Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-155-2022.pdf
PDF · 112.26 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/155/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého U. M. nar. XX.X.XXXX bývajúceho u otca zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad dieťaťa rodičov: X. S. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na ul. N. č. XXX/ XX v V. Q., t.č. na X. ul. č. XX v V. Q. právne zastúpenej JUDr. Lenkou Polák Csikyovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie na Hlavnej ul. č. 137 v Prešove a Q. M. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho na V.. H. č. XXXX/XX vo W. v konaní o zmene výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 8.4.2022 č.k. 4P/200/2021-95 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného od matky pre mal. U. M..
Zrušuje rozsudok vo výroku II. o styku matky s maloletým a v nadväzujúcom výroku o trovách konania a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne:
I. Mení sa rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 18C/268/2010-119 zo dňa 02.08.2011 v časti úpravy rodičovských práv a povinností k mal. U. M., nar. XX.XX.XXXX, rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 5P/82/2014-60 zo dňa 16.06.2014 vo výroku o výške výživného zo strany otca na mal. U. M., nar. XX.XX.XXXX a rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 15P/108/2013-27 zo dňa 26.11.2013 vo výroku o úprave styku otca s mal. U. M., nar. XX.XX.XXXX tak, že sa mal. U. M., nar. XX.XX.XXXX, počnúc od 01.07.2022 zveruje do osobnej starostlivosti otca, ktorý je oprávnený a povinný maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a matka sa zaväzuje prispievať na výživu mal. U. výživným vo výške 110,- Eur mesačne počnúc od 01.07.2022, ktoré výživné sa matka zaväzuje uhrádzať k rukám otca vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.
II. Matka je oprávnená sa s mal. U. stretávať počas bežného roka každý párny týždeň kalendárneho roka od piatku v čase od 15:00 hod. do nedele do 18:00 hod. s výnimkou jarných prázdnin, veľkonočných prázdnin, letných prázdnin, vianočných sviatkov a zimných prázdnin,
Počas jarných prázdnin je matka oprávnená sa s mal. U. stretávať každý párny kalendárny rok od pondelka od 13:00 hod. do piatku do 18:00 hod
Počas veľkonočných prázdnin je matka oprávnená sa s mal. U. stretávať každý párny kalendárny rok od Zeleného štvrtka v čase od 12:00 hod. do Bielej soboty do 18:00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od Bielej soboty v čase od 18:00 hod. do nasledujúceho utorka do 18:00 hod.
Počas letných prázdnin je matka oprávnená sa mal. U. stretávať každý kalendárny rok od 01.07. v čase od 12:00 hod. do 15.07. do 19:00 hod. a od 01.08. v čase od 12:00 hod. do 15.08. do 19:00 hod.
Počas vianočných sviatkov a zimných prázdnin je matka oprávnená sa mal. U. stretávať každý párny kalendárny rok od 23.12. v čase od 12:00 hod. do 26.12. do 18:00 hod. a od 02.01. nasledujúceho nepárneho roka v čase od 12:00 hod. do 06.01. do 18:00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od 26.12. v čase od 18:00 hod. do 02.01. nasledujúceho párneho roka do 12:00 hod.
Matka vyzdvihne mal. U. počas bežného roka v určený čas v mieste bydliska otca a v mieste bydliska otca ho v určený čas otcovi odovzdá.
Otec odovzdá v mal. U. počas jarných prázdnin, počas veľkonočných prázdnin, počas letných prázdnin, počas vianočných sviatkov a zimných prázdnin v určený čas v mieste bydliska matky a v mieste bydliska matky ho v určený čas pre koniec styku otec vyzdvihne.
Otec je povinný mal. U. na styk s matkou riadne pripraviť.
