Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5Cb-2-2012.pdf
PDF · 112.22 KB
Case nature
Area
Subarea
5Cb/2/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Dunajskej Strede pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci žalobcu : A. S., S..X..F.., S. Č.. X, K. D., U. : XX XXX XXX, zast. advokátom JUDr. Pavlom Sabom, so sídlom B. Němcovej 10, Lučenec, proti žaovanému : R. Z., S..X..F.., G. Č.. XXXX/Xa, B. S., U. : XX XXX XXX, zast. Advokátkou kanceláriou Hájos & Partners s.r.o., Hlavná č. 5599/3a, Dunajská Streda, o návrhu na zaplatenie istiny 5.518,62 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žaloba sa z am i e t a .
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy konania titulom súdneho poplatku z odporu 331,-€ k rukám AK Hájos & Partners s.r.o., do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Platobným rozkazom vydaným Okresným súdom v Dunajskej Strede dňa 28.10.2011, č.k. XRob XX/ XXXX-XX bolo vyhovené návrhu navrhovateľa, keď súd zaviazal odporcu na úhradu pohľadávky 5.518,62 € s úrokom z omeškania 9% ročne z dlžnej sumy od 3.12.2010 ako aj trov konania na tom právnom základe, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva rámcová zmluva, na základe objednávky odporcu na uzavretie individuálnej nájomnej zmluvy na motorové vozidlo , keď odporca nesplnil podmienky dojednané v rámcovej zmluvy, v bode 2, keď mal uhradiť na účet navrhovateľa zálohu jednomesačné nájomné pred účinnosťou rámcovej zmluvy, ktorá bola uzavretá dňa 15.3.2010 , v dôsledku čoho si navrhovateľ uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 5% z brutto kúpnej ceny z predmetu nájmu s poukazom na článok VI bod 1, Všeobecných podmienok, ktoré sa stali súčasťou rámcovej zmluvy. Proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote podal odpor odporca majúc za to, že nárok navrhovateľ nie je dôvodný, keďže zmluvná pokuta upravená vo Všeobecných obchodných podmienkach sa viaže výlučne na individuálnu nájomnú zmluvu, ktorá však uzavretá medzi účastníkmi konania nebola. V dôsledku včas podaného odporu platobný rozkaz sa zrušuje a súd vo veci nariaďuje pojednávanie (§ 174 ods. 2 O.s.p. ).
Rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 30. 9. 2013 číslo konania XX T. - XX odvolací súd zrušil rozsudok súdu 1. stupňa a vrátil na ďalšie konanie, keď dospel k záveru, že súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sa nevysporiadal s celým rozsahom argumentácie žalovaného, najmä s otázkou či medzi účastníkmi vznikol alebo nevznikol právny vzťah založený zmluvou o nájme, riešenie, ktorej otázky považoval za podstatnú pri posudzovaní obsahu ustanovenia článku VI. bod 1 všeobecných zmluvných podmienok, upravujúce právne následky porušenia zmluvy. Konštatoval, že len v súvislosti s nájomnou zmluvou možno hovoriť o výške mesačného nájomného a cene predmetu nájmu ako hodnotách určujúcich z hľadiska platobnej povinnosti žalovaného, či z hľadiska stanovenia výšky zmluvnej pokuty. Považoval za nedostatočne zdôvodnené priznanie zaplatenia zmluvnej pokuty , s vymedzeným, určitým a zrozumiteľným záväzkom (logicky splniteľným) žalovaného malo považovať
