Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_9Co-214-2013.pdf
PDF · 95.51 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/214/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcov: 1. U. Q., nar. XX.XX.XXXX, P. XXX, XXX XX O., 2. B. E., nar. XX.XX.XXXX, P. XXX, XXX XX O., obaja zastúpení JUDr. Ivanom Siráňom, advokátom, Učňovská 653, 908 45 Gbely, proti žalovaným: 1. D. F., nar. XX.XX.XXXX, L. X. X, XXX XX X., 2. B. X., nar. XX.XX.XXXX, P. XX, R. XX X., obe zastúpené Advokátskou kanceláriou Kurucová, s.r.o., Hurbanova 486/2, 905 01 Senica, o zaplatenie 28.679,55 eura s príslušenstvom, na odvolanie oboch žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 5C/113/2008-319 zo dňa 02. októbra 2012 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou každej žalovanej uložil povinnosť zaplatiť každému žalobcovi po 4.883,56 eura s príslušenstvom a v časti náhrady trov konania z r u š u j e a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil každej žalovanej povinnosť zaplatiť každému žalobcovi po 4.883,56 eura s 8 % - ným ročným úrokom z omeškania od 14.08.2008 až do zaplatenia a náhradu trov konania. Konanie o návrhu žalobcu v 1. rade v časti o zaplatenie 1.908,45 eura voči žalovanej v 1. rade a v časti o zaplatenie 1.908,45 eura voči žalovanej v 2. rade zastavil. Konanie o návrhu žalobkyne v 2. rade v časti o zaplatenie 1.908,45 eura voči žalovanej v 1. rade a v časti o zaplatenie 1.908,45 eura voči žalovanej v 2. rade zastavil. Vo zvyšku návrh zamietol. Žalovaným uložil spoločnú povinnosť zaplatiť žalobcom náhradu trov konania a právneho zastúpenia. Žalovaným uložil spoločnú povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške, ktorá bude vyčíslená samostatným uznesením. Svoje rozhodnutie odôvodnil vecne tým, že kúpnou zmluvou zo dňa 27.06.2001 žalobcovia ako kupujúci kúpili od právnej predchodkyne žalovaných - Y. X. nehnuteľnosti (byt číslo 1 v bytovom dome súpisné číslo XXXX na pozemku parcelné číslo XXXX na Q. XX v X.) s príslušenstvom (pivnica, podiel 25018/100000-in na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a garáž súpisné číslo XXXX na parcele číslo 1009), do podielového spoluvlastníctva každý v jednej polovici. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 700.000,- Sk, pričom sumu 70.000,- Sk žalobcovia zaplatili predávajúcej pri podpise zmluvy a zvyšok kúpnej ceny 630.000,- Sk mal byť žalobcami zaplatený na vkladnú knižku predávajúcej z hypotekárneho úveru, ktorý im mala poskytnúť Q. a.s. X. najneskôr do 31.08.2001. Dňa 14.10.2001 právna predchodkyňa žalovaných ako predávajúca odstúpila od uvedenej kúpnej zmluvy pre nezaplatenie kúpnej ceny a zároveň žiadala aby žalobcovia vypratali byt a garáž do 31.10.2001. Dňa 06.02.2002 právna predchodkyňa žalovaných podala na Okresnom súde Skalica žalobu o vypratanie predmetného bytu a garáže z dôvodu odstúpenia od zmluvy. Dňa 25.03.2003 právna predchodkyňa žalovaných - Y. X. zomrela. Okresný súd Senica rozsudkom č.k. SI-4C/20/2002-202 zo dňa 14.08.2007 určil, že predmetný byt a garáž patria do dedičstva po nebohej Y. X. a uložil povinnosť U. Q. a B. E.(žalobcovia v tomto konaní) vypratať byt a garáž do piatich dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.09.2007. Žalobcovia vyššie uvedené nehnuteľnosti odovzdali žalovaným dňa 04.09.2007 zrenovované. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalované takto získali bezdôvodné obohatenie, nakoľko získali od žalobcov plnenie bez právneho dôvodu. Toto plnenie sú povinné vydať žalobcom. Rozsah získaného bezdôvodného