III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 65 ods. 1, § 62 ods. 1-5, § 63 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, 2, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine, podľa § 157, § 2 ods. 1, § 121 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) a podľa § 231, § 232 ods. 4 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Na podklade vykonaného dokazovania dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre zmenu vo výkone osobnej starostlivosti o maloletého, v dôsledku čoho zveril maloletého do osobnej starostlivosti otca. Súd rozhodol aj o vyživovacej povinnosti matky voči maloletému U. tak, že ju určil na 110,- Eur mesačne od 01.07.2022, kedy zveril maloletého do osobnej starostlivosti otca. Vychádzal pritom zo súčasných schopností, možností a majetkových pomerov rodičov maloletého. Z vykonaného dokazovania zistil, že matka je vydatá a má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. U. S. nar. XX.X.XXXX. Je zamestnaná na trvalý pracovný pomer s čistým priemerným mesačným príjmom 662,49 Eur za obdobie od apríla 2021 do novembra 2021. Súd prvej inštancie tiež dospel k záveru, že je v záujme maloletého, aby bol upravený jeho styk s matkou so zreteľom k tomu, že mu doposiaľ zabezpečovala starostlivosť. Súd upravil styk matky s maloletým tak, ako požadovala matka vo svojom protinávrhu na zmenu úpravy styku otca s maloletým, ktorý doručila súdu dňa 08.12.2021, jednak počas bežného roka, ako aj počas sviatkov a prázdnin, avšak s výnimkou času začiatku styku počas bežného roka, kde sa súdu javí určený čas pre začiatok styku o 15:00 hod. primeranejší ako o 17:00 hod., vzhľadom na vzdialenosť bydlísk rodičov. Čo sa osobitnej úpravy styku rodičov s maloletým počas sviatkov a prázdnin týka, súd má zato, že matkou navrhovaný styk možno považovať za spravodlivý, pretože zachováva rovnocennú možnosť trávenia času maloletého s každým z rodičov. Súd prvej inštancie ale neprijal návrh matky, aby otec preberal a odovzdával maloletého na styk s matkou v mieste bydliska matky, pretože preberanie a odovzdávanie maloletého v bydlisku otca jej nedovolia pracovné povinnosti, ako aj jej slabé vodičské skúsenosti. V tomto smere je podľa súdu prvej inštancie nutné prihliadať na argument otca o časovej, ako aj finančnej náročnosti cestovania do miesta bydliska matky, ako aj to, že otec si za dobu 11 rokov, počas ktorých realizoval styk s maloletým synom, vedel usporiadať svoje pomery tak, aby sa v určený čas dostavil do bydliska matky. Argumenty matky súd považoval len za prirodzenú snahu preniesť túto povinnosť na otca. Súd preto s ohľadom na argumenty matky, ako aj otca považoval za spravodlivé rozdeliť túto povinnosť obom rodičom. Matke určil povinnosť vyzdvihnúť a odovzdať maloletého na styk v určenom čase v mieste bydliska otca počas bežného roka a otcovi určil súd túto povinnosť v čase osobitnej úpravy sviatkov a prázdnin, teda maloletého v čase určenom pre začiatok a koniec styku prevziať a odovzdať v mieste bydliska matky. Súčasne súd určil otcovi v oboch prípadoch povinnosť riadne pripraviť maloletého na styk s matkou.
3. Proti výrokom o určení výživného a o mieste preberania a odovzdávania maloletého počas bežného styku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka s návrhom, aby ich odvolací súd v tomto rozsahu zmenil tak, že jej určí výživné na 90 Eur mesačne od 1.7.2022, a že miestom preberania a odovzdávania maloletého na styk bude jej bydlisko. Určené výživné 110 Eur mesačne považuje za neprimerane vysoké. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, ako sa súd vysporiadal so
