Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoP-41-2014.pdf
PDF · 73.57 KB
No categories available
11CoP/41/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú Z. A., G.. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, Kysucká 14, Senec, dieťa rodičov: matka - I. A., K. K. XX, A., a otec - Y.N. A., K. B.. I. XXXX, K., zast. AK Mgr. Mirek Karas, Bratislava, Dunajská 1, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III, č.k. 38P 211/2013-34 zo dňa 14.11.2013, jednohlasne takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú Z., G.. XX.XX.XXXX zo sumy XXX € mesačne na sumu XXX € mesačne, od 01.09.2013, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Zročné výživné za obdobie od 01.09.2013 do 14.11.2013 vo výške XXX € otcovi uložil zaplatiť do 31.12.2013 k rukám matky maloletej. Týmto rozsudkom zmenil súd prvého stupňa rozsudok Okresného súdu Pezinok, č.k. 5C/13/2011, zo dňa 21.03.2011 v časti určenia výživného na maloletú. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Súd prvého stupňa právne zdôvodnil svoje rozhodnutie ust. § 62, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Zák. o rodine.
Po vykonanom dokazovaní mal súd prvého stupňa preukázané, že návrh matky na zvýšenie výživného na maloletú Z. je dôvodný, vzhľadom k zmene pomerov na strane maloletej. Od poslednej úpravy výživného uplynulo časové obdobie 2,5 roka, za ktoré náklady na výchovu a výživu maloletej vzrástli úmerne jej veku a s ním súvisiacim uspokojovaním odôvodnených potrieb a záujmov. Súd prvého stupňa konštatoval, že je potrebné prihliadnuť na vek a tomu zodpovedajúci vývin maloletého dieťaťa, ktorý so sebou prináša rýchle a výrazné fyziologické zmeny, ktorých následkom sú neustále a rýchlo sa zvyšujúce výdavky na nákup ošatenia, stravy, trávenie voľného času, psychický rozvoj dieťaťa a pod.. Výška vyživovacej povinnosti sa odvodzuje predovšetkým z odôvodnených potrieb a záujmov maloletého dieťaťa a po ich zistení je možné povinného rodiča zaviazať na úhradu pomernej časti týchto nákladov formou výživného. Podstatnou zmenou pomerov na strane maloletej Z. je návšteva školy, kde od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo na strane maloletej k zmene, nakoľko v čase rozhodovania súdu navštevovala maloletá prvý stupeň základnej školy, v septembri 2013 začala navštevovať druhý stupeň základnej školy, ktorá skutočnosť je nevyhnutne spojená so zvýšenými finančnými výdavkami, spojenými so zabezpečím vzdelávacieho procesu, ako sú školské potreby a
pomôcky, učebnice, pracovné zošity, aktivity poriadané školou. Tiež je potrebné prihliadnuť aj na mimoškolské, či záujmové aktivity maloletej, ktoré slúžia na rozvíjanie jej osobnosti. Životnú úroveň rodičov maloletej vyhodnotil súd prvého stupňa, ako v zásade rovnakú. Na strane otca maloletej súd prvého stupňa nepovažoval deklarovaný príjem vo výške 200 € mesačne za relevantný pre rozhodovanie súdu o úprave výšky jeho vyživovacej povinnosti voči maloletej Z.. Na strane matky nedošlo k zmene pomerov v oblasti jej príjmov, je zamestnaná u rovnakého zamestnávateľa, obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť len k maloletej Z.. Predmetnú mzdu otec dosahuje za odpracovanie 2 - 3 dní v týždni, z čoho je zrejmé, že otec má značný priestor na výkon ďalšej práce, či už formou polovičného úväzku, alebo brigádnickej práce, resp. vykonávania zamestnania na plný pracovný úväzok tak, aby dosahoval príjem, z ktorého bude schopný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej. Otec počas konania nepreukázal existenciu žiadnych okolností, pre ktoré by bol schopný dosahovať výlučne príjem cca XXX € mesačne a pracovať len 2 - 3 dni v týždni. Dosahovanie nízkeho príjmu za situácie, kedy rodič nevyčerpal všetky svoje možnosti a schopnosti dosahovať vyšší príjem, nie je dôvodom, pre ktorý by bolo možné nevyhovieť inak opodstatnenému návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti. Rodičia si musia byť vedomí svojej vyživovacej povinnosti voči svojmu dieťaťu, ako aj skutočnosti, že náklady na odôvodnené potreby a záujmy dieťaťa sa budú s pribúdajúcim vekom zvyšovať a narastať. Súd prvého stupňa prihliadol aj na tú skutočnosť, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej plní i osobnou starostlivosťou o maloletú, keď je s ňou v pravidelnom kontakte každý víkend, počas ktorého uspokojuje jej základné životné potreby.
O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..
Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletej, keď nesúhlasil s takto zvýšenou vyživovacou povinnosťou. Je si vedomý potrieb svojej dcéry, vynakladá všetku snahu, ktorú môže, aby si svoju finančnú situáciu zlepšil. Za súčasnej situácie však nie je schopný platiť viac než XXX € mesačne. Jeho priateľka, s ktorou zdieľa spoločnú domácnosť otehotnela, očakáva narodenie ďalšieho dieťaťa. V tomto dôsledku očakáva v blízkej budúcnosti aj vzrast svojich mesačných výdavkov. Namietal aj miestnu príslušnosť Okresného súdu Bratislava III, keď podľa jeho názoru je príslušný Okresný súd Pezinok. Žiadal zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaviť.
Matka maloletej navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako správny.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolaniu otca maloletej nie je možné vyhovieť.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd poukazuje na správne dôvody súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dopĺňa, že súd prvého stupňa správne posúdil zmenu pomerov, ktorá na strane maloletej nastala. Taktiež sa odvolací súd stotožňuje aj so závermi súdu prvého stupňa pokiaľ ide o pracovné vyťaženie otca maloletej. Zárobok, ktorý otec dosahuje nemôže postačiť ani na zabezpečenie jeho vlastných potrieb. Odvolací súd nemohol prihliadnuť ani na odvolaciu námietku otca týkajúce sa narodenia ďalšieho dieťaťa, keď odvolací súd má zato, že otec dostatočne zvážil koľko detí je spôsobilý uživiť a zabezpečiť im slušný život. Nedostatok finančných prostriedkov na strane otca v dôsledku nedostatočného využívania jeho pracovných schopností a možností nemôže byť na úkor maloletého dieťaťa.
Neobstojí ani námietka otca maloletej pokiaľ ide o miestnu príslušnosť súdu. Podľa § 105 ods. 1 O.s.p. súd skúma miestnu príslušnosť iba podľa § 88 O.s.p.. Súd skúma miestnu príslušnosť prv než začne konať o veci samej. Neskôr ju skúma len na námietku účastníka, ak ju uplatní najneskôr pri prvom úkone, ktorý účastníkov patrí.
Z obsahu spisu vyplýva, že otec miestnu príslušnosť pri prvom úkone nenamietal.
V ďalšom je tiež potrebné poznamenať, že podľa zákona č. 75/2013 Z.z. ktorým sa mení zákon č. 371/2004 Z.z. o sídlach Obvodných súdov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov od 01.05.2013 územný obvod Okresu Senec patrí do územného obvodu Okresného súdu Bratislava III.
Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 219 O.s.p..
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.