Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/175/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa: BYTTERM, a. s., so sídlom Saleziánska 4, 010 77 Žilina, IČO: 31 584 705, proti odporkyni: Y. O. - O., A.. XX.XX.XXXX, W. F.Á. XXXX/XX/XXX, XXX XX Ž., Š. E. X., právne zastúpená JUDr. Jankou Chorvátovou, advokátkou s miestom výkonu činnosti Alexandra Rudnaya 23, 010 01 Žilina, o zaplatenie 2,74 eur s prísl. a o vzájomnom návrhu odporkyne o zaplatenie 784,61 eur s prísl., takto

rozhodol:

Konanie o návrhu navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 2,74 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % zo sumy 525,46 eur od 23.06.2010 do zaplatenia z a s t a v u j e .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni sumu 644,97 eur spolu s úrokmi z omeškania:

- vo výške 9 % ročne zo sumy 124,23 eur od 01.07.2010 do zaplatenia,

- vo výške 9,25 % ročne zo sumy 207,24 eur od 01.07.2011 do zaplatenia,

- vo výške 9 % ročne zo sumy 141,80 eur od 01.07.2012 do zaplatenia,

- vo výške 8,5 % ročne zo sumy 171,70 eur od 01.07.2013 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti vzájomný návrh odporkyne z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 29.06.2010 podaným na Okresnom súde Žilina dňa 29.06.2010 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal odporkyňu zaplatiť mu sumu 525,46 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % zo sumy 525,46 eur od 23.06.2010 do zaplatenia a zároveň zaviazal odporkyňu nahradiť mu trovy konania vo výške 31,50 eur titulom náhrady súdneho poplatku. Svoj návrh navrhovateľ skutkovo odôvodnil tým, že odporkyňa je vlastníkom bytu č. XXX, ktorý sa nachádza v dome súp. č. XXXX na ul. F. v Ž.. Zmluvou o výkone správy sa odporkyňa v čl. IV. bod 8 zaviazala na zabezpečenie prevádzky, údržby, opráv, správy domu a za poskytované služby: a) poukazovať mesačne preddavok na tvorbu fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu na dome a pozemku, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva na správe katastra nehnuteľností, b) poukazovať mesačne poplatok za výkon správy, c) poukazovať mesačné preddavky za poskytnuté služby. Odporkyňa mu do dňa spísania návrhu neuhradila časť nedoplatku z ročného vyúčtovania za rok 2007 v celkovej sume 525,46 eur tak, ako to vyplýva z priloženej špecifikácie č. 3/2010 zo dňa 15.06.2010. Odporkyňa bola vyzvaná na úhradu nedoplatku.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. -19 zo dňa 26.07.2010, ktorým bolo v plnom rozsahu vyhovené návrhu navrhovateľa. Vzhľadom ku skutočnosti, že odporkyňa podala v zákonnej lehote na súde proti platobnému rozkazu odpor zo dňa 11.08.2010, došlo zo zákona podľa ust. k zrušeniu platobného rozkazu v celom jeho rozsahu. Odporkyňa v podanom odpore namietala, že sa nezakladajú na pravde tvrdenia navrhovateľa o tom, že si svoje povinnosti voči nemu ako správcovi bytového domu neplní. Jedinou spornou záležitosťou medzi nimi je vyúčtovanie spotreby studenej vody za obdobie január až december 2007, ktoré by mala podľa návrhu navrhovateľa zaplatiť, hoci takéto množstvo vody nikdy nespotrebovala a spotrebovať nemohla. Pravda je tá, že navrhovateľ jej už predtým doručoval upomienky a výzvy, ktorý mi ju žiadal uhradiť nedoplatok podľa predpisov a poštovné v celkovej sume 650,09 eur, predtým v sume 710,32 eur (výzva zo dňa 20.05.2009), či upomienkou zo dňa 19.02.2009 na sumu 716,20 eur. O tom, že žiadaná suma je navrhovateľom tvrdený jej nedoplatok za studenú vodu, sa dozvedela až z listu navrhovateľa - vyúčtovanie nákladov za studenú vodu zo dňa 08.10.2008. V snahe najskôr vlastnej a neskôr aj prostredníctvom advokáta o riešenie veci toto nesprávne vyúčtovanie nedoplatku spotrebovanej studenej vody za rok 2007 reklamovala a žiadala opätovné prehodnotenie vyúčtovania neúmerného množstva vody, ktorá jej bola vyfakturovaná za rok 2007, avšak bezúspešne. Odporkyňa tak namietala protiprávnosť platobného rozkazu s poukazom na to, že navrhovateľ nijako nepreukázal ním požadovanú sumu, ktorá jej mala vzniknúť na základe skutočnej spotreby studenej vody za rok 2007, v jej byte, v ktorom ani v roku 2007, ani do podania odporu, nebývala trvale, ale len občas v ňom prespala. Nemohla spotrebovať také množstvo studenej vody, pretože v tom byte , ak tak sa zdržiavala v roku 2007 málo a sama, pretože je bezdetná a v tom čase bola slobodná. Zároveň poukázala na skutočnosť, že podružný merač studenej vody si dala namontovať navrhovateľom obratom po tom, čo tento postup navrhovateľ odporučil listom doručeným v apríli 2008. Vzhľadom k uvedenému odporkyňa považovala návrh v celom rozsahu za neopodstatnený. Navrhovateľ podaním zo dňa 07.09.2012 zobral návrh v časti o zaplatenie sumy 351,02 eur späť s poukazom na to, že jednostranným započítaním preplatku z ročného vyúčtovania za rok 2010 v sume 207,24 eur (zápočet v máji 2011), preplatku z ročného vyúčtovania za rok 2011 v sume 141,80 eur (zápočet v máji 2012) a odporkyňou platených mesačných zálohových platieb v mesiacoch 1-6 roku 2012 o 0,33 eur vyšších ako požadovaný predpis (0,33 eur x 6 % 1,98 eur) ním požadovaná suma predstavuje už len čiastku 174,44 eur s prísl. Súd uznesením č. k. -61 zo dňa 03.10.2012 konanie o návrhu navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 351,02 eur zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.10.2012. Odporkyňa podaním zo dňa 23.09.2012 doručeným súdu dňa 06.12.2012 vzniesla vzájomný návrh, ktorým sa voči navrhovateľovi domáhala vydania rozsudku, ktorým by bol navrhovateľ zaviazaný zaplatiť jej sumu 1.278,18 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,25 % zo sumy 207,24 eur od 01.06.2011 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 9 % zo sumy 141,80 eur od 01.06.2012 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 929,14 eur od 07.12.2012 do zaplatenia a súčasne nahradiť jej trovy konania. Odporkyňa svoj vzájomný návrh skutkovo odôvodnila tým, že na základe Vyúčtovania dodávky tepla, vodného a stočného a ostatných služieb spojených s užívaním jej bytu č. XXX v dome súp. č. XXXX na F. ul. XX v Ž. za obdobie od 01.01.2004 do 31.12.2004, vystaveného navrhovateľom dňa 30.04.2005 jej bola vyúčtovaná spotreba teplej úžitkovej vody (ďalej len „TUV“) spolu so studenou vodou (ďalej len „SV“) v celkovej sume 3.417,70 Sk (113,4469 eur). Ďalej z tohto vyúčtovania vyplýva jednotkový náklad studenej vody 3.376,039 Sk/MJ, pričom MJ je jednotka bytu, t. j. 1 osoba. Predpis navrhovateľa na úhradu vodného a stočného v roku 2004 bol 2.438,- Sk, skutočné náklady boli 3.417,70 Sk a teda jej vznikol za rok 2004 čiastkový nedoplatok v sume 979,70 Sk titulom vodného a stočného, celkovo jej vznikol z vyúčtovania preplatok. Na základe Vyúčtovania dodávky tepla, vodného a stočného a ostatných služieb spojených s užívaním predmetného bytu za obdobie od 01.01.2005 do 31.12.2005, vystaveného navrhovateľom dňa 30.04.2006, jej bola vyúčtovaná spotreba TUV spolu so SV v celkovej sume 3.399,60 Sk (112,846 eur). Ďalej z tohto vyúčtovania vyplýva jednotkový náklad studenej vody 2.774,826 Sk/ MJ, pričom MJ je jednotka bytu, t. j. 1 osoba. Predpis navrhovateľa na úhradu vodného a stočného v roku 2005 bol 2.496,- Sk, skutočné náklady boli 3.399,60 Sk a teda jej vznikol za rok 2005 čiastkový nedoplatok v sume 903,60 Sk titulom vodného a stočného, celkovo jej vznikol z vyúčtovania preplatok. Z tohto vyúčtovania ďalej vyplýva, že navrhovateľ neevidoval za rok 2005 voči nej nedoplatok do Fondu opráv (predpis: 3.480,- a náklady 3.480,-). Na základe Vyúčtovania dodávky tepla, vodného a stočného a ostatných služieb spojených s užívaním predmetného bytu za obdobie od 01.01.2006 do 31.12.2006, vystaveného navrhovateľom dňa 30.04.2007, jej bola vyúčtovaná opakovane spoločná spotreba TUV so SV v celkovej sume 2.940,80 Sk (97,6167 eur). Ďalej z tohto vyúčtovania vyplýva jednotkový náklad

