Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-3C/115/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Andrejom Kubinským v právnej veci navrhovateľky W., proti odporcovi I. v konaní o určenie výživného na plnoleté dieťa, takto

rozhodol:

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 16. 5. 2014 sa navrhovateľka domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky mesačne sumou 100 eur odo dňa podania tohto návrhu.

Svoj návrh odôvodnila tým, že je vedená na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v D. keďže ukončila strednú školu, no doposiaľ sa jej nepodarilo zamestnať. Aktívne si hľadá prácu a s tým sú spojené jej zvýšené výdavky. V súčasnej dobe sa o jej starostlivosť finančne podieľa len matka, jej priemerný mesačný zárobok činí sumu 420 eur (v čistom), jej otec je živnostník, no výška jeho príjmov nie je navrhovateľke známa. Navrhovateľka si príležitostne zarobí malé sumy v rámci dohody o pracovnej činnosti. Rodičia navrhovateľky sú v rozvodovom konaní. Otec - odporca sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti a neprispieva na výživu navrhovateľky. Pri príležitosti jej narodenín jej jednorazovo daroval sumu 30 eur.

Vykonaným dokazovaním, najmä výsluchom prítomných účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a s obsahom celého spisu súd zistil nasledujúci skutkový stav:

Navrhovateľka bola po ukončení stredoškolského vzdelania v dobe od 1. 9. 2013 do 3. 6. 2014 vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny T.. Príležitostne si privyrobila malú sumy v rámci dohôd o vykonaní práce. Naďalej žiada, aby jej bola priznaná suma výživného vo výške 100 eur mesačne, a to aj za obdobie od 2/2014. V súčasnosti je už zamestnaná. Odporca sa v minulosti snažil pravidelne prispievať na vedenie domácnosti ako i výživu navrhovateľky - jeho dcéry. Po podaní návrhu na rozvod manželstva zo strany jeho manželky bol pod nátlakom nútený opustiť spoločnú domácnosť a práve z tohto dôvodu už naďalej neprispieva ani na vedenie domácnosti a vzhľadom na to, že jeho dcéra je už plnoletá, má plne ukončené stredoškolské vzdelanie a môže sa teda zamestnať a sama sa živiť, neprispieva ani na jej výživu a starostlivosť.

Podľa a o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa veta prvá pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Kedy nastane takýto faktický stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové a pomery a pod. Vyživovacia povinnosť (z uhla pohľadu prípravy dieťaťa na povolanie) končí dosiahnutím prvého najvyššieho stupňa vzdelania v bežnom vzdelávacom procese (prvá ukončená vysoká škola alebo univerzita). Dôležitým faktorom v tomto prípade je aj skutočnosť, či existuje reálna možnosť dieťaťa zamestnať sa vo vyštudovanom odbore.

Súd o výške výživného na plnoleté dieťa rozhodne na návrh. Výživné pre plnoleté dieťa možno priznať najskôr odo dňa podania návrhu na súd, nie spätne. Súd musí skúmať či si rodič dobrovoľne neplní výživné v dostatočnej miere. Povinný rodič aj oprávnené dieťa môžu podať návrh na zmenu výšky výživného, ak sa zmenia okolnosti. Ak dôjde k zníženiu výživného za uplynulé obdobie, je plnoleté dieťa povinné zaplatené preplatky vrátiť.

Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane oprávneného, jednak na strane povinného. Okrem faktorov na strane oprávneného a povinného závisí od mieri vyživovacej povinnosti, t. j. že dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni rodičov. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, a to na základe toho, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča.

Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že vyživovacia povinnosť odporcu k navrhovateľke v zmysle zákona o rodine už netrvá, nakoľko navrhovateľka je schopná sa sama živiť, keďže už má ukončené stredoškolské štúdium na Súkromnej strednej škole v G., odbor kuchár - čašník, je schopná nájsť si prácu vo vyštudovanom odbore, zamestnať sa a následne uspokojovať svoje potreby. Zároveň je nevyhnutné podotknúť, že v zmysle návrhu žiadala navrhovateľka priznať výživné, ktoré by pomohlo pokryť zvýšené výdavky súvisiace s hľadaním si práce. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že navrhovateľka už uzatvorila pracovnú zmluvu, na základe ktorej od 4. 6. 2014 začala pracovať, a teda už nemá výdavky súvisiace s hľadaním si zamestnania, a zároveň už má pravidelný príjem. Právo oprávneného na výživné od povinného musí byť v súlade s dobrými mravmi. Skúma sa oprávnenie, nie povinnosť. Právo na výživné nemožno vôbec priznať, ak by odporovalo dobrým mravom (napr. životná úroveň rodiča je nepomerne nižšia ako životná úroveň dieťaťa).

Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie zamietol návrh navrhovateľky o určenie výživného v plnom rozsahu.

O trovách konania súd rozhodol podľa s tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

O V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

O Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

O Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.