Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-132-2003.pdf
PDF · 97.94 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/132/2003
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II, v právnej veci navrhovateľa: Lesy SR, š.p. Banská Bystrica, Odštepný závod Šaštín, Pri rybníku 1301, Šaštín - Stráže, IČO: 36 038 351, zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária MAJLING & NINČÁK, s.r.o., Palárikova 14, Bratislava, proti odporcovi: X.. W. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. Č.. XX, Z., o zaplatenie 1.641,61 eur (49.455 Sk) s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 547,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,03 % zo sumy 547,20 eur od 06.02.2000 za každý deň omeškania až do zaplatenia, všetko do 3 dní.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 15.01.2003, ktorý bol doručený súdu 17.01.2003, sa navrhovateľ domáhal od odporcu zaplatenia istiny 49.455 Sk, ďalej príslušenstva pohľadávky, úroku z omeškania 0,5 % zo sumy 16.485 Sk od 06.02.2000 do zaplatenia, od 06.02.2001 do zaplatenia a od 06.02.2002 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom dlžného nájomného za prenajatú nehnuteľnosť - maštaľ, parc. č. XXXX/X, k.ú. H., za obdobie r. 2000, 2001, 2002.
Odporca žiadal návrh zamietnuť.
Navrhovateľ podaním zo dňa 15.04.2003 zmenil petit návrhu v časti príslušenstva pohľadávky tak, že žiadal zaplatiť úroky z omeškania 0,03 % zo sumy 16.485 Sk od 06.02.2000 za každý deň omeškania do zaplatenia a od 06.02.2001 za každý deň omeškania do zaplatenia a úroky z omeškania 0,02 % zo sumy 16.485 Sk od 06.02.2002 za každý deň omeškania do zaplatenia.
Zmenu návrhu súd pripustil uznesením na pojednávaní dňa 25.06.2014 v znení tak, ako je vyššie uvedené v rozhodnutí.
Navrhovateľ výpisom z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica preukázal svoju aktívnu legitimáciou v spore, pretože Odštepný závod Šaštín je zapísaný v Obchodnom registri a je právnym nástupcom pôvodného prenajímateľa Lesy, š.o. Malacky.
Pasívnu legitimáciu mal súd tiež preukázanú, pretože pôvodný nájomca Realitná obchodná firma VIPERA - Mgr. W. V., existovala a podnikala na základe živnostenského oprávnenia s prideleným IČOm: 17491665 s tým, že tento subjekt ukončil svoju podnikateľskú činnosť a v takom prípade za prípadné záväzky zodpovedá Mgr. W. V. už ako fyzická osoba.
Na základe vykonaného dokazovania súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 18C/132/2003-53 zo dňa 24.03.2004, pričom zistil, že právny predchodca navrhovateľa a firma odporcu dňa 15.09.1992 uzavreli zmluvu o prenájme nehnuteľnosti v k.ú. Lozorno a to parc. č. XXXX/X pasienok o výmere 14.846 m2, parc. č. XXXX zastavaná plocha o výmere 3.800 m2 a parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 3.369 m2 a to na dobu určitú do 15.09.2017. V článku III v bodoch 3.1 a 3.2 je vyšpecifikovaná, okrem iného, aj stajňa (ako prenajatý objekt) s dohodnutou sumou ročného prenájmu 16.485 Sk.
Z kolaudačného rozhodnutia č. 859/92/ŽP/Pa zo dňa 20.10.1992 vydaného Obvodným úradom životného prostredia Stupava, súd ďalej zistil, že predmetná maštaľ (stajňa) bola právoplatne skolaudovaná 28.10.1992 v prospech pôvodného nájomcu.
Odporca neskôr prenajaté nehnuteľnosti (okrem predmetnej maštale) odkúpil ako firma VIPERA - realitná obchodná firma, Mgr. W. V.O. a následne ich predala Mgr. W. V. ako fyzickej osobe, a to kúpnou zmluvou zo dňa 08.12.1994, pričom vklad vlastníckeho práva bol povolený 14.12.1994. Zo zmluvy je zrejmé, že predmetom kúpy nebola predmetná maštaľ. Táto skutočnosť vyplýva aj z rozsudku OS Bratislava III, č.k. V-2-7C 201/95-194 zo dňa 19.02.2001, s ktorým sa súd oboznámil aj zo znaleckého posudku súdneho znalca Ing. W. L..