studenej vody 52,931 Sk/MJ, pričom MJ sú jednotky bytu 40 m3 a konečný výpočet spotreby studenej vody sa násobil koeficientom , čím bola teda určená spotreba SV ňou v jej byte v celkovej ume 2.427,80 Sk. Predpis navrhovateľa na úhradu vodného a stočného v roku 2006 bol 2.388,- Sk, skutočné náklady boli 2.940,80 Sk a teda jej vznikol za rok 2006 nedoplatok v sume 552,80 Sk titulom vodného a stočného. Z tohto vyúčtovania ďalej vyplýva, že navrhovateľ neevidoval za rok 2006 voči nej nedoplatok do Fondu opráv (predpis: 3480,- a náklady: 3480,-). Listom navrhovateľa zo dňa 31.03.2008, vec: Montáž merača studenej vody, jej navrhovateľ oznámil, že vzhľadom na skutočnosť, že vlastníci bytov v ich vchode už majú podružné merače studenej vody v bytoch, správca doporučuje vlastníkom, ktorí tieto merače ešte nemajú zabezpečiť si ich montáž do bytov. Je to z dôvodu presnejšieho vyúčtovania spotreby studenej vody pre byt. Tí spoluvlastníci bytového domu 1673/13, ktorí podružné merače v bytoch majú, si túto montáž hradili na vlastné náklady. To znamená, že ak má záujem o montáž vodomeru na studenú vodu, je potrebné, aby si prišla zložiť zálohovú platbu do pokladne Byttermu a.s. Výška zálohovej platby je 2.500,- Sk. Po zložení zálohy techničke na prevádzke domov montáž merača následne objedná. Opakovane žiadala navrhovateľa, aby jej bol namontovaný vodomer na studenú vodu do bytu, s čím však navrhovateľ robil problémy. Zálohu na montáž merača studenej vody uhradila dňa 27.05.2008 priamo do pokladne navrhovateľa, avšak až po opakovaných urgenciách z dôvodov na strane navrhovateľa sa podarilo dňa 02.06.2008 v jej byte namontovať vodomer na studenú vodu. V súvislosti s namontovaním vodomeru žiadala navrhovateľa o odpísanie stavu spoločného vodomeru, čo však navrhovateľ neurobil s tvrdením, že sa tak nedá. Dňa 21.07.2008 telefonovala navrhovateľovi, pretože do toho dňa jej nebolo doručené vyúčtovanie nákladov za uplynulý rok 2007. Telefonicky jej bolo oznámené, že má nedoplatok za vodu vo výške 23.741,06 Sk, čo ju zarazilo, pretože dovtedy jej vznikol vždy konečný preplatok a okrem toho z predpisu mesačných platieb jej bola čiastka zálohy na vodu znížená. Toho istého dňa sa teda okamžite osobne dostavila k navrhovateľovi, kde žiadala vysvetlenie tvrdeného nedoplatku na studenej vode. Až toho dňa 21.07.2008 jej bolo osobne do rúk od navrhovateľa vydané Vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2007 do 31.12.2007. Svoju nespokojnosť a upozornenie navrhovateľa na nezrovnalosti v jeho výpočtoch oznámila následne dvom riaditeľom navrhovateľa i písomne doporučenými listami zo dňa 22.07.2008, zaslanými doporučene odporcovi dňa 23.07.2008, v ktorých sa sťažovala na nesprávny postup správcu a vzniknuté nezrovnalosti. Z Vyúčtovania navrhovateľa za rok 2007, vytlačeného dňa 21.07.2008, konkrétne z prílohy k vyúčtovaniu vyplýva nasledovné: bola jej vyúčtovaná po prvý krát rozdelená spotreba TUV a SV, pričom vyúčtovaná položka SV náklady za byt bola vyúčtovaná ako spotreba /m3/:0, osobomesiace:12, náklad podľa spotreby: 0,00, náklad podľa os. mes.: 25.499,99 Sk. Podľa tohto jej vznikol za rok 2007 čiastkový nedoplatok v sume 25.499,99 Sk (846,4446 eur) titulom nedoplatku na SV. Spotreba TUV za rok 2007 bola navrhovateľom vyúčtovaná v celkovej sume 629,07 Sk (20,8813 eur). V súvislosti s týmto vyúčtovaním jej neskôr navrhovateľ listom zo dňa 08.10.2008 oznámil, že jej bytu bolo pridelených 495 m3. Z tohto vyúčtovania ďalej vyplýva, že navrhovateľ neevidoval za rok 2007 voči nej nedoplatok do Fondu opráv (predpis: 3.480,- a náklady: 3.480,-). Navrhovateľ tak svojim konaním porušil právnu povinnosť, keď vyúčtovanie nákladov voči vlastníkovi bytu neučinil do konca mája nasledujúceho kalendárneho roka. Na jej sťažnosti, ani písomné, učinené vyššie citovanými listami, navrhovateľ nereagoval. Listom vystaveným dňa 23.09.2008 jej poslal upomienku, ktorou oznamoval evidenciu nedoplatku podľa predpisov vo výške 718,52 eur a ďalej žiadal uhradiť poštovné 0,33 eur (za čo, to však neuviedol). Doporučeným listom zo dňa 03.10.2008 urgovala u navrhovateľa svoju žiadosť o odpovede na jej písomné sťažnosti, žiadala vysvetlenie a riešenie problému. Listom opakovane apelovala na to, že nie je možné, aby jeden človek, ktorý v byte nebýva trvale, mohol minúť toľko studenej vody; týmto listom reagovala i na upomienku navrhovateľa zo dňa 23.09.2008 a domáhala sa vysvetlenia zas úplne inej sumy tvrdeného nedoplatku podľa predpisov. Napokon týmto listom podotkla, že jej navrhovateľ ako správca nedoručil doporučene vyúčtovanie úhrad za rok 2007. Nadväzne na toto navrhovateľ konečne písomne reagoval listom zo dňa 08.10.2008, nazvaným Vyúčtovanie nákladov na studenú vodu, ktorým jej oznámil konštatovanie, že vo všeobecnosti sa v bytoch, kde nie sú merače, s vodou nešetrí, ostatní vlastníci bytov s meradlami odmietajú platiť za tých, ktorí merače nemajú, bola taká metodika vyúčtovania nákladov, že rozdiel na fakturačné meradlo SEVAKU bol pridelený bytu bez merača (jej bytu). Rozdiel v m3 vo výške 495 m3 pridelil teda navrhovateľ, ako správca, bytu v jej vlastníctve. Navrhovateľ bez opory v platnom práve, neoprávnene, bezdôvodne a svojvoľne určil, že vzniknuté náklady tvrdené SEVAKOM po odpočte súm v bytoch, zodpovedajúce 495 m3, má teda uhradiť ona, lebo tak to navrhovateľ pridelil k jej bytu a tak teda vznikol nedoplatok v sume 25.502,- Sk (495 x 51,52 Sk). Pre rok 2009 (tzn. už po namontovaní vodomeru na SV) jej navrhovateľ doručil evidenčný list pre výpočet úhrady za užívanie bytu, kde jej vodné a stočné bolo predpísané v sume 6,08 eur/mesačne; i teda predpisy a následné vyúčtovania za ďalšie obdobia svedčia o reálnej

možnej spotrebe SV v jej byte. Listom zo dňa 19.02.2009 jej navrhovateľ opäť poslal upomienku s výzvou na úhradu nedoplatku podľa predpisov v sume 715,87 eur a poštovné 0,33 eur. Nijako sa ďalej nevysporiadaval so spornými faktami ohľadne vyúčtovania. Listom zo dňa 20.05.2009 jej doručil výzvu na zaplatenie nedoplatku do fondu údržby a opráv a za náklady spojené s užívaním bytu vo výške 710,32 eur (nedoplatok k 30.04.2009) s upozornením, že v opačnom prípade pristúpi k dražbe jej bytu. Táto listina je v rozpore s doposiaľ uvedenými listinnými dôkazmi, pretože k 30.04.2009 nedlhovala na položke platieb do fondu opráv nič. Navrhovateľ bez právneho dôvodu a bez opory v skutkovom stave uviedol týmto listom teda nepravdy. Preto listom zo dňa 26.05.2009 opätovne vyjadrila nesúhlas s postupom navrhovateľa, zvlášť po poslednej výzve zo dňa 20.05.2009. Opätovne žiadala nápravu a opakovane poukazovala na rozpory v tvrdeniach navrhovateľa. Navrhovateľ odpovedal listom zo dňa 29.06.2009, ktorým oznámil, že trvá na vyúčtovaní a teda liste zo dňa 08.10.2008 a teda na spotrebe SV pridelenej jej bytu ako aj na vyrovnaní nedoplatku za rok 2007. Skutočnosť, že nikdy nemohla spotrebovať priradené množstvo SV navrhovateľom, potvrdzuje i ďalší evidenčný list od navrhovateľa s platnosťou od 01.07.2009, ktorým jej predpísal vodné, stočné v sume 6,08 eur/mesačne. Rovnako Vyúčtovanie nákladov za obdobie 01.01.2008 - 31.12.2008, vytlačené navrhovateľom dňa 23.05.2008, spolu s prílohou svedčí o jej reálnych nákladoch na spotrebovanú SV a okrem toho z neho vyplýva, že za rok 2008 jej vznikol u navrhovateľa preplatok 56,93 eur, ktorý si navrhovateľ započítal na úhradu tvrdeného nedoplatku z predošlých období k 31.03.2009 v sume 712,17 eur. Z prílohy k vyúčtovaniu (str. 2) vyplýva, že za byt vyúčtovaná položka SV náklady bola zistená spotreba 15,65 m3 a tak náklad podľa spotreby v roku 2008 bol 957,- Sk. Upomienkou zo dňa 28.08.2009 navrhovateľ opäť voči nej deklaroval nedoplatok podľa predpisov v sume 649,69 eur + poštovné 0,40 eur. Následne jej právny zástupca reklamoval doporučeným listom zo dňa 07.09.2009 opakovane všetky nezrovnalosti vo vyúčtovaniach studenej vody. Nasledovali od navrhovateľa voči nej: výzva na zaplatenie nedoplatku zo dňa 30.09.2009, Odpoveď na list zo dňa 10.09.2009 priamo jej, navrhovateľ bez ďalšieho len trval na úhrade nedoplatku, teda na nákladoch v ročnom vyúčtovaní za rok 2007. Listom zo dňa 18.03.2010 jej doručil navrhovateľ Špecifikáciu č. 3/2010, ktorou jej oznámil nedoplatok z ročného vyúčtovania za obdobie od 01.01.2007 do 31.12.2007 vo výške 718,52 eur. Urgenciou, posledným pokusom o zmier zo dňa 30.03.2010 ju opätovne navrhovateľ žiadal zaplatiť 718,52 eur s odôvodnením, že opiera svoj nárok o jeho účtovné doklady. Z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2009 do 31.12.2009 vyplýva, že mala preplatok na vode (9,72 eur) a celkovo vzniknutý preplatok za rok 2009 v sume 124,23 eur opätovne navrhovateľ bez právneho dôvodu započítal na ním tvrdený nedoplatok. Tvrdený stav konta podľa navrhovateľa k 31.03.2010: -649,69 Eur, nedoplatok k 31.03.2010: - 525,46 Eur. Listom zo dňa 07.12.2010 jej opäť doručil navrhovateľ upomienku, a to i po tom, čo mu bolo opakovane písomnými doporučenými listami apelované na to, aby sa vysporiadal so spornými tvrdeniami a aby komunikoval s jej právnym zástupcom. Navrhovateľka teda žiadal zaplatiť sumu 525,86 eur. Listom zo dňa 17.12.2010 navrhovateľ jej právnemu zástupcovi oznámil, že bola jej omylom zaslaná výzva zo dňa 07.12.2010 a treba ju považovať za bezpredmetnú. Z vyúčtovania za rok 2010, vytlačeného dňa 20.05.2011 vyplýva, že si navrhovateľ opätovne bezdôvodne preúčtoval vzniknutý celkový preplatok 207,24 eur na úhradu ním tvrdeného nedoplatku na SV a teda znížil tak tvrdený nedoplatok na sumu -318,22 eur. Za vodu jej vznikol v roku 2010 preplatok 13,24 eur, čo po celú dobu trvania právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, okrem roku 2007, nasvedčuje jej reálnej spotrebe vody. Obdobne z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2011, vytlačeného dňa 15.05.2012, si navrhovateľ vzniknutý preplatok 141,80 eur preúčtoval na úhradu nedoplatku za SV z roku 2007, čím tvrdí nedoplatok po vyúčtovaní: - 175,43 eur. Ďalej odporkyňa uviedla, že z pripojených listinných dôkazov a súdneho spisu je nesporné, že ide o nedoplatok za spotrebu SV za rok 2007, ktorý bez opory v platných právnych predpisoch jej navrhovateľ priradil na základe vlastnej metodiky ďalej preto, že nemala namontovaný vodomer na SV, hoci ho ostatní vlastníci bytov v dome mali namontované predtým, že jednoducho 496 m3 vody teda mala minúť za kalendárny rok ona ako jediná obývajúca predmetný byt (čo navrhovateľ má za nesporné). Pochybnosť o pravdivosti tvrdení navrhovateľa, že ako jediná osoba v byte mala spotrebovať také množstvo studenej vody vyplýva teda z doposiaľ uvedených listinných dôkazov, z jeho korešpondencie a aj z vyúčtovaní za poskytnuté služby v rokoch ostatných. Súčet všetkých započítaných preplatkov, čo namieta, je teda: 56,93 eur + 124,23 eur + 207,24 eur + 141,80 eur + 1,98 eur = 532,18 Eur, čo je suma bezdôvodného obohatenia navrhovateľa titulom započítania vzniknutých preplatkov z vyúčtovaní. K tejto sume si ďalej uplatňuje sumu 746,- eur ako sumu bezdôvodného obohatenia navrhovateľa, ktorá je daná nasledovne výpočtom priemeru zo skutočných nákladov na spotrebu SV v jej byte. Súčtom spoločných nákladov na TÚV a SV za roky 2004 až 2006 a ostatných nákladov na SV za špecifikované obdobia do konca roka 2010 bol zistený jej akceptovateľný priemerný ročný náklad na náklady na SV (pričom za tri roky sa započítal aj náklad na TÚV) nasledovne: 551,43 Eur :

