Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5C-338-2013.pdf
PDF · 124.12 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/338/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci žalobcu: CEE COLLECT FUND 1 LTD, IČO: HE 308237, Agiou Nikolaou 67-69, 1st floor, Flat/Office 103, 2408 Egkomi, Nikózia, Cyprus zast. Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., Jilemnického 30, 036 01 Martin, proti žalovanej: M. Y., J.. XX.X.XXXX, G. XXX XX H. K. Č.. XXX, o zaplatenie sumy 534,21 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 389,76 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 389,76 eur od 5.2.2013 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.
Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 14,72 eur a trov právneho zastúpenia výške 48,93 eur na účet právneho zástupcu žalobcu a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 10.7.2013 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 534,21 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 534,21 eur od 5.2.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že dňa 16.4.2008 uzatvorila žalovaná so Všeobecnou úverovou bankou a.s., ako pôvodným veriteľom (ďalej len „pôvodný veriteľ“) zmluvu, na základe ktorej sa pôvodný veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanej spotrebný úver vo výške 564,30 eur. Úver bol žalovanej poskytnutý dňa 16.4.2008. Žalovaná podpisom Zmluvy vyslovila súhlas so všeobecnými obchodnými podmienkami pôvodného veriteľa na poskytovanie spotrebných úverov, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Zmluvy. Žalovaná sa Zmluvou zaviazala úver poskytnutý pôvodnému veriteľovi vrátiť späť za podmienok a v lehote v zmluve uvedenej. Zároveň sa žalovaná podpisom Zmluvy zaviazal pôvodnému veriteľovi uhradiť riadne úroky vo výške a za podmienok v nej dohodnutých a uhradiť i poplatok za správu úveru. Pôvodný veriteľ svoj záväzok mu vyplývajúci zo Zmluvy splnil riadne a včas, t.j. žalovanej poskytol úver v dohodnutej výške a v dohodnutom termíne. Nakoľko žalovaná svoj záväzok zo Zmluvy na vrátenie Úveru v dohodnutých splátkach pôvodnému veriteľovi nesplnila riadne a včas, žalobca písomne vyzval žalovanú na splnenie neuhradenej splatnej splátky (ďalej len „Výzva“). Ku dňu 23.08.2012 pôvodný veriteľ evidoval voči žalovanej pohľadávku vo výške 534,21 eur (ďalej len „pohľadávka“). Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi pôvodným veriteľom a žalobcom ako novým veriteľom zo dňa 20.08.2012 (ďalej len „Zmluva o postúpení“) došlo k postúpeniu pohľadávky pôvodného veriteľa voči žalovanému (vrátane jej príslušenstvá) na žalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca k dnešnému dňu eviduje voči žalovanej pohľadávku vo výške istiny v celkovej výške 534,21 eur. Ďalej uviedol, že si uplatňuje aj nárok na zákonné úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy istiny vo výške 534,21 eur od 5.2.2013 až do zaplatenia.
Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami a to Zmluvou o poskytnutí spotrebného úveru zo dňa 16.4.2008, prehľadom histórie transakcií na úverovom účte č. XXXXXXXXXX/ XXXX, výzvou k úhrade dlžnej sumy zo dňa 23.8.2012, Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 23.8.2012, Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom, oznámením o vyhlásení predčasného splatenia úveru zo dňa 4.2.2013, písomným vyjadrením žalobcu doručeným súdu dňa 18.3.2014 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
Pôvodný veriteľ a žalovaná ako žiadateľ a dlžník uzavreli dňa 16.4.2008 Zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX v súlade s ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej sa postupca zaviazal, že poskytne žiadateľovi za podmienok dohodnutých v zmluve a vo všeobecných podmienkach peňažné prostriedky ako spotrebný úver a dlžník sa zaviazal, že poskytnuté peňažné prostriedky vráti, zaplatí úroky, zaplatí poplatok za poskytnutie úveru a splní ďalšie záväzky podľa zmluvy. Takto bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 564,30 eur (17 000,-Sk), s lehotou splatnosti 84 mesiacov, s mesačnou anuitnou splátkou 10,23 eur ( 308,34 Sk), pričom dátum splatnosti prvej splátky bol 16.5.2008 a poslednej splátky dňa 16.4.2015. Poplatok za I. upomienku bol dohodnutý vo výške 6,64 eur (200,-Sk), poplatok za každú ďalšiu upomienku vo výške 33,19 eur (1 000,-Sk), poplatok za vedenie úverového účtu 1,83 eur (55 ,-Sk)/ mesačne, výška úrokovej sadzby 12,9 % ročne.