za ten, ktorý mal byť zabezpečený zmluvnou pokutou a potom akú povinnosť súvisiacu so zaplatením prvej splátky nájomného, kedy, v akej výške, podľa čoho bolo prvé nájomné splatné, ktorý doklad sa považoval za osobitnú písomnú dohodu účastníkov o výške mesačného nájomného predpokladanú bodom 5 rámcovej zmluvy. Vo veci bolo vykonané dokazovanie vypočutím účastníkov konania, zadovážením písomnej objednávky odporcu adresované navrhovateľovi zo dňa 8.3.2010, rámcovej zmluvy zo dňa 15.3.2010, Všeobecných obchodných podmienok spoločnosti A. S., splátkového kalendára , pred žalobnej upomienky zo dňa 24.5.2010, prípis o vrátení faktúry zo dňa 14.12.2010, na základe ktorých dôkazov súd zistil nasledovný skutkový stav veci : Z výpovede konateľa navrhovateľa súd zistil, že v rámci podnikateľskej činnosti navrhovateľa pri uzatváraní nájomných zmlúv na prenájom motorových vozidiel je bežný postu uzatvorenia rámcovej zmluvy, na základe písomnej objednávky zo strany záujemcu, v ktorej sú vyšpecifikované údaje o motorovom vozidle, pričom v rozhodnom čase označené motorové vozidlo , ktoré si vyberie budúci nájomca nemá ešte evidenčné číslo, preto nemohla byť nikdy uzavretá individuálna nájomná zmluva, pričom odporca bez námietok mal podpísať rámcovú zmluvu, ktorá rámcová zmluva sa odvoláva aj na Všeobecné obchodné podmienky platné u navrhovateľa, s ktorými mal byť oboznámený odporca. Tvrdil, že nikdy námietky zo strany odporcu ohľadom započítania prvej splátky, ktorá mala byť splatná pred účinnosťou rámcovej zmluvy , nevytkol odporca. Nárok si uplatňuje z dôvodu, že odporca porušil dojednanie v rámcovej zmluve, na ktoré sa viaže zmluvná pokuta. Odporca žiadal návrh zamietnuť v celom rozsahu majúc za to, že síce podpísal rámcovú zmluvu, ale mal rozporovať započítanie prvej splátky o čom napriek jeho požiadavkám navrhovateľ vydal písomný doklad, ani neriešil úhradu zmluvne. V dôsledku čoho po porade s právnikom neplnil na základe tejto rámcovej zmluvy. Nárok navrhovateľa považoval za neodôvodnený, keďže všeobecné obchodné podmienky sa mali vzťahovať na individuálnu nájomnú zmluvu, nie na rámcovú nájomnú zmluvu, ktorú podpísal a túto považoval len za všeobecnú s tým, že všetky konkrétne údaje boli dojednané v individuálnej zmluve. Rovnako nepovažoval za úradný doklad ani splátkový kalendár, ktorý podpísal, kde malo byť uvedené , že motorové vozidlo môže byť prepísané po skončení nájmu na nájomcu. Považoval za nezrozumiteľné dojednanie v rámcovej zmluve po zaplatení jednomesačného nájomného ako zálohu na účet prenajímateľa, bez stanovenia konkrétnych splátok, jej splatnosti, bez uvedenia čísla účtu na ktorý by mal hradiť, keď sa vychádzalo z toho, že zmluva mala nadobudnúť účinnosť dňom jej podpisu, ustanovenie zmluvy v článku VI bod 1 všeobecných zmluvných podmienok obsahuje nemožné plnenie a logicky nesplniteľné plnenie čo je nevykonateľné nakoľko pred nadobudnutím účinnosti zmluvy . Podľa § 1 ods. 1 Obch. zákona, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
Z podaného návrhu, ako aj z výpisov z obchodného registra vyplýva, že navrhovateľ aj odporca sú právnické osoby, podnikatelia, navrhovateľ zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu v Banskej Bystrici K. K.D. Č.. XXXXX/Sodporca zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu Trnava K. K. Č.. XXXXX/T.
Vychádzajúc z ustanovenia cit. §1 ods. 2 ObZ spory medzi podnikateľmi sa spravujú ustanovením Obchodného zákona. Len v prípade, pokiaľ Obchodný zákon tieto vzťahy neupravuje, sa spravujú ustanoveniami Obč. zákona.
