Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15S-15-2022.pdf
PDF · 81.44 KB
Case nature
Area
Subarea
15S/15/2022
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členiek senátu JUDr. Martiny Balegovej a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v právnej veci žalobcov: 1/ U. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXX, XXX XX L., t. č. W. D. nad S. 2/ Z. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXX, XXX XX L., 3/ mal. Z. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXX, XXX XX L., proti žalovanej: Zuzana Čaputová, prezidentka Slovenskej republiky, Hodžovo námestie 1, P.O.BOX 128, 810 00 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 419-2021-M/1189 zo dňa 13. 04. 2021 a rozhodnutia žalovanej č. 419-2021-M/4170 z 30. 12. 2021, takto
rozhodol:
Správny súd žalobu o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou zo dňa 06. 08. 2021, doručenou súdu 10. 08. 2021, domáhajú preskúmania zákonnosti rozhodnutí prezidentky republiky č. 419-2021-M/1189 zo dňa 13. 04. 2021 a rozhodnutia žalovanej č. 419-2021-M/4170 z 30. 12. 2021, ktorými nebolo vyhovené žiadosti žalobcu v 1. rade o zmiernenie trestu uloženého v trestnom konaní. Pôvodne napádali žalobcovia len rozhodnutie žalovanej č. 419-2021-M/1189 zo dňa 13. 04. 2021. Krajský súd v Nitre postúpil vec Krajskému súdu v Bratislave uznesením č. k. 15S/63/2021 - 18 zo dňa 29. 09. 2021. Krajský súd v Bratislave následne uznesením č. k. 5S/327/2021 - 29 zo dňa 07. 01. 2022 vyzval žalobcov na odstránenie vád žaloby. Po doplnení žaloby žalobcami podaním zo dňa 20. 01. 2022 sa predmet konania rozšíril o návrh na preskúmanie vysvetľujúceho listu kancelárie žalovanej č. 419-2021-M/4170 z 30. 12. 2021. Krajský súd v Bratislave následne dňa 29. 03. 2022 prípisom vyslovil nesúhlas s postúpením veci Krajským súdom v Nitre nakoľko ide o vec, ktorá nepatrí do právomoci súdov, patrí do právomoci Národnej rady Slovenskej republiky a žalobu nie je možné postúpiť podľa § 18 ods. 2 SSP inému správnemu súdu, pokiaľ nie je daná právomoc súdov na konanie o veci.
2. Najvyšší správny súd podľa § 18 ods. 3 SSP preskúmal vec predloženú Krajským súdom v Bratislave a dospel k záveru, že nesúhlas Krajského súdu v Bratislave s postúpením veci je dôvodný. K uvedenému dospel v uznesení sp. zn. 3Spp/1/2022 zo dňa 25. 05. 2022, kde uviedol, že z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že KS Nitra sa pred postúpením veci vôbec nezaoberal otázkou právomoci správneho súdu na preskúmanie rozhodnutia prezidentky Slovenskej republiky o nezmiernení trestu v nadväznosti na úpravu čl. 102 a 86 Ústavy SR. Pri rozhodovaní o postúpení veci sa (zrejme vzhľadom na prezumpciu právomoci správneho súdu) sústredil výlučne na miestnu príslušnosť a vychádzal výlučne z určenia miesta sídla žalovanej. Podľa Najvyššieho správneho súdu však mal Krajský súd v Nitre, ako súd na ktorý bol návrh podaný, v prvom rade odstraňovať obsahové nedostatky návrhu a aj vzhľadom na neobvyklosť podaného návrhu podrobne odôvodniť či vôbec ide o vec patriacu do právomoci súdov. Až následne mohol po odôvodnení záveru o právomoci správneho súdu a svojej nepríslušnosti prípadne postupovať podľa § 18 ods. 2 SSP, t. j. postúpiť vec inému príslušnému správnemu súdu. Kasačný súd
zhodne s Krajským súdom v Bratislave zdôraznil, že bez doriešeného preukázania splnenia podmienky právomoci správneho súdu nie je možné vykonať ani úkon postúpenia inému, kvázi miestne príslušnému správnemu súdu. Vzhľadom na uvedené Najvyšší správny súd skonštatoval dôvodnosť nesúhlasu Krajského súdu v Bratislave na prejednanie postúpenej veci. Vzhľadom na podanie návrhu na Krajský súd v Nitre je práve tento súdom povinným a príslušným začať konať ako súd prvej inštancie od počiatku, t. j. od vyriešenia otázky právomoci správnych súdov na konanie vo veci návrhu, tak ako bol ustálený, vysporiadať sa s dôvodnosťou poukazu na úpravu obsiahnutú v čl. 102 a čl. 86 Ústavy SR a jej vplyvom na záver o právomoci správneho súdu a v prípade pozitívneho záveru o právomoci správnych súdov zohľadniť splnenie požiadavky povinného právneho zastúpenia. Následný postup Krajského súdu v Nitre bude závislý od záverov vo veci preukázania splnenia procesných podmienok začatia a ďalšieho postupu konania.
3. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, po oboznámení sa s obsahom podanej žaloby a žalobou napadnutých rozhodnutí žalovanej č. 419-2021-M/1189 zo dňa 13. 04. 2021 a č. 419-2021-M/4170 z 30. 12. 2021 dospel k záveru, že žalobcami podanú žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovanej č. 419-2021-M/1189 zo dňa 13. 04. 2021 a č. 419-2021- M/4170 z 30. 12. 2021 je potrebné podľa ustanovenia § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietnuť ako neprípustnú.
