Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30S/152/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Šuleka (sudca spravodajca) a členov senátu Mgr. Denisy Slivovej a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej veci žalobcu: Slovenské liečebné kúpele Turčianske Teplice, a.s., so sídlom SNP 519, 039 12 Turčianske Teplice, IČO: 31 642 322, právne zastúpeného: AK SUCHOŇOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Komenského 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 234 784, proti žalovanému: Mesto Turčianske Teplice, so sídlom Partizánska 413/1, 039 01 Turčianske Teplice, IČO: 00 317 004, právne zastúpenému: Ak Pekár, s.r.o., so sídlom Kukučínova 24, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 233 940, v konaní o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č: 1716/2021 zo dňa 16.07.2021, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline z r u š u j e opatrenie Mesta Turčianske Teplice č. 1716/2021 zo dňa 16.07.2021 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalovaný opatrením č. 1716/2021 zo dňa 16.07.2021 odpovedal žalobcovi na žiadosť o trvalé zvislé a vodorovné dopravné značenie na miestnej komunikáciách ul. Kollárovej a ul. Partizánskej v obci Turčianskych Tepliciach, ktoré sa týka zmeny organizácie dopravy pred budovou hotela Royal Palace, a to v zmysle predloženej projektovej dokumentácie (príloha č.l žiadosti). Žalovaný ďalej uviedol, že dňa 18.6.2021 mu bol v predmetnej veci dodatočne doručený list Č. 76/2021 s prílohou PD "Zmena organizácie dopravy". V zmysle podanej žiadosti a priloženej PD sa jedná o zriadenie nových parkovacích miest v počte 9 státi na súkromnom pozemku, na parc. C-KN č. 157/1, zapísanej na LV č. XXX, vo vlastníctve Slovenské liečebné kúpele Turčianske Teplice, a.s., Ul. SNP 519, 039 12 Turčianske Teplice. Podľa o pozemných komunikáciách v znení účinnom od 1.6.2021 (ďalej len ""): "Miestnymi cestami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych ciest“. Z hore uvedeného vyplýva, že Vaša žiadosť sa netýka zriadenia parkovacích miest na existujúcej miestnej ceste, ale o vytvorenie nových parkovacích miest na súkromnom pozemku pre potreby hotela Royal Palace, v úseku na ktorom je navyše dlhodobo zriadená Pešia zóna v súlade s ust. . Žalovaný dodal, že v znení účinnom od 01.06.2021 nepozná pojem "miestna komunikácia", nakoľko tento bol nahradený pojmom "miestna cesta". Vo veci povolenia parkovania motorových vozidiel a zásobovania v časti pešej zóny pred hotelovým zariadením Royal Palace, bolo v predchádzajúcom období vydané zo strany mesta Turčianske Teplice stanovisko, ktoré bolo adresované žiadateľovi o určenie dopravného značenia. Žalovaný v opatrení tiež uviedol, že v predmetnej veci v roku 2008 vydalo mesto Turčianske Teplice pod č.j. 2008/015-stav.Bu, zo dňa 31.3.2008 územné rozhodnutie na stavbu " Grandhotel Elizabeth - rekonštrukcia a dostavba liečebných domov Malá Fatra, Kollár Cl Modrý kúpeľ, SO

101 - Rekonštrukcia Liečebného domu Malá Fatra, SO 102 _ Rekonštrukcia Liečebného domu Kollár a Modrého kúpeľa", ktorý je v súčasnosti sprevádzkovaný ako hotel Royal Palace. Súčasťou vydaného územného rozhodnutia bola podmienka, ktorá vyplývala zo samotnej žiadosti a projektovej dokumentácie vlastníka a stavebníka hore uvedeného objektu, a to že odstavovanie osobných vozidiel pre potreby tohto zariadenia bude na vlastnom pozemku stavebníka na parc. C-KN 977 a 978, na parkoviskách napojených na ul. J. Kollára. Kapacita parkovísk bola podľa predloženej PD stanovená na min. 44 stojísk. Ďalej poukázal na to, že dňa 25.5.2018 vydal Okresný úrad Martin, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, stavebné povolenie pre Slovenské liečebné kúpele Turčianske Teplice a.s., na stavbu "SO 702 - Parkoviská a spevnené plochy" na hore uvedených parcelách, vrátane parciel Č. C-KN 663/3 a 663/2, s celkovou kapacitou 62 miest. Tieto boli rozhodnutím určené pre potreby statickej dopravy pre návštevníkov a zamestnancov súčasného hotela Royal Palace. V súčasnom období platí v danom úseku pešej zóny dopravné značenie lP 25 Pešia zóna, vrátane dodatkovej tabule E 12 s textom "OKREM ZÁSOBOVANIA“.

