Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25P/103/2024

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom, dieťa rodičov – matka: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, XXX XX F. G. E., t. č. G. C. H. XXX/XX, XXX XX F. G. E., právne zastúpená: JUDr. Mgr. Tomáš Štefanka, advokát, so sídlom M. Chrásteka 512/25, 965 01 Žiar nad Hronom, otec: I. C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. J. XXXX/XX, XXX XX K., právne zastúpený: JUDr. Andrej Gara, advokát, so sídlom Štefánikova 14, 811 05 Bratislava, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 18.06.2024 otec prostredníctvom právneho zástupcu podal na Mestský súd Bratislava II návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd upravil styk otca s mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec má právo stretávať sa s maloletým A. od 23.08.2024 od 08:00 hod. nepretržite do 03.09.2024 do 16:00 hod., s tým, že otec si maloleté dieťa v súdom stanovenom čase prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky maloletého. Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a v stanovenom čase otcovi odovzdať. O trovách konania žiadal rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci úpravy styku s mal. dieťaťom poukázal na aktuálnu úpravu práv a povinnosti rodičov k mal. deťom v konaní Mestského súdu Bratislava II č. k. , v ktorom súd schválil rodičovskú dohodu a zveril mal. A. do osobnej starostlivosti matky. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého A. výživným vo výške 120 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia. Otec je oprávnený stýkať sa s mal. A. každý nepárny týždeň od štvrtka od 18:00 hod. do nedele do 18:00 hod. s tým, že miestom preberania a odovzdávania maloletého dieťaťa je miesto bydlisko matky. Matka sa zaviazala maloletého A. na stretnutie s otcom riadne pripraviť a v určenom čase otcovi odovzdať a otec sa zaviazal po skončení styku maloletého v určenom čase matke vrátiť. Obaja rodičia sa zaviazali v prípade, že sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť realizovať, oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi bezodkladne, najneskôr 24 hodín pred určeným začiatkom styku. V prípade odpadnutia styku z dôvodov na strane matky alebo na strane maloletého A. sa matka zaviazala najneskôr v lehote 8 dní od odpadnutia prekážky poskytnúť otcovi náhradný termín styku v rovnakom rozsahu. Otec vo svojom návrhu konštatoval, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a spoločne sa nestarajú o maloletého A.. Rodičia uzavreli v apríli rodičovskú dohodu na základe čoho sa pokúšali dohodnúť na styku otca s maloletým a snažili sa o riadnu komunikáciu. Vzhľadom k blížiacim sa letným prázdninám a potreby plánovania letných dovoleniek, s ohľadom aj na prácu a zamestnanie rodičov sa

v danom prípade nepodarilo dosiahnuť dohodu medzi rodičmi ohľadom plánovania si letnej dovolenky s maloletým. Otec navrhol matke termín jeho styku s maloletým počas letných prázdnin v dňoch od 23.08.2024 do 03.09.2024 a to z dôvodu možnosti naplánovania si pracovného voľna u otca v tomto termíne, ako aj možnosti zabezpečenia voľnej chaty v Tatrách v tomto termíne, kam by otec s maloletým chcel vycestovať. Matka ponúkla otcovi termín prázdnin maloletého u neho prvý júlový týždeň. V daný týždeň sa otec nedokáže uvoľniť z práce, nakoľko v danom termíne má nahlásenú dovolenku už jeho kolega v práci, a tak mu zamestnávateľ neumožní čerpať dovolenku v rovnakom termíne. V aktuálnom čase otec potrebuje vedieť, kedy môže stráviť plnohodnotné prázdniny s maloletým, a to s ohľadom na potrebu rezervácie chaty v Tatrách, a nahlásenia čerpania dovolenky v práci. Matka neakceptovala otcov návrh na jeho styk s maloletým v termíne od 23.08.2024 do 03.09.2024, z dôvodu, že má v daný týždeň v práci krátky týždeň, t. j. kratšiu zmenu a daný víkend by podľa súdneho rozhodnutia spadal práve na ňu. Matka iba oznámila otcovi, kedy si môže maloletého zobrať na styk, avšak odmieta s ním akúkoľvek konštruktívnu debatu o možnej dohode s ohľadom aj na dôvody na strane otca, t. j. že otec má možnosť voľnej chaty príbuzných v Tatrách práve v termíne od 23.08.2024 do 03.09.2024, ako aj skutočnosť, že otec si môže čerpať dovolenku na letnú dovolenku práve v tomto termíne.