Obchodný zákonník obsahuje dva paragrafy súvisiace s zmluvnou pokutou § 300 a § 301. V § 300 charakterizuje inštitút zmluvnej pokuty okolnosti vylučujúce zodpovednosť , nemajú vplyv na povinnosť plniť zmluvnú pokutu (§ 374 na ktorý poukazujú ) a § 301 hovorí o moderačnom práve súdu pri neprimerane vysokej zmluvnej pokute.
Právna úprava zmluvnej pokuty v Obchodnom zákonníku nadväzuje na právnu úpravu tohto inštitútu v Občianskom zákonníku ustanovenie § 544 a § 545 , čo znamená, že zmluvná pokuta dohodnutá v rámci obchodno-právneho vzťahu sa riadi relevantnými ustanoveniami tak Obč. zákonníka, ako aj Obch. zákonníka. Obchodno-právna úprava zmluvnej pokuty je vo vzťahu k úprave občiansko-právnej osobitnou právnou úpravou, čo spôsobuje , že ak je určitý prvok právneho režimu zmluvnej pokuty upravený iba v Obč. zákonníku, zmluvná pokuta dohodnutá v rámci obchodno-právneho vzťahu sa riadi príslušnými ustanoveniami Obč. zákonníka. Ak je určitý prvok právneho režimu zmluvnej pokuty upravený tak v občianskym zákonníkom, ako aj Obchodným zákonníkom, zmluvná pokuta dohodnutá
v rámci obchodno-právneho vzťahu sa riadi príslušným ustanovením Obchodného zákonníka, keďže obchodno-právna úprava ako právna úprava osobitná má pred úpravou občiansko-právnou prednosť.
Podľa § 544 ods. 1 až 3 Obč. zákonníka, ak strany dojednanú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty, alebo určený spôsob jej určenia.
Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).
Prvou podmienkou vzniku práva na zmluvnú pokutu je platne uzavretie dohody medzi veriteľom, ktorý si zmluvnou pokutou zabezpečuje, splnenie určitého záväzku zo strany dlžníka, ak dlžníkom o zmluvnej pokute. Podmienkou platnosti uzavretia dohody o zmluvnej pokute je aj písomná forma (§ 544 ods. 2 Obč. zákona). Ďalšou podmienkou platného uzavretia dohody o zmluvnej pokute je určenie povinnosti na zabezpečenie ktorej je zmluvná pokuta dohodnutá. Zabezpečený záväzok musí byť v súlade so všeobecnou podmienkou platnosti právnych úkonov, podľa § 37 ods. 1 obč. zákonníka - vymedzenie určité a zrozumiteľné , túto požiadavku nespĺňajú, teda sú neplatné zmluvné ustanovenia dojednajúce zmluvnú pokutu pre prípad hrubého porušenia zmluvného vzťahu, a či pre prípad pozastavenia predmetu plnenia zo strany objednávateľa v rámci zmluvy o dielo. Zmluvná pokuta je v praxi často dojednávaná pre prípad omeškania so splnením určitého záväzku, niečo dať, alebo niečo urobiť. V tomto prípade vznikne záväzok zaplatiť zmluvnú pokutu tak v prípade oneskoreného plnenia, ako aj v prípade včasného plnenia majúceho však už v čase plnenia vady , nie v prípade včasného plnenia u ktorého sa vady vyskytnú až po plnení. Dojednanie o zmluvnej pokute musí byť špecifikované, ako plnenie, ktoré bude poskytnuté veriteľovi v prípade porušenia zabezpečeného záväzku zo strany dlžníka. Výška zmluvnej pokuty môže byť určená buď pevnou sumu, alebo percentuálne z hodnoty dohodnutého peňažného plnenia. Záväzok vyplývajúci z dohody o zmluvnej pokute má za cieľ zabezpečovať riadne splnenie iného zmluvného záväzku, záväzok vyplývajúci z dohody o zmluvnej pokute, právo vzťahu zabezpečovanému (hlavnému záväzku) má povahu akcesorického záväzku. Z uvedeného vyplýva, že ak ku vzniku hlavného záväzku nedôjde, nemôže dôjsť ani k vzniku akcesorického záväzku, ktorý mal zabezpečovať plnenie zmluvnej povinnosti.