2. Proti uvedenému opatreniu podal včas žalobu žalobca, ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého opatrenia z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie, skutkový stav, ktorý bol podkladom pre napadnuté opatrenie, nemá oporu v administratívnom spise. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že sa obrátil na Mesto Turčianske Teplice ako na správny cestný orgán, ktorému prislúcha právomoc určovania dopravných značiek v zmysle o pozemných komunikáciách, vo veci zmeny trvalého zvislého a vodorovného dopravného značenia na ul. Kollárova a ul. Partizánska. Táto jeho výlučná právomoc vyplýva z ustanovenia citovaného zákona: „(2) Miestnu štátnu správu vo veciach miestnych ciest a účelových ciest vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce na miestnych cestách a na účelových cestách určujú použitie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská.“ Žalovaný ako cestný správny orgán mal posudzovať žiadosť žalobcu spolu s projektovou dokumentáciou v rámci svojej kompetencie dané v súvislosti s určením dopravného značenia, ktoré súviselo so zmenou organizácie dopravy. Z listu žalovaného č. 1716/2021 zo dňa 16.7.2021, ktorým nevyhovel žiadosti žalobcu vyplýva, že žalovaný neposudzoval riadne a náležite obsah predmetnej žiadosti žalobcu. Rozhodnutie žalovaného nevyhovieť žalobcovi vo veci zmeny trvalého zvislého a vodorovného dopravného značenia vychádza z jeho nesprávneho zistenia, že „V zmysle podanej žiadosti a priloženej PD sa jedná o zriadenie nových parkovacích miest v počte 9 státí na súkromnom pozemku, na parc. C-KN č. 157/1, zapísanej na LV č. XXX, vo vlastníctve Slovenské liečebné kúpele Turčianske Teplice, a.s., Ul. SNP 519, 039 12 Turčianske Teplice.“ Takéto tvrdenie žalovaného sa nezakladá na pravde, pretože žalobca žiadal o trvalého zvislého a vodorovného značenia na miestnych cestách ul. Kuzmányho a ul. Partizánskej v obci Turčianske Teplice, ktoré sa týka zmeny organizácie dopravy pred budovou hotela Royal Palace 5* a nie o zriadenie nových parkovacích miest. Žalovaný zobral do úvahy len skutočnosť, že parcela pred hotelom ROYAL PALACE je vo výlučnom vlastníctve žalobcu, čo vyplýva aj z listu vlastníctva č. XXX kat. úz. I. I.. Z listu vlastníctva, na ktorý poukazuje žalovaný, vyplýva nielen vlastnícky vzťah, ale aj spôsob využívania pozemku. Spôsob využívania je označený číslicou 22, čo znamená, že predmetná parcela je pozemkom, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti. S touto preukázanou a všeobecne známou skutočnosťou sa žalovaný vo svojej odpovedi vôbec nezaoberal. Nezohľadnil ani to, že na vlastnom pozemku si majitelia hotela, resp. ich predchodcovia, ako aj ich návštevníci v minulosti mohli bez problémov zaparkovať pred vchodom, pretože tabuľa pešej zóny bola predtým osadená na takom mieste, aby mohli návštevníci kúpeľov prejsť cez most až k samotnému vchodu hotela autom. Treba zdôrazniť, že žalovaný pristúpil k posunutiu pešej zóny až dňa 6.2.2018 ( viď. list žalovaného č. 546/2018 zo dňa 23.3.2018) až následne po vyostrení vzťahov medzi ním a žalobcom t.j. v čase, keď musel nadriadený orgán Okresný úrad Žilina atrahovať právomoc Mesta Turčianske Teplice ako stavebného úradu vo veci vydania kolaudačného rozhodnutia na hotel (január 2018), nakoľko stavebný úrad kládol podmienky, ktoré neboli objektívne splniteľné zo strany žalobcu, čo nadriadený orgán aj konštatoval v rozhodnutí o povolení užívať stavbu „ Grandhotel Elizabeth (po zmene názvu na ROYAL PALACE) - rekonštrukcia a dostavba liečebných domov Malá Fatra, Kollár a Modrý kúpeľ“ č. OU-ZA-OVBP2-2018/007894/Kod. zo dňa 12.2.2018. V podstate išlo o úmysel žalovaného znemožniť skolaudovanie 5*hotela, ako aj zabrániť vydaniu stavebného povolenia na „stavbu SO - 702 Parkoviská a spevnené plochy“, ktoré musel vydať nadriadený orgán Okresný úrad Martin, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií dňa 25.05.2018.