všetkými zákonnými požiadavkami na určenie výživného a na základe čoho ustálil sumu výživného práve na 110 Eur mesačne. Uviedla, že pracuje s čistým príjmom 660 Eur mesačne a má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. U., kým otec zarobí viac ako 1.100,- Eur mesačne. Napriek tomu jej súd určil výživné v rovnakej sume, ako mal doposiaľ určené otec. Poznamenala, že síce je vydatá, no s manželom už nevedie spoločnú domácnosť. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku ani okrajovo nevyplýva, ako súd ustálil rozsah odôvodnených potrieb maloletého, v dôsledku čoho jej nie je zrejmé, ktoré výdavky súd považoval za opodstatnené a ktoré nie. Rovnako sa nevysporiadal ani s mierou osobnej starostlivosti toho ktorého rodiča o maloletého. Zdôraznila, že má upravený styk s maloletým v pomerne širokom rozsahu, počas ktorého sa bude podieľať na plnení výživného in natura. V prípade, ak by musela preberať a odovzdávať maloletého na styk v bydlisku otca, vznikli by jej značné náklady. Medzi jej bydliskom a bydliskom otca je vzdialenosť skoro 300 km. Ak by sa styk realizoval každé dva týždne, vznikli by jej cestovné náklady na cestu o dĺžke až 2.400 km mesačne. Náklady, ktoré by na tento účel musela vynakladať by mohli byť v sume 290 Eur mesačne. Súd prvej inštancie pochybil, ak u otca poukázal na finančnú záťaž, pričom na jej strane ju úplne prehliadol. Navyše, spôsob odovzdávania maloletého na styk je nerealizovateľný aj z toho dôvodu, že nie je schopná pricestovať za maloletým autom, nakoľko vodičské oprávnenie vlastní len rok a nemá také zručnosti a skúsenosti, aby bola spôsobilá realizovať bezpečnú cestu. Doposiaľ jazdila len krátke vzdialenosti v blízkosti miesta svojho bydliska. Pokiaľ by každý druhý víkend musela vo večerných a nočných hodinách jazdiť 600 km v piatok a v nedeľu, bolo by to nebezpečné a nezodpovedné. Vykonaným dokazovaním bolo tiež zistené, že koniec pracovnej doby má v závislosti od týždňa buď o 14.30 hod., alebo o 18.30 hod.. Nie je možné, aby si pracovnú dobu prispôsobila. Nie je preto objektívne možné, aby maloletého preberala v mieste bydliska otca vo Vrábľoch, ktoré sú 300 km vzdialené o 15.00 hod.. Je si vedomá, že doposiaľ otec absolvoval túto cestu, no dodala, že zmenu výchovy nezapríčinila. Okrem toho, otec nemá ďalšie dieťa a dokáže si flexibilnejšie zabezpečiť svoje pracovné povinnosti tak, aby sa styk mohol riadne a bez komplikácií do budúcna realizovať. Doposiaľ určený spôsob preberania a odovzdávania maloletého je dlhodobo osvedčený a funkčný.
4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol potvrdiť napadnuté výroky rozsudku ako vecne správne. Poznamenal, že maloletý nastupuje od septembra 2022 na strednú školu, v dôsledku čoho sa podstatne zvýšia jeho náklady.
5. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol potvrdiť napadnuté výroky rozsudku ako vecne správne.
6. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka a otca zotrvala na podanom odvolaní, ktoré považuje za dôvodné.
7. Dňa 11.7.2022 doručila matka odvolaciemu súdu doplnenie, v ktorom oznámila, že nezdieľa s manželom spoločnú domácnosť, a že na Okresnom súde Spišská Nová Ves prebieha pod sp. zn. 4P/159/2022 konanie o rozvod manželstva. Musela si zabezpečiť vlastné bývanie, v dôsledku čoho jej vznikol ďalší výdavok, a to splátka úveru 207 Eur mesačne. Manžel jej prispieva na výživu mal. Dávida 100 Eur mesačne. Uviedla, že má výdavky na bývanie 146 Eur mesačne (bytové družstvo), 14 Eur mesačne za elektrinu a plyn, 11,39 Eur mesačne za internet, 32 Eur mesačne za telefóny, 225 Eur mesačne za splátku úveru s poistením, 60 Eur mesačne za cestovanie, 5 Eur mesačne za výživové doplnky a ďalšie bežné výdavky na ošatenie, stravu, hygienu, voľnočasové aktivity a pod..
8. Otec v reakcii na podania matky uviedol, že sa len chce zbaviť povinnosti vyživovať maloletého. Už v priebehu tohto konania vedela, že sa rozvedie aj druhý krát a všetky jej náklady prevyšujú sumu, ktorú zarobí. Maloletý bude od septembra 2022 navštevovať Strednú školu Technickú vo W., v dôsledku čoho sa zvyšujú jeho náklady. Žije sám a tak aj znáša všetky náklady spojené s užívaním bytu a školy. Podotkol, že 12 rokov chodil pravidelne pre maloletého a súd ho aj tak zaviazal, aby ho privážal všetky prázdniny v roku. Konkretizoval svoje výdavky.