4. Podľa § 2 zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
5. Podľa § 3 ods. 1 písm. b), c) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie b) rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka, c) opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
6. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
7. Podľa § 7 písm. h) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis.
8. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
9. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
10. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
11. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
12. Podľa čl. 102 ods. 1, písm. j) zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky, prezident odpúšťa a zmierňuje tresty uložené súdmi v trestnom konaní a zahládza odsúdenie formou individuálnej milosti alebo amnestie.
13. Podľa čl. 86 písm. i) zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky, do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky patrí najmä uznášať sa o zrušení rozhodnutia prezidenta podľa čl. 102 ods. 1 písm. j), ak odporuje princípom demokratického a právneho štátu; prijaté uznesenie je všeobecne záväzné a vyhlasuje sa rovnako ako zákon.
14. Základným predpokladom pre súdny prieskum a pre poskytnutie ochrany súdom v správnom súdnictve je preto existencia rozhodnutia, opatrenia alebo zásahu orgánu verejnej správy, ktoré sa dotýka práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy. Pojem orgánu verejnej správy je vymedzený v § 4 SSP. Správny súd sa preto zaoberal tým, či rozhodnutia, ktoré žalobca žiadal preskúmať, sú rozhodnutiami vydanými orgánom verejnej správy (v zmysle jeho vymedzenia v § 4 SSP), pri výkone jeho právomoci v oblasti verejnej správy a dotýkajú sa práv a právom chránených záujmov žalobcov ako fyzických osôb v oblasti verejnej správy.
15. Pokiaľ ide o normatívny spôsob vylúčenia súdneho prieskumu, tak zväčša zákonodarca volí v zákonnom texte variácie formulácií typu „toto rozhodnutie nie je možné preskúmať súdom.“ V predmetnej veci sa však jedná o výnimočnú právomoc patriacu výlučne hlave štátu, pričom z povahy inštitútu milosti vyplýva, že je kategoricky vylúčené, aby podliehal akémukoľvek súdnemu prieskumu. V predmetnej veci sa jedná o preskúmanie rozhodnutí žalovanej č. 419-2021-M/1189 zo dňa 13. 04. 2021 a č. 419-2021- M/4170 z 30. 12. 2021, pričom sa jedná o odpovede žalovanej adresované žalobcovi v 1. rade, ktorými mu bolo oznámené, že jeho žiadostiam o milosť nebolo vyhovené. Žalobca v 1. rade bol žalovanou upovedomený o tom, že na udelenie milosti prezidentkou Slovenskej republiky nie je právny nárok a proti rozhodnutiu prezidentky Slovenskej republiky o neudelení milosti nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.
16. Správny súd sa s uvedeným názorom žalovanej stotožňuje a v tejto súvislosti uvádza, že vzhľadom k charakteru a špecifickosti tohto práva hlavy štátu sa jedná o výnimočný presah výkonnej moci do súdnej moci. Udeľovanie milosti prezidentom je jeho výsadným právom. Z ústavného hľadiska nejde o subjektívne verejné právo fyzickej osoby. Rozhodovanie o akejkoľvek forme vybavenia žiadosti o milosť z normatívneho textu ústavných predpisov nevyplýva a taktiež pre žiadateľa nevyplýva nárok na určitú formu vybavenia žiadosti. Prezident môže milosť udeliť aj bez žiadosti a môže zvoliť formu, akou bude na žiadosť reagovať.
17. Na podporu vyššie uvedeného správny súd uvádza, že „žiadosť o milosť a konanie o nej prezidentom Slovenskej republiky nemožno považovať za riadny ani za mimoriadny opravný prostriedok v systéme trestného konania súdneho a nie je ani podmienkou na uskutočnenie konania o nej. Keďže postup prezidenta republiky v konaní o žiadosti o udelenie milosti podľa čl. 102 písm. i) Ústavy Slovenskej republiky nemožno považovať za súčasť základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a tým ani súdneho konania, nemôže ním vôbec dôjsť k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky“ uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 43/00 z 28. júna 2000.
18. Pre doplnenie správny súd dodáva, že v podmienkach Slovenskej republiky došlo vo vzťahu k inštitútu milosti k odklonu od všeobecného pravidla nezrušiteľnosti takého rozhodnutia. Národná rada Slovenskej republiky je oprávnená rozhodnúť o zrušení rozhodnutia prezidenta o udelení milosti, ak táto odporuje princípom demokratického a právneho štátu. V uvedenom prípade sa jedná o udelenú milosť a nie o rozhodnutie prezidenta, ktorým žiadosti o milosť nevyhovel (o aké ide v predmetnej veci), pričom v oboch prípadoch je právomoc akéhokoľvek súdneho orgánu vylúčená.
19. Z vyššie uvedených dôvodov potom v čase rozhodovania súdu o podanej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovanej č. 419-2021-M/1189 zo dňa 13. 04. 2021 a č. 419-2021-M/4170 z 30. 12. 2021, ale ani v čase jej podania, neboli naplnené podmienky pre to, aby rozhodnutia žalovanej mohli byť predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve. S poukazom na uvedené zistenia bolo potrebné žalobu v tejto časti odmietnuť ako neprípustnú v zmysle § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 7 písm. h) SSP.
20. O trovách konania správny súd rozhodol podľa ust. § 170 písm. a) SSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.
21. Správny súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1, 2 SSP. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.