Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoE-88-2014.pdf
PDF · 76.08 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/88/2014
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci exekučného konania oprávneného Sociálna poisťovňa, Bratislava, pobočka Žiar nad Hronom, Sládkovičova 17, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 30807484, proti povinnému: TYREX- stav s.r.o., IČO: 36520870, L. Exnára 4, 969 01 Banská Štiavnica o vymoženie pohľadávky 538,96 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Jozefom Deákom, so sídlom Exekútorského úradu Horná 23, P.O.Box 199, 974 01 Banská Bystrica, náhradník súdneho exekútora JUDr. Tomáš Boľoš pod sp. zn. EX 2036/2011, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 6Er/1457/2011-14 zo dňa 27. januára 2014 jednohlasne takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 6Er/1457/2011-14 zo dňa 27. januára 2014 p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým rozhodnutím exekúciu zastavil s poukazom na § 57 ods. 1 písm. h) v spojení s § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). Druhou výrokovou vetou uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 48,91 Eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Povinný nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ktorý by podliehal exekúcii. Nemá žiadne finančné prostriedky v peňažných ústavoch, nevykonáva žiadnu činnosť a nie je predpoklad, že by ju obnovil. Na základe uvedeného, nakoľko nemajetnosť povinného znemožňuje reálne uspokojenie oprávneného a pokračovaním v exekúcii by sa neúčelne zvyšovali exekučné trovy, exekučný súd exekúciu zastavil.
Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie. Namietal, že v prípade zastavenia exekúcie sa veriteľ dostáva do nevýhodného postavenia tým, že nastáva plynutie premlčacej lehoty a v prípade nadobudnutia akéhokoľvek majetku po zastavení už môže byť predmetná pohľadávka premlčaná a súd exekúciu opätovne začatú zastaví. Uviedol, že zároveň sa ako oprávnený vystavuje riziku úhrady trov novo začatého exekučného konania. Namietal, že nakoľko povinný uhradil z exekučného konania časť sumy dňa 03.02.2012 má oprávnený za to, že disponuje finančnými prostriedkami a exekútor môže pokračovať vo vymáhaní pohľadávky.
Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a odvolaním napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Odvolací súd uvádza, že exekučný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, tento správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia exekučného súdu a na zvýraznenie správnosti dodáva.
Súdna exekúcia je postup exekučných orgánov, predovšetkým exekučného súdu, súdneho exekútora a účastníkov konania pri nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí (aj notárskych exekučných zápisníc a iných dohôd vyhlásených zákonom za exekučné tituly), vrátane vzťahov, ktoré vznikajú medzi týmito subjektmi na základe ich úkonov, s cieľom dosiahnuť uspokojenie judikovaného nároku oprávneného z majetku povinného alebo vynútenie inej povinnosti obsiahnutej v exekučnom titule.
Zo spisu odvolací súd zistil, že oprávnený sa v tomto konaní domáha vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky 538,96 Eur s príslušenstvom na podklade rozhodnutia Sociálnej poisťovni, pobočka Žiar nad Hronom číslo 700-2610409008-GC04/08 zo dňa 10. júla 2008 ako exekučného titulu. Na základe žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenej exekučnému súdu, dňa 23. augusta 2011, vydal exekučný súd poverenie na vykonanie exekúcie č. 5613 039050 zo dňa 02. septembra 2011 na vymoženie uloženej povinnosti 538,96 Eur, trov predchádzajúceho konania0,00 Eur a trov exekúcie. Dňa 29. októbra 2013 bolo exekučnému súdu doručenie podanie súdneho exekútora, ktorým oznámil relevantné skutočnosti pre zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Súdny exekútor v oznámení uviedol, že súdny exekútor viedol proti povinnému niekoľko skôr začatých exekučný konaní, ktoré boli taktiež vykonávané v prospech toho istého oprávneného, pričom uvedené exekúcie skončili vymožením pohľadávky oprávneného a trov spôsobom exekúcie a to predajom hnuteľných vecí. Uviedol, že v priebehu vykonávania exekúcie bolo oprávneným oznámené, že mu povinný dňa 03. februára 2012 uhradil sumu vo výške 146,44 Eur. Ďalej uviedol, že povinný v súčasnosti už nedisponuje žiadnym majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť zostávajúcu časť vymáhaného nároku. Jediným majetkom povinného boli vozidlá, ktoré boli predané v rámci skôr začatých exekúcií. V súčasnosti nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonania exekúcie upravených v ust. § 63 ods. 1 v spojení s ust. § 65 exekučného poriadku, a to pre nemajetnosť povinného.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, súd rozhodne o zastavení exekúcie, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy (§ 200 ods. 2 Exekučného poriadku), pričom platí, že ak sa exekúcia zastaví z dôvodu nemajetnosti povinného, trovy exekúcie znáša oprávnený.