Výpoveďami účastníkov konania, ako aj z listinných dôkazov predložených navrhovateľom súčasne s návrhom, bolo nesporne preukázané, že odporca na základe písomnej objednávky zo dňa 8.3.2010 objednal u navrhovateľa dodávku motorového vozidla I. XXXdA L. Č. Č.. XXX s pomenovaním extra príslušenstva za obstarávaciu cenu 21.044.600,-Ft s dodacou dobou 20.3.2010. Bola uzavretá rámcová zmluva medzi účastníkmi konania pod Č.. XXXXXXXXX s uvedením len roku uzavretia 2010, kde boli dojednania o záväznosti všeobecných zmluvných podmienok pre nájomnú konštrukciu platnú u navrhovateľa. Všeobecné podmienky mal prevziať odporca naproti podpisu. V bode 2 tejto rámcovej zmluvy sa zaviazal odporca pred nadobudnutím účinnosti tejto zmluvy uhradiť jednomesačné nájomné ako zálohu na účet prenajímateľa s tým, že túto čiastku do konca trvania nájomného vzťahu ponechá nepretržite na nezmenenej úrovni. V prípade, že nájomca nájomnú zmluvu z akéhokoľvek dôvodu zmarí, prenajímateľ je oprávnený záloh si v plnej výške ponechať. Predmet individuálnej nájomnej zmluvy v bode 3 mala obsahovať príloha 1 , ktorým mal byť duplikát osvedčenia o evidencii, ten v rozhodnom čase nemohol existovať, keď ešte motorové vozidlo nebolo zabezpečené navrhovateľom. Bolo identifikované v objednávke odporcu. Nájomná zmluva individuálna mala byť uzavretá na 48 mesiacov, s tým, že v bode 8 tejto rámcovej zmluvy , odporca ako nájomca po skončení doby nájmu mal vrátiť motorové vozidlo navrhovateľovi. Zmluva bola podpísaná oboma zmluvnými stranami. Z bodu 1. rámcovej zmluvy jednoznačne vyplývalo, že záležitosti ktoré nie sú upravené touto rámcovou zmluvou, sú zahrnuté do všeobecných zmluvných podmienok pre nájomnú konštrukciu, vzťahujúcich sa na prenájom na dobu určitú , ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy.
Z článku VI bod. 1 Všeobecných obchodných podmienok platných u navrhovateľa, ktoré podpísal odporca v čase uzavretia rámcovej nájomnej zmluvy, z bodu 1 vyplýva, že ak nájomca nesplní svoju povinnosť súvisiacu so zaplatením prvej splátky nájomného, s predložením záruk určený za podmienky nadobudnutia účinnosti nájomnej zmluvy, so splnením ostatných požiadaviek, resp. s
prevzatím predmetu nájmu, je povinný zaplatiť prenajímateľovi zmluvnú pokutu v sume zodpovedajúcej 5% z celej brutto kúpnej ceny predmetu nájmu a nahradiť reálnu a dokázateľnú škodu prenajímateľa presahujúcu zmluvnú pokutu.
V platobnom kalendári , ktorý nerozporoval odporca tvrdil, že tento doklad riadne prevzal naproti podpisu. Z neho vyplýva prvý údaj kúpna cena motorového vozidla 21.044.000,-Ft. Počiatočná čiastka úhrady 10.073.841,-Ft, financovaná suma 11.359.863,-Ft, keď vo svojej výpovedi odporca potvrdil, že prvú čiastku počiatočnú mal zaplatiť pred podpísaním individuálnej nájomnej zmluvy tvrdil, že len požadoval doklad svedčiaci o započítaní tejto čiastky v rámci nájomného vzťahu. Z toho vyplýva, že tak navrhovateľ aj odporca boli uzrozumený , že suma 10 073 841,-Ft bola počiatočná splátka a podľa tohto splátkového kalendára je suma leasingovej splátky 1.488,-€ , ktorú jednu splátku, bez označenia konkrétneho poradia, podľa čl. I. bodu 2 rámcovej zmluvy mal uhradiť odporca ako zálohu na účet prenajímateľa pred nadobudnutím účinnosti tejto rámcovej zmluvy.