Z výpisu z LV č. XXX Katastrálneho úradu v Bratislava, správa katastra Malacky zo dňa 11.12.2002 súd zistil, že maštaľ, parc. č. XXXX/X, súpisné číslo XXX, k.ú. H. je vo vlastníctve navrhovateľa.
Z uvedeného bolo zrejmé, že predmetom nájmu a následne ďalších vlastníckych prevodov bola, okrem iného, nehnuteľnosť, parc. č. XXXX - zastavaná plocha o výmere 3800 m2 a rodinný dom postavený na parcele č. XXXX. Premetom sporu je zaplatenie nájomného za nehnuteľnosť parc. č. XXXX/X maštaľ, ktorej vlastníkom je navrhovateľ s tým, že z nájomnej zmluvy zo dňa 15.09.1992 jednoznačne vyplýva, že predmetom dojednania bola aj predmetná maštaľ (vtedy označená ako stajňa) s dohodnutou výškou nájomného 16.485 Sk. Teda odporca si prenajal a následne kúpil a predal len pozemok pod predmetnou nehnuteľnosťou.
Právne súd rozsudok odôvodnil ust. § 663, 671 ods. 1 OZ, § 121 ods. 3, 517 ods. 2 OZ a § 142 ods. 1 O.s.p., pričom žalovaný nárok navrhovateľa považoval za preukázaný.
Pre úplnosť je potrebné uviesť, že súd vo veci konal a rozhodol podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti odporcu, ktorý podľa názoru súdu mal doručenie predvolania riadne vykázané uložením na pošte.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 08.12.2004.
Odporca proti rozsudku podal odvolanie o ktorom rozhodoval Krajský súd v Bratislave, ktorý svojím uznesením č.k. 3Co/285/2008-81 zo dňa 30.04.2009 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na nové konanie, pričom dospel k záveru, že odporcovi ako účastníkovi konania bola odňatá možnosť konať pred súdom s tým, že sa s vecnou stránkou napadnutého rozhodnutia nezaoberal.
Po zrušení a vrátení veci súdu prvého stupňa, tento vo veci ďalej konal, vypočul odporcu ako účastníka konania, svedkov X. A.N. a Ľ. A., oboznámil sa s pripojeným vyšetrovacím spisom Okresného úradu justičnej polície PZ v Malackách ČVS: OÚV-417/02To a s ďalšími dokladmi založenými do spisu po vrátení veci tunajšiemu súdu po zrušení rozsudku a zistil skutkový stav zhodne tak, ako je uvedený vyššie v tomto rozhodnutí a aj v odôvodnení uznesenia vyšetrovateľa zo dňa 25.04.2003 (ČVS: OÚV-417/2002To). Zo zisteného skutkového stavu bola jednoznačne preukázaná aktívna legitimácia navrhovateľa v spore a aj pasívna legitimácia odporcu.
Námietka odporcu, že nie je pasívne legitimovaným, pretože navrhovateľ vystavil faktúru č. XXXXXXXX zo dňa 14.08.2002 na žalovanú pohľadávku na odberateľa - X. A. súd neuznal z dôvodu, že navrhovateľ súdu preukázal, že uvedenú faktúru pre M. Horváthovú vystavil nesprávne a táto bola vystornovaná 05.09.2002 ako je zrejmé z účtovných dokladov. V tejto súvislosti sa súd oboznámil s výzvou navrhovateľa pre odporcu na úhradu nájomného zo dňa 04.09.2002 a s faktúrou č. XXXXXXX vystavenou dňa 05.09.2002 navrhovateľom pre odporcu na zaplatenie žalovanej sumy 49.455 Sk za
dlžné nájomné za r. 2000, 2001, 2002 v zmysle Zmluvy o prenájme nehnuteľností - pozemku a stavieb do dočasného užívania (bod 3.1) zo dňa 15.09.1992.