V zmysle Článku II. bod 2. Zmluvy, dlžník potvrdil, že bol oboznámený so Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB,a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám- občanom, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, s obsahom ktorých súhlasí a ktoré súčasne prevzal spolu s úverovou zmluvou.
Podľa Článku II bod. 1 Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom (ďalej len „VOP“), banka poskytne klientovi spotrebný úver, spravidla na osobný účet klienta vo VÚB, a.s., resp. na účet oprávnenej osoby, v termíne stanovenom v úverovej zmluve po splnení podmienok vyplývajúcich z typu zabezpečenia vyznačeného v úverovej zmluve.
V zmysle Článku III. bod 1. VOP, spotrebné úvery sú úročené spravidla na základe pevnej úrokovej sadzby. Pevná úroková sadzba je určená percentuálnou sadzbou za rok platnou ku dňu schválenie úveru. Výška pevnej úrokovej sadzby sa nemení po celý čas splácania úveru. Výška úrokovej sadzby je spravidla uvedená v úverovej zmluve alebo na výveskách v prevádzkových priestoroch banky.
Podľa Článku III. bod 2. a 4 VOP., v prípade omeškania so splátkami spotrebného úveru sa dlžník zaväzuje zaplatiť úrok z omeškania vo výške + 5% p.a.(za rok) nad rámec úrokovej sadzby uvedený v úverovej zmluve, alebo na výveskách v prevádzkových priestoroch banky a poplatok za odoslanie upomienky vo výške podľa platného cenníka. Dlžník sa zaväzuje platiť počas doby trvania úverového vzťahu poplatok za vedenie účtu v zmysle platného cenníka.
Z Článku IV. bod 1., 2. a 3. VOP vyplýva, že dlžník sa zaväzuje platiť splátky úveru na úverový účet vedený v príslušnej pobočke VÚB, a.s.. Lehota splatnosti spotrebného úveru je uvedená v úverovej zmluve spravidla v mesiacoch. Dlžník je povinný splácať úver vždy ku dňu, ktorý sa číselne zhoduje s dňom prvej splátky uvedenej v úverovej zmluve každého nasledujúceho mesiaca v rámci dohodnutej lehoty splatnosti úveru.
Podľa Článku IV. bod 8. VOP, veriteľ je oprávnený akúkoľvek platbu dlžníka na plnenie peňažného záväzku z úverovej zmluvy započítať najprv na dlžné splatné príslušenstvo záväzku od najstaršej pohľadávky a až potom na dlžnú splatnú istinu od najstaršej pohľadávky a to aj vtedy, ak dlžník pri plnení určí inak.
Z prehľadu histórie transakcií na úverovom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX S. M. Y. súd zistil, že žalovanej bol dňa 16.4.2008 poskytnutý úver vo výške 564,30 eur (17 000,-Sk). Na poplatkoch v súvislosti s poskytnutím úveru a vedením úverového účtu pôvodný veriteľ si vyúčtoval celkovo sumu 25,58 eur a na poplatkoch za upomienky sumu 39,83 eur. V prospech účtu žalovaná uhradila sumu 94,08 eur. Žalovanou uhradená suma vo výške 30,09 eur bola zaúčtovaná na istinu a suma 63,99 eur na úroky a poplatky.