Podľa § 266 ObZ, Prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.
V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.
Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.
Podľa§ 272 Obchodného zákona, Zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.
Ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne.
Podľa § 489 ObZ., Zmluvou o kúpe prenajatej veci si strany dojednajú v nájomnej zmluve alebo po jej uzavretí, že nájomca je oprávnený kúpiť prenajatú vec alebo prenajatý súbor vecí počas platnosti nájomnej zmluvy alebo po jej zániku.
Zmluva o kúpe prenajatej veci vyžaduje písomnú formu.
Z ustanovenia § 273 ods. 1 až 3 Obch. zákonníka vyplýva, že v rámci obchodno-právnych vzťahov si účastníci môžu dojednať časť obsahu zmluvy aj s odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami, alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Pritom platí , že odchýlne dojednania v zmluve majú prednosť pred znením obchodných podmienok uvedených v odseku 1. Je bežnou obchodnou praxou medzi podnikateľmi, že často používajú na uzavretie zmluvy formuláre, v ktorých je obsiahnutý návrh zmluvy alebo rozhodujúca časť práva a povinnosti zmluvných strán. Aj v tomto prípade ide o určitú štandardizáciu obsahu zmlúv, najme u tých podnikateľov, ktorí uzatvárajú veľký počet zmlúv na to isté plnenie. Pre tento postup pri uzatváraní zmlúv nebola potrebná úprava v zákone, pretože zmluvným stranám nič nebráni takémuto postupu pri uzatváraní zmlúv, keďže platí zmluvná voľnosť v obchodno-právnych vzťahoch. Písomnú formu právneho vymienil navrhovateľ, predložením rámcovej nájomnej zmluvy o dohode o prenájme. a koniec diktovania
Zo samotného obsahu rámcovej nájomnej zmluvy, ako bolo vyššie citované v bode 1, výslovne sa odvoláva rámcová zmluva na Všeobecné obchodné podmienky, ktoré majú platiť pre tie časti už aj v tejto rámcovej zmluve dojednané, ktoré vzťahy nie sú upravené Rámcovou zmluvou.
Odporca na svoju obranu uviedol, že všeobecné obchodné podmienky, na ktoré sa odvoláva navrhovateľ v bode 1 Rámcovej zmluvy o dohode o prenájme, sa vzťahujú výlučne len na individuálnu nájomnú zmluvu, ktorá s odporcom uzavretá nebola, keď z bodu 1 je zrejmé, že odkazuje na všeobecné
zmluvné podmienky pre nájomnú konštrukciu, vzťahujúcu sa na prenájom na dobu určitú, ktoré tvoria neoddeliteľnou súčasť tejto zmluvy, keď podľa bodu 2 mala byť uhradená prvá jednomesačná splátka , ako záloha na účet prenajímateľa pred nadobudnutím účinnosti zmluvy. Keďže samotná rámcová zmluva neupravuje sankcie pre prípad porušenia, takýto záväzok bol dojednaný vo všeobecných obchodných podmienkach v bode VI bod 1, ktorý nastupuje v prípade nesplnenia hlavného záväzku, teda nezaplatením prvého nájomného, v dôsledku čoho je odporca povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 5% z celej brutto kúpnej ceny predmetu nájmu. Odporca podpisom rámcovej zmluvy prijal podmienky dojednané v rámcovej zmluve, pre budúcu individuálnu nájomnú zmluvu, a s tým súčasne aj záväzok zaplatiť jednomesačné nájomné ako zálohu, ktorú povinnosť nesplnil z toho dôvodu, že nemal záruku, ako sa táto čiastka započíta do ďalších úhrad nájomného počas trvania nájmu. Či sa tak skutočne stalo, sa tvrdenia účastníkov konania rozchádzali.