6 (rokov) = 91,91 eur je priemerná suma nákladov na SV za obdobie rokov 2004 až 2010. Túto sumu zaokrúhlila smerom nahor na 100,- eur ako priemerný ročný náklad na SV a o týchto 100,- eur znížila vyúčtovanú tvrdenú sumu nákladov na SV za rok 2007 navrhovateľom (tzn. 846,4446 - 100 = 746 eur po zaokrúhlení). V tomto konaní si teda uplatňuje proti navrhovateľovi vydanie bezdôvodného obohatenia v celkovej sume 1.278,18 eur s prísl. (tzn. 746 eur + 532,18 eur) titulom porušenia zákonných povinností navrhovateľom, stanovených v ust (konanie v súlade s dobrými mravmi), v spojení s ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa a nadväzne na analyzovaný skutkový stav tejto veci opiera vzájomný návrh najmä o ust. , 451 ods. 1 , ust. , a , ods., Podľa jej názoru, vzniknutý sporný vzťah medzi účastníkmi tohto konania na základe vykonaného dokazovania je možné vyhodnotiť ako vzťah z neoprávneného majetkového prospechu. V danej veci išlo z jej strany v prospech navrhovateľa o plnenie bez právneho dôvodu, a to konkrétne navrhovateľovým postupným započítavaním preplatkov (patriacich jej) na úhradu ním tvrdeného nedoplatku, vzniknutého z vyúčtovania za rok 2007; ona tvrdené a vyúčtované množstvo spotrebovanej studenej vody v roku 2007 skutočne neminula a minúť nemohla, navrhovateľ jej okrem toho jasne uviedol, ako vypočítal nedoplatok za SV a teda navrhovateľ svojimi listinami netvrdí, že jej skutočne SV dodal v množstve podľa vyúčtovania. Navrhovateľ teda uskutočnil započítanie na plnenie bez právneho dôvodu, pretože hoci bola medzi účastníkmi uzatvorená zmluva o správe, navrhovateľ jej vyúčtoval úhradu za služby, ktoré v skutočnosti a preukázateľne nevyužil - v tom vidí dôvod získania plnenia bez právneho dôvodu zo strany navrhovateľa, a teda porušenie ust. v spojení s ust. . Protiprávnosť konania, či skôr nekonania navrhovateľa konkrétne voči nej je daná tým, že ona musí niesť následky nesplnenia povinností navrhovateľom. Studená voda sa meria na päte domu tzv. určeným meradlom. Určené meradlo je vlastníctvom príslušnej vodárenskej spoločnosti, ktorá je povinná vykonávať jeho overovanie v zmysle metrologického zákona každých 6 rokov. Zároveň je vodárenská spoločnosť povinná odstrániť poruchu tohto určeného meradla. Skutočná fakturovaná spotreba sa rozpočíta na byty a nebytové priestory podľa spotreby nameranej na pomerových meradlách v bytoch a nebytových priestoroch alebo podľa osobomesiacov (ak meradlá nie sú namontované). Je toho názoru, že základ a výška vzájomným návrhom uplatneného nároku sú týmto návrhom a priloženými listinným dôkazmi náležite preukázané. Spornou je otázka možnosti započítania pohľadávky navrhovateľa proti ňou uplatnenej pohľadávke v zmysle ust. , čo učinil navrhovateľ pred súdom podaním zo dňa 07.09.2012 a na základe ktorého zobral čiastočne žalobný návrh späť. Z vyššie citovaných ust. , zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v spojení so zmluvou o výkone správy vyplýva navrhovateľovi povinnosť, aby si riadne splnil svoje zákonné povinnosti. Navrhovateľ teda nemohol by vykonať vyúčtovanie skutočných nákladov na plnenia poskytnuté jednotlivým vlastníkom bytov v období roka 2007 jednostranne na ťarchu jedného vlastníka bytu v dome, preto na takýto postup nebol oprávnený. Ak napriek tomu takéto vyúčtovanie vykonal, porušil svoju zákonnú povinnosť, následne porušil svoje povinnosti i tým, že nepredložil vyúčtovanie vlastníkovi bytu riadne a včas. Podľa jej názoru keďže navrhovateľ nebol oprávnený vykonať takéto vyúčtovanie, nemohla mu vzniknúť ani pohľadávka spôsobilá na započítanie proti jej pohľadávke. Ak teda navrhovateľ tvrdí, že jej pohľadávka zanikla započítaním, na toto jeho tvrdenie nie je možné prihliadnuť. Započítanie nie je možné, pretože u navrhovateľa nejde o pohľadávku vo vzťahu k jej pohľadávke. Chýba tak jeden z predpokladov započítania, a to vzájomnosť pohľadávok účastníkov. So zreteľom na to, že k započítaniu v predmetnej veci nemohlo dôjsť, navrhuje, aby súd pri svojom rozhodovaní prihliadol na túto jej námietku započítania. Navrhovateľ sa k vzájomnému návrhu, ktorý mu bol riadne doručený, v súdom určenej lehote písomne nevyjadril. Navrhovateľ podaním zo dňa 19.06.2013 zobral návrh v časti o zaplatenie sumy 171,70 eur späť s poukazom na to, že jednostranným započítaním preplatku z ročného vyúčtovania za rok 2012 v sume 171,70 eur (zápočet v máji 2013) ním požadovaná suma predstavuje už len čiastku 2,74 eur s prísl. Súd uznesením č. k. -172 zo dňa 18.10.2013 konanie o návrhu navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 171,70 eur zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.11.2013. Odporkyňa podaním zo dňa 01.07.2013 doručeným súdu dňa 02.07.2013 si uplatňovala voči navrhovateľovi už len nárok na zaplatenie sumy 784,61 eur spolu s úrokmi z omeškania: vo výške 8,5 % ročne zo sumy 82,71 eur od 01.06.2008 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 56,93 eur od 01.06.2009 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 124,23 eur od 01.06.2010 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 207,24 eur od 01.06.2011 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 141,80 eur od 01.06.2012 do zaplatenia a vo výške 8,75 % ročne zo sumy 171,70 eur od 01.06.2013 do zaplatenia. Svoje podanie odôvodnila tým, že trvá na skutkových a právnych tvrdeniach uvedených vo vzájomnom návrhu, výšku bezdôvodného obohatenia navrhovateľa na jej úkor a teda výšku

navrhovateľom získaného plnenia bez právneho dôvodu za spotrebovanú studenú vodu spočívajúceho v jednostrannom započítaní si vzniknutých preplatkov z vyúčtovaní určuje sumou preplatkov vzniknutých jej za obdobia od roku 2007 do roku 2013: za rok 2007 vo výške 82,71 eur, za rok 2008 vo výške 56,93 eur, za rok 2009 vo výške 124,23 eur, za rok 2010 vo výške 207,24 eur, za rok 2011 vo výške 141,80 eur a za rok 2012 vo výške 171,70 eur, spolu 784,61 eur. Súd posúdiac uvedené podanie odporkyne jednak ako čiastočné späťvzatie vzájomného návrhu a súčasne ako zmenu vzájomného návrhu uznesením č. k. -174 zo dňa 18.10.2013 konanie o vzájomnom návrhu odporkyne v časti o zaplatenie sumy vo 747,98 eur spolu s úrokmi zo omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 747,98 eur od 07.12.2012 do zaplatenia zastavil a súčasne pripustil zmenu návrhu v zmysle petitu odporkyne uvedeného v jej podaní zo dňa 01.07.2013. Uznesenie v zastavujúcej časti nadobudlo právoplatnosť dňa 13.11.2013 a v časti, ktorou bola pripustená zmena návrhu dňa 28.10.2013. Navrhovateľ podaním zo dňa 19.06.2013 upresneným ústne do zápisnice na pojednávaní dňa 24.06.2014 zobral návrh aj v ostávajúcej časti o zaplatenie sumy 2,74 eur s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 525,46 eur od 23.06.2010 do zaplatenia späť s poukazom na to, že jednostranným započítaním preplatku z ročného vyúčtovania za rok 2013 v sume 286,60 eur (zápočet v máji 2014) neeviduje voči odporkyni žiadny nedoplatok. Odporkyňa sa na pojednávaní dňa 24.06.2014 k späťvzatiu návrhu navrhovateľa vo zvyšnej časti vyjadrila tak, že s týmto vyjadrila svoj nesúhlas. Tento odôvodnila tým, že nesúhlasí s vykonaným zápočtom z dôvodu, že pohľadávku navrhovateľa, ako si ju pôvodne uplatňoval, v celom jej rozsahu naďalej popiera. Navrhovateľ tak nebol oprávnený vykonať takýto jednostranný zápočet. Súd vec prejednal za účasti účastníkov konania a právneho zástupcu odporkyne na pojednávaniach dňa 07.03.2014, dňa 25.04.2014 a dňa 24.06.2014, na ktorom aj verejne vyhlásil tento rozsudok. Navrhovateľ svoju skutkovú a právnu argumentáciu v spore založil na vysvetlení, akým spôsobom vyhotovil vyúčtovanie za rok 2007. V roku 2007 na odbernom mieste č. XXXXXXX, čo zahrňuje vchody 13 a 14 v predmetnom bytovom dome, nebol osadený meračom len jeden byt, a to byt č. XXX, ktorého vlastníkom je odporkyňa. Z tohto dôvodu bol prepočítaný náklad podľa odpísaných m3 vody u meraných bytov a zostatok nákladu sa prerozdelil podľa nahláseného počtu osôb nemeraných bytov, čo v tomto prípade zodpovedalo už len jednej osobe v byte č. XXX, to znamená 12 osobomesiacov za rok. Od roku 2006 boli na dotknutom odbernom mieste všetky byty osadené pomerovým meradlom na studenú vodu, okrem spomínaného bytu č. XXX. Rozúčtovanie tejto studenej vody sa udialo v súlade so zmluvou o výkone správy, kde sa uvádza, že sa náklad rozúčtuje podľa meračov studenej vody u meraných bytov a podľa počtu osôb v nemeraných bytoch. Nakoľko vlastníci v dome sa nedohodli na inom spôsobe rozúčtovania, postupovalo sa v zmysle platnej zmluvy o výkone správy, a teda za odberné miesto bol vyfakturovaný náklad 145.221,15 Sk za 2.819 m3 vody, pričom hodnota odpísaných m3 studenej vody po bytoch, kde teda bola spotreba meraná, bol 2.324 m3 a rozdiel, ktorý vznikol, predstavoval objem 495 m3 a v tomto prípade bol rozdelený na 12 osobomesiacov, konkrétne už len v byte č. XXX. Poukázal na to, že v predmetnom bytovom dome v konkrétnom odbernom mieste, ktoré zodpovedá vchodom 13 a 14, boli merače na studenú vodu montované postupne. Najviac meračov bolo namontovaných k 01.01.2003, pričom následne teda boli aj v neskorších obdobiach montované postupne tak, ako vlastníci žiadali a ako uhrádzali poplatky s tým spojené, pričom v sporovom roku už teda nebol namontovaný jediný merač v byte odporkyne, kde je merač namontovaný od 02.06.2008. Pokiaľ sa jedná o poukázanú zmluvu o výkone správy, ktorá bola rovnako predložená, poukazuje na ust. článku 3 bod 3 zarážku pojednávajúcu o dodávke studenej vody. To znamená, že v tomto prípade postupoval v zmysle uzatvorenej zmluvy o výkone správy, keď v danom konkrétnom roku 2007 vo vyúčtovaniach pri meraných bytoch vychádzali zo spotreby počítanej na týchto meradlách, pričom v tom čase v jedinom nemeranom byte postupoval podľa osobomesiacov. Čo sa týka toho konkrétneho vyúčtovania za rok 2007, tak v prílohe k vyúčtovaniu na strane 2 je v časti studená voda zrejmý celkový náklad za studenú vodu 145.221,15 Sk, pričom spotreba nameraná bytovými vodomermi je vo výške 2.324 m3. Celková fakturovaná spotreba v m3 je 2.819. Z týchto údajov, keď podelí celkový náklad 145.221,15 Sk celkovou fakturovanou spotrebou, ktorá je 2.819, vyjde cena za 1 m3 vody, ktorá je v tabuľke zaokrúhlená na dve desatinné miesta, ale vlastne pre konkrétny výpočet je potrebné túto sumu nezaokrúhliť a táto suma je 51,515109. Následne v podstate keď odpočítal celkovú fakturovanú spotrebu v m3 2.819, keď odpočítal spotrebu meranú vodomermi mínus 2.324, vyjde suma 495 m3. V tomto prípade celý tento objem v zmysle metodiky, ktorú použil pri vyúčtovaní, bol fakturovaný na byt odporkyne. To znamená sumu 495 m3 x cena za jeden meter 51,515109 = 25.499,99 Sk, čo je suma, ktorá sa nachádza v predmetnej prílohe k vyúčtovaniu v časti za byt, čiže tak dospel k sume, ktorá je časťou celkového ročného vyúčtovania za rok 2007. K pôvodne žalovanej sume 525,46 eur dospel tak, že vychádzal z nedoplatku z vyúčtovania nákladov spojených