3. Žalobca ďalej uviedol, že samotný žalovaný riešil zmenu dopravy v Meste Turčianske Teplice Všeobecne záväzným nariadením o dočasnom parkovaní zo dňa 12.11.2019 schváleného uznesením č. 82/2019, pričom tvrdí, že predmetom VZN nie sú stavby, ale ide len o reguláciu dopravy na existujúcich miestnych komunikáciách, na ktorých sa do doby prijatia tohto VZN bežne neorganizovane parkovalo (viď odpoveď žalovaného zo dňa 3.5.2021 na vyžiadanú informáciu podľa ). O rovnaký prípade ide aj na strane žalobcu, keď nežiada o stavbu parkoviska, ale len o zmenu organizácie dopravy, aby mohol riadne využiť svoje vlastnícke právo garantované v spojení s Protokolom č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v súlade s ust. a 124 , ktorými je garantované pre každú fyzickú alebo právnickú osobu právo pokojne užívať svoj majetok, pričom všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. Podľa žalobcu žalovaný nesprávne poukazuje na rozhodnutie o umiestnení stavby, ako aj na stavebné povolenie na parkovisko, ktoré nesúvisí so zmenou dopravy pred hotelom. Ide len o úmyselný zámer žalovaného odpútať pozornosť od základného predmetu žiadosti a klásť prekážky žalobcovi v jeho podnikateľskej činnosti a zvyšovať mu náklady. Žalobca predpokladá, že zo strany žalovaného ide o odplatu, že sa vedie trestné stíhanie voči pánu primátorovi, ako aj bývalého prednostu X.. H.. Z. ( zneužitie právomoci verejného činiteľa v jednom prípade súvisiaceho so svojvôľou žalovaného nerešpektovaním rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a v druhom prípade so zámerným nepovolením predmetného parkoviska stavebným úradom Mestom Turčianske Teplice). Žalovaný neposudzoval predmet žiadosti uvedený žalobcom, ale sám bez akéhokoľvek zdôvodnenia dospel k záveru, že cieľom žalobcu je vytvorenie novej stavby - parkovacích stojísk, čím porušil SR. Prvkom ochrany zaručenej podľa je odôvodnenie rozhodnutia ( opatrenia ) orgánu verejnej moci. Odôvodnenie rozhodnutia (opatrenia) je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny a je predpokladom kontroly výkonu spravodlivosti zo strany verejnosti a predpokladom toho, aby sa žalobca mohol účinne brániť a využiť všetky dostupné právne prostriedky. Nezdôvodnením, prečo sa žalovaný zaoberá iným obsahom predmetu žiadosti než je uvedený v žiadosti, sa stáva napadnuté opatrenie nepreskúmateľným. Žalovaný z už predchádzajúcej komunikácie vedel, že cieľom žalobcu je poskytovať služby v 5* hoteli na úrovni iných 5* hotelov na Slovensku a v Európe t.j. aby hostia hotela sa mohli doviezť priamo k hotelu autom na pozemok žalobcu, vyložiť si batožinu a ubytovať sa. Táto požiadavka vyplýva z kategórie 5* hotela. Namiesto toho žalovaný zabezpečil presunutie tabule pešej zóny tak , aby klienti hotela boli nútení prejsť malý úsek cez pešiu zónu k hotelu a taktiež zabezpečil ich následné pokutovanie pri ubytovávaní sa ( na pozemku majiteľov hotela). Tento krátky úsek pešej zóny, pri dodržaní bezpečnostných predpisov, nemôže ohroziť bezpečnosť na pešej zóne, tak ako to vyhodnotil aj Okresný dopravný inšpektorát v Martine, ktorý vydal súhlasné stanovisko s podmienkami. Takýmto konaním žalovaný porušil SR, SR. Podľa žalobcu žalovaný svojím konaním bráni žalobcovi vo výkone vlastníckeho práva v celom rozsahu, tak ako ho mohol realizovať pred osadením nových značiek žalovaným (pešia zóny, zákaz odbočenia vľavo atď.) po kolaudácia 5* hotela, čím mu zámerne bráni využívať hotel na účel na ktorý bol nadobudnutý t.j. vo výkone jeho podnikateľskej činnosti, keď mu znemožňuje poskytnutie služieb jeho klientom v rovnakom rozsahu ako poskytujú iné podnikateľské subjekty svojim klientom pri prevádzkovaní 5* hotelov, čím je ukrátený na svojich právach a aj jeho povinnostiach , čím ho znevýhodňuje v rámci hospodárskej súťaže oproti ostatným účastníkom súťaže.

4. Žalobca namietal, že žalovaný pri svojom rozhodovaní vôbec nebral do úvahy súhlasné záväzné stanovisko Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Martine, Okresného dopravného inšpektorátu, vydaného dňa 21.06.2021 pod č. ORPZ-MT-ODI-39-085/2021 (ďalej ako ODI), ktorým vyjadril v zmysle o pozemných komunikáciách súhlas s predloženou projektovou dokumentáciou žalobcom. Žalovaný sa nijakým spôsobom nevysporiadal v „Odpovedi na žiadosť“ č. 1716/2021 zo dňa 16.7.2021 s týmto záväzným stanoviskom Okresného dopravného inšpektorátu v Martine a úplne ho ignoroval, hoci pre neho, ako orgán, na ktorého je prenesený výkon štátnej správy vo veciach miestnych a účelových ciest, je záväzný a je povinný ho rešpektovať a vychádzať z neho. Takýmto konaním žalovaný porušil SR: Štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Žalovaný tým, že nekonal v rozsahu , porušil zásadu právnej istoty pre žalobcu ako subjekt súkromného práva vyjadrenú v SR. Žalobca stráca dôveru v zákonnosť aplikovania zákonných predpisov žalovaným, keď tento svojvoľne ignoruje a dovolí si nerešpektovať stanovisko ODI a rozhoduje na základe svojej svojvôle. Treba zdôrazniť, že ODI v Martine pri vydávaní súhlasného záväzného stanoviska postupoval podľa osobitného predpisu, prihliadal na záujmy bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, pričom dospel k záveru, že určenie dopravného značenia v zmysle predloženého projektu

