Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cb/119/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci navrhovateľa: SOAR, spol. s r.o., Pri Rajčianke 49, 010 01 Žilina, IČO: 36 380 041, právne zastúpený: RASLEGAL, s.r.o., Františkánske námestie 3, 811 01 Bratislava, proti odporcovi: ASTIP Brno, s.r.o., Svahová 659/6, 623 00 Brno, Česká republika, IČO: 292 23 962, o zaplatenie 30.920,- Kč s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a .

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa žalobou podanou na Okresnom súde Žilina dňa 17.6.2013, domáhal voči v návrhu označenému odporcovi vydania Európskeho platobného rozkazu, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 30.920,- Kč spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,25% ročne počítaným zo sumy 30.920,- Kč od 18.5.2012 do zaplatenia a nahradiť navrhovateľovi trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku a titulom trov právneho zastúpenia. Podanú žalobu navrhovateľ odôvodnil tým, že dňa 21.11.2011 si navrhovateľ objednal u odporcu dva záložné zdroje vymedzenej značky, ktoré odporca dodal navrhovateľovi na dobierku v mesiaci január roku 2012. Dodaný tovar navrhovateľ následne reklamoval a dňa 4.5.2012 tovar odporcovi vrátil a súčasne odstúpil od zmluvy. Odstúpenie od zmluvy obsahovalo zároveň výzvu na vrátenie kúpnej ceny, ktorú odporca ani čiastočne nezaplatil. S poukazom na obsah zákonných ustanovení , a , navrhovateľ žiadal priznať žalovanú istinu spolu s úrokmi z omeškania.

S návrhom navrhovateľ pripojil do obsahu spisového materiálu objednávku zo dňa 21.11.2011, faktúru č. I., reklamačný protokol zo dňa 4.5.2012, odstúpenie od zmluvy o kúpe záložných zdrojov zo dňa 4.5.2012, kópiu podacieho lístku zo dňa 7.5.2012.

V zmysle návrhu a predložených listinných dôkazov, Okresný súd Žilina vyhovel návrhu vydaním Európskeho platobného rozkazu, č.k. -23, zo dňa 15.7.2013. Proti vydanému európskemu platobnému rozkazu podal odporca odpor spôsobom stanoveným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12.12.2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze. Podaný odpor odporca odôvodnil tým, že podľa evidencie odporcu navrhovateľ nepredložil doklad preukazujúci nadobudnutie tovaru, a to faktúru, záručné listy, dodací list, pričom vrátený tovar

bol poškodený a otvorený, ktorá skutočnosť vyplýva z pripojeného protokolu o reklamačnom konaní. Okolnosť odstúpenia od zmluvy nie je odporcovi známa.

Odpor podaný v stanovenej lehote ukončuje európske konanie o platobnom rozkazu upravené nariadením a ďalej pokračuje súd v riadnom občianskom súdnom konaní.

V písomnom vyjadrení k podanému odporu navrhovateľ prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu uviedol, že odstúpenie od zmluvy vykonané navrhovateľom listom zo dňa 4.5.2012 preukazuje podací lístok zo dňa 7.5.2012, priložený k návrhu, pričom táto zásielka bola odoslaná prostredníctvom poštového podniku a nevrátila sa navrhovateľovi ako nedoručená. Navrhovateľ poukázal na e-mailovú komunikáciu medzi účastníkmi zo dňa 10.4.2012, z ktorej vyplýva vôľa navrhovateľa odstúpiť od zmluvy, a ktorou požadoval navrhovateľ vrátenie zaplatenej kúpnej ceny. V rámci reklamačného konania dňa 4.5.2012 došlo k odovzdaniu reklamovaného tovaru. K tvrdeniu, že tovar bol poškodený a otvorený navrhovateľ uviedol, že predmetnú námietku odporca žiadnym spôsobom nešpecifikuje. Takéto vyjadrenie označil za nesúvisiace s predmetom prejednávanej veci. Uviedol, že práve poškodenie tovaru bolo dôvodom reklamácie navrhovateľa a následného odstúpenia od zmluvy. Otvorenie tovaru súviselo s rozbalením zásielky a jeho preskúšaním pred uvedením tovaru do prevádzky. K námietke nepredloženej dokumentácie navrhovateľ uviedol, že v súvislosti s reklamačným konaním boli odporcovi predložené všetky relevantné informácie a doklady, najskôr v elektronickej správe zo dňa 10.4.2012 a neskôr ako príloha listu od navrhovateľa zo dňa 4.5.2012. Tovar bol zasielaný navrhovateľovi na dobierku, pričom zásielka obsahovala aj príslušnú faktúru. Všetky doklady a informácie požadované odporcom má odporca k dispozícii vo svojej účtovnej evidencii a internej databáze zákaziek, t. j. výrobné číslo reklamovaného tovaru, faktúru a dodací list. Požiadavky uplatnené odporcom navrhovateľ označil za šikanózny výkon práv a porušenie poctivého obchodného styku.

Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu navrhovateľa, výsluchom konateľa odporcu, výsluchom svedka U. P. a prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Vzhľadom na to, že predmetom sporu je medzinárodná kúpa tovaru, pričom medzinárodná povaha tohto sporu je daná povahou účastníkov záväzkovo-právneho vzťahu, keď na strane odporcu v postavení predávajúceho vystupuje obchodná spoločnosť ASTIP Brno, s.r.o. so sídlom v Českej republike a na strane navrhovateľa v postavení kupujúceho vystupuje spoločnosť SOAR, spol. s r.o. so sídlom v Slovenskej republike. Právomoc v obchodných veciach upravuje o právomoci, uznávaní a výkone rozhodnutí v civilných a obchodných veciach z 22.12.2000, známe ako nariadenie Brusel I, ktoré sa stalo účinným 1.3.2002. Predmetné nariadenie sa uplatňuje v civilných a obchodných veciach so stanovenými výnimkami. Nariadenie Brusel I (ďalej len "nariadenie") ustanovuje systém jurisdikcie, ktorej priraďuje právo rozhodovať o cezhraničných sporoch medzi súdmi jednotlivých členských štátov. Príslušný súd v rámci súdneho systému členského štátu s jurisdikciou podľa nariadenia je teda určený národnými pravidlami civilných konaní predmetného členského štátu. Vzhľadom na to, že medzi účastníkmi zmluvy nedošlo k dohode, aby určitý súd, alebo súdy členského štátu mali právomoc na riešenie akýchkoľvek sporov, súd posudzoval právomoc konať v predmetnej veci podľa pravidiel nariadenia Brusel I. Základným princípom podľa čl. 2 nariadenia , v prípade právnických osôb a firiem je určujúcim sídlo podľa krajiny, v ktorej sídli ich štatutárny orgán, ústredná správa, alebo prevládajúce miesto činnosti, pričom právomoc sa vykonáva súdmi členského štátu, v ktorom má sídlo právnická osoba vystupujúca na žalovanej strane. V čl. 5-7 nariadenia sa navrhujú alternatívne pravidlá špeciálnej právomoci k vyššie uvedenému všeobecnému pravidlu o právomoci. Žalujúca strana si môže vybrať, či zaháji konanie na súde v mieste sídla odporcu alebo na súdoch v inom členskom štáte na základe špeciálnej právomoci. Táto zahŕňa aj veci týkajúce sa zmlúv, okrem pracovných zmlúv. Ak nie je dojednané inak, pre prípady predaja tovaru je miestom vykonania záväzku vyplývajúceho zo zmluvy, miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal, alebo mal dodať a v prípade poskytovania služieb ide o miesto, v ktorom sa služby podľa zmluvy poskytovali, alebo mali poskytovať.