s užívaním bytu odporkyne za rok 2007, ktorý bol vyúčtovaný celkovo v sume 21.646,- Sk. Táto suma zodpovedala po prepočte na eurá sume 718,52 eur. Následne vykonal zápočet svojej pohľadávky v časti sumy 181,16 eur s pohľadávkami odporkyne vyplývajúcimi z jej preplatkov z ročných vyúčtovaní za rok 2008 vo výške 56,93 eur a za rok 2009 vo výške 124,23 eur. Po tomto započítaní sa tak jeho pohľadávka voči odporkyni znížila na sumu 537,36 eur. Čo sa týka vzájomného návrhu odporkyne, navrhovateľ pokiaľ ide o odporkyňou uvedený preplatok za rok 2007 v sume 82,71 eur, poukázal na to, že tento preplatok bol vypočítavaný v čase, keď sa pokúšali dospieť s odporkyňou k mimosúdnemu urovnaniu veci. K takémuto urovnaniu nedošlo, pričom pokiaľ sa týka tohto výpočtu, išlo len o veľmi zjednodušený výpočet, pričom tento výpočet bol realizovaný za stavu, ak by v predmetnom dome nemali jednotliví vlastníci bytov namontované merače studenej vody, čo však reálne v danom prípade nebolo. Preto, pokiaľ sa týka konania, navrhovateľ zotrval na vyúčtovaní, ktoré bolo predložené odporkyni za rok 2007 v takej forme a s takým stavom, ako bolo pôvodne účtované, teda nie s preplatkom vo výške 82,71 eur, ale s nedoplatkom vo výške 718,43 eur. Pokiaľ išlo o odporkyňou žalovanú sumu zodpovedajúcu jej pohľadávkam na vrátenie preplatkov z ročného vyúčtovania za roky 2008 až 2012, tieto pohľadávky navrhovateľ mal za zaniknuté, a to z už vyššie uvedených dôvodov započítania. Preto žiadal vzájomný návrh odporkyne zamietnuť v planom rozsahu. Súčasne navrhovateľ vzniesol, pokiaľ sa týka nárokov uplatnených odporkyňou vo vzájomnom návrhu, a to pohľadávok na vrátenie preplatkov za roky 2007 až 2009 ako pohľadávok na vydanie bezdôvodného obohatenia celkovo vo výške 263,87 eur, námietku premlčania, a to s poukazom na to, že ku dňu uplatnenia týchto nárokov na súde, t. j. dňa 06.12.2012 už uplynula 2-ročná premlčacia doba od splatnosti týchto odporkyňou uplatnených pohľadávok. Odporkyňa napokon svoju skutkovú a právnu argumentáciu v spore zhrnula s poukazom na svoje vyjadrenia v priebehu konania a s poukazom na to, že navrhovateľ nepreukázal, že by nm tvrdené množstvo studenej vody v roku 2007 nad rozsah sumy 66,18 eur, t. j. nad rozsah zaplatených zálohových úhrad v roku 2007 v sume 79,32 eur, spotrebovala. Súd vo veci rozhodol na základe nižšie uvedeného skutkového stavu vyplývajúceho z účastníkmi produkovaných listinných dôkazov. Z čiastočného výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX, vedeného (v tom čase) Správou katastra Žilina pre k. ú. Ž. zo dňa 18.06.2010 vyplýva, že v časti A LV je vedený obytný dom súp. č. XXXX postavený na parc. KN-C č. XXXX a pozemok parc. KN-C č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, pričom v časti B LV bola ku dňu 18.06.2010 ako výlučný vlastník bytu č. XXX nachádzajúceho sa na X. p. vo vchode XX obytného domu súp. č. XXXX (ďalej ako „predmetný byt“), ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti 579/129238 a spoluvlastníckeho podielu na pozemku parc. KN-C č. XXXX o veľkosti 579/129238 vedená odporkyňa. Ako titul nadobudnutia je v katastri nehnuteľnosti evidovaná kúpno-predajná zmluva č. Q. XXXX/XX pod položkou výkazu zmien 2000/03. Navrhovateľ ako správca uzavrel s odporkyňou dňa 23.07.2003 zmluvu, ktorou odporkyňa pristúpila k zmluve o výkone správy bytového domu súp. č. XXXX v Ž.. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Podľa ust. čl. II zmluvy sa navrhovateľ ako správca zaväzoval zabezpečovať prevádzku domu, údržbu a opravy spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva domu, obstarávanie, kontrolovanie a následné rozúčtovanie služieb spojených s užívaním bytu a nebytových priestorov. Podľa ust. čl. III bod 3 ods. 3 zmluvy, správca zabezpečuje poskytovanie služieb spojených s užívaním bytu a nebytových priestorov: dodávku studenej vody z verejných vodovodov a odvádzanie odpadovej vody z bytu (rozúčtovanie podľa počtu osôb alebo nameranej spotreby odpočítanej na podružných meradlách v bytoch, upravenej koeficientom na fakturačné meradlo na vstupe do domu). Podľa ust. čl. III bod 7 zmluvy, vyúčtovaním zistený nedoplatok je vlastník povinný zaplatiť správcovi do 30 dní odo dňa obdržania vyúčtovania. V tej istej lehote je správca povinný vrátiť vlastníkovi preplatok zistený vyúčtovaním, pokiaľ nebol dohodnutý iný režim vracania preplatkov. Navrhovateľ vykonal dňa 17.06.2008 vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním predmetného bytu odporkyne za rok 2007 s uvedením počtu osôb bývajúcich v tomto byte v roku 2007: 1 osoba, pričom podľa tohto vyúčtovania vyúčtoval odporkyni nedoplatok vo výške 21.646,- Sk (718,52 eur). Pokiaľ sa týka nákladov za vodu navrhovateľ vyúčtoval odporkyni náklady vo výške 26.129,06 Sk (867,33 eur) ako súčet nákladov na studenú vodu vo výške 25.499,99 Sk (846,44 eur) a nákladov na teplú vodu vo výške 629,07 Sk (20,88 eur). Pri započítaní preddavkových platieb na vodu za rok 2007 vo výške 2.388,- Sk na skutočné náklady bol odporkyni navrhovateľom vyúčtovaný nedoplatok na nákladoch za vodu vo výške 23.741,06 Sk (788,06 eur). Je teda zrejmé, že celkový nedoplatok vyplývajúci z tohto vyúčtovania vo výške 21.646,- Sk zodpovedal celý časti nedoplatku na nákladoch za vodu v celkovej

