Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_4P-123-2012.pdf
PDF · 74.2 KB
Case nature
Area
Subarea
4P/123/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci navrhovateľky: Z. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. H. R. - Z., prechodne bytom M. K. K.P., O.. K. XXX, XXX XX Ľ., proti odporcovi: Z. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX Q. H. X. X (V. C. B. F.), za účasti maloletého dieťaťa: Š. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom pri navrhovateľke, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, Odbor sociálnych vecí a rodiny, Oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, 093 28 Vranov nad Topľou, o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .
Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
Štátu sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala určiť odporcu za otca maloletého Š. E., nar. XX. XX. XXXX a to z toho dôvodu ako uviedla vo svojom návrhu a vo svojej výpovedi, že po zoznámení sa s odporcom v obci Rakovec nad Ondavou sa s týmto stýkala od decembra 2010 do februára 2011. Odporcu označila za otca maloletého dieťaťa z toho dôvodu, že syn má vzadu na krku materské znamienko, a podobné má aj odporca, a hoci nepopierala, že v kritickom období sa stretávala aj s kamarátom Z. X., mala za to, že otcom maloletého dieťaťa je odporca. Tomuto oznámila po narodení dieťaťa, že je otcom, avšak tento prehlásil, že maloleté dieťa nie je od neho.
Odporca s návrhom navrhovateľky nesúhlasil, tento žiadal v celom rozsahu zamietnuť udávajúc, že prvýkrát mal intímny styk s navrhovateľkou v máji 2011, potom s ňou mal príležitostné intímne styky, avšak v tom čase sa navrhovateľka vyjadrila, že je tehotná, a keď sa jej pýtal od koho, uviedla, že má nejakého cigána z Michaloviec, ktorého však meno uviesť nevedela.
Po výsluchu svedka Z. X. súd potom vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom prof. RNDr. Ivanom Bernasovským, DrSc. ktorý súdu podal písomný znalecký posudok, v závere ktorého uviedol, že pri porovnaní vzoriek DNA pravdepodobného otca - teraz odporcu Z. F. a maloletého Š. E. bola nájdená zhoda v 7 z 15 sledovaných genetických markerov a na základe týchto výsledkov je otcovstvo odporcu k maloletému Š. E. jednoznačne vylúčené.
Po doručení znaleckého posudku účastníkom sa k tomuto znaleckému posudku tak navrhovateľka
- matka maloletého dieťaťa ako odporca nevyjadrili, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili. Prítomná kolízna opatrovníčka uviedla, že proti vyúčtovaniu znalečného, vypracovanému znaleckému posudku nemá žiadne námietky ani pripomienky.
Podľa § 84 Zákona o rodine otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu. Určenie otcovstva sa opiera o tri domnienky otcovstva, ktoré sú vyvrátiteľné a na toto konanie sa vzťahuje tretia domnienka otcovstva svedčiaca mužovi, ktorý s matkou dieťaťa súložil v dobe rozhodnej pre narodenie dieťaťa, ktorej naplnenie tejto domnienky skúma súd v sporovom konaní.
V zmysle § 94 Zákona o rodine, ak nedošlo k určenie otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo od narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti. Súd určuje otcovstvo aplikáciou tretej domnienky otcovstva upravenej vo vyššie uvedenom druhom odseku § 94 Zákona o rodine, kde aktívne legitimovanou na podanie žaloby v tomto prípade je maloletá žalobkyňa zastúpená kolíznym opatrovníkom, ktorý mal na podanie takejto žaloby súhlas súdu. Pri aplikácii tejto tretej domnienky otcovstva, ktorej cieľom je určiť biologického otca dieťaťa a to zisťovaním súlože medzi matkou a mužom, ktorému svedčí domnienka, ďalej zisťovaním, či súlož bola vykonaná v dobe rozhodujúcej pre narodenie dieťaťa (300 - 180 dní pred jeho narodením), ako aj zisťovaním, či otcovstvo muža nevylučujú závažné okolnosti.
Vychádzajúc z vyššie uvedených hmotno-právnych ustanovení, znaleckého dokazovania, ktorým bolo otcovstvo odporcu k maloletému Š. E.Ň., nar. XX. XX. XXXX jednoznačne vylúčené, súdu nezostávalo nič iné, iba návrh navrhovateľky - matky maloletého Š. E. na určenie otcovstva k tomuto zo strany odporcu zamietnuť.
Odporca bol v konaní úspešný, trovy však nežiadal prisúdiť, preto mu tieto priznané neboli.
Podľa § 148 ods. 1 OSP štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov.
V danom prípade tak u navrhovateľky - matky ako aj u odporcu (ktorý však bol v konaní úspešný) sú predpoklady na oslobodenie od úhrady súdnych poplatkov, preto súdu nezostávalo nič iné, iba vysloviť, že štátu sa náhrada trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.