Podľa čl. 5 nariadenia môže byť osoba s bydliskom v členskom štáte žalovaná v inom členskom štáte, pričom pokiaľ ide o plnenie zo zmluvy, právomocné sú súdy v mieste plnenia. Na základe uvedeného

súd konštatoval, že v predmetnej veci je daná právomoc konajúceho súdu na prejednanie sporu. Aj v prípade, ak by súd nemal právomoc vo veci rozhodovať, je možné v tomto konaní pokračovať vtedy, ak odporca nenamietne právomoc súdu pri svojom prvom úkone, t. j. v odpore, vzhľadom na inštitút tzv. tichej prorogácie, vyplývajúcej z čl. 24 nariadenia. Prvý úkon, ktorý učinil odporca vo vzťahu k súdu, bolo podanie odporu proti Európskemu platobnému rozkazu, ktorý odporca odôvodnil, avšak v podanom odpore uvedenú okolnosť nenamietol. Vzhľadom na uvedené súd aj námietku nedostatku právomoci uplatnenú odporcom na pojednávaní konanom dňa 17.6.2014 vyhodnotil ako nedôvodnú a pokračoval v konaní.

Vzhľadom na charakter sporu s medzinárodným prvkom, bolo primárne posúdenie použitia príslušnej právnej normy na daný skutkový stav. Z predložených listín vyplýva, že k vzniku záväzkovo-právneho vzťahu medzi účastníkmi došlo na základe objednávky tovaru dňa 21.11.2011 a uskutočnením jeho dodávky na dobierku v mesiaci január 2012. S prihliadnutím na okamih uzavretia zmluvy, súd na daný skutkový stav aplikoval Dohovor o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, otvorený na podpis v Ríme 19.6.1980, ktorý sa uplatní na zmluvné záväzky vo veciach s medzinárodným prvkom a je záväzný pre všetky členské štáty. Dohovor sa vzťahuje na zmluvné záväzky. Ak zmluvné strany nevykonali výslovnú voľbu aplikovateľného práva, zmluvy a nároky z nej sa riadia právom krajiny, s ktorou je najužšie spojená, čo je vo všeobecnosti miesto pobytu, alebo sídlo tej strany, ktorej činnosť je typická pre zmluvu, v prípade právnickej osoby, či neregistrovaného združenia je to miesto sídla jeho ústredia. V prípade kúpnopredajnej zmluvy je typickou činnosťou činnosť predávajúceho (čl 4 bod 1 Dohovoru).

Výsledkom unifikačného procesu v medzinárodnom práve obchodnom je Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru publikovanom ako oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. (ďalej len "CISG", "Dohovor" alebo "Viedenský dohovor"). Viedenský dohovor je medzinárodnou zmluvou, ktorá obsahuje právne normy všeobecne aplikovateľné, ktoré sú priamo aplikovateľné v národných právnych systémoch, a ktorý sa vzťahuje na medzinárodnú kúpnu zmluvu s tým, že jej medzinárodný prvok je v tom, že kupujúci a predávajúci majú miesta podnikania v rôznych štátoch, ktoré sú zmluvnými štátmi. Vzhľadom na uvedené súd primárne aplikoval na daný skutkový stav Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, a v prípade, ak niektoré otázky neboli výslovne Dohovorom upravené, súd aplikoval príslušnú kolíznu normu.

Právny zástupca navrhovateľa sa v celom rozsahu pridržiaval podanej žaloby a uviedol, že navrhovateľ si v predmetnom konaní uplatnil nárok z titulu zodpovednosti za vady po odstúpení od zmluvy, a to vydanie bezdôvodného obohatenia. Uviedol, že navrhovateľ si objednal u odporcu tovar, ktorý mu bol dodaný na dobierku, pričom pri kontrole tovaru zistil, že tovar je nefunkčný, ktorú skutočnosť následne navrhovateľ oznámil odporcovi s tým, že má záujme odstúpiť od zmluvy a požaduje vzájomné vrátenie si prijatých plnení. Následne navrhovateľ vrátil odporcovi tovar, pričom odporca prijatú kúpnu cenu navrhovateľovi neuhradil.