3. Otec k svojmu návrhu predložil plnomocenstvo na zastupovanie v konaní; SMS komunikáciu medzi otcom a matkou.

4. Mestský súd Bratislava II uznesením č. k. -19 zo dňa 26.06.2024 preniesol svoju príslušnosť na Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „súd“) z dôvodu zmeny bydliska mal. A..

5. Dňa 01.07.2024 bolo Mestskému súdu Bratislava II doručené vyjadrenie matky prostredníctvom jej právneho zástupcu k podanému návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia.

6. Súd uznesením č. k. -44 zo dňa 15.07.2024 ustanovil mal. A. kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom (ďalej len „kolízneho opatrovníka“) v zmysle o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

7. Súd dňa 15.07.2024 žiadal kolízneho opatrovníka o zaslanie správy zo sociálneho šetrenia v domácnosti matky a otca a na vyjadrenie k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

8. Dňa 15.07.2024 bola súdu doručené správa kolízneho opatrovníka v rámci šetrenia sociálnych pomerov na strane matky a otca. Zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že „otec na podanom návrhu trvá v celom rozsahu, pretože inú možnosť nemá a musí to riešiť takto. Matka mu maloletého dáva tak ako je v rozsudku, ale na inom sa s ňou nedá dohodnúť. Ponúkla mu síce iný termín, ale to sa z dôvodu práce nedá jemu. Problém nastal aj v jeho komunikácii s matkou, od minulého štvrtka sa na maloletého pýta, ale je to bez odpovede matky. Chcel s ním aj telefonát, čo bolo tiež bez odpovede. Minule chcel pre maloletého prísť skôr, čo matka tiež nedovolila, vraj až o 18:00 hod., tak ako je v rozsudku. O maloletom mu matka neposkytuje ani základné informácie. Bude si podávať aj klasický návrh na úpravu styku. Otec uviedol aj to, že predtým na pojednávaní neriešil jeho styk s maloletým cez prázdniny, pretože pojednávanie zbehlo narýchlo. Nemá inú možnosť ako riešiť to zase súdom, matke už neverí. Dňa 15.07.2024 sme sa telefonicky skontaktovali aj s matkou, ktorá uviedla, že naďalej s mal. A. bývajú v jednoizbovom byte v F. G. E., v podnájme. Domácnosť matky je kompletne zariadená a mal. A. má v domácnosti vytvorené vhodné podmienky pre spánok a hry. Náklady na bývanie predstavujú sumu 410€/mesačne. Matka naďalej pracuje v L. C. M. F. G. E. ako predajca, pričom mesačne zarobí cca 800€ plus bonusy z predaja. Matka poberá daňový bonus a prídavok na dieťa vo výške 60€/mesačne. Mal. A. navštevuje C. N. M. F. G. E., v škôlke je všetko v poriadku a chodí tam rád. Maloletý je v zdravotnej starostlivosti C. N., má dobrý zdravotný stav, prekonáva len bežné ochorenia. K návrhu otca uviedla, že s návrhom otca na úpravu styku počas prázdnin nesúhlasí a to z viacerých dôvodov: 1. Syn nechce byť s otcom, opakovane sa stáva, že keď má ísť k otcovi, tak plače, nechce ísť k nemu a už vôbec nie k babe (stará matka), u ktorej vždy trávi piatok, nakoľko otec pracuje. 2. Otec je nezodpovedný, čo sa týka celkovej starostlivosti o syna – zanedbáva jeho hygienu (neumýva si ruky, zuby a pod.), matka si nevie prestaviť, že by mal. byť syn u neho 2 týždne. 3. Otec na syna nedáva pozor – ráno ho vypustí von a viac sa o neho nestará.

