Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Cbi-1-2008.pdf
PDF · 70.78 KB
Case nature
Subarea
5Cbi/1/2008
Uznesenie
Okresný súd Žilina v právnej veci navrhovateľa: R.. U. R., so sídlom kancelárie Y.. C. XX, XXX XX Ž., správcu úpadcu: Svetom Metal Factory, s.r.o., so sídlom úpadcu Veľké Rovné, areál družstva SVETOM, 013 62 Bytča, IČO: 36 370 231, proti odporcovi: TIME CONNECTION Vertriebsgesellschaft mbH Vertrieb von Waren aller Art, so sídlom Schellingstrasse 27, 807 99 Munchen, SRN, IČ: HRB 83224, právne zastúpenému: AS Legal s.r.o., Hlučínska 1, 831 03 Bratislava, IČO: 36 857 688, o určenie neúčinnosti právnych úkonov a o zaplatenie 265.551,35 €, takto
rozhodol:
I. Konanie zastavuje.
II. Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi na účet právneho zástupcu odporcu trovy právneho zastúpenia v sume 2.316,86 €, do troch dní po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 20.3.2008 sa navrhovateľ domáhal určenia, že právne úkony uzavretia kúpnych zmlúv uzavretých medzi úpadcom a odporcom, na základe ktorých dodal úpadca odporcovi výrobky v rokoch 2005-2007, sú právnymi úkonmi bez primeraného protiplnenia a v konkurze sú voči veriteľom prihlásených pohľadávok neúčinné. Zároveň navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 265.551,35 € (8.000.000 Sk) do konkurznej podstaty úpadcu.
Podaním zo dňa 21.1.2014 vzal navrhovateľ návrh na začatie konania späť. Späťvzatie návrhu odôvodnil tým, že pri jeho podávaní dôvodne predpokladal, že z účtovnej a obchodnej dokumentácie úpadcu zabezpečí na preukázanie uplatneného nároku ďalšie dôkazy. Nakoľko mu však zodpovedné osoby neposkytli v konkurze súčinnosť, v nekompletne vydanej účtovnej evidencii nenašiel žiadnu obchodnú dokumentáciu preukazujúcu vzájomné vzťahy úpadcu a odporcu. Z tohto dôvodu sa tak ohľadom uplatneného nároku nachádza v dôkaznej núdzi.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Na základe dispozitívneho úkonu navrhovateľa a citovaného zákonného ustanovenia rozhodol súd o zastavení konania tak, ako je uvedené vo výroku I. rozhodnutia.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vety prvej § 146 ods. 2 O.s.p., podľa ktorej, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Procesné zavinenie na zastavení konania nesie navrhovateľ, a to bez ohľadu na to, že návrh mal byť vzatý späť z dôvodu
neposkytnutia mu potrebnej súčinnosti zo strany tretích osôb. Navrhovateľ tak nemá právo na náhradu trov konania a znáša i trovy konania odporcu. V prípade tohto konania však ide o incidenčné konanie. Súd sa preto primárne zaoberal otázkou, či s poukazom na § 100 ods. 2 písm. a) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“) môže odporcovi priznať náhradu trov konania. Podľa tohto zákonného ustanovenia sú totiž z uspokojenia v konkurze vylúčené trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, ak tento zákon neustanovuje inak.
Súd zistil, že táto otázka už bola riešená v rozhodnutiach súdov vyššieho stupňa so záverom, že v rámci incidenčného konania rozhoduje súd o náhrade trov konania podľa ustanovení O.s.p., nie podľa ZKR. Aby prichádzala do úvahy aplikácia § 100 ods. 2 písm. a) ZKR, musia trovy konania najskôr vzniknúť. Preto súd o náhrade trov konania odporcu musí rozhodnúť. Súd v tejto súvislosti odkazuje napr. na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (NS SR) sp. zn. 1M Obdo V/1/2005, v ktorom sa NS SR vyjadril, že ..., v konkurznom konaní zásadne nemožno uspokojiť trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konaniach súvisiacich s konkurzom. To však neznamená, že náhradu trov v takýchto konaniach nemožno priznať, pretože o ich náhrade súd nerozhoduje podľa ustanovení zákona o konkurze a vyrovnaní, ale podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku“. (Právna veta vychádza zo zákonnej úpravy v zmysle § 33 ods. 1 písm. b) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, právna úprava ohľadom uspokojovania trov konania spojených s účasťou v konaniach súvisiacich s konkurzom však bola totožná s úpravou podľa ZKR, pozn. súdu.) Taktiež súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Obo 34/2012 zo dňa 31.5.2012, v ktorom NS SR zaujal názor, že z ust. § 100 ods. 2 písm. a) ZKR nevyplýva, že v konaní súvisiacom s konkurzom nemožno neúspešného účastníka zaviazať na náhradu trov. Z tohto zákonného ustanovenia vyplýva len to, že tieto trovy nemožno rovnako ako trovy konkurzného konania uspokojiť v konkurze. Skutočnosť, že rozhodnutím súdu priznávajúce, existujúce právo nie je možné v čase rozhodovania súdu vykonať, či už dobrovoľne alebo núteným výkonom, ale jeho neskoršia vykonateľnosť nie je vylúčená, nemôže byť dôvodom nepriznania práva.
Súd odporcovi priznal náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za 2 úkony právnej služby (príprava a prevzatie, vyjadrenie k návrhu zo dňa 29.6.2012) vo výške 2 x 957,73 € plus režijný paušál 2 x vo výške 7,63 €, zvýšené o DPH v sadzbe 20%, spolu 2.316,86 €. Odchylne od návrhu odporcu súd odporcovi priznal režijný paušál (uplatnená bola suma 7,81 € ), a to z dôvodu, že sa jednalo o režijné paušály k úkonom právnej služby poskytnutým v roku 2012, v ktorom bola výška režijného paušálu 7,63 €.
Záverom súd považuje za potrebné vyjadriť sa k označeniu odporcu v návrhu. Toto označenie v časti jeho obchodného mena a identifikačného čísla nezodpovedalo označeniu odporcu podľa výpisu z príslušnej evidencie, resp. z registra v štáte, v ktorom je zapísaný. Navrhovateľ označenie odporcu na výzvu súdu neopravil. Nakoľko však niet pochýb o tom, ktorý subjekt mal podľa vôle navrhovateľa vystupovať na strane odporcu, súd bez ďalšej výzvy upravil označenie odporcu podľa jeho označenia v príslušnom registri. Nepochybnosť identifikácie odporcu vyplýva jednak z výpisu z registra, ktorý k návrhu a potom aj dodatočne priložil navrhovateľ (č.l. 7, 22) a taktiež z navrhovateľom predloženej listiny na č.l. 9.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, dvojmo, na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.