Odporca namietol, že navrhovateľ si mal uplatniť svoj nárok voči dopravcovi, prostredníctvom ktorého predávajúci plnil svoj záväzok voči navrhovateľovi. Postup navrhovateľa označil za nekorektný s poukazom na skutočnosť, že dňa 4.5.2012 navrhovateľ pristúpil k reklamačnému konaniu, na základe ktorého sa uskutočnilo medzi účastníkmi rokovanie v súvislosti s namietaným vadným plnením a toho istého dňa navrhovateľ pristúpil k odstúpeniu od kúpnej zmluvy. Predmetné odstúpenie odporca označil za neplatné z dôvodu, že odporca neporušil žiadnu povinnosť, ktorá by zakladala právo navrhovateľa na takéto konanie.

Výsluchom odporcu súd zistil, že k vzniku záväzkovo-právneho vzťahu medzi účastníkmi konania došlo na základe objednávky tovaru zo dňa 21.11.2012 a následne uskutočnenej dodávky tovaru na dobierku. Predmet kúpy tvorili dva záložné zdroje pre prípad výpadku elektrickej energie, pričom v rámci reklamačného konania bolo zistené, že jeden zo záložných zdrojov je nefunkčný, vykazuje znaky vonkajšieho poškodenia. U druhého z doručených zdrojov bola konštatovaná funkčnosť tovaru. U oboch záložných zdrojov bolo zistené poškodenie ochrannej plomby. Vzhľadom na to, že v súvislosti s vrátením predmetu kúpy a jeho reklamáciou navrhovateľ nepredložil odporcovi doklad o zakúpení tovaru a odporca v tom čase nemal k dispozícii účtovné doklady pre posúdenie okamihu zakúpenia tohto tovaru,

medzi účastníkmi bolo konštatované, že ďalší postup v reklamačnom konaní bude riešený po predložení faktúry za dodaný tovar. O odstúpení od zmluvy zo dňa 4.5.2012 odporca nemal vedomosť a uvedenú okolnosť zistil až v súvislosti s doručením Európskeho platobného rozkazu.

Z obsahu objednávky vystavenej navrhovateľom dňa 21.11.2011 vyplýva, že navrhovateľ si objednal u odporcu dodávku záložného zdroja s označenou špecifikáciou v počte 2 ks za jednotkovú cenu 15.110,- Kč, ktorý odporca nesporne navrhovateľovi dodal 5.1.2012 (e-mailová komunikácia účastníkov zo dňa 10.4.2011 - č.l. 79) spolu s faktúrou, ktorou vyúčtoval odporca navrhovateľovi kúpnu cenu dodaného tovaru v celkovej sume 30.920,- Kč s dátumom splatnosti dňa 19.1.2012. Medzi účastníkmi bolo nesporné, že vyúčtovanú kúpnu cenu pri prevzatí tovaru navrhovateľ uhradil.

Obsahom reklamačného protokolu zo dňa 4.5.2012 je popis vady jedného zo záložných zdrojov, označenej ako nefunkčný, poškodený kryt, a v prípade druhého zo záložných zdrojov je konštatované, že zákazník nie je spokojný s rozdielnym technickým prevedením zhodne označených výrobkov. Podľa obsahu protokolu, so zákazníkom bola uskutočnená dohoda, že ďalší postup sa určí neskôr, v rámci reklamačného konania. Zákazník mal dodať predávajúcemu kópiu faktúry o predaji tovaru. Reklamačný protokol je potvrdený zástupcom odberateľa - pánom P. a konateľom odporcu - pánom P..

Listom zo dňa 4.5.2012 navrhovateľ odstúpil od kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bola dodávka dvoch kusov záložných zdrojov v celkovej hodnote 30.920,-Kč, ktoré navrhovateľ zaplatil na základe faktúry zo dňa 5.1.2012, a to s poukazom na zistené zásadné nedostatky dodaného tovaru, ktoré bránia jeho riadnemu užívaniu. Listina obsahuje poukaz na e-mailovú komunikáciu medzi účastníkmi zo dňa 10.4.2012. K odovzdaniu zásielky (odstúpenia od zmluvy) na prepravu došlo dňa 7.5.2012, ako vyplýva z podacieho lístka z uvedeného dňa.