výške 23.741,06 Sk. Podľa nesporného tvrdenia odporkyne (v podaní zo dňa 23.09.2012 na č. l. 70 spisu, ako aj na pojednávaní dňa 24.06.2014) jej bolo toto vyúčtovanie doručené dňa 21.07.2008. Navrhovateľ vykonal dňa 23.05.2009 vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním predmetného bytu odporkyne za rok 2008 s uvedením počtu osôb bývajúcich v tomto byte v roku 2008: 1 osoba, pričom podľa tohto vyúčtovania vyúčtoval odporkyni preplatok vo výške 1.715,- Sk (56,93 eur). Pokiaľ sa týka nákladov za vodu navrhovateľ vyúčtoval odporkyni náklady vo výške 1.477,11 Sk (49,03 eur) ako súčet nákladov na studenú vodu vo výške 957,- Sk (31,77 eur) a nákladov na teplú vodu vo výške 520,11 Sk (17,26 eur). Pri započítaní preddavkových platieb na vodu za rok 2008 vo výške 2.196,- Sk na skutočné náklady bol odporkyni navrhovateľom vyúčtovaný preplatok na nákladoch za vodu vo výške 718,89 Sk (23,86 eur). Navrhovateľ urobil v konaní nesporným, že odporkyni doručil toto vyúčtovanie najneskôr dňa 31.05.2009. Navrhovateľ vykonal dňa 17.05.2010 vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním predmetného bytu odporkyne za rok 2009 s uvedením počtu osôb bývajúcich v tomto byte v roku 2009: 1 osoba, pričom podľa tohto vyúčtovania vyúčtoval odporkyni preplatok vo výške 124,23 eur. Pokiaľ sa týka nákladov za vodu navrhovateľ vyúčtoval odporkyni náklady vo výške 63,24 eur. Pri započítaní preddavkových platieb na vodu za rok 2009 vo výške 72,96 eur na skutočné náklady bol odporkyni navrhovateľom vyúčtovaný preplatok na nákladoch za vodu vo výške 9,72 eur. Navrhovateľ urobil v konaní nesporným, že odporkyni doručil toto vyúčtovanie najneskôr dňa 31.05.2010. Navrhovateľ vykonal dňa 20.05.2011 vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním predmetného bytu odporkyne za rok 2010 s uvedením počtu osôb bývajúcich v tomto byte v roku 2010: 1 osoba, pričom podľa tohto vyúčtovania vyúčtoval odporkyni preplatok vo výške 207,24 eur. Pokiaľ sa týka nákladov za vodu navrhovateľ vyúčtoval odporkyni náklady vo výške 58,94 eur. Pri započítaní preddavkových platieb na vodu za rok 2010 vo výške 72,18 eur na skutočné náklady bol odporkyni navrhovateľom vyúčtovaný preplatok na nákladoch za vodu vo výške 13,24 eur. Navrhovateľ urobil v konaní nesporným, že odporkyni doručil toto vyúčtovanie najneskôr dňa 31.05.2011. Navrhovateľ vykonal dňa 15.05.2012 vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním predmetného bytu odporkyne za rok 2011 s uvedením počtu osôb bývajúcich v tomto byte v roku 2011: 1 osoba, pričom podľa tohto vyúčtovania vyúčtoval odporkyni preplatok vo výške 141,80 eur. Pokiaľ sa týka nákladov za vodu navrhovateľ vyúčtoval odporkyni náklady vo výške 74,19 eur. Pri započítaní preddavkových platieb na vodu za rok 2011 vo výške 68,85 eur na skutočné náklady bol odporkyni navrhovateľom vyúčtovaný nedoplatok na nákladoch za vodu vo výške 5,34 eur. Navrhovateľ urobil v konaní nesporným, že odporkyni doručil toto vyúčtovanie najneskôr dňa 31.05.2012. Navrhovateľ vykonal dňa 15.05.2013 vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním predmetného bytu odporkyne za rok 2012 s uvedením počtu osôb bývajúcich v tomto byte v roku 2012: 1 osoba, pričom podľa tohto vyúčtovania vyúčtoval odporkyni preplatok vo výške 171,70 eur. Pokiaľ sa týka nákladov za vodu navrhovateľ vyúčtoval odporkyni náklady vo výške 75,42 eur. Pri započítaní preddavkových platieb na vodu za rok 2012 vo výške 68,76 eur na skutočné náklady bol odporkyni navrhovateľom vyúčtovaný nedoplatok na nákladoch za vodu vo výške 6,66 eur. Navrhovateľ urobil v konaní nesporným, že odporkyni doručil toto vyúčtovanie najneskôr dňa 31.05.2012. Navrhovateľ vykonal dňa 12.05.2014 vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním predmetného bytu odporkyne za rok 2013 s uvedením počtu osôb bývajúcich v tomto byte v roku 2013: 1 osoba, pričom podľa tohto vyúčtovania vyúčtoval odporkyni preplatok vo výške 286,60 eur. Pokiaľ sa týka nákladov za vodu navrhovateľ vyúčtoval odporkyni náklady vo výške 64,94 eur. Pri započítaní preddavkových platieb na vodu za rok 2013 vo výške 68,76 eur na skutočné náklady bol odporkyni navrhovateľom vyúčtovaný preplatok na nákladoch za vodu vo výške 3,82 eur. Navrhovateľ urobil v konaní nesporným, že odporkyni doručil toto vyúčtovanie najneskôr dňa 31.05.2013. Podľa navrhovateľom produkovanej listiny - Prehľad stavu inštalácie vodomerov SV v priestoroch F. ul. XXXX/XX,XX v Ž., boli ku dňu 01.03.2006 vo všetkých bytoch s výnimkou bytu odporkyne namontované podružné vodomery. V byte odporkyne bol namontovaný podružný vodomer ku dňu 02.06.2008. Podľa navrhovateľom produkovanej listiny - Prehľad spotreby meračov po užívateľoch bolo pri vyúčtovaní ročných nákladov v bytovom dome súp. č. XXXX vchody č. XX a XX vychádzané z nasledovných stavov množstva dodanej studenej vody u jednotlivých bytoch nasledovne: byt č. 224 - 90 m3, byt č. 225 - 45 m3, byt č. 226 - 49 m3, byt č. 227 - 27 m3, byt č. 228 - 86 m3, byt č. 229 - 98 m3, byt č. 230 - 9 m3, byt č. 231 - 54 m3, byt č. 232 - 32 m3, byt č. 233 - 40 m3, byt č. 234 - 19 m3, byt č. 235 (odporkyňa) - bez uvedenia m3, byt č. 236 - 27 m3, byt č. 237 - 80 m3, byt č. 238 - 63 m3, byt č. 239 - 50 m3, byt č. 240 - 76 m3, byt č. 241 - 167 m3, byt č. 242 - 35 m3, byt č. 243 - 59 m3, byt č. 244

- 84 m3, byt č. 245 - 46 m3, byt č. 246 - 73 m3, spolu celkovo 1.309 m3 za vchod č. 13; byt č. 201 - 53 m3, byt č. 202 - 34 m3, byt č. 203 - 18 m3, byt č. 204 - 30 m3, byt č. 205 - 70 m3, byt č. 206 - 105 m3,

byt č. 207 - 17 m3, byt č. 208 - 19 m3, byt č. 209 - 66 m3, byt č. 210 - 20 m3, byt č. 211 - 62 m3, byt č. 212 - 28 m3, byt č. 213 - 15 m3, byt č. 214 - 50 m3, byt č. 215 - 48 m3, byt č. 216 - 37 m3, byt č. 217

- 66 m3, byt č. 218 - 83 m3, byt č. 219 - 20 m3, byt č. 220 - 56 m3, byt č. 221 - 85 m3, byt č. 222 - 28 m3, byt č. 223 - 5 m3, spolu celkovo 1.015 m3 za vchod č. 14. Z navrhovateľom produkovanej listiny - Odpočty bytových vodomerov koniec roka 2007 v bytovom dome súp. č. XXXX vchody č. XX a XX vyplýva, že v bytoch č. 204, č. 210, č. 213, č. 233, č. 239, č. 242 nebol vôbec fyzicky odčítaný stav vodomeru ku koncu roku 2007 a stav bol tak navrhovateľom podľa jeho tvrdení (v podaní zo dňa 28.05.2014) určený prepočtom podľa vyhlášky č. ; v bytoch č. 201, č. 205, č. 206, č. 208, č. 216, č. 223 a č. 234 nebol navrhovateľom fyzicky odčítaný stav vodomeru ku koncu roku 2007 a stav bol tak navrhovateľom podľa jeho tvrdení (v podaní zo dňa 28.05.2014) určený podľa telefonického nahlásenia vlastníkom bytu. Severoslovenské vodárne a kanalizácie, a. s. (ďalej len „SEVAK“) fakturovali faktúrou č. XXXXXXXX vystavenou dňa 26.03.2007 navrhovateľovi vodné a stočné za obdobie od 01.01.2007 do 22.03.2007 na odbernom mieste č. XXXX-XXX-X, adresa F. č. XXXX, č. vodomeru XXXXXXXX v objeme 547 m3, s poznámkou: samoodpočtom. SEVAK fakturoval faktúrou č. XXXXXXXX vystavenou dňa 27.06.2007 navrhovateľovi vodné a stočné za obdobie od 22.03.2007 do 30.04.2007 na odbernom mieste č. XXXX-XXX-X, adresa F. č. XXXX, č. vodomeru XXXXXXXX v objeme 331 m3, s poznámkou: výmena a za obdobie od 30.04.2007 do 25.06.2007 na odbernom mieste č. XXXX-XXX-X, adresa F. č. XXXX, č. vodomeru XXXXXXX v objeme 407 m3, s poznámkou: výmena. SEVAK fakturoval faktúrou č. XXXXXXXX vystavenou dňa 28.09.2007 navrhovateľovi vodné a stočné za obdobie od 25.06.2007 do 28.09.2007 na odbernom mieste č. XXXX-XXX-X, adresa F. č. XXXX, č. vodomeru XXXXXXX v objeme 500 m3, s poznámkou: priemer. SEVAK fakturoval faktúrou č. XXXXXXXX vystavenou dňa 31.12.2007 navrhovateľovi vodné a stočné za obdobie od 28.09.2007 do 31.12.2007 na odbernom mieste č. XXXX-XXX-X, adresa F. č. XXXX, č. vodomeru XXXXXXX v objeme 1,035 m3, s poznámkou: samoodpočtom. Podľa vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 03.04.2014 znamenajú poznámky uvedené na faktúrach SEVAK- u nasledovné: poznámka: odečet strojkem - diaľkové zosnímanie stavu vodomer prístrojom, poznámka: samoodpočtom - nahlásenie stavu vodomeru vodohospodárom a. s. alebo vlastníkmi domu, poznámka: výmena - fakturačný vodomer sa každých 6 rokov vymieňa - metrologické overenie, poznámka: priemer: dohodnutá priemerná spotreba so správcom na základe minulých období - nedostupnosť odberného miesta. Odpočty vodomerov v jednotlivých bytoch napojených na odberné miesto č. XXXX-XXX-X (vchody č. 13 a 14) sa robili pri zisťovaní koncového odpočtu za rok 2007 dňa 19.12.2007. K presnému dňu vykonania odpočtu na odbernom mieste č. XXXX-XXX-X sa vyjadriť nevedel. Podľa ust. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení, na správu domu sa zriaďuje vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len ""), ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou (ďalej len "správca"), najmä s bytovým družstvom. Podľa ust. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení, správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a) prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku a príslušenstva, b) služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru, c) vedenie účtu domu v banke, d) vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných nedoplatkov, e) iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome. Podľa ust. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení, vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o výkone správy, jej zmena alebo jej zánik sa schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Schválená zmluva o výkone správy alebo jej zmena, alebo jej zánik je záväzný pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak je podpísaný nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a správcom. Správca je povinný schválenú zmluvu alebo jej zmenu doručiť každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome. Na doručovanie sa vzťahuje osobitný predpis. Zmluva o výkone správy obsahuje najmä a) vzájomné práva a povinnosti správcu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv domu, b) spôsob výkonu správy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku,

c) zásady hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv vrátane rozsahu oprávnenia disponovať s nimi, d) zásady platenia úhrad za plnenia a hospodárenie s nimi, e) zásady určenia výšky platieb za správu, f) rozsah a obsah správy o činnosti správcu podľa odseku 2. Podľa ust. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení, správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Ak správca končí svoju činnosť, je povinný 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti, predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti týkajúcej sa tohto domu a odovzdať všetky písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu vrátane vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia. Zároveň je povinný previesť zostatok majetku vlastníkov na účtoch v banke na účty nového správcu alebo spoločenstva. Podľa ust. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení, správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Podľa ust. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení, pri správe domu je správca povinný sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky. Podľa ust. veta prvá o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení, vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Podľa ust. , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa ust. , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa ust. , úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní. Podľa ust. , lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. Podľa ust. , koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Podľa ust. , príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Podľa ust. , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ust. , ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Podľa ust. nariadenia Vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je