obohatenia súd prvého stupňa ustálil v sume 19.534,25 eura na základe výsluchov žalobcov, svedkov a znaleckých posudkov č. 66/2001 zo dňa 10.06.2001 znalca Jozefa Kolacia a č. 56/2011 zo dňa 04.07.2011 vrátane dodatku č. 1 zo dňa 15.07.2012 znalca Ing. Antona Fuzáka. Na strane žalobcov sa jednalo o podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam, u každého v 1, v rovnakom podiele boli aj investície do nehnuteľností. Na strane žalovaných sa jednalo o nadobudnutie podielového spoluvlastníctva u každej v 1, pričom v rovnakom pomere bolo aj nadobudnutie investícií, každá v sume 9.767,125 eura. Preto súd prvého stupňa rozhodol o povinnosti žalovanej v 1. rade zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade každému 4.883,56 eura a o povinnosti žalovanej v 2. rade zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade každému 4.883,56 eura. Vo zvyšku súd návrh žalobcov zamietol. Žalobcovia vyzvali žalované na vydanie bezdôvodného obohatenia doporučeným listom dňa 11.08.2008, žalované pohľadávku žalobcom neuhradili, sú preto v omeškaní odo dňa zaslania výzvy. Žalobcovia si uplatnili úrok z omeškania od 14.08.2008, z tohto dôvodu im súd tento úrok priznal od uvedeného dňa. Uplatnené pohľadávky nie sú premlčané z dôvodu, že rozsudok Okresného súdu Senica č. k. SI-4C/20/2002-202 zo dňa 14.08.2007 nadobudol právoplatnosť dňa 24.09.2007. Až právoplatnosťou tohto rozsudku žalobcovia po právnej stránke zistili, že byt a garáž im nepatrí a musia ich žalovaným vydať. Od 25.09.2007 začala žalobcom plynúť dvojročná premlčacia lehota na uplatnenie vydania bezdôvodného obohatenia, a počas plynutia tejto lehoty žalobcovia bezdôvodné obohatenie dňa 26.09.2008 voči žalovaným uplatnili na súde. Žalobca v 1. rade zobral späť návrh v časti sumy 1.908,45 eura voči žalovanej v 1. rade a v časti sumy 1.908,45 eura vo žalovanej v 2. rade a žalobkyňa v 2. rade zobrala späť návrh v časti sumy 1.908,45 eura voči žalovanej v 1. rade a v časti sumy 1.908,45 eura voči žalovanej v 2. rade, súd prvého stupňa konanie podľa ustanovenia § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (v ďalšom texte „OSP“) v tejto časti zastavil. Právne svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil ustanoveniami § 451 ods. 1, ods.2, § 456, § 100 ods. 1, § 107, § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/ 1995 Z.z., § 120 ods. 1, § 153 ods. 1, § 96 ods. 1, ods. 2 OSP. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 3 OSP, pričom žalobcom priznal plnú náhradu trov konania, i keď mali čiastočný neúspech vo veci, pretože výška plnenia závisela od znaleckého posudku. Súd prvého stupňa si vyhradil právo rozhodnúť o trovách konania štátu po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 151 ods. 3 OSP z dôvodu, že v čase vyhlásenia rozsudku neboli súdu známe nároky znalca na vypracovanie dodatku č. 1 k znaleckému posudku a trovy znalca súvisiace s jeho výpoveďou na súde.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti, ktorou každej žalovanej uložil povinnosť zaplatiť každému žalobcovi po 4.883,56 eura s príslušenstvom a v časti náhrady trov konania, včas podali odvolanie žalované a žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil podľa ustanovenia § 220 OSP, žalobu v plnom rozsahu zamietol a priznal im trovy prvostupňového i odvolacieho konania. Svoje odvolanie odôvodnili tým, že súd prvého stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie, avšak nesprávne vyhodnotil všetky dôkazy a na základe takto zisteného skutkového stavu vec nesprávne právne posúdil. Súd prvého stupňa vôbec nevyhodnotil dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Nezohľadnil spisový materiál Okresného súdu Senica sp. zn. SI - 4C/20/2002 týkajúci sa vypratania predmetnej nehnuteľnosti. Z vykonaného dokazovania v uvedenom konaní jednoznačne vyplýva, že žalobcovia vo veci vyplatenia kúpnej ceny klamali. Žalované v odvolaní poukázali na skutočnosť, že podľa bodu 7 kúpnej zmluvy, ktorú žalobcovia uzavreli s ich starou matkou, v prípade nedodržania podmienok zaplatenia celej kúpnej ceny má predávajúca, teda ich stará matka právo od zmluvy odstúpiť. Žalobcovia celú kúpnu cenu nezaplatili do 31.08.2001 a stará matka žalovaných využila svoje zmluvne zakotvené právo a listom zo dňa 14.10.2001 odstúpila od kúpnej zmluvy. Súčasne vyzvala žalobcov, aby sa v lehote do 15 dní z domu vysťahovali. Žalobcovia doručením listu zo dňa 14.10.2001 jednoznačne vedeli, že stará matka žalovaných od zmluvy odstúpila, prišlo k zmene vlastníkov a teda od tohto dátumu už nie sú vlastníkmi