žalobcom je v súlade s bezpečnosťou cestnej premávky, v opačnom prípade by nedal súhlasné záväzné stanovisko s predloženým projektom. Ide teda o záväzné stanovisko upravené v osobitnom predpise, tak ako to vymedzuje ust. Zdôrazňujeme, že obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní záväzný v zmysle ods. 1 cit. ustanovenia. K zmene v súvislosti so zmenou slov„ so súhlasom dopravného inšpektorátu“ a nahradenie slovami „záväzné stanovisko“ došlo práve z tohto dôvodu, aby nedochádzalo k svojvoľnému konaniu zo strany obce ako cestného správneho orgánu a k zneužívaniu jeho právomoci. Žalovaný ako cestný správny orgán určuje používanie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľuje vyhradené parkoviská podľa odseku 2. odseku 4 písm. d) a odseku 5 písm. f) na základe stanoviska správcu pozemnej komunikácie a záväzného stanoviska dopravného inšpektorátu vydaného v rozsahu jeho pôsobnosti podľa osobitných predpisov. Dopravné značky by mali byť v danom prípade osadené na cestách v správe žalovaného, preto niet prekážky, ktorá by mu bránila v jeho výlučnej kompetencii.

5. Žalobca poukázal na to, že neobsahuje právnu úpravu, ktorá by upravovala osobitný druh administratívneho konania, ani spôsob, akým by mal neúspešný účastník postupovať v prípade, ak nie je s výsledkom konania spokojný. Ustanovenie sa vzťahuje aj na veta druhá citovaného zákona, teda na rozhodovanie obcí o určenie použitia dopravných značiek a dopravných zariadení t.j. pri prenesenom výkone štátnej správy sa na konanie nepoužije správny poriadok (lex specialis derogat legi generali - osobitný zákon má prednosť pred všeobecným). Tento zákon ani neustanovuje, či má obec ako príslušný orgán štátnej správy rozhodovať o predmetných záležitostiach vydaním rozhodnutia alebo vydaním opatrenia alebo, ako to robia aj iné obce, listami, ktorými sa oznamuje, že nebolo vyhovené žiadosti žiadateľovi. Niet ani procesnej úpravy, ktorá by pripúšťala odvolanie, a preto sa žalobca nemôže odvolať na nadriadený orgán. S poukazom na zásadu zákazu denegácio justície ( zákaz odmietnutia spravodlivosti) v spojení s ustanovením je potrebné predmetný správny akt (opatrenie) preskúmať v rámci správneho súdnictva. Pod opatrením orgánu verejnej správy sa rozumie správny akt orgánu verejnej správy odlišný od rozhodnutia (nepomenovaný ako rozhodnutie a nepovažovaný za rozhodnutie) ak jeho účinkami môžu byť priamo dotknuté práva a právom chránené záujmy žalobcu. Aj judikatúra Najvyššieho súdu SR považuje správny akt vydaný v zmysle , ktorým sa určuje použitie dopravných značiek za opatrenia ( napr. NS SR , ). Hoci na toto administratívne konanie sa nevzťahuje Správny poriadok, tak v zmysle ust. Správneho poriadku sa použijú ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v odsekoch 1 až 6 cit. ustanovenia. Predovšetkým sa aj v tomto prípade musí uplatniť zásada zákonnosti, t.j. správny orgán musí postupovať v konaní v súlade so zákonmi ( prvá veta SP) a zásada materiálnej pravdy. Zásada materiálnej pravdy je vyjadrená v ust. SP v spojení s ust. ods. SP požiadavkou na správny orgán, aby zistil náležite, úplne a presne skutočný stav veci a za tým účelom, aby si obstaral potrebné podklady pre rozhodnutie.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zotrval na správnosti opatrenia a žalobu žiadal zamietnuť. Poukázal na to, že asfaltová plocha na Partizánskej ulici v Turčianskych Tepliciach pred hotelom Royal Palace (ďalej aj ako „asfaltová plocha“), na ktorej žalobca požaduje zriadenie parkovacích miest, nie je miestnou cestou tak, ako to uvádza žalobca, nakoľko táto nie je vo vlastníctve žalovaného, ani je nie je zaradená do siete miestnych ciest. Asfaltová plocha slúži ako chodník a môže byť kvalifikovaná nanajvýš ako účelová komunikácia. Žalobca uvádza, že majitelia hotela ROYAL PALACE, ako aj ich návštevníci si mohli na pozemku evidovanom ako parcela CKN 157/1 v k.ú. I. I. v minulosti bez problémov zaparkovať pred vchodom, pretože tabuľa pešej zóny bola predtým osadená na takom mieste, aby mohli návštevníci kúpeľov prejsť cez most k samotnému vchodu hotela autom. K posunutiu pešej zóny pristúpil žalovaný až dňa 06.02.2018 po vyostrení vzťahov medzi ním a žalobcom. Žalovaný musí žiaľ konštatovať, že žalobca uvádza v žalobe nepravdivé tvrdenia. Nie je pravdou, že v minulosti mohli majitelia, či návštevníci hotela ROYAL PALACE parkovať pred hotelom a k zmene tohto stavu malo dôjsť dňa 06.02.2018. Žalovaný predložil fotografie z predchádzajúcich období, pričom mal za to, že v roku 2018 došlo len k posunutiu hranice dlhodobo existujúcej pešej zóny zriadenej už v roku 1999 približne o 20 metrov západným smerom.