o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa ust. nariadenia Vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení účinnom od 01.02.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Podľa ust. , navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Podľa ust. , súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Podľa ust. , účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Pokiaľ sa týka návrhu navrhovateľa v časti, na ktorej navrhovateľ zotrval v podaní zo dňa 19.06.2013, t. j. v časti o zaplatenie sumy 2,74 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % zo sumy 525,46 eur od 23.06.2010 do zaplatenia, súd konanie aj o tejto ostávajúcej časti návrhu týmto rozsudkom zastavil, a to aj napriek nesúhlasu odporkyne, keďže ňou uvedený dôvod, že zo strany navrhovateľa dochádzalo neoprávnene k jednostranným zápočtom na pôvodne vyúčtovaný nedoplatok za rok 2007 vo výške 718,52 eur, nepovažoval súd za vážny. Oprávnenosť, resp. neoprávnenosť navrhovateľom vykonaného zápočtu ním vyúčtovanej pohľadávky vo výške 718,52 eur s pohľadávkami odporkyne na vrátenie preplatkov vyplývajúcich z ročných vyúčtovaní za roky 2009 až 2013 totiž súd posúdil pri rozhodovaní o vzájomnom návrhu odporkyne, keďže sa táto vzájomným návrhom domáhala vrátenia týchto preplatkov. Pokiaľ ide o jednostranný zápočet časti pohľadávky navrhovateľa s pohľadávkou odporkyne na vrátenie preplatku z ročného vyúčtovania za rok 2013, súd s poukazom na ust. na pojednávaní dňa 24.06.2014 vyhláseným uznesením nepripustil zmenu vzájomného návrhu odporkyne spočívajúceho v rozšírení tohto vzájomného návrhu o vrátenie sumy časti preplatku z ročného vyúčtovania za rok 2013 vo výške 5,14 eur. Preto pokiaľ sa týka naposledy navrhovateľom jednostranne vykonaného zápočtu pohľadávok účastníkov (resp. ich častí), odporkyňa sa môže samostatným návrhom na začatie konania domáhať zaplatenia započítanej sumy, pričom v takomto konaní by sa konajúci súd zrejme vyporiadal aj kompenzačnou námietkou navrhovateľa. Súd sa tak v ďalšom zaoberal vecne už len vzájomným návrhom odporkyne, aj keď sa prejudiciálne musel zaoberať existenciou navrhovateľom tvrdenej pohľadávky - nedoplatku odporkyne - vyplývajúcej z ročného vyúčtovania za rok 2007 vo výške 718,52 eur. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola pre nečinnosť účastníka (v dôsledku nesplnenia povinnosti uloženej účastníkovi ustanovením vetou prvou ) alebo vôbec (objektívne vzaté) nemohla byť preukázaná a kedy teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať závery ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. zo dňa 30.04.2009) V zmysle vyššie cit. ust. tak vznikol medzi navrhovateľom ako správcom na jednej strane a odporkyňou ako vlastníkom predmetného bytu na strane druhej záväzkovo- právny vzťah založený zmluvou o výkone správy zo dňa 23.07.2003. Z uvedeného záväzkovo-právneho vzťahu medzi navrhovateľom ako správcom predmetného bytového domu súp. č. XXXX a odporkyňou ako vlastníkom predmetného bytu, ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku zastavanom predmetným bytovým domom tak v ďalšom vyplynula odporcovi povinnosť podľa ust. čl. IV bod 8 zmluvy o výkone správy uzavretej medzi účastníkmi a v súlade s cit. ust. veta prvá uhradiť mesačné preddavky do fondu údržby, prevádzky a opráv na zabezpečenie prevádzky, údržby, opráv a správy domu, súčasne mesačne preddavky na úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu a nebytového priestoru vo výške stanovenej správcom v zmysle zmluvy a mesačný paušálny poplatok správcovi za správu podľa zmluvy na bankový účet domu so splatnosťou do 25. dňa príslušného mesiaca. Na druhej strane navrhovateľovi vznikla povinnosť v zmysle cit. ust. a ust. čl. III bod 7 zmluvy o výkone správy uzavretej medzi účastníkmi do 31.05. nasledujúceho

kalendárneho roka vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome a vyúčtovaním zistený preplatok vrátiť odporkyni do 30 dní odo dňa obdržania vyúčtovania. Pokiaľ bol vyúčtovaním zistený nedoplatok, odporkyňa mala povinnosť v tej istej lehote povinná zaplatiť navrhovateľovi. Súd sa tak prejudiciálne zaoberal otázkou, ktorá bola od samého počiatku medzi účastníkmi sporná, a to, či navrhovateľom vykonané vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním predmetného bytu odporkyne za rok 2007 bolo vykonané správne, alebo nie, ako to namietala odporkyňa, resp. či navrhovateľ v konaní preukázal vznik nákladov za dodávku vody a stočného, ktorý súvisel so spotrebou vody pripadajúcou na byt odporkyne. V konaní bolo medzi účastníkmi nesporné, že odporkyňa v roku 2007 riadne uhrádzala preddavkové platby na plnenia poskytované s užívaním jej bytu. Uvedené napokon vyplýva aj z obsahu ročného vyúčtovania za rok 2007, v ktorom sa účtovný nedoplatok (t. j. rozdiel medzi vyúčtovanými skutočnými nákladmi a predpísanými zálohami) vo výške 21.646,- Sk rovnal aj skutočnému nedoplatku (t. j. rozdiel medzi vyúčtovanými skutočnými nákladmi a skutočne odporkyňou zaplatenými zálohami) vo výške 21.646,- Sk. Súd však konštatuje, že navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie skutočných nákladov súvisiacich s užívaním bytu odporkyne týkajúcich sa spotreby studenej vody (s tým spojených nákladov na stočné). Navrhovateľ nesporne vychádzal pri vyúčtovaní z cit. ust. čl. III bod 3 ods. 3 zmluvy o výkone správy uzavretej medzi účastníkmi a z toho, že na dotknutom odbernom mieste predmetného bytového domu súp. č. XXXX (vchody č. XX a č. XX) č. XXXX-XXX-X bolo namerané množstvo (zo strany SEVAK-u) v roku 2007 dodanej studenej vody 2820 m3 (súčet objemov uvedených vo vyššie uvedených faktúrach SEVAK-u za rok 2007). Od tohto objemu odrátal 1 m3, ako to uviedol na pojednávaní dňa 07.03.2014, ako množstvo vody na prvotné napustenie radiátorov, pričom takto dospel k množstvu studenej vody, ktorú následne rozúčtoval medzi jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome súp. č. XXXX na predmetnom odbernom mieste (vchody č. XX a č. XX), v objeme 2.819 m3. Vzhľadom k tomu, že jedine v byte odporkyne nebol v roku 2007 namontovaný podružný merač studenej vody, postupoval v rozúčtovaní nákladov tak, že od celkového množstva dodanej studenej vody 2.819 m3 odpočítal množstvo dodanej studenej vody ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov v predmetnom dome v objeme 2.324 m3, ktoré malo byť zistené odčítaním na namontovaných vodomeroch (t. j. malo ísť o skutočný objem odobratého množstva studenej vody vo všetkých ostatných bytoch a nebytových priestorov na predmetnom odbernom mieste s výnimkou bytu odporkyne), pričom tento rozdiel v objeme 495 m3 (2.819 - 2.324) priradil ako spotrebu studenej vody v byte odporkyne. Na prvý pohľad sa tak mohol javiť spôsob rozúčtovania nákladov spotreby studenej vody na predmetnom odbernom mieste vykonaný navrhovateľom ako v súlade s cit. ust. čl. III bod 3 ods. 3 zmluvy o výkone správy uzavretej medzi účastníkmi, ako aj logikou veci, že pokiaľ na všetkých podružných vodomeroch bytov a nebytových priestorov spadajúcich pod predmetné odberné miesto bol zistený skutočný stav spotreby v celkovom objeme 2.324 m3, muselo byť ostávajúce množstvo dodanej studenej vody spotrebovanej odporkyňou v jej byte, keďže táto ako jediný vlastník bytu spadajúceho pod predmetné odberné miesto nemala namontovaný podružný merač. Z vykonaného dokazovania však vyšlo najavo, že tomu tak nie je. V konaní vyšlo najavo, že na všetkých namontovaných podružných vodomeroch bytov a nebytových priestorov spadajúcich pod predmetné odberné miesto nebol riadnym odčítaním zistený skutočný stav. Ako už bolo vyššie uvedené, išlo o byty č. 204, č. 210, č. 213, č. 233, č. 239, č. 242, u ktorých navrhovateľ určil spotrebu studenej vody, ako to sám uviedol v podaní zo dňa 28.05.2014, v zmysle ust. a a prílohy č. 1 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. Celkovo navrhovateľ určil objem dodaného množstva vody pripadajúceho na tieto byty v objeme 190 m3 (táto spotreba studenej vody tak bola týmto spôsobom určená pre 6 bytov; na porovnanie odporkyni navrhovateľ určil množstvo dodanej studenej vody v objeme 495 m3, t. j. viac ako dvojnásobok bytov č. 204, č. 210, č. 213, č. 233, č. 239, č. 242). Pokiaľ sa týka bytu odporkyne, navrhovateľ však takto už nepostupoval. Rovnako súd poukazuje na to, že zo strany navrhovateľa nedošlo k fyzickému odčítaniu stavu vodomerov pri bytoch č. 201, č. 205, č. 206, č. 208, č. 216, č. 223 a č. 234, ktorých stav mali len telefonicky navrhovateľovi nahlásiť ich jednotliví vlastníci, pričom týmto bytom mala zodpovedať spotreba studenej vody v objeme 308 m3 (táto spotreba studenej vody tak bola týmto spôsobom určená pre 7 bytov; súd poukazuje na to, že u bytu č. 208 len 19 m3, u bytu č. 216 len 37 m3 a u bytu č. 223 malo ísť len o spotrebu 5 m3; na porovnanie odporkyni navrhovateľ určil množstvo dodanej studenej vody v objeme 495 m3, t. j. viac ako jeden a pol násobok spotreby bytov č. 201, č. 205, č. 206, č. 208, č. 216, č. 223 a č. 234). Už len uvedené vážne spochybňuje správnosť navrhovateľom vykonaného rozúčtovania nákladov dodávok studenej vody na predmetnom odbernom mieste na jednotlivé podružné odberné