9. Matka predložila súdu rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves z 30.8.2022, ktorým bolo rozvedené jej manželstvo a bola schválená rodičovská dohoda v zmysle ktorej bol maloletý U. zverený do jej osobnej starostlivosti, teraz už bývalý manžel bol zaviazaný prispievať jej na výživu maloletého 150 Eur mesačne a styk nebol upravený. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 8.9.2022.
10. Ďalšie vyjadrenia vo veci neboli podané.
11. Výrok rozsudku o zverení mal. U. do osobnej starostlivosti otca nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom odvolacieho konania (§ 367 ods. 2 CSP).
12. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“). 13. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 14. Podľa § 387 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „ CSP“), odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
15. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch aj s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie, pokiaľ ide o výživné, dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol, pričom v odôvodnení sa vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami, ktoré tvorili podklad jeho rozhodnutia a s jeho závermi sa v plnom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd. Matka v odvolaní neuviedla žiadne podstatné skutočnosti, ktoré by spochybňovali závery súdu prvej inštancie o rozsahu jej vyživovacej povinnosti voči maloletému. Úvahy súdu prvej inštancie týkajúce sa posúdenia podstatných okolností pre určenie výživného nie sú svojvoľné, ale vychádzajú z ustálenej rozhodovacej praxe odvolacieho súdu. To, že rozhodnutie súdu a úvahy, ktorými sa riadil pri jeho vydaní, nie sú v súlade s predstavami matky, nečinia rozsudok nesprávnym, nezákonným či neodôvodneným.
16. Aj odvolací súd je toho presvedčenia, že je v možnostiach a schopnostiach matky prispievať na výživu maloletého 110 Eur mesačne. Takto určené výživné, ktoré v prepočte predstavuje na jeden deň v mesiaci len 3,60 Eur, je pri aktuálnych cenách bývania, potravín, drogérie, oblečenia a obuvi, liekov tak nízke, že nie je potrebné podrobne dokazovať existenciu a výšku odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Rozhodnúť v súlade s návrhom matky a určiť výživné len na 90 Eur mesačne by v tomto prípade znamenalo neúmerne posunúť väčší podiel zodpovednosti za duševný a fyzický rast maloletého U. na otca maloletého, čo by bolo nepochybne v rozpore aj s relevantnými ustanoveniami Zákona o rodine. Aj keď otec maloletého preukázateľne zarába viac ako matka, je tiež nesporné, že si plní svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému dobrovoľne v omnoho väčšom rozsahu ako matka, a to práve vzhľadom na rozsah odôvodnených potrieb maloletého, ktorý značne prevyšuje výživné od matky. Odvolací súd dodáva, že určenie rozsahu výživného na dieťa je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, nezameniteľných s okolnosťami relevantnými v iných veciach. Každé jedno rozhodnutie o výživnom na oprávnené dieťa je založené na riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže byť považované za pravidlo pre iné prípady (porovnaj 5Cdo 87/2017). Pri posúdení a zhodnotení zákonom stanovených východísk na určenie, resp. zvýšenie výživného preto súd postupuje diferencovane v každom konkrétnom prípade a nezotrváva na určitých striktných hraniciach (k tomu porovnaj 8Cdo 50/2017). Výživné nepredstavuje ani mechanickú rovnosť, t.j., že ak jeden z rodičov prispieval na dieťa predtým 110 Eur mesačne, tak druhý z rodičov má prispievať do budúcna menej, ak má nižší plat. Výživné v sume 110 Eur mesačne mal otec určené rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 5P/82/2014-60 ešte zo dňa 16.6.2014. Je nepochybné, že za 8 rokov sa nielenže podstatne zvýšili odôvodnené potreby maloletého, ale výrazne narástli aj celkové náklady spoločnosti. Pomery matky, na ktoré sa odvoláva, boli zohľadnené pri určovaní výživného, pretože v opačnom prípade by rozsah odôvodnených potrieb maloletého, ktorý navyše nastúpil od septembra 2022 už na strednú školu, opodstatňoval určenie výživného v omnoho vyššom rozsahu. Odvolací súd tiež poukazuje na § 62 ods. 2 Zák. o rodine, podľa ktorého potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby svojho dieťaťa. Každý rodič má totiž povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Odvolací súd poukazuje aj na princíp ochrany záujmov maloletého dieťaťa, kedy je súd povinný vychádzať z čl. 27 Dohovoru o právach dieťaťa zverejnených v Zbierke zákonov, z ktorého vyplýva, že sa má prihliadať na právo každého dieťaťa na životnú úroveň potrebnú pre jeho
telesný, duševný a duchovný vývoj a pri skúmaní potrieb oprávneného dieťaťa je potrebné vziať do úvahy nielen potreby obvyklé a pravidelne sa vyskytujúce, ale i potreby nepravidelné alebo náhodné.
17. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutom výroku o výživnom ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie doplnil ďalšie dôvody.
18. Podľa § 389 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
19. Podľa § 391 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a novo rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.
20. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
21. Odôvodnenie rozsudku má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Zásada voľného hodnotenia dôkazov zakotvená vo vyššie uvedených ustanoveniach neznamená, že by súd vo svojom rozhodovaní mal na výber, ktoré z vykonaných dôkazov vyhodnotí a ktoré nie, alebo o ktoré z vykonaných dôkazov svoje skutkové závery oprie a ktoré opomenie. Súd je povinný vysporiadať sa so všetkým, čo vyšlo v priebehu konania najavo, ak to má vzťah k prejednávanej veci, pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a pod. a uviesť ho tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave, ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Právnym posúdením veci treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu súd vychádzal (prečo pod tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový stav) a ako ho prípadne vyložil a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ustanovení k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Takéto nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia, ktorá je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov a čl. 46 a nasl. Ústavy SR. Okrem porušenia uvedeného práva účastníka konania dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom, ktorým sa mu odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných opravných prostriedkov, táto vada bráni odvolaciemu súdu v jeho preskúmavacej právomoci. Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo obsahuje iba nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
22. Pokiaľ ide o výrok o styku matky s maloletým, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal so všetkým, čo vyšlo v priebehu konania najavo napriek tomu, že to malo vzťah k prejednávanej veci, v dôsledku čoho sú jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach nezrozumiteľné a zmätočné. Z obsahu napadnutého rozsudku nie je možné zistiť, na podklade akých konkrétnych skutočností dospel súd prvej inštancie k záveru, že matka si môže svoje pomery prispôsobiť tak, aby mohla preberať maloletého vo Vrábľoch o 15.00 hod. za situácie, keď mal preukázané, že jeden týždeň končí v práci o 14.30 hod. a druhý o 18.30 hod.. Bydlisko maloletého a otca je pritom vzdialené od bydliska matky až takmer 300 km, čo osobným motorovým vozidlom predstavuje cestu s trvaním približne 3 hodiny. Súd prvej inštancie sa v tomto smere vôbec nevysporiadal s tým, či má matka taký druh práce, kde si vie koniec svojej pracovnej doby dva krát do mesiaca prispôsobiť tak, aby si mohla maloletého v určenom čase prevziať. Okrem toho, odvolací súd musí prisvedčiť matke, že situáciu má sťaženú aj preto, že na rozdiel od otca má ešte maloleté dieťa, ktorému by bolo potrebné minimálne na čas potrebný pre preberanie a odovzdávanie maloletého U. zabezpečiť starostlivosť. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, či si súd prvej inštancie túto skutočnosť všimol a ani to, ako sa s ňou vysporiadal, keď z výpovedí matky mal preukázané, že jej manžel pracuje v piatok do 16.00 hod., niekedy až do 19.00hod. (č.l. 86 spisu). V odvolacom konaní matka navyše predložila rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves, ktorým bolo jej manželstvo rozvedené a maloletý U. jej bol zverený do osobnej starostlivosti. V tomto štádiu konania odvolací súd nevie posúdiť, ako prebieha styk bývalého manžela matky s maloletým U., t.j., či si matka vie usporiadať svoje pomery tak, aby mohla maloletého na čas vyše 6 hodín každý druhý piatok a nedeľu nechávať samého. V neposlednom rade sa súd prvej inštancie dostatočne nevysporiadal s tým, či