Odvolacie námietka oprávneného, že povinný disponuje finančným majetkom, čo vyplýva z toho, že dňa 03.02.2012 uhradil z exekučného konania časť sumy, nemá žiadny právny význam, nakoľko exekútor zistil, že v čase oznámenia relevantných skutočností súdu, čo bolo v októbri 2013, už povinný nemal žiadny majetok. Nemajetnosť povinného, reálne znemožňuje uspokojenie pohľadávky oprávneného. Pokračovaním v exekúcii by dochádzalo k neúčelnému navyšovaniu trov exekúcie, čo je v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti vedenia exekučného konania. Po zistenej nemajetnosti povinného, v prípade keď vymáhanie pohľadávky od povinného bolo bezvýsledné a z ničoho nevyplýva reálny predpoklad vymožiteľnosti pohľadávky v budúcnosti, by bolo len zvyšovaním trov, ktoré v prípade nemajetnosti povinného hradí oprávnený. V uvedenom, teda možno vidieť tiež ochranu oprávneného pred zbytočným zvyšovaním trov exekúcie.
Zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého, účelom exekúcie je uspokojenie pohľadávky oprávneného. Inak povedané nevyhnutnými predpokladmi pre vedenie exekúcie proti povinnému sú exekučný titul a majetok povinného. Na tom nič nemení právna úprava, ktorá upravuje premlčanie práva priznaného exekučným titulom. Pokiaľ nie sú splnené podmienky na vedenie exekúcie nemožno ich nahradiť vôľou oprávneného za účelom fakticky umelého prerušenia plynutia takejto lehoty. Takáto úprava pritom nie je v rozpore s právom oprávneného na súdnu ochranu v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako aj s právom na spravodlivé súdne konanie.
Podľa ustanovenia § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania. Exekučné konanie teda nie je možné prerušiť. Toto je možné prerušiť len vtedy, ak tak ustanovuje osobitný zákon napr. ustanovenie § 14 ods. 5 písm. b) zákona č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov. V posudzovanej veci ale o taký prípad nejde.
Exekučný súd teda správne zastavil exekúciu, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom dôvodne exekučný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na prípadné navyšovanie trov exekúcie. Exekučný súd na základe oznámenia súdneho exekútora dostatočným spôsobom zvážil okolnosti tohto prípadu a posúdil situáciu so zreteľom na základné procesné princípy a zásady. Nakoľko povinný nedisponuje žiadnym majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť zostávajúcu časť vymáhaného nároku, je zrejmé, že nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonania exekúcie, a to pre nemajetnosť povinného. Je povinnosťou súdu v prípade nemajetnosti povinného exekúciu zastaviť, pričom sa stalo nemožným, aby súd v exekúcii pokračoval. Nakoľko exekučné konanie nemožno prerušiť, povinný je dlhodobo nemajetný, nie je dôvodné aj vzhľadom na hospodárnosť a účelnosť vedenia exekučného konania toto viesť, súd vzhľadom na ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku nemá inú možnosť, iba exekúciu zastaviť.
S prihliadnutím na skutočnosť, že exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, boli naplnené zákonné predpoklady na rozhodnutie o trovách v zmysle § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku. Zákon v tomto prípade neponecháva na úvahe súdu rozhodnutie o tom, kto bude znášať trovy exekúcie, ale jasne a nepodmienečne formuluje, že trovy exekúcie v takomto prípade znáša oprávnený. Exekučný súd preto správne na svoje rozhodnutie o trovách exekúcie zastavenej pre nemajetnosť povinného aplikoval § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.