Vzhľadom na námietky uplatnené odporcom voči žalovanej pohľadávke, súd posúdil právny základ uplatneného nároku z titulu odstúpenia od zmluvy, ako práva na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny, a splnenie podmienok reklamačného konania, ako je upravené v Dohovore OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru. Základným predpokladom uplatnenia nárokov, ktoré vznikli ako dôsledok dodania tovaru s vadami, je proces vytýkania vád. Z vykonaných dôkazov má súd nesporne preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu platnej kúpnej zmluvy, v rámci ktorej účastníci dojednali predmet plnenia a jeho cenu. Súd preto posudzoval otázku, či zo strany navrhovateľa došlo k platnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy, a či na základe takéhoto právneho úkonu vzniklo navrhovateľovi právo na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny. Navrhovateľ namietol, že odporcom poskytnuté plnenie vykazovalo faktické vady, ktoré charakterizuje nedostatok reálnych vlastností tovaru, či už dohodnutých medzi stranami, alebo podmienených účelom, ku ktorému mal tovar podľa zmluvy slúžiť. Úprava konformity tovaru z hľadiska faktických vád je obsahom Viedeňského dohovoru v čl. 35.

Podľa čl.35 ods. 1, 2, 3 Dohovoru

Predávajúci musí dodať tovar v množstve, akosti a vyhotovení, ktoré určuje zmluva, a musí ho zabaliť alebo opatriť tak, ako určuje zmluva.

Pokiaľ sa strany nedohodli inak, tovar nezodpovedá zmluve, ibaže a) sa hodí na účely, na ktoré sa používa spravidla tovar tohto istého vyhotovenia; b) sa hodí na osobitný účel, o ktorom bol predávajúci výslovne alebo inak upovedomený v čase uzavretia zmluvy s výnimkou prípadov, keď z okolností vyplýva, že kupujúci sa nespoliehal, alebo keby nebolo od neho rozumné, aby spoliehal na odbornosť a úsudok predávajúceho; c) má vlastnosti tovaru, ktoré predávajúci predložil kupujúcemu ako vzorku alebo predlohu; d) je uložený na prepravu alebo zabalený spôsobom, ktorý je obvyklý pre taký tovar, alebo ak nemožno tento spôsob určiť, spôsobom primeraným na zachovanie a ochranu tovaru.

Predávajúci nezodpovedá podľa písmen a) až d) predchádzajúceho odseku za vady tovaru, o ktorých kupujúci v čase uzavretia zmluvy vedel alebo nemohol nevedieť.

Vyššie citované ustanovenie vyjadruje požiadavku, aby tovar bol konformný s vlastnosťami, na ktorých sa dohodli zmluvné strany a v prípade, že takáto dohoda medzi účastníkmi učinená nebola, aby vlastnosti tohto tovaru zodpovedali jeho použitiu. V prípade vady kvality sa jedná o vady akosti a prevedenia tohto tovaru. Z vymedzenia prejavujúcich sa vád je možné vyvodiť záver, že navrhovateľ namietol vady kvality tovaru, keď v prípade jedného z dodaných alternatívnych zdrojov, tento nezodpovedal účelu, na ktorý sa používa, a to vzhľadom na jeho nefunkčnosť. Vo vzťahu k vonkajšiemu poškodeniu jedného z alternatívnych zdrojov súd poukazuje na skutočnosť, že základným momentom, ktorý určuje prechod nebezpečenstva, straty alebo poškodenia tovaru, je moment, kedy riziko náhodnej skazy, či zničenia tovaru, prechádza z predávajúceho na kupujúceho. Tento moment je dobou rozhodnou pre konštatovanie existencie vady, pričom je vymedzený v čl. 36 Dohovoru tak, že predávajúci zodpovedá podľa zmluvy a tohto Dohovoru za akúkoľvek vadu, ktorú má tovar v okamihu prechodu nebezpečenstva na kupujúceho, aj keď sa vada stala zjavnou až po tejto dobe. Vzhľadom na povinnosť odporcu ako predávajúceho dodať tovar na určitom mieste (dodávka tovaru na dobierku) aj v prípade tzv. distančnej zmluvy, ktorých súčasťou je aj preprava tovaru, zodpovedá predávajúci za poškodenie tohto tovaru do okamihu, kedy tovar fakticky prevzal kupujúci, a to s poukazom na čl. 67 Dohovoru. Základným predpokladom uplatňovania zodpovednostných nárokov je podanie správy o zistených vadách zo strany kupujúceho predávajúcemu. S neúčinným reklamačným procesom Viedenský dohovor spája negatívne následky, pretože pri nesprávnom postupe vytýkania vád kupujúci stráca všetky možné nároky, ktoré Dohovor priznáva kupujúcemu v prípade, že predávajúci nedodal tovar riadne, a kupujúci riadne nereklamoval. Reklamačný proces pozostáva z troch častí, a to z prehliadky tovaru u zjavných vád, prípadne zohľadňujúci okamih zistenia vád skrytých , druhú fázu predstavuje oznámenie vád, ktoré je upravené v čl. 39 Dohovoru a voľba nároku z vád, ktorú poskytuje čl. 45 Dohovoru.

