Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoE/81/2014

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: K., spol. s r.o., IČO: XXXXXXXX, so sídlom E., V. čp. XX, Y. republika, zastúpený advokátkou B.. V. C., J. XX, K. proti povinnému: W. L., nar. XX.X.XXXX, bytom v I. č. XXX, okres P. vedenej u súdnej exekútorky B.. Q. G., M.R.Z. XXX/XX, O. K. o vymoženie 48.738,72 Kč, 700,98 eura s prísl. a trov exekúcie, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 5.11.2013, č. k. -34, takto

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 5.11.2013, č. k. -34 (ďalej len „uznesenie“) zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie.

V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na základe platobného rozkazu Okresného súdu Rožňava, č.k. zo dňa 28.02.2011. Návrh na začatie exekúcie bol doručený súdnemu exekútorovi B.. L. S., dňa 14.04.2011, na základe ktorého dňa 6.5.2011 poveril vykonaním exekúcie exekútora B.. L. S.. Súd uznesením zo dňa 25.4.2012, č.k. -17 vyhovel návrhu oprávneného na zmenu exekútora a vykonaním exekúcie poveril exekútorku JUDr. Q. G., Exekútorský úrad M.R. Z. XXX/XX, O. K.. Ďalej súd uviedol, že povinný navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu, že nevlastní dostatok finančných prostriedkov ani na úhradu trov exekúcie. Povinný uviedol, že nevlastní hnuteľný ani nehnuteľný majetok, je liečený na diagnózu schizofrénia, bez predpokladu vyliečenia, je invalid, bez predpokladu nájsť si adekvátnu prácu so mzdou. Dávky od štátu vyčíslil vo výške 72 eur, ktoré potrebuje na lieky. Oprávnený nesúhlasil so zastavením exekúcie a žiadal návrh zamietnuť v celom rozsahu. Poukázal na vek povinného, ktorý zakladá predpoklad na zlepšenie jeho zdravotného stavu a zamestnanie sa, ako aj na to, že exekučným titulom mu bola priznaná náhrada škody spôsobenej úmyselnou trestnou činnosťou. Oprávnený mal za to, že povinný nedôvodne vopred špekulatívnym spôsobom vylučuje možnosť, že by si v budúcnosti zadovážil vyhovujúcu pracovnú činnosť adekvátnu jeho zdravotnému stavu. Oprávnený sa nazdával, že povinný pri vypracovaní návrhu na zastavenie exekúcie využil právne služby, a preto jeho tvrdená nemajetnosť nie je v súlade s jeho reálnou finančnou situáciou. Taktiež súdny exekútor nesúhlasil so zastavením konania z dôvodu nemajetnosti povinného z dôvodu, že momentálny stav povinného neumožňujúci uspokojenie pohľadávky oprávneného môže byť len dočasný. Súd prvého stupňa citoval , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“) a uviedol, že nedostatok majetku musí byť dlhodobý a preukázaný šetrením exekútora. Vyjadrenie povinného o svojich majetkových pomeroch je len jedným zo spôsobov, akým exekútor zisťuje majetok povinného pri výkone exekúcie. Je len úlohou exekútora, aby pri zisťovaní majetku oprávneného postupoval účelne a efektívne. Exekútorka doposiaľ nemala za preukázanú takúto nemajetnosť povinného a oprávnený trval na pokračovaní exekúcie. Súd preto zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie povinný a žiadal, aby sudca súdu prvého stupňa odvolaniu v celom rozsahu vyhovel a zmenil uznesenie zo dňa 5.11.2013, sp. zn. tak, že exekúciu na návrh povinného zastaví.