7. Žalovaný mal ďalej za to, že nie je možné porovnávať žiadosť žalobcu o zvislé a dopravné značenie zo dňa 31.05.2021 s VZN žalovaného č. 4/2019 o dočasnom parkovaní motorových vozidiel na vymedzených úsekoch miestnych komunikácií na území mesta Turčianske Teplice (ďalej aj ako „VZN o dočasnom parkovaní“), keďže v predmetnom VZN sa určili podmienky dočasného parkovania motorových vozidiel na vymedzených úsekoch miestnych ciest na území mesta Turčianske Teplice, teda

na miestnych cestách vo vlastníctve žalovaného zaradených do siete miestnych ciest. Žalobca o zmenu dopravného značenia na takejto ceste nežiadal. Žalobca podľa žalovaného postupoval nesprávne, ak žiadal o zriadenie parkovacích miest žalovaného ako cestný správny orgán v zmysle , pretože ak má v úmysle zriadenie parkovacích miest pre návštevníkov hotela Royal Palace na asfaltovej ploche, musí postupovať podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), t.j. podať návrh na vydanie územného rozhodnutia a následne požiadať o stavebné povolenie. Poukázal na to, že z projektovej dokumentácie predloženej žalobcom spolu so žiadosťou zo dňa 31.05.2021 je zámer zriadiť nové parkovacie miesta zrejmý. Potreba procesného postupu v zmysle stavebného zákona je zrejmá aj vzhľadom na povinnosť vybudovania zariadení na zachytávanie plávajúcich látok. Podľa žalovaného žiadosťou o zvislé a dopravné značenie zo dňa 31.05.2021 sa žalobca snažil obísť postup podľa stavebného zákona. Takémuto nezákonnému konaniu žalobcu však vo svetle princípu ius ex iniuria non orfitur (právo nevzniká z bezprávia) nemôže byť poskytnutá súdna a ani iná ochrana. Uvedené je o to závažnejšie, že budova pôvodného kúpeľného domu so súp. č. XXXX a XXX (v súčasnosti hotel Royal Palace) je národnou kultúrnou pamiatkou a návrh parkovacích miest v zmysle predloženej projektovej dokumentácie zasahuje do jej bezprostredného okolia, a preto je pre zriadenie parkovacích miest nevyhnutné stanovisko Krajského pamiatkového úradu v Žiline. Z projektovej dokumentácie predloženej žalobcom je nepochybné, že žalobca má v úmysle zriadiť na asfaltovej ploche parkovacie miesta. K žalobcom namietanému nerešpektovaniu záväzného stanoviska č. ORPZ-MT-ODI-39-085/2021 zo dňa 16.06.2021 žalovaný uviedol, že žalobca v správnej žalobe parafrázuje nesprávne ustanovenie , nakoľko neexistuje. Podľa žalovaného si žalobca nesprávne vykladá funkciu záväzného stanoviska dopravného inšpektorátu v zmysle . Vydanie súhlasného záväzného stanoviska dotknutým orgánom neznamená, že správny orgán je povinný vydať pozitívne rozhodnutie (t.j. vyhovieť návrhu alebo žiadosti účastníka konania). Uvedené možno demonštrovať na príklade územného konania, kde obligatórne podáva záväzné stanovisko cestný správny orgán ( ). Pokiaľ cestný správny orgán súhlasí s umiestnením stavby, neznamená to, že stavebný úrad musí vydať rozhodnutie o umiestnení stavby podľa stavebného zákona, pretože stavebný úrad musí vziať do úvahy aj iné aspekty než záujmy chránené (verejný záujem, súlad s územným plánom obce, so záujmami ochrany životného prostredia atď. (bližšie pozri ust. stavebného zákona)). Pokiaľ však cestný správny orgán nesúhlasí s umiestnením stavby, stavebný úrad nemôže rozhodnúť o umiestnení stavby. Rovnako aj žalovaný pri posudzovaní žiadosti o zmenu dopravného značenia musí vziať do úvahy nielen požiadavky o cestnej premávke (podľa ktorého bolo vydané uvedené záväzné stanovisko) týkajúce sa najmä dopravno-bezpečnostnej situácie, ale musí posudzovať vec komplexne (najmä, či sa jedná o miestnu cestu, či sa jedná o zriadenie nových parkovacích miest a v neposlednom rade posudzuje aj verejný záujem, keďže asfaltová plocha je dlhodobo „pešou zónou“ určenou na pohyb chodcov, nie jazdu motorových vozidiel, ako aj to, že k zriadeniu parkovacích miest má dôjsť v bezprostrednej blízkosti národnej kultúrnej pamiatky). To, že príslušný dopravný inšpektorát považoval navrhovanú zmenu dopravného značenia za súladnú s bezpečnostnými požiadavkami v cestnej doprave, neznamená, že obec je ako cestný správny orgán povinná povoliť zmenu dopravného značenia. Zo záväzného stanoviska dopravného inšpektorátu jednoznačne vyplýva, že posudzoval len to, či žalobcom predložená projektová dokumentácia spĺňa požiadavky vzhľadom na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, a nemožno z neho vyvodzovať nárok žalobcu na vyhovenie jeho žiadosti.

8. Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na žalobe a jej dôvodoch, pričom zdôraznil, že nežiadal o zriadenie parkovacích miest. Podľa žalobcu z obsahu žiadosti vyplýva, že išlo o žiadosť o trvalé zvislé a vodorovné dopravné značenie na ul. Kollárovej a ul. Partizánskej v obci Turčianske Teplice, ktoré sa týka zmeny organizácie dopravy pred budovou hotela Royal Palace, ako aj z jej samotného označenia pri predložení projektovej dokumentácie zo dňa 17.6.2021 ako „Zmena organizácie dopravy pred budovou Royal Palace“. Zo strany žalovaného ide o prekrúcanie faktov a súd sa sám môže presvedčiť o pravdivosti našich tvrdení porovnaním predložených listín. Žalobca vyslovil právny názor, že zo strany žalovaného o nesprávny výklad , pretože citovaný zákon dáva právomoc Mestu určovať použitie dopravných značiek na miestnych i účelových cestách bez určenia limitujúcej podmienky, že tieto cesty musia byť vo vlastníctve Mesta. Žalobca ďalej uviedol, že pojem záväzné stanovisko je potrebné vykladať tak, aby stanovisko príslušného orgánu bolo záväzným pre cestný správny orgán, potom by nedošlo k novele v tejto časti. Záväzné stanovisko je preto záväzné, že je ho potrebné rešpektovať v zmysle . Podľa žalobcu príslušný dopravný inšpektorát posudzoval ich žiadosť z hľadiska

bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky t.j. v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitným zákonom a dospel k záveru, že určenie dopravného značenia v zmysle predloženého projektu žalobcom je v súlade s bezpečnosťou cestnej premávky. Vychádzal pritom z ust. zák. č , nakoľko upravil navrhovaný text dodatkových tabúľ, ktoré by mali byť osadené pod dopravnú značku pešej zóny (v súlade s novou vyhláškou MV SR č. ) tak, aby do pešej zóny bol povolený vjazd len vozidlám zásobovania a klientov ROYAL PALACE a parkovanie vymedzené len pre návštevníkov ROYAL PALACE, čo je v súlade so zákonom a neprieči sa zákonu.

9. Žalovaný v písomnej duplike k replike žalobcu uviedol, že každá žiadosť sa posudzuje podľa svojho obsahu, a to, že ju žalobca označí ako žiadosť o zmenu organizácie dopravy, je absolútne irelevantné, keďže z doloženej projektovej dokumentácie je nepochybné, že žalobca žiadal o zriadenie nových parkovacích miest. Zriadenie nových parkovacích miest je možné len na základe právoplatného rozhodnutia stavebného úradu. Vo zvyšku zotrval na doterajšej argumentácii.

10. Krajský súd v Žiline ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté opatrenie v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia a viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilé predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal na nariadenom pojednávaní, nakoľko o jeho nariadenie požiadal žalobca aj žalovaný.

11. Žalobca sa na pojednávaní v plnom rozsahu pridržiaval žaloby a vyjadrení. Žalobca v reakcii na námietku nedostatku aktívnej legitimácie uviedol, že síce neupravuje túto právnu úpravu, ktorá by upravovala osobitný druh administratívneho konania, ani spôsob, akým by mal neúspešný účastník postupovať v prípade, ak nie je s výsledkom konania spokojný. Ustanovenie sa vzťahuje aj na druhá veta citovaného zákona, teda na rozhodovanie obcí o určenie použitia dopravných značiek a dopravných zariadení, to je pri prenesenom výkone štátnej správy. Na konanie nepoužije Správny poriadok, avšak tento zákon ani neustanovuje, či má obec ako príslušný orgán štátnej správy rozhodovať o predmetných záležitostiach vydaním rozhodnutia alebo vydaním opatrenia, alebo, ako to robia aj iné obce - listami, ktorými sa oznamuje, že nebolo vyhovené žiadosti žiadateľovi. Niet ani procesnej úpravy, ktorá by pripúšťala odvolania, preto sa žalobca nemôže odvolať na nadriadený orgán. S poukazom na zásadu zákazu de negatio iustice - zákaz odmietnutia spravodlivosti spojený s ustanovením a , je potrebné predmetný správny akt preskúmať v rámci správneho súdnictva. Pod opatrením orgánu verejnej správy sa rozumie správny akt orgánu verejnej správy odlišný od rozhodnutia, nepomenovaný ako rozhodnutie, nepovažovaný za rozhodnutie, ak jeho účinkami môžu byť priamo dotknuté práva a právom chránené záujmy žalobcu. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorá považuje správny akt vydaný v zmysle , ktorým sa určuje použitie dopravných značiek, za opatrenie (, ).