Podľa čl. 38 ods. 1, 2, 3 Dohovoru

Kupujúci musí prezrieť tovar alebo zariadiť jeho prehliadku v čase podľa okolností čo najkratšom.

Ak zmluva zahŕňa prepravu tovaru, môže sa prehliadka odložiť až dovtedy, keď tovar dôjde do miesta určenia.

Ak tovar počas prepravy sa smeruje do iného miesta určenia alebo ho kupujúci znova odoslal bez toho, že by mal kupujúci primeranú možnosť si ho prezrieť, a v čase uzavretia zmluvy predávajúci vedel alebo mal vedieť o možnosti takej zmeny miesta určenia alebo takého opätovného odoslania, prehliadka sa môže odložiť až dovtedy, keď tovar dôjde do nového miesta určenia.

Podľa čl.39 ods. 1, 2 Dohovoru

Právo kupujúceho z vád tovaru zaniká, ak kupujúci neoznámi predávajúcemu povahu týchto vád v primeranom čase po tom, čo ich zistil alebo ich mal zistiť.

Právo kupujúceho z vád tovaru vždy zaniká, ak kupujúci neoznámi predávajúcemu vady tovaru najneskôr do dvoch rokov odo dňa, keď sa tovar skutočne odovzdal kupujúcemu, ibaže táto lehota nie je v súlade so zmluvnou záručnou lehotou.

Z ustanovenia citovaného čl. 38 ods. 1 Dohovoru vyplýva, že kontrola tovaru musí byť vykonaná v čase čo najkratšom nasledujúcom bezprostredne po dodaní tovaru. Z dikcie citovanej úpravy vyplýva, že ide o lehotu určenú ad hoc, teda určenú s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu, kedy kupujúci má možnosť sa zoznámiť s vadami, kedy má objektívne možnosť vady zistiť, s prihliadnutím na typ tovaru, jeho množstvo, technické prevedenie, zložitosť preskúšania veci, spôsob jej zabalenia, povahu veci, ktoré ovplyvňujú vyžadovanú dĺžku kontroly na niekoľko hodín, dní, príp. týždňov až mesiacov.

Vykonanými dôkazmi súd zistil, že k dodávke tovaru došlo na dobierku dňa 5.1.2012. Výsluchom svedka

- pracovníka navrhovateľa, ktorý zabezpečoval kúpu tohto tovaru, súd zistil, že po uskutočnení dodávky predmetného tovaru, tento bol uskladnený v sídle firmy navrhovateľa, v skladových priestoroch, a to bez toho, že by kupujúci dodaný tovar skontroloval, prípadne jeho kontrolou poveril inú osobu. Tovar

bol zabalený v papierovom obale, ktorého porušenie odporca nezistil. Preskúšanie funkčnosti dodaného tovaru vykonané nebolo. Nefunkčnosť a vonkajšie poškodenie jedného z dodaných záložných zdrojov navrhovateľ zistil až po tom, čo v súvislosti so stavbou, na ktorú boli tieto záložné zdroje kupované, vykonal ich montáž a zapojenie.