V odvolaní proti uzneseniu povinný uviedol, že k návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý podal povinný z dôvodu nedostatku majetku, sa vyjadril oprávnený s poukazom na vek povinného, ktorý zakladá predpoklad zlepšenia zdravotného stavu a zamestnanie sa. K uvedenému povinný poukázal, že oprávnený nie je lekár v odbore psychiatria, ktorý dokáže stanoviť prognózu vývoja diagnózy do budúcna. Zdôraznil, že diagnóza schizofrénia, ktorú povinnému diagnostikovali, nie je krátkodobým vírusovým ochorením, ale chronickým duševným ochorením. Tvrdenie oprávneného spočívajúce v nazdávaní sa, že povinný využil právne služby pri vypracovaní návrhu na zastavenie exekúcie, čo má vylučovať jeho nemajetnosť, považoval za absurdné a nepravdivé, nakoľko znenia zákonov sú dostupné pre každého. To, že podľa tvrdenia oprávneného, je návrh spísaný využitím právnych služieb, nezakladá skutočnosť, že povinný je majetný. Podľa povinného je nemysliteľné, aby právne vedomie vzbudzovalo resp. zakladalo dostatočnú majetnosť v exekučnom konaní. Ďalej povinný uviedol, že z vyjadrenia exekútora vyplýva nemožnosť uspokojenia pohľadávky, pričom oprávnený sa len nazdáva, že nemajetnosť povinného nie je v súlade s jeho reálnou finančnou situáciou. Zdanie sa dostatku majetku nie je podľa povinného zákonný dôvod na pokračovanie exekúcie, keď zo šetrenia majetkových pomerov exekútora vyplýva zjavný nedostatok. Preto aj súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav. Súdny exekútor nemá oprávnenie vyjadrovať závery a hypotézy do budúcna ohľadom majetkových pomerov povinného. V ustanovení § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku nie je dané oprávnenie exekútora ani iných účastníkov konania polemizovať o majetnosti resp. nemajetnosti povinného. Uvedené ustanovenie hovorí o nemajetnosti povinného v čase návrhu na zastavenie exekúcie. Povinný bol názoru, že ak exekútor potvrdil nemajetnosť povinného v čase návrhu na zastavenie exekúcie, sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie, pretože ďalšie pokračovanie exekúcie je neefektívne a zvyšuje zbytočné náklady. Zároveň poukázal na uznesenia Okresného súdu Žilina a Krajského súdu v Žiline. Povinný namietol posúdenie jeho návrhu na zastavenie exekúcie súdom prvého stupňa za akési vyjadrenie povinného o jeho majetkových pomeroch, ktoré je len jedným zo spôsobov, akým exekútor zisťuje majetok povinného pri výkone exekúcie. Toto tvrdenie povinný nepovažoval za správne, nakoľko on nepodával súdu majetkovú správu pre účely exekučného konania, ale domáhal sa zastavenia exekúcie zo zákonného dôvodu. Na základe uvedených skutočností považoval povinný za zjavné, že nemajetnosť na jeho strane tu je, čo je preukázané aj súdnym exekútorom. V zmysle uvedeného je podľa povinného splnená zákonná podmienka pre zastavenie exekúcie v čase podania návrhu na zastavenie exekúcie.

Vo vyjadrení zo dňa 29.1.2014 k odvolaniu povinného oprávnený uviedol, že má za to, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o zamietnutí zastavenia exekúcie úplne zistil skutkový stav veci, na zistený skutkový stav aplikoval správne zákonné ustanovenia a tie správne vyložil a odôvodnil. Ďalej k námietke povinného, že oprávnený nie je odborníkom v odbore psychiatria uviedol, že schizofrénia je vážne duševné ochorenie, no v súčasnosti je pomocou liekov porovnateľne liečiteľná ako iné vážnejšie telesné ochorenia. Preto je predpoklad, že povinný bude schopný aj s prihliadnutím na jeho vek, zabezpečiť si zamestnanie primerané jeho zdravotnému stavu aspoň na čiastočný úväzok. V súčasnosti je povinný poberateľom invalidného dôchodku a možno predpokladať, že v budúcnosti dôjde k zvýšeniu tohto dôchodku. Zároveň oprávnený podotkol, že samotný neuvádza medzi dôvodmi zastavenia exekúcie zdravotný dôvod. Ďalej oprávnený poznamenal, že nemajetnosť povinného musí vychádzať zo šetrení súdneho exekútora a samotné vyjadrenie povinného je len jedným zo spôsobov šetrenia. Súdny exekútor ako nestranný a nezávislý orgán skúma majetkovú situáciu povinného v každom štádiu exekučného konania a prihliada na to, či sú naplnené predpoklady na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť, pričom berie zreteľ aj na to, či v najbližšej dobe možno očakávať zmenu majetkových pomerov povinného. Súdna exekútorka v tomto prípade vyjadrila svoj nesúhlas so zastavením exekúcie vzhľadom na to, že momentálny stav povinného neumožňujúci uspokojenie pohľadávky oprávneného je len dočasný. Oprávnený upriamil pozornosť súdu na charakter vymáhanej pohľadávky. Exekučným titulom je platobný rozkaz, sp. zn. , na základe ktorého je povinný zaviazaný nahradiť škodu spôsobenú trestným činom sprenevery, teda úmyselným trestným činom. Povinný pritom dobrovoľne neuhradil ani časť spôsobenej škody. Vzhľadom na uvedené oprávnený navrhol, aby sudca súdu prvého stupňa odvolaniu povinného nevyhovel a vec predložil odvolaciemu súdu. Oprávnený si zároveň uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 76,38 eura vrátane 20 % DPH.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v súlade s (ďalej len „“) rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podal povinný v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa , , ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ). Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie povinného je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie namietanej nemajetnosti povinného ako dôvodu pre zastavenie exekúcie.