12. Žalovaný v plnom rozsahu zotrval na vecnej správnosti napadnutého opatrenia, pričom na pojednávaní vzniesol námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v tomto konaní, nakoľko žalobca nebol účastníkom správneho konania vo veci určovania dopravných značiek. Účastníctvo žalobcu nevyplýva zo žiadnej právnej normy, pričom považoval za dôležité poukázať na to, že na postup pri určovaní dopravných značiek sa v zmysle nevzťahuje Správny poriadok. Žalovaný poukázal na to, že zo žiadnej právnej normy nevyplýva, že žalobca by mal právny nárok na dosiahnutie zmeny dopravného značenia, a preto podľa názoru žalovaného nemohlo dôjsť k zásahu do subjektívnych práv žalobcu. Poukázal na to, že zo žiadosti o zmenu dopravného značenia a najmä z doloženej projektovej dokumentácie je zjavné, že cieľom žalobcu je zriadenie parkovacích miest na asfaltovej ploche na Partizánskej ulici v Turčianskych Tepliciach, ale pokiaľ však žalobca chce zariadiť na svojom pozemku parkovisko, musí postupovať podľa Stavebného zákona a nemôže tento postup obchádzať podaním žiadosti o zmenu dopravného značenia. V ďalšom žalovaný plne odkazuje na svoje písomné podania a žiada, aby správny súd správnu žalobu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

13. Podľa (ďalej len „“) správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

14. Podľa miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce na miestnych komunikáciách a na účelových komunikáciách určujú použitie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská. Obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy prejednávajú priestupky podľa na úseku miestnych komunikácií a účelových komunikácií..

15. Podľa cestný správny orgán a obec určujú používanie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská podľa odseku 2, odseku 4 písm. d) a odseku 5 písm. f) na základe stanoviska správcu pozemnej komunikácie a záväzného stanoviska dopravného inšpektorátu vydaného v rozsahu jeho pôsobnosti podľa osobitných predpisov.

16. Podľa na činnosti podľa odseku 2 druhej vety, odseku 3 písm. a), b), c), e), f), h), i), j), k), l), m), n), p), q), r) a s), odseku 4 písm. d) a e) a odseku 5 písm. d), f) a g) sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

17. Podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP) každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.

18. Podľa a o cestnej premávke Dopravné značky a dopravné zariadenia sa smú používať len v takom rozsahu a takým spôsobom, ako to nevyhnutne vyžaduje bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. (2)

19. Podľa prvá veta Z.z použitie dopravných značiek a dopravných zariadení v jednotlivých prípadoch určuje orgán podľa osobitného predpisu;

20. Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

21. Správny súd konštatuje, že v konaní bola zo strany žalovaného vznesená námietka nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby. Podľa žalovaného sa na nevzťahuje Správny poriadok. Žalovaný poukázal na to, že zo žiadnej právnej normy nevyplýva, že žalobca by mal právny nárok na dosiahnutie zmeny dopravného značenia, a preto podľa názoru žalovaného nemohlo dôjsť k zásahu do subjektívnych práv žalobcu. Správny súd má za to, že v danom prípade predstavuje opatrenie žalovaného, hoc nie je rozhodnutím zásah do práv žalobcu, ktorý sa svojou žalobou domáhal zmeny dopravného značenia, ktoré by umožnilo jeho hosťom, zamestnancom, dodávateľom sa dostaviť vozidlom pred jeho budovou, nakoľko súčasný stav mu uvedené znemožňuje, čo predstavuje pre neho zvýšené náklady na jeho prevádzku a súčasne znížené prijmi, nakoľko daný stav odrádza jeho kúpeľných hostí od návštevy jeho zariadenia. Správny súd sa stotožňuje s názorom, že správny poriadok sa posudzovanú vec v zásade nepoužije, pričom však skutočnosť, že žalovaný opatrením zasiahol do práv žalobcu, je dôvodom, aby bol umožnený súdny prieskum daného opatrenia v záujme zabezpečenia práva na súdnu ochranu žalobcových práv. Správny súd konštatuje, že uvedené opatrenie predstavuje jednu z mála výnimiek, ktoré sú preskúmateľné súdom, práve z dôvodu, že právna úprava správneho poriadku sa nepoužije a tým je vylúčený prieskum v rámci odvolacieho konania. Správny súd uvedené opatrenie posudzuje obdobne ako protokol o kontrole z inšpekcie práce, kde rovnako je možný súdny prieskum, pričom pri protokole z inšpekcie práce, ide naviac o opatrenie, ktoré predchádza ďalšiemu konaniu (o uložení pokuty). S ohľadom na uvedené má preto správny súd za to, že je daná dôvodnosť prieskumu žaloby žalobcu v záujme zachovania jeho práv daných tak Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj článkom 46 ods. 1 , podľa ktorého „Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.“