je vo finančných možnostiach a schopnostiach matky vôbec realizovať preberanie a odovzdávanie dieťaťa v mieste bydliska otca, keď zarába 660 Eur mesačne, výživné na maloletého U. má určené na 110 Eur mesačne a má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči mal. U.. V tomto smere bude nevyhnutné, aby sa súd prvej inštancie zaoberal aj novými podmienkami, ktoré u matky nastali po vyhlásení napadnutého rozsudku (rozvod manželstva, samostatná domácnosť) a tým, aký vplyv majú na jej možnosti a schopnosti preberať a odovzdávať maloletého na styk v mieste bydliska otca. Súd prvej inštancie sa dopustil aj ďalšieho pochybenia, ak neskúmal, či spôsob preberania a odovzdávania maloletého v mieste bydliska otca bude v záujme maloletého. V tomto smere nezohľadnil a nevysporiadal sa s tvrdeniami matky, že nie je skúsenou šoférkou, šoféruje len rok, aj to maximálne po známej ceste v mieste svojho bydliska. Je pritom všeobecne známou skutočnosťou, že piatky a nedele, kedy by malo dochádzať k preberaniu a odovzdávaniu dieťaťa na styk sú najfrekventovanejšími dňami a časmi na presun obyvateľstva osobnými motorovými vozidlami, teda je diskutabilné, či je cesta maloletého s matkou autom, ktorá nie je vôbec skúsenou šoférkou, bola v záujme bezpečnosti a pohodlia maloletého.
23. V súhrne sa tak vec dostala do polohy vyžadujúcej takú mieru ingerencie odvolacieho súdu, že by v skutočnosti mala za následok nahrádzanie činnosti súdu prvej inštancie. Úlohou odvolacích súdov napriek preneseniu na ne určitých činností vyžadovaných skôr od súdov prvej inštancie je totiž stále prieskum správnosti rozhodnutí súdov prvej inštancie s prípadným doplnením dokazovania a nie vykonávanie základného dokazovania.
24. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie v napadnutom výroku o styku matky s maloletým nedostatočne zistil skutočný stav veci, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil a svoje rozhodnutie neodôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP, pričom takého nedostatky nie je možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom, musel odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť vec súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd zrušil celý výrok II. o styku matky s maloletým, aj keď matka sa formálne odvolala len do miesta preberania a odovzdávania maloletého, pretože posudzovanie miesta odovzdávania a preberania maloletého na jeho styk s matkou úzko súvisí s časmi preberania a odovzdávania, tieto boli podľa obsahu odvolania tiež namietané a rozhodnutie o bežnom styku matky s maloletým má tiež aj vplyv na miesto preberania a odovzdávania maloletého na jeho styk s matkou počas sviatkov a prázdnin.
25. Po vrátení veci bude povinnosťou konajúceho súdu doplniť dokazovanie, vysporiadať sa so zmenou pomerov matky spočívajúcou v rozvode jej manželstva a zmenou jej bydliska, zistiť, aké má skutočné možnosti uvoľniť sa z práce, kto by bol v čase preberania a odovzdávania maloletého U. na styk s matkou eventuálne s maloletým U., aké možnosti financovať svoje dochádzanie do Vrábľov má matka, aby neohrozila svoju výživu, ako aj výživu mal. detí a aký vplyv majú tieto skutočnosti na miesto
preberania a odovzdávania mal. dieťaťa na styk s matkou, zistiť tiež, aké rôzne iné alternatívy preberania a odovzdávania dieťaťa na styk s matkou prichádzajú do úvahy, konkrétne sa zaoberať aj možnosťou, či by bolo v záujme maloletého U., aby na styk s matkou cestoval autobusom tak, ako to navrhovala matka na pojednávaní konanom dňa 8.4.2022, opäť vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie riadne a zákonne odôvodniť podľa § 220 ods. 2 CSP tak, aby jeho závery vyplývali zo zisteného skutočného stavu veci a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodnutí boli preskúmateľné a logicky správne.
26. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je : a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku , ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.