VÚB a.s. ako postupca listom zo dňa 23.8.2012 adresovaným žalovanej oznámila, že ku dňu 20.8.2012 postúpila svoju pohľadávku z predmetnej zmluvy uzatvorenej medzi ňou ako dlžníčkou a postupcom ako veriteľom na žalobcu a upozornila ju, že momentom doručenia tohto oznámenia je povinná svoje záväzky zo zmluvy plniť výhradne postupníkovi a postupník je voči nej oprávnený uplatňovať všetky práva veriteľa vyplývajúce zo zmluvy a dokumentov, na základe ktorých bolo poskytnuté zabezpečenie jeho záväzkov zo zmluvy.
Podľa Prílohy č. 2 k Zmluve o postúpení pohľadávok - zoznam postupovaných pohľadávok, postupca na žalobcu postúpil pohľadávku v celkovej výške 970,80 eur pozostávajúcej z istiny vo výške 534,21 eur, riadneho úroku vo výške 246,48 eur, úroku z omeškania vo výške 81,39 eur a ostatného príslušenstva a poplatkov v sume 126,62 eur.
Žalobca listom zo dňa 23.8.2012 vyzval žalovanú na uhradenie pohľadávky spolu v sume 989,66 eur najneskôr do dňa 12.9.2012.
Žalobca oznámením o vyhlásení predčasného splatenia úveru zo dňa 4.2.2013, k uvedenému dňu vyhlásil predčasnú splatnosť poskytnutého úveru a vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy 1 033,75 eur. Podľa pripojenej kópie doručenky, toto oznámenie bolo žalovanej doručené dňa 11.2.2013.
V písomnom vyjadrení doručenom dňa 20.3.2014 žalobca uviedol, že pôvodný veriteľ poskytol žalovanej úver vo výške 17 000,- Sk /564,30 eur, žalovaná sa zaviazala uhrádzať poskytnutý úver v dohodnutých mesačných splátkach riadne a včas vo výške 308,34 Sk / 10,24 eur, celkový počet splátok bol 84, dátum prvej splátky bol 16.5.2008 a dátum poslednej splátky bol 16.4.2015. Všetky skutočnosti vyplývajú zo Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru pod názvom Základné podmienky. Do dňa podania žaloby žalovaná uhradila zo zmluvy spolu sumu 30,09 eur. V prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok je uvedená výška pohľadávky, ktorá bola postúpená na žalobcu a to v sume 970,80 eur. Z uvedenej strany vyplýva, že predmetom konania je nárok žalobcu len na zaplatenie zostatku nesplatenej istiny vo výške 534,21 eur, t.j. výška úveru 564,30 eur mínus na istine uhradených 30,09 eur = 534,21 eur, t.j. žalovaná suma neobsahuje žiadne úroky z omeškania, poplatky či zmluvné pokuty.
Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
V zmysle § 3 ods. 3 zákona NR SR č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka platného a účinného v rozhodnom období, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.
Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá zmluva o úvere, v zmysle ktorej vznikla pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania, ktorá bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení, ktoré postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.
Ďalej mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá zmluvy o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverových zmlúv a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Nepochybne zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovanou o spotrebnom úvere je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
Pri závere o tom, že predmetnú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj keď predmetná zmluva je zmluvou, ktorá vykazujú známky absolútneho obchodu a je potrebné ju posúdiť podľa Obchodného zákonníka, je zároveň zmluvou spotrebiteľskou, a potom normy obchodného práva sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov podľa Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov, ktoré ustanovenia majú prednosť pred aplikáciou Obchodného zákonníka.
V predmetnej veci žalobca uvádza, že žalovaná do dňa podania žaloby uhradil zo zmluvy spolu sumu 30,09 eur, čo má byť zrejmé z prehľadu histórie transakcií na úverovom účte, ktorý tvorí prílohu žaloby, pričom na istinu započítal pôvodný veriteľ celú tuto sumu.