miesta zodpovedajúce jednotlivým bytom spadajúcim pod toto odberné miesto (podľa tohto rozúčtovania malo mať 13 bytov spotrebu studenej vody v celkovom objeme 498 m3, čo je takmer totožný objem, ako mal pripadať na byt odporkyne - 495 m3). Zároveň súd poukazuje na to, že zo strany SEVAK-u bola vyššie uvedenými faktúrami navrhovateľovi vyúčtovaná dodávka studenej vody (a stočného) pripadajúca na obdobie od 01.01.2007 do 31.12.2007, aj keď je možné logicky sa domnievať, že k fyzickému odčítaniu stavu vodomeru na odbernom mieste č. XXXX-XXX-X nedošlo presne dňa 01.01.2007 (štátny sviatok) a dňa 31.12.2007 (Silvester). Naproti tomu však stav na jednotlivých podružných vodomeroch nebol navrhovateľom fyzicky zisťovaný ku dňu 31.12.2007, ale ako to sám navrhovateľ v podaní zo dňa 03.04.2014 uviedol, ale dňa 19.12.2007. Celá spotreba studenej vody pripadajúca na byty, v ktorým bol navrhovateľom fyzicky odčítaný stav podružného vodomeru, za obdobie od 20.12.2007 do 31.12.2007 (t. j. za obdobie Vianočných sviatkov a dovolenkového obdobia medzi Vianocami a Novým rokom, kedy sa dá predpokladať zvýšený odber studenej vody v jednotlivých bytoch) tak bola pripočítaná do spotreby studenej vody pripadajúcej na byt odporkyne. V ďalšom súd poukazuje na čestné prehlásenie domového dôverníka Ing. U. T. zo dňa 10.08.2010, v zmysle ktorého sa odporkyňa v predmetnom byte od jeho nadobudnutia v roku 2003 nezdržiavala trvale, nebývala v byte, len sa v ňom občas zastavila a že nemá vedomosť o tom, že v jej byte by bývali iné osoby, či už ako nájomcovia alebo užívatelia, čo platilo aj pre obdobie roku 2007. Ak teda odporkyňa, ako to sama udávala a ako to preukazuje čestné prehlásenie G.. U. T., sa v roku 2007 v predmetnom byte zdržiavala len sporadicky, aj táto skutočnosť vyvoláva vážne pochybnosti o spotrebe studenej vody pripadajúcej v roku 2007 na predmetný byt v jej vlastníctve. Napokon súd poukazuje aj na skutočnosť, že odporkyňa v roku 2007 uhradila zálohové platby na dodávku vody (a stočné) vo výške 2.388,- Sk, t. j. 79,27 eur, pričom v nasledujúcich kalendárnych rokoch 2008 až 2013 ročnými vyúčtovaniami (vykonanými navrhovateľom) zistený skutočný náklad na dodávku vody (a stočné) pripadajúci na predmetný byt odporkyne nikdy nedosiahol túto sumu (v roku 2008 1.477,11 Sk = 49,03 eur, v roku 2009 63,24 eur, v roku 2010 58,94 eur, v roku 2011 74,19 eur, v roku 2012 75,42 eur a v roku 2013 64,94 eur). Odporkyňa tak v predmetnom byte v podstate za rovnakého rozsahu užívania nasledujúcich 6 kalendárnych rokoch nikdy nedosiahla spotrebu vody (+ stočné) vo vyššom objeme, ako by pokrývali zálohové platby, ktoré odporkyňa v roku 2007 skutočne uhradila. Vyššie uvedené skutočnosti vyplývajúce zo súdom zisteného skutkového stavu tak súd viedli k už konštatovanému záveru, že navrhovateľ nepreukázal v konaní skutočné množstvo odporkyňou spotrebovanej studenej vody v kalendárnom roku 2007 a ani správnosť vykonaného rozúčtovania podľa cit. ust. veta druhá , pričom jeho postup nebol v súlade s medzi účastníkmi uzavretou zmluvou o výkone správy a ani v súlade s vyhláškou Ministerstva životného prostredia SR č. a teda nepreukázal právny dôvod vzniku jeho pohľadávky podľa cit. ust. čl. III bod 7 zmluvy o výkone správy uzavretej medzi účastníkmi na zaplatenie sumy 718,52 eur, ktorá mala zodpovedať nedoplatku odporkyne na ročnom vyúčtovaní za rok 2007. Ak teda navrhovateľ tvrdil, že jednostranným započítaním podľa ust. tejto jeho pohľadávky s pohľadávkami odporkyne na vrátenie preplatkov z ročných vyúčtovaní za roky 2008 až 2013 cit. ust. čl. III bod 7 zmluvy o výkone správy uzavretej medzi účastníkmi malo dôjsť k zániku jeho pohľadávky, súd sa s týmto jeho tvrdením nestotožnil, a to vzhľadom k vyššie konštatovanému záveru o nepreukázaní dôvodu vzniku jeho pohľadávky. Preto z rovnakých dôvodov, nemohlo dôjsť k zániku odporkyňou uplatňovaných nárokov na vrátenie preplatkov z ročných vyúčtovaní zálohových platieb za roky 2008 až 2012, ako si ich odporkyňa v konaní voči navrhovateľovi uplatňovala. Pokiaľ ide o odporkyňou uplatňovaný nárok na zaplatenie preplatku vo výške 82,71 eur, ktorý mal vyplývať z ročného vyúčtovania za rok 2007, súd nemohol z rovnakých dôvodov ako u navrhovateľom tvrdenej pohľadávky na úhradu nedoplatku z ročného vyúčtovania za rok 2007, konštatovať, že odporkyňa preukázala vznik tejto ňou tvrdenej jej pohľadávky. Už len z tohto dôvodu musel súd jej návrh v časti o zaplatenie tejto sumy aj s uplatneným príslušenstvom (úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne z tejto sumy od 01.06.2008 do zaplatenia) zamietnuť. Ako bolo vyššie uvedené, odporkyni nesporne vznikol proti navrhovateľovi nárok na vrátenie preplatkov z ročných vyúčtovaní za roky 2008 až 2012 celkovo v sume 701,90 eur (za rok 2008 vo výške 56,93 eur, za rok 2009 vo výške 124,23 eur, za rok 2010 vo výške 207,24 eur, za rok 2011 vo výške 141,80 eur a za rok 2012 vo výške 171,70 eur). V konaní zároveň bolo potrebné vyriešiť otázku, kedy došlo k splatnosti týchto čiastkových nárokov odporkyne. Súd pri tomto vychádzal jednak z tvrdenia navrhovateľa, že k doručeniu jednotlivých ročných vyúčtovaní za roky 2008 až 2012 odporkyni došlo v súlade s cit. ust. najneskôr dňa 31. Mája nasledujúceho kalendárneho roka, t. j. ročného vyúčtovania za rok 2008 do 31.05.2009, ročného vyúčtovania za rok 2009 do 31.05.2010, ročného vyúčtovania za rok 2010 do 31.05.2011, ročného vyúčtovania za rok 2011 do 31.05.2012 a ročného vyúčtovania za rok 2012 do

31.05.2013. Navrhovateľ tak bol v ďalšom povinný v zmysle cit. ust. čl. III bod 7 zmluvy o výkone správy uzavretej medzi účastníkmi vrátiť odporkyni ročnými vyúčtovaniami zistený preplatok v lehote do 30 dní od doručenia ročného vyúčtovania odporkyni, t. j. preplatok vo výške 56,93 eur za rok 2008 do 30.06.2009, preplatok vo výške 124,23 eur za rok 2009 do 30.06.2010, preplatok vo výške 207,24 eur za rok 2010 do 30.06.2011, preplatok vo výške 141,80 eur za rok 2011 do 30.06.2012 a preplatok vo výške 171,70 eur za rok 2012 do 30.06.2013. Nasledujúcim dňom sa tak navrhovateľ dostal do omeškania s úhradou týchto jeho peňažných záväzkov. Súd sa tak v ďalšom zaoberal navrhovateľom vznesenou námietkou premlčania odporkyňou uplatňovaných nárokov na vrátenie preplatkov z ročných vyúčtovaní za roky 2007 až 2010. Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť nároku možno odvrátiť námietkou premlčania. Premlčanie je teda uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva t.j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Premlčaním právo samo osebe nezaniká, iba sa oslabuje, a to práve v tej zložke, ktorá predstavuje nárok. Ak však žalovaný vznesie námietku, nárok zaniká ale subjektívne právo trvá naďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Súd sa v súvislosti s uvedenou otázkou premlčania odporkyňou vzájomným návrhom uplatňovaných nárokov zaoberal podstatou práva odporkyne ako vlastníka predmetného bytu na vrátenie preplatku na zálohových platbách, ktoré ako vlastník predmetného bytu bola povinná platiť na základe ust. čl. IV bod 8 zmluvy o výkone správy uzavretej medzi účastníkmi navrhovateľovi ako správcovi predmetného bytového domu. Uvedené právo odporkyni vyplýva z cit. ust. v spojení s ust. čl. III bod 7 zmluvy o výkone správy uzavretej medzi účastníkmi konania. V tomto prípade však na strane navrhovateľa ako správcu bytového domu nejde o povinnosť vydať v prospech vlastníka bytu bezdôvodné obohatenie podľa ust. a , t. j. vydať majetkový prospech majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. V danom prípade ide o právo na plnenie vyplývajúce zo záväzkovo-právneho vzťahu medzi správcom bytového domu a vlastníkom bytu (resp. nebytového priestoru) v bytovom dome. Uvedený záver potvrdzuje aj to, že naopak v prípade, že uhradené náklady vlastníkom bytu sú nepostačujúce na úhradu skutočných nákladov, ktoré vznikli titulom vlastníkovi bytu poskytnutých plnení súvisiacich s užívaním bytu, resp. správou bytového domu, vlastník bytu je povinný uhradiť správcovi takto zistený nedoplatok. V takomto prípade rovnako nejde u vlastníka bytu o povinnosť vyplývajúcu z bezdôvodného obohatenia, ale o povinnosť úhrady skutočnej ceny poskytnutých plnení súvisiacich s užívaním bytu, resp. správou bytového domu. Vzhľadom k uvedenému súd vychádzal z toho, že odporkyňou vzájomným návrhom uplatňované nároky vyplývajú z jej zmluvného práva na vrátenie preplatku zisteného na základe ročného vyúčtovania poskytnutých plnení súvisiacich s užívaním bytu, resp. správou bytového domu, ktoré sa premlčuje vo všeobecnej premlčacej dobe 3 rokov podľa ust. . Odporkyňa mohla svoje právo na vrátenie preplatkov z ročných vyúčtovaní vykonať po prvý raz, t. j. uplatniť na súde nároky z tohto práva vyplývajúce prvým dňom po splatnosti pohľadávok na vrátenie preplatkov vyplývajúcich z ročných vyúčtovaní za jednotlivé roky. Odporkyňa tak mohla uplatniť nárok na vrátenie preplatku vo výške 56,93 eur vyplývajúceho z ročného vyúčtovania za rok 2008 po prvý krát dňa 01.07.2009 (pričom toto uplatnila na súde dňom 23.09.2012, a to podaním - vzájomným návrhom zo dňa 23.09.2012), preplatku vo výške 124,23 eur vyplývajúceho z ročného vyúčtovania za rok 2009 po prvý krát dňa 01.07.2010 (pričom toto uplatnila na súde dňom 23.09.2012, a to podaním - vzájomným návrhom zo dňa 23.09.2012), preplatku vo výške 207,24 eur vyplývajúceho z ročného vyúčtovania za rok 2010 po prvý krát dňa 01.07.2011 (pričom toto uplatnila na súde dňom 23.09.2012, a to podaním

- vzájomným návrhom zo dňa 23.09.2012), preplatku vo výške 141,80 eur vyplývajúceho z ročného vyúčtovania za rok 2011 po prvý krát dňa 01.07.2012 (pričom toto uplatnila na súde dňom 23.09.2012, a to podaním - vzájomným návrhom zo dňa 23.09.2012) a preplatku vo výške 171,70 eur vyplývajúceho z ročného vyúčtovania za rok 2012 po prvý krát dňa 01.07.2013 (pričom toto uplatnila na súde dňom 02.07.2013, a to podaním zo dňa 01.07.2013). Je tak zrejmé, že do uplatnenia jednotlivých čiastkových nárokov na súde dňa 23.09.2012 uplynula už 3-ročná premlčacia doba pri nároku odporkyne na vrátenie preplatku vo výške 56,93 eur vyplývajúceho z ročného vyúčtovania za rok 2008, a to dňa 30.06.2012 (o 24.00, resp. dňa 01.07.2012 o 00,00 hod.).