Navrhovateľ tvrdil, že v čase podpisovania zmluvy takéto námietky zo strany odporcu nevzišli. Zo samotného splátkového kalendára dátum splatnosti jednotlivých splátok nevyplýva tvrdené navrhovateľom, že to malo byť spresnené až po podpísaní individuálnej nájomnej zmluvy. Splátkový kalendár mal slúžiť ako podklad pre budúcu individuálnu nájomnú zmluvu, ako prehľad pre nájomcu o spôsobe úhrad nájomného. V splátkovom kalendári absentovali dátumy splatnosti jednotlivých splátok. všetky tieto údaje mali byť spresnené až v individuálnej nájomnej zmluve ktorá sa mala uzavrieť ako uviedol navrhovateľ po pridelení evidenčného čísla motorovému vozidlu k, do tej doby k uzavretiu individuálnej nájomnej zmluvy nedošlo. Dohoda o splátkovom kalendári obsahuje aj údaj počiatočnej čiastky vo výške 38.113,21 € a prvej splátky vo výške 1.488,-€, pričom odporca mal zaplatiť jednomesačné nájomné pred účinnosťou Rámcovej zmluvy . Jednomesačné nájomné potom bolo vo výške 1.488,-€, s ktorou skutočnosťou bol oboznámený , keď podpisoval splátkový kalendár.
V písomnej výzve zo dňa 24. 5. 2010 adresovanej odporcovi navrhovateľ uvádzal že zaslal odporcovi faktúru číslo XXXXXX, vystavenú 25.3. 010 na prvú splátku s príslušenstvom vo výške 48.029,59 €, ktorú v lehote splatnosti do 29.3.2010 odporca nezaplatil. Uvedený listinný dôkaz navrhovateľ v priebehu konania nepredložil, keď odporca podmieňoval vyplatenie prvej splátky práve účtovným dokladom, ktorý od navrhovateľa nikdy neobdržal. Na pojednávaní navrhovateľ tvrdil, že počiatočná splátka mala byť zaplatená odporcom až, keď motorové vozidlo dostane evidenčné číslo, teda zapíše sa do evidencie motorových vozidiel. Suma, ktorá mala byť zaplatená podľa bodu 2 rámcovej zmluvy mala byť podľa vyjadrenia navrhovateľa splátka vo výške 1488 euro.
Zo splátkového kalendára, ktorú podpísali účastníci konania, bez uvedenia dátumu podpísania, ako aj bez dátumov splatnosti, nie je možné zistiť dátum splatnosti jednotlivých splátok, tie mali byť upresnené až v individuálnej nájomnej zmluve, ako to uviedol aj navrhovateľ. Tým sám navrhovateľ potvrdil, že individuálna nájomná zmluva s odporcom uzavretá nikdy nebola. Nedošlo k dojednaniu splátkového kalendára uvedením dátumov splatnosti jednotlivých splátok, na ktorých sa účastníci konania dohodli. V čase uzavretia rámcovej zmluvy neexistoval dokladal, osvedčenie o evidencii motorového vozidla, ktorá mala byť prílohou individuálne nájomnej zmluvy podľa bodu 3 rámcovej zmluvy. Rámcová zmluva, ktorá bola predložená navrhovateľom ako listinný dôkaz neobsahuje dátum len rok podpísania. Nebolo možné určiť potom splatnosť prvej splátky, ktorú mal zaplatiť odporca ešte pred účinnosťou rámcovej zmluvy. rámcová zmluva síce určovalo zaplatenie prvej splátky ešte pred účinnosťou tejto zmluvy, ktorá bola platná podpísaním oboma stranami v zátvorke § 40 ods. 3 O.s.p. ), pričom písomná forma právneho úkonu predpokladá existenciu dvoch náležitosti: písomnosti a podpisu, pričom uvedenie dátumu nie je obligatórnou náležitosťou písomného právneho úkonu, avšak dátum uvedený preukazuje , že zmluva bola uvedeného dňa, mesiaca a roku skutočne uzavretá a nadobudla účinnosť týmto dátumom. Objednávka odporcu bola datovaná 8. marca 2010 . Dátum podpísania rámcovej zmluvy 15. 