Z úverového účtu žalovanej je však zrejmé, že táto uhradila žalobcovi celkom sumu 94,08 eur, pričom suma 63,99 eur bola započítaná na úhradu poplatkov za vedenie účtu, úhradu poplatkov za upomienky a na úroky a na istinu úveru bola započítaní iba suma 30,09 eur
Z predložených listinných dokladov mal súd teda za preukázané, že žalovaná v prospech žalobcu uhradil finančné prostriedky vo vyššie 94,08 eur a právny predchodca časť týchto uhradených prostriedkov zaúčtoval na vyčíslené poplatky a úroky v zmysle ustanovenia Článku IV. bod 8 Všeobecných obchodných podmienok. Uvedené zmluvné dojednanie umožňovalo veriteľovi použiť uhradenú splátku aj na iný účel ako na splatenie istiny, a to bez ohľadu na vôľu druhej zmluvnej strany, ktorá nemala nijakú možnosť túto zmluvnú podmienku ovplyvniť. To sa v predmetnej veci aj stalo. Uvedené ustanovenie zmluvy má za následok založenie nevyváženého vzťahu veriteľa a dlžníka v otázkach plnenia dlhu spotrebiteľa. Nevyváženosť iba podčiarkuje skutočnosť, že vzťah sa v otázke plnenia stáva pre spotrebiteľa netransparentným a konanie dodávateľa v niektorých prípadoch až nepredvídateľným. Spotrebiteľ má pritom oprávnený záujem na prednostnom splnení istiny. Takáto zmluvná podmienka vo svojej podstate na škodu spotrebiteľa na jednej strane spôsobuje nerešpektovanie vôle spotrebiteľa a jeho oprávnených záujmov a na strane druhej umožňuje dodávateľovi bezvýhradne presadiť jeho ekonomické záujmy v zmluvnom vzťahu, zakladá tým nielen nerovnováhu, ale až hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).
Žalovaná teda vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mala žalobcovi splatiť istinu úveru vo výške 564,30 eur. Žalovaná v prospech žalobcu realizovala úhrady vo výške 94,08 eur. Nakoľko postup žalobcu ohľadom započítania úhrad zo strany žalovanej na príslušenstvo istiny - úroky a poplatky, považoval súd za rozpor z dobrými mravmi, započítal celú uhradenú sumu na dlžnú sumu istiny a teda po takomto započítaní ( 564,30 eur - 94,08 eur = 470,22 eur), žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie pohľadávky na istine úveru vo výške 470,22 eur.
Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa nemá alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Zákonom č. 102/2014 Z.z. ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bola s ohľadom na potreby aplikačnej praxe jednoznačne ustanovená povinnosť ex offo postupu orgánov dozoru a orgánov posudzujúcich nároky zo spotrebiteľskej zmluvy skúmať a vyhodnocovať prekážky uplatnenia práva predávajúceho voči spotrebiteľovi. Jednou z takých prekážok je aj uplynutie premlčacej doby na ktorú je súd povinný z úradnej moci v prípade spotrebiteľskej zmluvy prihliadať.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie istiny úveru, t.j. finančných prostriedkov reálne poskytnutých žalovanej, ktoré žalovaná žalobcovi nesplatila, je iba čiastočne dôvodný. Tak ako je vyššie uvedené, na základe zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 564,30 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 84 splátkach, pričom výška mesačnej splátky predstavujúcej časť istiny bola 6,72 eur ( 564,30 eur / 84 ). V prospech žalobcu žalovaná uhradila celkovo finančné prostriedky vo výške 94,08 eur, čo predstavuje istinu 14 splátok. Zo strany žalovanej tak boli uhradené splátky splatné od 16.5.2008 do 16.6.2009. Do omeškania s istinou úveru sa dostala žalovaná pri splátke splatnej dňa 16.7.2009. Nakoľko žalovaná mala peňažný záväzok žalobcovi plniť v splátkach, pri každej jednej splátke začala plynúť premlčacia doba samostatne a to odo dňa zročnosti každej jednej splátky. Pri všeobecnej trojročnej premlčacej lehote, keď žalobca podal žalobný návrh dňa 10.7.2013 a splatnosti jednotlivých splátok k 16. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, všetky nesplatené splátky splatné pred dňom 10.7.2010 sú teda premlčané. Žalobcovi teda vznikol nárok iba na zaplatenie splátok splatných v období od 16.7.2010 do 16.4.2015, t.j. nárok na zaplatenia 58 splátok po 6,72 eur, čo predstavuje sumu 389,76 eur. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že zo strany žalobcu došlo ku dňu 4.2.2013 k vyhláseniu predčasného splatenia úveru, nakoľko týmto dňom sa stali splatnými iba splátky úveru splatné po tomto dátume, predčasné vyhlásenie splatnosti nemá vplyv na splatnosť splátok splatných pred týmto vyhlásením. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd považoval iba nárok žalobcu na zaplatenie sumy 389,76 eur za dôvodný a žalobe v tejto časti vyhovel. Čo do zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Nakoľko sa žalobca v tomto konaní domáhal iba zaplatenia dlžnej sumy z titulu neuhradenej istiny poskytnutého úveru, súd sa v ďalšom nezaoberal inými nárokmi ( nárokom na jednotlivé poplatky, úrok z úveru ...).