22. Správny súd konštatuje, že zo žalobných námietok posúdil ako dôvodnú námietku nepreskúmateľnosti. Správny súd má za to, že jedným z imanentných predpokladov činnosti správnych orgánov je danosť atribútu preskúmateľnosti správneho aktu/opatrenia (jazykovej aj logickej) a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých. Je potrebné mať na pamäti, že odôvodnenie opatrenia plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu žalovaného a o zákonnosti jeho opatrenia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občana v správnosť rozhodovania správnych orgánov. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenia správny akt/opatrenie orgánu verejnej správy nenapĺňa, potom správny súd nemôže správny akt (či už má formu rozhodnutia alebo opatrenia) preskúmať, nemôže si správny súd na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje úvahy o veci a ani účastníci proti nemu nemôžu náležite formulovať žalobné námietky. Preskúmateľnosť správneho aktu orgánu verejnej správy je predpokladom predovšetkým pre to, aby sa účastník mohol domáhať svojich práv na správnom súde; ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže práve z tohto dôvodu správny akt/opatrenie obstáť. Odôvodnenie opatrenia musí spĺňať základné atribúty, t.j. musí byť uvedené vysporiadanie sa so všetkými základnými otázkami vzniknutými v konaní, uviesť právne posúdenie, pričom v rámci vydávaného opatrenia je potrebné zistiť náležite stav veci. Naviac správny súd súčasne konštatuje, že právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia, t. j. také odôvodnenie, v ktorom sa správny orgán vysporiada s podstatnými námietkami účastníka vo veci, je jednou zo záruk spravodlivého procesu, a tak aj predpokladom zachovania princípov právneho štátu. Pri hodnotení preskúmateľnosti správneho rozhodnutia je potrebné aplikovať v zásade rovnaké princípy ako pri posudzovaní preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí vychádzajúc z princípov právneho štátu ( SR) a práva na súdnu a inú právnu ochranu ( SR).

23. Správny súd konštatuje, že žalobca sa žiadosťou domáhal zmeny dopravného značenia, ktorú žalovaný posúdil tak, že ide o obchádzanie stavebného zákona zo strany žalobcu, keď chce účelovú komunikáciu (chodník), ktorý je v jeho vlastníctve zmeniť na parkovisko pre motorové vozidlá, pričom uvedený záver vyplýva z predloženej projektovej dokumentácie. Správny súd má za to, že táto časť odôvodnenia opatrenia žalovaného má svoje opodstatnenie. Na druhej strane však žalovaný nezaujal žiadne stanovisko k návrhu na dopravné značenie, týkajúce sa vjazdu do pešej zóny, ktorý nesúvisel s parkovaním na pozemkoch žalobcu, ale žiadosťou žalobcu o umožnenie vstupu hostí a dodávateľov za účelom vystúpenia a vyloženia si vecí k ubytovaniu. Na túto časť žiadosti žalovaný nijako nereagoval a nevysporiadal sa s ňou, pričom z projektovej dokumentácie je zrejmé, že žalobca žiadal aj o uvedenú zmenu dopravného značenia, a ktorá sa netýka pozemku žalobcu, ale komunikácie vo vlastníctve žalovaného. Správny súd ďalej uvádza, že žalovaný sa nevysporiadal ani s otázkou záväzného stanoviska, aj keď vo vyjadrení už uviedol argumentáciu, ktorá by bola spôsobilá prieskumu. Podľa názoru súdu z obsahu žiadosti nie je plne zrejmé, čo všetko žalobca chcel dosiahnuť predložením projektovej dokumentácie, a preto by mala byť doplnená jeho žiadosť o uvedenie, ktoré značky chce umiestniť, nakoľko nemôže tvrdiť, že nechce zriadiť parkovacie miesta, keď chce k nim mať dopravné značenie. Na základe uvedených skutočností mal správny súd za to, že sú dané dôvody na zrušenie napadnutého opatrenia pre jeho nepreskúmateľnosť podľa .

24. Odhliadnuc od uvedeného má správny súd za to, že z obsahu ustanovení, na ktoré sa odvolával žalobca neplynie povinnosť obce vyhovieť jeho žiadosti aj v prípade existencie záväzného stanoviska dotknutého orgánu, nakoľko záväzné stanovisko nie je jediným podkladom rozhodnutia, ale zohľadňujú sa aj ďalšie skutočnosti ako vyjadrenie správcu komunikácie. Súčasne však je vhodné zo strany žalovaného zvážiť aj dopad na ďalší rozvoj mesta.

25. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa . Správny súd priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, pretože žalobca mal vo veci úspech.

26. Rozhodnutie súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa , t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.