3. 2010, ako tvrdil navrhovateľ, keď následne vo svojom vyjadrení dňa 11. 4. 2014 tvrdil, že rámcová zmluva bola podpísaná spolu so všeobecnými zmluvnými podmienkami dňa 14. 4. 2009 , keď ako dôkaz predložil s týmto vyjadrením zmluvu, ktorú uzavrel navrhovateľ dňa 11. 4. 2014 so spoločnosťou T. U. M. S..X..F.. K. D., datovaná 14. 4. 2009 a nie 15. 3. 2010. 14. 4. 2009 nastala účinnosť všeobecných zmluvných podmienok pre nájomnú konštrukciu. Pred týmto dátumom neexistovala objednávka odporcu, ta bola až 8. 3. 2010.
Účinky spojené s návrhom zmluvy nastávajú vtedy, keď tento návrh došiel adresátovi. Ak ide o návrh ústny, pôsobí voči príjemcovi (oblátovi) okamžite. U písomného návrhu pôsobí od doby, kde sa dostane do jeho dispozície. Tento okamžik je dôležitý pre možnosť odvolania návrhu.
Po prijatí návrhu na uzavretie zmluvy sa celý proces dostáva do fázy prijatia , inak akceptácie návrhu adresátom. Rovnako ako návrh zmluvy je i akceptácia jednostranný právny úkon. Týmto právnym úkonom adresát návrhu na uzavretie zmluvy (oblát) prejavuje voči navrhovateľovi (oferentovi) vôľu prijať návrh a uzavrieť tak zmluvu. Z obláta sa tým stáva akceptant. Okamžikom, keď dôjde včasné prijatie návrhu navrhovateľovi, je toto prijatie účinné. Zmluva je potom uzavretá práve okamžikom tejto účinnosti.
Rámcová zmluva obsahovala dojednanie vo všeobecných zmluvných podmienkach a to vyššie uvedené prenájom konštrukciou. Podľa bodu 3 všeobecných zmluvných podmienok pre nájomnú konštrukciu, nájomná zmluva vznikla medzi prenajímateľom a nájomcom podpísaním individuálnej nájomnej zmluvy, táto okolnosť nebola spochybnená ani navrhovateľom ani odporcom. Podpísaním rámcovej zmluvy, nedošlo k dojednaniu podstatných náležitostí individuálnej nájomnej zmluvy špecifikované v bode 2 všeobecných zmluvných podmienok medzi inými aj lehotu splatnosti kalkulovaného nájomného podľa bodu 2. 4 článku I a zostatkovú hodnotu podľa bodu 2. 5. Potom vychádzajúc z článku VI bod 1 všeobecných zmluvných podmienok nemohol žiadať navrhovateľ uhradiť zmluvnú pokutu, keď nevznikol hlavný záväzok ak, nájomná zmluva v ktorej mal byť dojednaný splátkový kalendár s uvedením dátumov splatnosti jednotlivých splátok, z ktorého by potom bolo možné určite stanoviť kedy nastala splatnosť prvej splátky, ktorú povinnosť odporca nesplnil, a v dôsledku čoho nastupuje sankcia dojednaná v tomto článku všeobecných zmluvných podmienok. Rámcová zmluva obsahuje ustanovenie o povinnosti odporcu zaplatiť jednomesačné nájomné ako zálohu na účet navrhovateľa pred nadobudnutím účinnosti rámcovej zmluvy, bez bližšej špecifikácie splatnosti. Zaplatenie jednej splátky nájomného bolo podmienkou nadobudnutia účinnosti rámcovej zmluvy aj v zmysle článku VI bod 1 všeobecných zmluvných podmienok, ktorý túto podmienku viaže na nadobudnutie účinnosti, teda Rámcová zmluva nadobudla účinnosť akceptáciou návrhu, podpísaním rámcovej zmluvy oboma