Pokiaľ ide o ostatné čiastkové nároky, t. j. o nároky na vrátenie preplatkov z ročných vyúčtovaní za roky 2009 až 2012, 3-ročná premlčacia doba do dňa ich uplatnenia odporkyňou na súde neuplynula. Na margo odporkyňou uplatneného nároku na vrátenie preplatku z ročného vyúčtovania (aj keď súdom nepriznaného z dôvodu nepreukázania právneho dôvodu vzniku tohto práva), vychádzajúc z jeho skutkového vymedzenia ( ), súd poukazuje na to, že pokiaľ, ako to tvrdila odporkyňa došlo k jeho splatnosti dňa 30.05.2008 (ak súd vychádzal z toho, že odporkyňa tvrdila, že navrhovateľ sa dostal do omeškania s jeho plnením už dňa 01.06.2008), do dňa uplatnenia tohto nároku na súde (dňa 23.09.2012) by rovnako zjavne došlo k uplynutiu 3-ročnej premlčacej doby. Ak by teda aj súd vychádzal z toho, že tento nárok uplatnený navrhovateľkou bol daný, nemohol by ho s poukazom na navrhovateľom vznesenú námietku premlčania odporkyni priznať. Súd tak pokiaľ sa týka vzájomného návrhu odporkyne v časti o zaplatenie istiny vo výške 784,61 eur vyhovel návrhu v tejto časti v rozsahu o zaplatenie sumy 644,97 eur zodpovedajúcej sume jednotlivých čiastkových nárokov navrhovateľky na vrátenie preplatkov z ročných vyúčtovaní za roky 2009 až 2012 (124,23 eur + 207,24 eur + 141,80 eur + 171,70 eur = 644,97 eur), na ktorej zaplatenie navrhovateľa zaviazal a vo zvyšnom rozsahu sumy 139,64 eur návrh v časti o zaplatenie istiny zamietol. Pokiaľ ide o odporkyňou uplatnené príslušenstvo žalovaných čiastkových pohľadávok, súd zamietol návrh v časti o zaplatenie úrokov z omeškania: vo výške 8,5 % ročne zo sumy 82,71 eur od 01.06.2008 do zaplatenia z dôvodu, ako bol vyššie uvedený, t. j. z dôvodu, že odporkyňa nepreukázala právne dôvody vzniku nároku na zaplatenie samotnej istiny. Ak súd nemal preukázaný vznik samotnej pohľadávky, nemohol priznať ani uplatnené príslušenstvo z nej ( , t. j. úroky z omeškania). Súd návrh zamietol aj v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 56,93 eur od 01.06.2009 do zaplatenia, a to s poukazom na premlčanie tohto nároku. Pokiaľ sa týka premlčania práva na úroky z omeškania možno vychádzať z úpravy danej ust. (začiatok plynutia premlčacej doby) a ust. . Súd sa pri závere o premlčaní uvedených nárokov riadil stotožniac sa s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom ČR v rozsudku spis. zn. , zo dňa 08.02.2007 v zmysle ktorého: „S názorom žalobcu, podľa ktorého je omeškaním so splnením dlhu (záväzku) táto povinnosť „porušovaná opakovane po celú dobu, kým povinnosť zaplatiť istinu pohľadávky nezanikne splnením alebo iným spôsobom“ a podľa ktorého „úroky z omeškania sa premlčujú po dňoch a premlčacia doba teda beží samostatne pre právo na zaplatenie úrokov z omeškania za každý deň omeškania so zaplatením istiny“, nemožno súhlasiť. Žalobca týmto svojím názorom v podstate vyvodzuje, že za každý ďalší deň omeškania vzniká [z dôvodu porušenia povinnosti splniť dlh (záväzok)] veriteľovi nanovo (ďalšie) právo na úrok z omeškania“, čím vo svojich dôsledkoch (v rozpore so zákonom) popiera, že by povinnosť platiť úrok z omeškania ako právny následok omeškania dlžníka so splnením dlhu (záväzku) bola príslušenstvom pohľadávky tomuto dlhu zodpovedajúcemu a že by teda povinnosť platiť úroky z omeškania predstavovala vedľajší (akcesorický) záväzkový právny vzťah. Odvolací súd v tejto súvislosti výstižne poznamenal, že žalobcov názor by nutne musel mať za následok (v rozpore s účelom právneho inštitútu premlčania) vznik kategórie „nepremlčateľných práv“, v ktorej by bol dlžník „nútený“ prostredníctvom nikdy nepremlčateľných úrokov z omeškania na splnenie istiny pohľadávky, hoci už došlo k jej premlčaniu, a že takýto následok by bol nepochybne absurdný...Povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením úveru alebo iného dlhu (záväzku) nevzniká samostatne (novo) za každý deň trvania omeškania, ale jednorazovo v deň, ktorým sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku; týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí „ako celok“.“. K možnosti uplatnenia úrokov z omeškania v danom prípade tak došlo prvým dňom omeškania navrhovateľa s vrátením preplatku za rok 2008, t. j. dňom 01.07.2009, pričom k uplatneniu úrokov z omeškania došlo podaním vzájomného nároku na súde dňa 23.09.2012, t. j. už po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby podľa ust. (dňa 30.06.2012 o 24.00, resp. dňa 01.07.2012 o 00,00 hod.). Pokiaľ ide o odporkyňou uplatnené nároky na zaplatenie úrokov z omeškania: vo výške 9 % ročne zo sumy 124,23 eur od 01.06.2010 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 207,24 eur od 01.06.2011 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 141,80 eur od 01.06.2012 do zaplatenia a vo výške 8,75 % ročne zo sumy 171,70 eur od 01.06.2013 do zaplatenia, súd tieto nároky posúdil ako nároky vyplývajúce z práva odporkyne na zaplatenie úrokov z omeškania podľa ust. vo výške podľa cit ust. (účinného od 01.01.2009 do 31.01.2013, vzhľadom k tomu, že záväzkový vzťah medzi účastníkmi - zmluva o výkone správy vznikol pred 01.02.2013) v spojení s cit. ust. nariadenia Vlády SR č. Pokiaľ sa týka počiatku omeškania navrhovateľa s vrátením preplatkov vyplývajúcich z ročných vyúčtovaní za roky 2009 až 2012 odporkyni, súd, ako už bolo vyššie uvedené, vychádzal z toho, že navrhovateľ sa dostal s úhradou týchto svojich peňažných záväzkov nasledujúcim dňom po ich splatnosti, t. j. s vrátením preplatku vo výške vo výške 124,23 eur

za rok 2009 splatného dňa 30.06.2010 dňom 01.07.2010, preplatku vo výške 207,24 eur za rok 2010 splatného do 30.06.2011 dňom 01.07.2011, preplatku vo výške 141,80 eur za rok 2011 splatného do 30.06.2012 dňom 01.07.2012 a preplatku vo výške 171,70 eur za rok 2012 splatného do 30.06.2013 dňom 01.07.2013. Súd má zo svojej činnosti vedomosť, že základná úroková sadzba ECB bola v období od 13.05.2009 do 12.04.2011 vo výške 1 % ročne, v období od 13.04.2011 do 12.07.2011 vo výške 1,25 % ročne, v období od 14.12.2011 do 10.07.2012 vo výške 1 % ročne a v období od 08.05.2013 do 12.11.2013 vo výške 0,5 % ročne. Súd tak dospel k záveru, že navrhovateľke vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania: vo výške 9 % ročne zo sumy 124,23 eur od 01.07.2010 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 207,24 eur od 01.07.2011 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 141,80 eur od 01.07.2012 do zaplatenia a vo výške 8,5 % ročne zo sumy 171,70 eur od 01.07.2013 do zaplatenia, a preto v tejto časti návrhu o zaplatenie úrokov z omeškania vyhovel a v ostatnej zvyšnej časti návrh o zaplatenie úrokov z omeškania (vo výške 9 % ročne zo sumy 124,23 eur od 01.06.2010 do 30.06.2010, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 207,24 eur od 01.06.2011 do 30.06.2011, vo výške 9 % ročne zo sumy 141,80 eur od 01.06.2012 do 30.06.2012, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 171,70 eur od 01.06.2013 do 30.06.2013 do zaplatenia a vo výške 0,25 % ročne zo sumy 171,70 eur od 01.07.2013 do zaplatenia) ako nedôvodný zamietol. Pokiaľ ide o odporkyňou produkované dôkazy - výsluch svedkov F. M. ako aj U. T., ktorých výpoveď mala preukazovať skutkové tvrdenia odporkyne o nemožnosti spotrebovania navrhovateľom vyúčtovanej spotreby studenej vody za rok 2007 a o tom, že k odčítaniu domového vodomeru došlo bez súčinnosti s domovým dôverníkom F. M.Ž., súd vzhľadom k vyššie prezentovaným záverom o nepreukázaní skutočnej spotreby studenej vody odporkyňou v roku 2007, ako aj správnosti ročného vyúčtovania za rok 2007 pri byte odporkyne, považoval vykonanie týchto dôkazov za nadbytočné a rozhodol tak v zmysle ust. veta druhá o nevykonaní týchto dôkazov. Rovnako, pokiaľ i súd vykonal v konaní množstvo listinných dôkazov, produkovaných účastníkmi, ich prečítaním (išlo najmä o korešpondenciu medzi účastníkmi konania v predsúdnom období, ročné vyúčtovania jednotlivých bytov v predmetnom bytovom dome vykonané navrhovateľom za roky 2005 a 2006, zberné faktúry SEVAK-u za roky 2003 až 2006, ročné vyúčtovania za predmetný byt odporkyne vykonané navrhovateľom za roky predchádzajúce roku 2007), skutočnosti z týchto dôkazov vyplývajúce by nič nemohli zmeniť na záveroch súdu, a preto súd v odôvodnení tohto rozsudku sa už nezaoberal z dôvodu nadbytočnosti uvádzaním a posudzovaním prípadných jednotlivých skutkových zistení vyplývajúcich z týchto dôkazov. Podľa ust. , v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na zložitosť veci spočívajúcu vo väčšom počte uplatnených nárokov oboma účastníkmi podľa ust. tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa , ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).