Odvolací súd z obsahu súdneho spisu súdu prvého stupňa, sp. zn. zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 14.4.2011, kedy bol u súdneho exekútora podaný návrh na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom je Platobný rozkaz zo dňa 28.2.2011, č.k. -54, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.3.2011. Súd prvého stupňa vydal súdnemu exekútorovi dňa 6.5.2011 poverenie na výkon exekúcie.

Povinný podal dňa 28.8.2013 návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, je liečený na psychiatrii na diagnózu schizofrénia, kde nie je predpoklad vyliečenia sa. Vzhľadom k tomu, že je invalid postihnutý duševnou chorobou, mal za to, že nie je predpoklad nájsť si adekvátnu prácu so mzdou, prostredníctvom ktorej by mohol svoj dlh splatiť. Ďalej povinný uviedol, že jeho dávky od štátu sú vo výške 72 eur, čo potrebuje na lieky. Poukázal na ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1 a § 111 Exekučného poriadku a na základe vyššie uvedeného mal za zrejmé, že nemá dostatok finančných prostriedkov ani na úhradu trov exekúcie. Preto žiadal exekúciu zastaviť.

Oprávnený vo vyjadrení zo dňa 3.10.2013 k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že s poukazom na vek povinného existuje dôvodný predpoklad, že v budúcnosti povinný nadobudne majetok a dôjde u neho k zlepšeniu jeho zdravotného stavu, čo mu umožní zamestnať sa aspoň na čiastočný pracovný úväzok alebo nadobudne nárok na vyplácanie starobného dôchodku, z ktorého budú prichádzať do úvahy zrážky v prospech oprávneného. Zároveň oprávnený poukázal na skutočnosť, že exekučné konanie je vedené voči povinnému na základe exekučného titulu, ktorým je trestný rozsudok Okresného súdu Rožňava, sp. zn. zo dňa 21.7.2010, ktorým bol povinný uznaný za vinného zo spáchania prečinu sprenevery cudzieho motorového vozidla a ktorým bol povinný zároveň zaviazaný oprávnenému nahradiť vzniknutú škodu vo výške 54.825,-Kč. Spôsobená škoda ako vymáhaná pohľadávka bola teda spôsobená úmyselnou trestnou činnosťou povinného, ktorý dobrovoľne neuhradil oprávnenému žiadnu časť škody. Oprávnený mal za to, že povinný nedôvodne vopred špekulatívnym spôsobom vylučuje možnosť zadováženia adekvátne jeho zdravotnému stavu vyhovujúcej pracovnej činnosti do budúcna. Takýto postup je aj v rozpore s dobrými mravmi. V závere vyjadrenia oprávnený konštatoval, že vzhľadom na formu, obsah a presnú špecifikáciu právneho ustanovenia návrhu na zastavenie exekúcie povinný pravdepodobne využil právne služby osoby so znalosťou práva. Preto zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného v tomto prípade nie je v súlade s reálnou finančnou situáciou povinného, nakoľko povinný pravdepodobne disponoval finančnými prostriedkami na uhradenie takto poskytnutých právnych služieb. Preto s návrhom na zastavenie exekúcie oprávnený nesúhlasil a navrhol ho zamietnuť v celom rozsahu.

Súdna exekútorka v podaní zo dňa 4.10.2013 oznámila, že aj napriek skutočnosti, že aktuálny stav povinnému neumožňuje exekútorke vykonanie úkonov, na základe ktorých by mohlo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, sa domnieva, že tento stav je iba dočasný, keďže povinný je fyzickou osobou. Preto so zastavením exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nesúhlasila. Ďalej uviedla, že v rámci ďalšieho postupu bude v konaní pokračovať osobnými návštevami povinného za účelom vykonania súpisu jeho hnuteľných vecí a zároveň bude sledovať, či má nejaké príjmy, ktoré by bolo možné exekučne postihovať. Ani nadobudnutie iného majetku v budúcnosti nepovažovala za vylúčené. Iné dôvody zastavenia exekúcie jej neboli známe. V ďalšom súdna exekútorka uviedla, že vykonala osobné návštevy povinného, pri ktorých bolo zistené, že v dome, kde mal bývať, sa nik nenachádzal. Obyvatelia obce sa vyjadrili, že povinný s najväčšou pravdepodobnosťou nepracuje, požičiava si na živobytie a ťažko vracia požičané. K vykonaniu súpisu bez prítomnosti povinného súdna exekútorka nepristúpila, z dôvodu nehospodárnosti postupu, keďže mala za to, že pri pohľade na „biedny dom“, v ktorom by mal povinný bývať, nebol predpoklad, že by sa v ňom mohli nachádzať veci s primeranou hodnotou vo vzťahu k vymáhanej pohľadávke. Navyše tu videla riziko, že by rodičia povinného, ktorým patrí predmetný dom, podali návrh na vylúčenie vecí z vykonávania exekúcie. Ako ďalej exekútorka uviedla, pri ďalšom pokuse o vykonanie súpisu bolo zistené, že povinný sa v domácnosti nenachádza a v domácnosti sa nenachádzajú veci, ktoré by patrili povinnému. Preto súpis ani osobnú prehliadku nebolo možné vykonať. V závere vyjadrenia súdna exekútorka skonštatovala, že povinnému je od decembra 2012 vyplácaný invalidný dôchodok. V prospech oprávneného bola prikázaná zrážka z dôchodku, avšak zrážky z dôvodu nízkej sumy dôchodku nebolo možné vykonať.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