nehnuteľnosti. Žalobcovia tým, že nezaplatili celú kúpnu cenu, nemohli sa ani domnievať, že v konaní o vypratanie nehnuteľnosti budú úspešní. Ak investovali do nehnuteľnosti po 14.10.2001, ide o investície do cudzieho majetku bez súhlasu a príkazu vlastníka. Investície, ktoré žalobcovia vykonali do 14.10.2001 sú premlčané a preto žalované vzniesli námietku premlčania. Bezdôvodné obohatenie, ktoré žalobcovia požadujú, odôvodňujú tým, že na predmetnej nehnuteľnosti vykonali rozsiahle investície až v roku 2006. Z výpovede účastníkov konania i svedkov O., E., F., Q. bolo preukázané, že žalobcovia prevzali byt v pôvodnom stave. Do bytu sa nasťahovali až v roku 2002 a podľa svedka O., pred nasťahovaním sa do bytu vykonali rekonštrukciu, pri ktorej sám pomáhal. Až po vznesení námietky premlčania navrhli žalobcovia ďalších svedkov a to kamarátov žalobcu v 1. rade, ktorí tvrdili, že rekonštrukcia bytu bola vykonaná až v roku 2006. Tieto výpovede sa však navzájom rozchádzajú a preto sú nedôveryhodné. Žalobcovia v konaní vôbec nepreukázali, kedy konkrétne a aké investície robili, na
základe ktorých mohol byť vypracovaný znalecký posudok. Taktiež nepredložili doklad o kúpe materiálu. Žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali dôvodnosť podanej žaloby. Samotná žaloba o vypratanie nehnuteľnosti je jasný dôkaz toho, že si žalované, resp. ich právni predchodcovia neželali, aby žalobcovia v nehnuteľnosti bývali a do nej investovali. Bolo preto nadbytočné ich ešte vyzývať, aby nerobili žiadne rekonštrukčné práce.
Žalobcovia vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaných vo vzťahu k vedomosti, že od 14.10.2001 investujú do cudzieho majetku uviedli, že dohodnutou podmienkou započatia užívania bytu a garáže a teda odovzdania kľúčov bolo zaplatenie zostávajúcej časti dohodnutej kúpnej ceny vo výške 630.000,- Sk. Táto dohoda bola uzatvorená medzi otcom žalovaných D. X. a predsedom spoločenstva vlastníkov bytov - svedkom U. O.. Táto skutočnosť utvrdila žalobcov v presvedčení, že v predchádzajúcom súdnom spore (o vypratanie nehnuteľnosti) nemôžu byť neúspešní. Je nepochybné, že byt a garáž v čase ich prevodu boli v dezolátnom stave, preto žalobcovia, aby sa vôbec do bytu mohli nasťahovať, uskutočnili v roku 2002 rekonštrukciu podláh a vymenili malé plastové okno v kúpeľni, pretože sa nedalo zatvárať. To bola jediná stavebná činnosť, ktorú v tom období vykonali. Pôvodne chceli žalobcovia uskutočniť prestavbu bytu a garáže ihneď po nasťahovaní sa a požiadali Q. a. s. o poskytnutie úveru. Banka im úver napriek pôvodnému prísľubu neposkytla a v danej situácii žalobcovia nedisponovali žiadnymi finančnými prostriedkami, nechceli byt prerábať postupne. Rekonštrukciu realizovali v mesiaci december 2006, práce boli dokončené dňa 23.12.2006, a týmto dňom začala plynúť objektívna premlčacia lehota. O tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, a kto sa na ich úkor obohatil, sa žalobcovia dozvedeli dňa 14.08.2007, teda dňom vyhlásenie rozsudku v konaní sp. zn. SI - 4C/ 20/2002, ktorým bolo určené, že predmetný byt a garáž patria do dedičstva po nebohej Y. X. a zároveň im bola uložená povinnosť vypratať byt a garáž. Týmto dňom začala plynúť subjektívna dvojročná premlčacia doba a uplynula dňa 14.08.2009. Žaloba bola podaná dňa 26.09.2008. Z uvedeného vyplýva, že v čase podania žaloby neskončilo plynutie ani jednej z nich a k premlčaniu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nedošlo. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie má objektívny charakter a podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol. Napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne, žalobcovia navrhli, aby odvolací súd toto rozhodnutie potvrdil a uložil žalovaným povinnosť nahradiť žalobcom trovy odvolacieho konania.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201, 204 OSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 OSP), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti (§ 212 ods. 1 a 2 OSP) v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).