Žalovaná sa s platením peňažnej sumy vo výške 389,76 eur tým, že túto sumu riadne a včas neuhradila a to ani napriek výzve žalobcu, dostala do omeškania. Žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania od 5.2.2013 a podľa zistenia súdu zákonná výška úroku z omeškania k uvedenému dňu bola 8,75 % ročne ( 8 % + 0,75 %). Súd preto priznal žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania v súlade s platnou právnou úpravou a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho Zákonníka v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. vo výške 8,75 % ročne od 5.2.2013 do zaplatenia zo sumy389,76 eur.
Podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 149 ods. O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
V danej právnej veci súd konanie v časti uplatneného návrhu na zaplatenie sumy 144,45 eur s príslušenstvom zamietol a vo zvyšnej časti návrhu žalobcu pokiaľ ide o sumu 389,76 eur s príslušenstvom vyhovel. V časti zamietnutého nároku žalobcu bola v konaní úspešná žalovaná. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku bol úspešný žalobca.
Žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila a ani zo súdnemu spisu jej náhrada trov konania nevyplýva. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov konania vo výške 32,- eur za zaplatený súdny poplatok a vo výške 106,37 eur z titulu vzniknutých trov právneho zastúpenia. V predmetnej veci mal žalobca úspech vo výške 73 % a žalovaná vo výške 27 %. Po odpočítaní úspechu žalovanej od úspechu žalobcu (73%
- 27%), žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania vo výške 46 % z jeho celkových priznaných trov konania.
Podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ( ďalej klen ,,vyhláška“) platnej a účinnej v rozhodnom období, súd priznal právnej zástupkyni žalobcu trovy právneho zastúpenia nasledovne:
Tarifná odmena v sume 87,63 eur vrátane DPH podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky účinnej do 30.3.2013 a § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky účinnej od 1.7.2013 a to za nasledovné úkony :
- príprava a prevzatie zastupovania zo dňa 4.1.2013 .......................................... 36,51 eur
- písomné podanie na súd žalobný návrh zo dňa 2.7.2013 .............................. 36,51 eur
Náhrada hotových výdavkov v sume 18,74 eur vrátane DPH podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (režijný paušál)
- rok 2013 vo výške 2 x 7,81 eur.
Podľa §18 ods. 3 vyhlášky ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného právneho predpisu.
Spolu priznané trovy právneho zastúpenia sú vo výške 106,37 eur.
Vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu žalobcu a žalovanej, keď žalobcovi vnikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 46 % z celkových priznaných trov konania, súd zaviazal žalovanú na náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 14,72 eur (46 % zo sumy 32,- eur) a na náhradu priznaných trov právneho zastúpenia vo výške 48,93 eur (46 % zo sumy 106,37 eur).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd Vranov nad Topľou (§ 204 ods.1 OSP).
Podľa ust. §-u 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. §-u 205 ods. 2 OSP, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. §-u 205 ods. 3 OSP, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa ust. §-u 251 ods. 1 OSP, Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.