu exekútorovi v rámci náhrady trov exekúcie aj položku uplatnenej dane z pridanej hodnoty vo výške 8,28 Eur, čo predstavuje 20 % zo sumy 41,39 Eur.
Súd tak súdnemu exekútorovi priznal odmenu a náhradu hotových výdavkov vrátane DPH spolu vo výške 49,67 Eur (41,39 Eur + 8,28 Eur).
Ustanovenie § 197 ods. 1 EP, upravuje základnú zásadu, že náklady spojené s exekúciou vrátane trov exekúcie súdneho exekútora, ktoré pozostávajú z odmeny súdneho exekútora, náhrady jeho hotových výdavkov v súvislosti s exekúciou a náhrady za stratu času, má hradiť povinný. Výnimočne však môže znášať trovy exekúcie na základe rozhodnutia súdu aj oprávnený. Tieto osobité prípady určuje ustanovenie § 203 EP. Na úhradu trov exekúcie, ktoré vznikli súdnemu exekútorovi, môže súd oprávneného zaviazať iba v prípade, že exekúciu zastavuje, a to buď zavinením oprávneného alebo z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
K situácii v zmysle ust. § 203 ods. 1 EP, t.j. že k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného, v danom prípade nedošlo. Napriek tomu súd konštatuje, že z ust. § 196 Exekučného poriadku jednoznačne vyplýva, že súdny exekútor má vždy nárok na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času. Nakoľko súd nemohol na zaviazanie trov exekúcie zaviazať povinného, keďže tento zanikol výmazom z Obchodného registra bez právneho nástupcu, zaviazal na náhradu trov exekúcie oprávneného, a to s poukazom na ust. § 203 ods. 2 EP, t.j. že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Urobil tak aj s poukazom na skutočnosť, že niet žiadneho zákonného dôvodu, pre ktorý by mal súdny exekútor znášať trovy exekúcie vykonávanej na návrh oprávneného proti povinnému na vlastnú ťarchu, keď v začatej exekúcii musí súdny exekútor konať, nemá právo výberu účastníkov konania, nemá právo odmietnuť prijatie návrhu na vykonanie exekúcie a podobne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom Okresného súdu Martin (trojmo).
Podľa ustanovenia § 42 ods. 3 OSP, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisom a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa ustanovenia § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.