V citovanom ustanovení je zakotvený princíp ochrany povinného spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou. Je pritom vecou súdneho exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové pomery povinného, tieto vyhodnotiť a na základe takto zisteného skutkového stavu prípadne podať podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní musí byť pritom vždy založené na objektívnych zisteniach a relevantných dôkazov.

Účelom exekučného konania je vykonať exekúciu a k zániku povinnosti plniť dlh nedochádza, ak je plnenie nemožné zo subjektívnych dôvodov na strane povinného, vrátane jeho insolventnosti. Pokiaľ súdny exekútor súčinnosťou so všetkými príslušnými inštitúciami zistí, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, môže súdny exekútor podať na súd podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

V predmetnej veci súdna exekútorka podala rozporuplné vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Na jednej strane uviedla, že majetkové a zárobkové pomery povinného niekoľkokrát preverovala, a to aj osobnými návštevami u rodičov povinného, s ktorými tento býva a zistila pritom, že povinný nemá žiaden majetok, ktorý by bol postihnuteľný exekúciou. Taktiež uviedla, že povinný poberá invalidný dôchodok, z ktorého však z dôvodu jeho nízkej sumy nemožno vykonávať zrážky. Na strane druhej však skonštatovala, že i keď aktuálny stav majetkových pomerov povinného neumožňuje vymáhanie pohľadávky oprávneného, ide o dočasný stav, ktorý sa môže v budúcnosti zmeniť, a preto vyjadrila vôľu pokračovať v osobných návštevách povinného a sledovaní, či povinný nenadobudne nejaké príjmy.

K tomuto odvolací súd dodáva, že úvahy o budúcom možnom zlepšení majetkových pomerov povinného, ktoré navyše ani nie sú podložené žiadnymi relevantnými zisteniami, sú pre rozhodnutie v danej veci bez právneho významu a nezakladajú dôvod pre zamietnutie návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

ani nedáva podklad pre právny záver o povinnosti súdneho exekútora počas nešpecifikovaného obdobia vyčkávať na prípadné zlepšenie majetkových pomerov povinného. Pre rozhodnutie o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného sú rozhodujúce majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania. Z tohto dôvodu sa vyčkávanie súdnej exekútorky na zmenu pomerov povinného a opakované vykonávanie úkonov za účelom ich zisťovania javí ako nehospodárne, neúčelné a dochádza tým k zbytočnému navyšovaniu trov exekúcie. Ak by k zmene pomerov povinného nedošlo, v prípade zastavenia exekúcie podľa Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinného by sa povinnosť náhrady trov exekúcie súdnej exekútorky v konečnom dôsledku preniesla na oprávneného.

Okrem vyššie uvedeného je odvolací súd toho názoru, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci. Nepripojil si exekútorský spis, zn. EX XX/XXXX, z ktorého by zistil, aké úkony urobila súdna exekútorka za účelom zistenia majetkových pomerov povinného, ďalej aké sú jeho zárobkové a majetkové pomery a či sa tieto od začiatku exekúcie zmenili a pod.. Taktiež súd prvého stupňa nevyzval ošetrujúceho lekára povinného z odboru psychiatria na vyjadrenie sa k jeho zdravotného stavu a k prípadnému zamestnaniu povinného s poukazom na jeho diagnózu schizofrénia, a to vzhľadom na námietku oprávneného, že povinný by sa mohol v budúcnosti zamestnať, a teda by sa zvýšil jeho príjem, z ktorého by bolo možné postupne uspokojovať pohľadávku oprávneného.

Podľa , súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom tento vyžiada od A. rozhodnutie o výške invalidného dôchodku, ktorý povinný poberá, pripojí si exekútorský spis zn. EX XX/XXXX, z ktorého zistí všetky ostatné vyššie uvedené skutočnosti a vyžiada si vyjadrenie lekára povinného k možnosti jeho zamestnania. Následne po zhodnotení zárobkových a majetkových pomerov povinného opätovne o jeho návrhu na zastavenie exekúcie rozhodne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.