Z obsahu spisu v preskúmavanej veci odvolací súd zistil, že žalobcovia sa voči žalovaným domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v investíciách, ktoré vynaložili zo svojich finančných prostriedkov na rekonštrukciu nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných, čím sa predmetná nehnuteľnosť zhodnotila. V konaní nebolo sporné, že žalobcovia a právna predchodkyňa (stará matka) žalovaných dňa 22.06.2001 uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola kúpa bytu č. 1 v bytovom dome súpisné číslo XXXX na Q. XX v X.. Kúpna cena bola dohodnutá v sume 700.000,- Sk, časť kúpnej ceny v sume 70.000,- Sk zaplatili žalobcovia pri podpise zmluvy, zvyšok v sume 630.000,- Sk sa žalobcovia zaviazali uhradiť najneskôr do 31.08.2001. V konaní nebola sporná ani tá skutočnosť, že do dohodnutej lehoty žalobcovia zvyšok kúpnej ceny neuhradili. Listom zo dňa 14.10.2001 právna predchodkyňa žalovaných odstúpila od kúpnej zmluvy a vyzvala žalobcov, aby sa z bytu vysťahovali. Skutočnosť, že tento list bol žalobcom doručený vyplýva z obsahu spisu Okresného súdu Senica sp. zn. SI-4C/20/2002 (č.l.127), ktorý bol k preskúmavanému spisu pripojený. Odstúpenie od zmluvy malo za následok zmenu vlastníctva, keď sa vlastníčkou stala opäť právna predchodkyňa žalovaných. Napriek tejto skutočnosti sa súd prvého stupňa nevyporiadal s tým, prečo žalobcovia v rokoch 2002-2003 začali s rekonštrukciou predmetného bytu, keď im bolo zrejmé, že predávajúca právna predchodkyňa žalovaných odstúpila od kúpnej zmluvy a teda už nie sú vlastníkmi tohto bytu. Súd prvého stupňa sa nevyporiadal so skutočnosťou, prečo v decembri 2006 vykonali konečnú rekonštrukciu väčšieho rozsahu, keď okrem skutočnosti, že predávajúca odstúpila od zmluvy, boli aj účastníkmi konania o vypratanie bytu a garáže, ktorý na Okresnom súde Senica pod sp. zn. SI-4C/20/2002 prebiehal od 06.02.2002. V tomto konaní
predložil žalobca v 1. rade nedatovanú písomnosť nazvanú „Vyrovnanie doplatku za byt“, ktorou mal D. X. (syn predávajúcej) potvrdiť prevzatie sumy 630.000,- Sk od žalobcu v 1. rade ako doplatok za predaj bytu za prítomnosti svedkov Y. X. a Y. S.. Tieto peniaze mal odovzdať žalobca v 1. rade D. X. začiatkom apríla 2002. V uvedenom konaní však bolo znaleckým dokazovaním preukázané, že podpis na písomnosti „Vyrovnanie doplatku za byt“ nie je pravým podpisom D. X., Y. X. ako svedok vypovedal, že žalobcovi v 1. rade požičal až v júli 2002 430.000,- Sk, poprel, že by podpísal nejaký doklad o tom, že žalobca v 1. rade odovzdal niekomu 630.000,- Sk, ani nemal vedomosť o tom, že by žalobca v 1. rade niekomu vyplácal uvedenú sumu peňazí (č.l.194-195). Naviac uvedený svedok vypovedal, že meno Y. S. mu nič nehovorí. Napriek skutočnosti, že rozsudok Okresného súdu Senica č.k. SI-4C/20/2002-202 zo dňa 14.08.2007 neobsahuje odôvodnenie, nakoľko sa účastníci vzdali odvolania, je zrejmé, že súd dospel v konaní k jednoznačnému záveru, že žalobcovia zvyšok kúpnej ceny za byt a garáž nezaplatili a uložil im povinnosť nehnuteľnosť vypratať. Uvedené skutočnosti sú v rozpore s tvrdeniami žalobcov v preskúmavanom konaní o tom, že vyplatili zvyšok kúpnej ceny D. X. a mali za to, že byt je ich. Ani s touto skutočnosťou sa súd prvého stupňa nevyporiadal, pritom sa jedná o okolnosti majúce vplyv aj na začiatok plynutia premlčacej lehoty.
Podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP súd rozhodnutie zruší ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Odvolací súd dospel k záveru, že konanie súdu prvého stupňa je v danom prípade postihnuté procesnou vadou citovanou v ustanovení § 221 ods. 1 písm. f) OSP.
Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný (zákonu sa priečiaci) procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) OSP významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.
Z obsahu preskúmavaného spisu vyplynulo, že súd prvého stupňa nepostupoval po začatí pojednávania podľa ustanovenia § 118 ods. 1, 2 OSP.
Podľa ustanovenia § 118 ods. 1 OSP po začatí pojednávania účastníci prednesú alebo doplnia svoje návrhy a predseda senátu alebo samosudca oznámi výsledky prípravy pojednávania.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia po vykonaní úkonov podľa odseku 1 predseda senátu alebo samosudca podľa doterajších výsledkov konania uvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli.
Citované ustanovenie má význam z dôvodu predvídateľnosti postupu súdu, a tým aj posilnenia práva na spravodlivé súdne konanie, je preto potrebné, aby súd prvého stupňa tento zákonodarcom upravený postup v ďalšom konaní dodržal.
Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Súd prvého stupňa sa týmto zákonným ustanovením dôsledne neriadil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ako sa súd prvého stupňa vyporiadal najmä s námietkami žalovaných, ktorými poukazovali na odstúpenie od zmluvy ich právnou predchodkyňou a s tým súvisiacu vedomosť žalobcov o tom, že investujú do bytu, ktorého nie sú vlastníkmi. Súd prvého stupňa neodstránil rozpory vo výpovediach svedkov o tom, v akých časových obdobiach prebiehala rekonštrukcia bytu.
Odvolací súd konštatuje, že v dôsledku uvedeného rozsudok neobsahuje náležité vysvetlenie dôvodu rozhodnutia, nespĺňa parametre zákonného odôvodnenia podľa ustanovenia § 157 ods. 2 OSP, je preto
v napadnutej časti nepreskúmateľný. Vydanie nepreskúmateľného rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu. Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní. Ak rozsudok súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 OSP je nepreskúmateľný.
So zreteľom na uvedené odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutých častiach podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) OSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP).
V ďalšom konaní sa súd prvého stupňa vyporiada s námietkami žalovaných, ktorými poukazovali na odstúpenie ich právnej predchodkyne od kúpnej zmluvy, nie je pritom sporné, že odstúpenie od zmluvy bolo žalobcom doručené. Vyporiada sa aj s dôvodmi investície žalobcov do predmetného bytu za situácie ich vedomosti, že kupujúca odstúpila od kúpnej zmluvy. S poukazom na uvedené je potrebné vyhodnotiť hodnovernosť tvrdení žalobcov o tom, že mali za to, že byt je ich. Je pritom nesporné, že kúpna cena v dohodnutej lehote zaplatená nebola. Súd prvého stupňa sa vyporiada aj s rozpornými výpoveďami svedkov a účastníkov o tom, v akých časových obdobiach prebiehala rekonštrukcia bytu. Podľa výsledkov vyhodnotenia dôkazov v naznačenom smere súd prvého stupňa vyhodnotí začiatok plynutia premlčacej lehoty (porovnaj napr. aj rozsudok NS SR 3 Cdo 145/2004 zo dňa 24. 10. 2005). Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že je na mieste zvážiť aplikáciu ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Po vrátení veci súd prvého stupňa podrobne vypočuje predovšetkým účastníkov konania k relevantným skutkovým otázkam, oboznámi sa a skutkovo vyporiada s predchádzajúcimi konaniami súdov a rozhodujúcimi skutkovými súvislosťami významnými pre toto konanie (spis Okresného súdu Senica sp. zn. SI-4C/20/2002), neopomenie aplikáciu § 118 ods. 1, 2 OSP, vyporiadania sa s vytknutými vadami a vo veci znova rozhodne, pričom svoje rozhodnutie riadne odôvodní. V novom rozhodnutí rozhodne o náhrade trov prvostupňového aj odvolacieho konania (224 ods. 3 OSP).
Poučenie:
Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.