Odporca sa k veci samej a teda žalovanému právnemu nároku vyjadril prvýkrát (z vyššie uvedených procesných dôvodov) až v odvolaní proti rozsudku tunajšieho súdu č.k. 18C/132/2003-53 zo dňa 24.03.2004, pričom uviedol, že podľa jeho názoru nájomná zmluva zo dňa 15.09.1992 uzatvorená právnymi predchodcami účastníkov konania zanikla dňa 16.11.1992 z dôvodu odpredaja predmetných (prenajatých) nehnuteľností. Žiadna iná nájomná zmluva nebola uzatvorená a teda nie je preukázaný právny vzťah medzi terajšími účastníkmi konania, ktorý by odôvodňoval oprávnenosť žalovaného nároku. Ďalej poukazoval na Potvrdenie Obce Lozorno zo dňa 21.03.2003 o tom, že stavba maštale parc. č. XXXX/X, súp. č. XXX bola v r. 1998-1999 zbúraná a tiež ich vyjadrenie zo dňa 21.03.2003 o tom, že súpisné číslo na maštaľ na parc. č. XXXX/X - súp. č. XXX vydali bez zisťovania skutkového stavu, teda bez zistenia existencie tejto stavby. Na uvedených námietkach odporca trval aj na pojednávaniach uskutočnených na tunajšom súde.
Z uvedeného vyjadrenia zo dňa 21.03.2003 označeného ako „Prešetrenie súčasného stavu pridelenia súpisného čísla“ vydaného starostom obce Lozorno Ľ. A. súd zistil, že obci Lozorno dňa 03.07.2000 navrhovateľ doručil žiadosť o pridelenie súp. č. na objekt maštale s geometrickým plánom a kolaudačným rozhodnutím. Obec na objekt maštale parc. č. XXXX/X dňa 11.07.2000 vydala listinu o určení súp. č. XXX tak, ako toto súp. číslo mala aj hlavná budova v celom areáli. Obec Lozorno dňa 07.12.2000 na základe žiadosti Margity Horváthovej vydala listinu o pridelení súp. č. 362 na stavbu rod. domu, parč. č. 9745/5, zrubu parc. č. 9745/16 a garáže parc. č. 9745/6. Na základe upozornenia Katastrálneho úradu v Bratislave, Správa katastra Malacky zo dňa 26.11.2002, že súp. č. 362 je pridelené na viaceré stavby rozdielnych vlastníkov, vykonala obec Lozorno zmenu a objektu maštale parc. č. 9745/2 pridelili súp. č. 266. Ďalej obec uviedla, že nie je povinná zisťovať, či sa jedná o existujúcu stavbu (maštaľ), keď im žiadateľ (navrhovateľ) predložil geometrický plán so zameraním stavby. Vo vyjadrení je tiež uvedené, že žiadateľke (Margita Horváthová) zasielajú potvrdenie o zbúraní maštale (tiež je zo dňa 21.03.2003), pričom v tejto súvislosti vykonali miestne šetrenie.
Súd vo veci vypočul svedka Ľubomíra Haramiu, bývalého starostu obce Lozorno. Svedok vo svojej výpovedi uviedol, že starostom bol zvolený v r. 1999 a funkciu zastával 4 volebné obdobia. K potvrdeniu zo dňa 21.03.2003, ktoré podpísal ako starosta obce a v ktorom je uvedené, že stavba maštale parc. č. 9745/2, súp. č. 362 bola v r. 1998-1999 zbúraná uviedol, že si v tom období myslel (r. 2003), že v areáli, ktorý je asi 3 km od zastavanej časti obce, v lese, už navrhovateľ nemá žiaden majetok, že v areáli sa nachádzajúca maštaľ bola v r. 2003 majetkovo-právne vysporiadaná. Odpoveď upresnil tak, že obec, od predaja areálu, nemohla vedieť, že v areáli je alebo nie je niečo predané, areál bol oplotený a potvrdenie vydal na žiadosť Margity Horváthovej, s ktorom odporca žil v spoločnej domácnosti. Svedok najprv tvrdil, že pred súdom môže potvrdiť údaje o zbúraní maštale, tak ako to podpísal v r. 2003. Bol presvedčený o tom, že bolo vykonané šetrenie zo strany úradu obce, predtým ako potvrdenie podpísal. Konkrétnejšie k otázke ako šetrenie zo strany úradu prebehlo, ale uviedol, že sa jednalo o málo výraznú budovu, areál bol vysoko oplotený, riadne šetrenie sa robilo vtedy, keď obec vydávala rozhodnutie, keď vydávala len potvrdenie, vychádzalo sa z miestnej znalosti.