4. Maloletý od otca chodí v zanedbanom stave – na koži má fľaky, púčiky, príde nervózny, hladný. 5. Otec požíva alkohol – syn opakovane matke povedal, že on sa hrá sám a tato pije pivo. Matka ďalej uviedla aj to, že otcovi ponúkla 1 týždeň na začiatku augusta, s čím nebola tiež veľmi stotožnená, otec daný termín odignoroval, resp. povedal jej, že on chce dva týždne a nie v tom termíne, aký mu ponúkla. V závere nás informovala o tom, že styk prebieha podľa rozsudku a to každý druhý týždeň od štvrtku večera do nedele večer. Z pohovorov s rodičmi vyplynulo, že styk otca s maloletým prebieha v zmysle právoplatného rozsudku z apríla 2024. Matka otcovi v styku s maloletým nebráni a ponúkla mu možnosť mať maloletého aj mimo súdom určený styk a to na týždeň v mesiaci august. Máme za to, že v uvedenej veci nie je potrebný bezodkladný zásah súdu a preto navrhujeme, aby súd návrh otca zamietol a vec ponechal na riadne konanie.“

9. Podľa (ďalej len „“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

12. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

14. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

15. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

16. Podľa článku 5 o rodine (ďalej len „“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečia a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

17. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

18. Účelom neodkladného opatrenia je ochrana ohrozeného záujmu maloletého dieťaťa. V konaniach vo veci starostlivosti súdu o maloletých sa kladie prísny dôraz na ochranu záujmov dieťaťa. Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú a najvyšším princípom výkonu rodičovských práv a povinností. Záujem dieťaťa musí byť prvoradým

hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Všetky súdne a správne rozhodnutia týkajúce sa detí majú demonštrovať, že najlepší záujem dieťaťa je ich prvoradým hľadiskom. Článok 3 odsek 1 Dohovoru o právach dieťaťa zaručuje dieťaťu právo na posúdenie jeho najlepších záujmov a ich prvoradé zohľadnenie pri akýchkoľvek krokoch alebo rozhodnutiach, ktoré sa ho týkajú.

19. V mimosporových konaniach možno neodkladné opatrenie nariadiť aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem, za ktorý vo veciach osobnej starostlivosti o maloleté dieťa možno považovať záujem maloletého dieťaťa.

20. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia, resp. pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, sa dokazovanie nevykonáva. Dokazovanie má v tomto prípade charakter tzv. osvedčovania, keď skutočnosti uvedené v návrhu alebo, ktoré sú súdu zrejmé, keď nariaďuje neodkladné opatrenie, spĺňajú atribúty vysokej miery pravdepodobnosti. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť aj bez výsluchu účastníkov, bez ich vyjadrení, ako aj bez nariadenia pojednávania. Ustanovenie vymedzuje, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Na prípad úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu je potrebné aplikovať predpoklad nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúci v potrebe bezodkladne upraviť pomery. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Regulácia faktických pomerov je z povahy veci vylúčená. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania rozhodnutia. Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu práv a oprávnených záujmov účastníka konania.

21. Ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností otec sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal úpravy styku s mal. A. počas letných prázdnin v termíne od 23.08.2024 do 03.09.2024. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia súd uvádza, že takémuto návrhu nie je možné vyhovieť, nakoľko nemal osvedčené podstatné skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia v danej veci. Otec neodkladnú potrebu nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia neosvedčil. Súd v úvode uvádza, že je neprípustné, aby k úprave styku otca s mal. dieťaťom došlo len na základe tej skutočnosti, že otec má záujem realizovať s maloletým pobyt na chate v Tatrách v čase plánovaného pracovného voľna. Súd v tejto súvislosti poukazuje na schválenú rodičovskú dohodu Mestským súdom Bratislava II v konaní č. k. , v zmysle ktorej je otec oprávnený stýkať sa s mal. A. každý nepárny týždeň od štvrtka od 18:00 hod. do nedele do 18:00 hod. s tým, že miestom preberania a odovzdávania maloletého dieťaťa je miesto bydlisko matky. Súd konštatuje, že schválená rodičovská dohoda v konaní č. k. znamená, že obaja rodičia dobrovoľne vyslovili súhlas s takto určenou dohodou o úprave rodičovských práv a povinností. Pokiaľ si účastníci rodičovskej dohody neupravili osobný styk v rámci prázdnin a sviatkov počas celého roka, je uvedená skutočnosť výlučnou zodpovednosťou účastníkov dohody, ktorú podľa názoru súdu nie je možné prenášať na štát. Navyše konanie na Mestskom súde Bratislava II č. k. bolo právoplatne skončené len dňa 19.04.2024. Zo správy sociálneho šetrenia kolízneho opatrovníka nevyplýva, že by matka otcovi akokoľvek bránila stretávať sa mal. dieťaťom v zmysle schválenej rodičovskej dohody. Dôvodom úpravy styku neodkladným opatrením medzi rodičom a mal. dieťaťom by mala byť predovšetkým situácia, kedy súd upraví styk rodiča, ktorému druhý rodič neumožňuje styk s dieťaťom v rozsahu, aby nedošlo k odcudzeniu dieťaťa a rodiča, v rozsahu primeranom dennému režimu dieťaťa a jeho rodičov. Ide o tzv. právo rodiča na styk s maloletým dieťaťom. Súd zároveň zdôrazňuje podstatu neodkladného opatrenia, a dodáva, že nie je akceptovateľné a prípustné, aby sa úprava styku s maloletými deťmi riešila v prevažnej miere návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, čo popiera jeho účel (uzn. KS BB č. k. -52 zo dňa 29.09.2021). Podľa názoru súdu za daných okolností nevznikla potreba dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa vo veci úpravy styku v zmysle návrhu otca. Súd v súčinnosti s kolíznym opatrovníkom nezistil žiadne ohrozenie záujmu mal. dieťaťa, pre ktoré by bolo potrebné formou „neodkladného opatrenia“ upravovať rodičovské práva a povinnosti k maloletému A. spojené s úpravou styku. Maloleté dieťa nie je podľa názoru súdu v takej situácii, aby si táto vyžadovala riešenie v podobe vydaného neodkladného opatrenia. V prípade maloletých

detí nepostačuje, aby nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov vyplývala len z naliehavosti situácie, ale tiež je potrebná existencia skutočného záujmu maloletého dieťaťa na dočasnej úprave pomerov s poukazom na Čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa a Čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie. Pri posudzovaní najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa sa okrem iného zohľadňuje najmä úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť dieťaťa a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťa a pod. Súd má za to, že záujem maloletého A. nie je z pohľadu vyššie uvedených skutočnosti ohrozený vyžadujúci si zásah súdu. Súd preto na základe uvedeného vyhodnotil návrh otca na vydanie neodkladného opatrenia za daných okolností za nedôvodný.

22. Záverom súd dodáva, že pokiaľ má otec za to, že existujú dôvody pre úpravu osobitného styku a zmenu rozhodnutia vo veci samej, má možnosť podania si osobitného návrhu v predmetnej veci. Práve v konaní vo veci samej sa realizuje patričné objektívne dokazovanie, stranám je umožnené vyjadriť sa na pojednávaní a až na základe výsledkov dokazovania, ktoré prekračuje rámec neodkladného opatrenia, súd rozhodne vo veci samej. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení nie je konečným rozhodnutím, ktoré by nemohlo byť zmenené, resp. potvrdené rozhodnutím vo veci samej. Neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania. Súd zároveň neprihliadol na vyjadrenie matky, ktoré bolo Mestskému súdu Bratislava II doručené dňa 01.07.2024. Súd má za to, že dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by tak mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie počnúc preukázaním potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, cez osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, až po preukázanie nebezpečenstva bezprostrednej ujmy. Potreba prenesenia dôkazného bremena výlučne na navrhovateľa neodkladného opatrenia vyplýva zo skutočnosti, že súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, čo súvisí jednak s tým, že oboznámenie ostatných účastníkov s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia ešte pred jeho nariadením by mohlo zmariť jeho účel a navyše uvedený postup by oddialil možnosť jeho nariadenia.

23. Na základe vyššie uvedených skutočností má súd za to, že otec svojím návrh na nariadenie neodkladného opatrenie neosvedčil jeho dôvodnosť tým, že neboli splnené zákonné podmienky bezodkladnej úpravy pomerov nevyhnutné pre nariadenie neodkladného opatrenia. Za daných okolností teda súd návrh otca nepovažoval za dôvodný, a preto ho v celom rozsahu zamietol. Súd zároveň rozhodol o trovách konania v zmysle tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko súd nezistil dôvody priznania trov konania a ani žiadny s účastníkov nežiadal trovy konania priznať.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žiar nad Hronom v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.