Z e-mailovej komunikácie medzi účastníkmi konania zo dňa 10.4.2012 vyplynulo, že po uskutočnení dodávky tovaru v mesiaci január 2012, navrhovateľ reklamoval vady dodaného tovaru e-mailom až dňa 10.4.2012, v ktorom namietol zistené nedostatky záložných zdrojov s označením, že jeden zo záložných zdrojov je nefunkčný, jeden zo záložných zdrojov má mechanicky poškodený rám. Ďalej skutočnosť, že napriek zhodnému označeniu záložných zdrojov, ich skladba je odlišná, jednotlivé komponenty na záložnom zdroji nie sú spojené so základnou doskou mechanicky, ale sú spojené tmelom. Na základe uvedených nedostatkov navrhovateľ ako kupujúci navrhol vrátenie zakúpeného tovaru oproti vráteniu zaplatenej kúpnej ceny.

Z takto zisteného skutkového stavu je možné konštatovať, že navrhovateľ ako kupujúci nesplnil základný predpoklad uplatnenia zodpovednostných nárokov, a to povinnosť prezrieť tovar, alebo zariadiť jeho prehliadku. Z uvedeného vyplýva, že takúto kontrolu nemusí vykonať len kupujúci, ale aj tretia osoba, ktorou môžu byť zamestnanci kupujúceho, alebo iná osoba poverená touto kontrolou. Opomenutím skontrolovať doručený tovar, a to buď v dobe čo najkratšej, alebo vôbec, nastupuje nevyvrátiteľná domnienka o tom, že kupujúci mal zistiť vady tovaru, ako uvádza čl. 39 ods. 1 Dohovoru (obdobne Rozhodnutie Audiencia Provincial Pontevedra zo dňa 19.12.2007, Rozhodnutie Audiencia Provincial Barcelona zo dňa 20.6.1997, Rozhodnutie Audiencia Provincial Navarra zo dňa 27.3.2000).

K otázke možného zistenia funkčnosti dodaného tovaru navrhovateľ uviedol, že funkčnosť dodaného zariadenia je možné preveriť jednoduchým spôsobom, a to zapojením záložného zdroja na krátky čas na prívod elektrickej energie s tým, že po následnom odpojení zdroja, pri súčasnom napojení záložného zdroja na iné zariadenie, ktoré potrebuje pre svoju činnosť prívod elektrickej energie, je zistiteľná funkčnosť tohto zariadenia po určitú dobu. Časovú náročnosť takejto kontroly vymedzil odporca rozsahom niekoľkých sekúnd až minút. S prihliadnutím na povahu namietanej vady, a to nefunkčnosť jedného z dvoch dodaných záložných zdrojov , ktorý podľa tvrdení odporcu už v čase jeho prevzatia vykazoval aj zjavné vonkajšie poškodenie , spôsob balenia tovaru (v papierovej krabici), rozsah dodávky v počte 2 kusov, je možné konštatovať, že počas vykonávanej kontroly by bolo možné vo veľmi krátkom čase (niekoľkých minút) zistiť namietané vady, ktoré sú predmetom sporu a za predpokladu, že kupujúci opomenul kontrolu dodaného tovaru vykonať, dôsledkom čoho vady reklamoval až s odstupom niekoľkých mesiacov , takúto lehotu nemožno považovať za primeraný čas v zmysle ust. čl. 39 ods. 1 Dohovoru vychádzajúc z rozhodovacej praxe na medzinárodnej úrovni, a to v záujme jednotného výkladu a aplikácie práva. Kupujúcemu preto nie je možné priznať nároky z titulu vadného plnenia. Dôvodom pre určenie primeranej lehoty na oznámenie vád je predovšetkým ochrana predávajúceho, aby na základe danej správy mohol sám tovar prezrieť, resp. dohodnúť sa o prístupe k tejto reklamácii, a teda rozhodnúť, či tovar vymení, alebo opraví. Ide o odraz povinnosti kupujúceho jednať v dobrej viere v medzinárodnom obchode. Na vady zjavné je aplikovateľná len lehota označená ako primeraná. Napriek námietke, že pri zhodne označených záložných zdrojoch, tieto sú skladbou odlišné, súd poznamenáva, že uvedená námietka nie je špecifikovaná vo väzbe na vady tovaru tak, ako tieto vymedzuje Dohovor, keďže navrhovateľ nepreukázal, do akej miery tieto namietané vady sú v rozpore s dohodou účastníkov, alebo funkčnosťou dodaného tovaru. K uvedenej námietke sa odporca vyjadril tým spôsobom, že napriek rozdielnemu technickému riešeniu týchto zdrojov, technické parametre zdrojov sú identické a nemajú vplyv na funkčnosť záložných zdrojov. V prípade lehoty na námietku vád tovaru, ide o lehotu prekluzívnu, ku ktorej súd musí prihliadať ex - offo. Predmetnú lehotu nie je možné stotožniť s premlčaním nároku domáhať sa svojich práv na súde. Uplynutím tejto lehoty práva kupujúceho z vád tovaru zanikajú.