Súd svedeckú výpoveď svedka Haramiu vyhodnotil tak, že potvrdenie zo dňa 21.03.2003 o zbúraní maštale, ktoré podpísal, nemal po obsahovej stránke preverené, šetrenie nebolo vykonané, vychádzalo sa len z miestnej znalosti, nevedel ani o tom aký je v areáli majetkovo-právny vzťah, čo bolo predané a komu, areál bol vysoko oplotený, nevedel súdu preukázať, že by nejaký pracovník jeho úradu v predmetnom areáli vykonal šetrenie. Uviedol, že potvrdenie vydal na žiadosť p. Horváthovej, ktorá s odporcom žila v spoločnej domácnosti. Ku „kvalite“ uvedeného potvrdenia po obsahovej stránke je potrebné, ešte zo strany súdu uviesť, že v potvrdení je uvedené súp. č. 362, pričom bolo preukázané (tak ako je uvedené vyššie), že vo vyjadrení obce Lozorno zo dňa 21.03.2003 (ten istý deň ako pri potvrdení o zbúraní maštale) podpísanom starostom Haramioum ohľadne súpisného čísla stavby maštale je uvedené, že po upozornení príslušného katastrálneho úradu zo dňa 26.11.2002 na nesprávnosť postupu prideľovaním súp. č., obec Lozorno vykonala zmenu a maštali pridelila nové súp. č. - 266. V potvrdení zo dňa 21.03.2003 ale obec uvádza súp .č. 362, a nie súp. č. 266. Súd pravdivosť obsahu potvrdenia zo dňa 21.03.2003 o zbúraní maštale v r. 1998-1999 po vyhodnotení vykonaných dôkazov považoval za nepreukázaný, potvrdenie starosta Haramia podpísal bez podkladov o predchádzajúcom riadnom šetrení, bez znalosti veci aj
18C/132/2003-202
s chybou, ktorá sa týkala súpisného číslo. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že ten istý starosta obce Lozorno v r. 2000 vydal na žiadosť navrhovateľa listinu o určení súp. čísla na objekt maštale, teda v r. 2000 určil súp. číslo stavby, ktorá podľa potvrdenia obce, kde bol starostom a ktoré podpísal, bola zbúraná v r. 1998-1999.
Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že potvrdenie obce o zbúraní maštale v r. 1998-1999 zo dňa 21.03.2003, bolo vydané bez znalosti veci a nezodpovedalo skutočnému stavu veci a preto bolo súdom vyhodnotené ako doklad, ktorý je právne irelevantný bez akéhokoľvek právneho vplyvu na rozhodnutie vo veci samej.
Vo veci, na návrh odporcu, bola vypočutá aj Margita Horváthová ako svedkyňa, ktorá vypovedala v podstate v prospech odporcu s tým, že súd jej výpoveď vyhodnotil ako účelovú, pretože potvrdila, že sa s odporcom pozná a svedok Haramia pred súdom vypovedal, že svedkyňa s odporcom žila v spoločnej domácnosti. Výpoveď svedkyne pre rozhodnutie súdu nemala žiaden význam, pretože svedkyňa tvrdila, že obsah potvrdenia o zbúraní maštale v r. 1998-1999 vydaného obcou Lozorno dňa 21.03.2003, je pravdivý, pričom vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že uvedené potvrdenie je dokladom právne irelevantným. Tento záver súdu je podporený aj vyšetrovateľom polície, ktorý vo svojom uznesení ČVS: OÚV-417/2002To zo dňa 25.04.2003 o prerušení trestnej veci poškodzovania cudzej veci v odôvodnení konštatuje, že budova spornej maštale bola z pozemku odstránená v presne nezistenom čase od začiatku r. 2001 do apríla r. 2001.
Podľa § 663 OZ nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
Podľa § 671 ods. 1 OZ nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
Podľa § 680 ods. 1 OZ zničením prenajatej veci nájomná zmluva zaniká.
Podľa § 680 ods. 2 OZ ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej veci, vstupuje nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa a nájomca je oprávnený zbaviť sa svojich záväzkov voči prvšiemu vlastníkovi, len čo mu bola zmena oznámená alebo nadobúdateľom preukázaná.
Podľa § 680 ods. 3 OZ ak dôjde ku zmene vlastníctva k nehnuteľnej veci, môže z tohto dôvodu vypovedať nájomnú zmluvu iba nájomca, a to aj vtedy, ak bola zmluva uzavretá na dobu určitú; výpoveď však musí podať v najbližšom výpovednom období, pokiaľ je zákonom alebo dohodou ustanovené. Pri zmene vlastníctva k hnuteľnej veci môže zmluvu vypovedať aj nadobúdateľ.
Podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platil poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Predmetom sporu bolo zaplatenie dlžného nájomného za užívanie nehnuteľnosti - maštale prenajatej na základe zmluvy z 15.09.1992 právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom za obdobie r. 2000, 2001, 2002.
Ako už bolo uvedené vyššie, aj keď neskôr navrhovateľ predal odporcovi v podstate celý areál, vrátane pozemku pod stavbou maštale, samotná maštaľ predmetom kúpy nebola. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že maštaľ bola v pôvodnej nájomnej zmluve zo dňa 15.09.1992 označená ako stajňa o celkovej
výmere 160,7 m2. Súd mal preto za to, že v časti týkajúcej sa spornej nehnuteľnosti, zostala pôvodná nájomná zmluva platná aj po uzatvorení kúpnej zmluvy zo dňa 16.11.1992. V konaní bolo jednoznačne preukázané, predovšetkým obsahom vyšetrovacieho spisu (kúpna zmluva zo dňa 16.11.1992, znalecký posudok k tejto zmluve, výpoveď znalca Ing. Viliama Antala), že odporca vedel o tom, že predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 16.11.1992 nebola maštaľ (stajňa) s tým, že nebola predmetom ďalších majetkových prevodov, napr. na Margitu Horváthovú. Vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti zostal teda navrhovateľ. V nájomnej zmluve bolo osobitne dohodnuté nájomné za jednotlivé stavby, pričom konkrétne pri stavbe maštale (stajne) to bolo 16.485 Sk ročne pri splatnosti 05.02. príslušného roka.
V trestnom konaní bolo vyšetrovateľom preukázané, predovšetkým z výsluchu viacerých svedkov, že maštaľ bola zbúraná v presne nezistenom čase od zač. roka 2001 do apríla 2001. V súdnom konaní navrhovateľ nepreukázal konkrétny čas zbúrania stavby, preto súd ustálil, že stavba maštale existovala do konca r. 2000. Dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním, že stavba existovala dlhšie ako do konca r. 2000, zaťažovalo navrhovateľa, ktorý si uplatňoval nájomné za dlhšie obdobie. Tvrdenie odporcu, že stavba zanikla naopak skôr, teda v r. 1998-1999, tak isto nebolo jednoznačne preukázané, keďže potvrdenie obce Lozorno zo dňa 21.03.2003 o zbúraní maštale bolo súdom vyhodnotené ako nedôveryhodné, čo už bolo podrobne uvedené resp. zdôvodnené vyššie v rozhodnutí.
Z uvedených dôvodov súd priznal navrhovateľovi nájomné za r. 2000 vo výške 547,20 eur (16.485 Sk). Keďže zničením prenajatej veci nájomná zmluva zaniká (§ 680 ods. 1 OZ) súd nárok v časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal nájomného za r. 2001, 2002 zamietol ako nedôvodný.
Pre úplnosť je ešte potrebné sa zo strany súdu vyjadriť k námietke odporcu, týkajúcej sa vystavenia faktúry č. 12112385 zo dňa 14.08.2002 navrhovateľom na odberateľa Margitu Horváthovú na tú istú sumu ako je predmetom návrhu na začatie konania a aj to isté nezaplatené obdobie. Súd vyššie v odôvodnení rozsudku uvádza, z akého dôvodu námietku odporcu považoval za právne irelevantnú, preto je potrebné len uviesť, že uvedená faktúra bola stornovaná navrhovateľom a keby aj nebola, existencia dvoch faktúr by nezbavovala odporcu povinnosti splniť si zmluvný záväzok, keďže M. Horváthová fakturovanú sumu neuhradila a nemala jej byť ani fakturovaná.
Odporca sa so zaplatením dostal do omeškania, preto súd navrhovateľovi priznal aj úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti nájomného za r. 2000, teda od 06.02.2000. Súd navrhovateľovi priznal úroky z omeškania v ním uplatňovanej výške 0,03 % 18C/132/2003-203
denne (10,95 % ročne), hoci v čase, keď sa odporca dostal do omeškania bol úrok z omeškania v zmysle nariadenia vlády č. 87/95 Z.z. 17,6 % ročne, keďže súd bol viazaný návrhom navrhovateľa.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže obe procesné strany mali v konaní čiastočný úspech aj neúspech.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1, 2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§251 ods. 1 veta prvá O.s.p.).