stranami, bez bližšieho datovania. To dokazuje aj skutočnosť, že navrhovateľ na rámcovej zmluve neuviedol deň a mesiac podpísania zmluvy, čím však nevylúčil, aby nastali tým dňom účinky zmluvy, a požadované plnenie podľa bodu 2 rámcovej zmluvu bolo nemožné splniť, stalo sa nevykonateľným, nakoľko takto akceptovaný záväzok odporcom, pred nadobudnutím účinnosti zmluvy, nebolo možné splniť prevodom na účet navrhovateľa, ktorej výška bola určená až súčasne s podpisom individuálnej nájomnej zmluvy v splátkovom kalendári podpísanom súčasne s rámcovou zmluvou. Tým, že navrhovateľ v rámcovej zmluve odkazuje na všeobecné obchodné podmienky, neznamená, že tým bola uzavretá aj individuálna nájomná zmluva, ktorá svojim obsahom v článku I. v bode 3vyvracia tvrdenia navrhovateľa o jej vzniku. Vzhľadom na to, že odporca nemohol porušiť podmienky ešte nedojednanej zmluvy, keď zmluvná pokuta sa viaže na hlavný záväzok, nevznikol nárok navrhovateľovi na zaplatenie zmluvnej pokuty.
Článok VI. bod 1 všeobecných zmluvných podmienok hovorí o sankcii v prípade nezaplatenia prvého nájomného. V rámcovej zmluve sa neuvádza pojem zaplatenie prvého nájomného pred účinnosťou rámcovej zmluvy, ale zaplatenie jednomesačného nájomného. Sám navrhovateľ vo výzve adresovanej odporcovi dňa 24.5.2010 vystavil faktúru na sumu 48.029,59€, ktorá bola počiatočnou čiastkou identifikované v tzv. splátkovom kalendári podpísané oboma stranami, kde absentoval dátum splatnosti tejto to splátky o ktorej vedel odporca, že ju žiada zaplatiť navrhovateľ ešte pred podpísaním zmluvy, bez relevantných dokladov, ktorú odmietol uhradiť. Nie je to však jednomesačné nájomné a nie je to ani prvá splátka. Súd dospel k záveru, že uplatnenie zmluvnej pokuty, dojednané vo všeobecných zmluvných podmienkach, platných u navrhovateľa, sa článok VI. bod 1. sa vzťahuje výlučne na porušenie dojedaní v individuálnej nájomnej zmluve, ktorej súčasťou mal byť aj splátkový kalendár s uvedením dátumov splatnosti jednotlivých splátok, keď pre nezaplatenie prvej splátky nájomného a nie jednej splátky, nastupovala vyššie dojedaná sankcia.
Vychádzajúc z uvedenej skutočnosti súd nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol ako neodôvodnený.
Podľa § 142 O.s.p., Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151, O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Odporca bol úspešný v konaní, vznikol mu nárok na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli pri bránení práva. Trovy , ktoré mu vyplynuli zo spisu bol zaplatený súdny poplatok z odvolania v sume 331€. Advokát odporcu v lehote troch pracovných dní po vyhlásení rozsudku trovy právneho zastúpenia nevyčíslil, súd s poukazom na ustanovenie § 151 ods.2 O.s.p. zmenil výrok rozsudku v časti náhrady trov a trovy právneho zastúpenia odporcovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 12, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a) f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ). Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedia sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2 O.s.p. ).