Vzhľadom na uvedené súd konštatoval, že navrhovateľ nepreukázal v konaní splnenie základnej podmienky uplatnenia zodpovednostných nárokov z titulu vadného plnenia, a to z dôvodu nevykonania kontroly tovaru po jeho dodaní a v nadväznosti na toto opomenutie, včasné oznámenie vád tovaru a uplatnenie zodpovednostného nároku.

Nad rámec uvedených skutočností súd poznamenáva, že právo kupujúceho odstúpiť od zmluvy, je upravené v čl. 49 ods. 1 písm. a) Dohovoru tak, že toto právo má kupujúci v prípade, ak predávajúci nesplnením niektorej svojej povinnosti zo zmluvy, alebo z tohto Dohovoru, porušil zmluvu podstatným spôsobom a ak predávajúci dodá iba časť tovaru, alebo ak iba časť dodaného tovaru nie je v súlade so zmluvou (čl. 51 ods. 1 Dohovoru), použijú sa ustanovenia čl. 46 -50 ohľadne časti tovaru, ktorá chýba, alebo nie je v súlade so zmluvou. Odstúpiť od celej zmluvy môže kupujúci len vtedy, ak čiastočné nesplnenie, alebo splnenie nezodpovedajúce zmluve, zakladá podstatné porušenie zmluvy. Podstatné porušenie zmluvy Dohovor vymedzuje v čl. 25 tak, že porušenie zmluvy jednou zo strán je podstatné, ak spôsobuje takú ujmu druhej strane, že ju v značnej miere zbavuje toho, čo táto strana je oprávnená očakávať podľa zmluvy, ibaže strana porušujúca zmluvu nepredvídala také dôsledky, a ani rozumná osoba v tom istom postavení by ich nepredvídala za tých istých okolností. Podľa čl. 82 ods. 1 Dohovoru, právo kupujúceho odstúpiť od zmluvy, alebo požadovať dodanie náhradného tovaru zaniká, ak kupujúci nemôže vrátiť tovar v podstate v stave, v akom ho dostal.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že základným predpokladom pre účinné odstúpenie od kúpnej zmluvy, je okrem preukázania podstatného porušenia zmluvy aj skutočnosť, že je možné tovar vrátiť v stave, v akom ho kupujúci prevzal, čo preukázateľne splnené zo strany navrhovateľa nebolo, ak odstránením ochranných plomb a preukázateľným odmontovaním ochranných krytov ( pripojená fotodokumentácia), bol vykonaný zásah do tohto tovaru spôsobom nezlučiteľným s uplatňovaním tohto typu zodpovednostného nároku. Vzhľadom na zistený možný spôsob preverovania funkčnosti tovaru, je vykonávanie zásahov do predmetnej veci - rozmontovaním zariadenia na časti, odstránením ochranného krytu zabezpečeného ochranou plombou práve z dôvodu zamedzenia vonkajších zásahov, neprípustné, v rozpore so zásadou dobrej viery, ktorá je všeobecným princípom, na ktorej je Dohovor postavený.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia, súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého zákonného ustanovenia účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odporca ako účastník úspešný v konaní si náhradu trov voči navrhovateľovi neuplatnil, a preto súd rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.