Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_2CoE-86-2014.pdf
PDF · 78.03 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/86/2014
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnej : I. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom vo W., T. D. XXXX/XX, O.: XX XXX XXX, s E. H. vo W., T. D. XXXX/XX, pre vymoženie pohľadávky vo výške 892,13 EUR istiny s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 3895/12, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 21Er/321/2012-11 zo dňa 11. mája 2012 jednohlasne takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 21Er/321/2012-11 zo dňa 11. mája 2012 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Zvolen ( ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava sp. zn. SR 09557/10 zo dňa 13. septembra 2011. Predmetným rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 892,13 EUR spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 892,13 EUR od 01. mája 2010 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6% ročne zo sumy 892,13 EUR od 03. augusta 2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 262,51,- EUR, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Poukázal na § 41 ods. 2 písm. d, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok) o zmene a doplnení ďalších zákonov. Exekučný súd ďalej uviedol, že preskúmal predmetnú žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a vykonal dokazovanie Zmluvou o úvere zo dňa 26. júna 2009 a Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru. Podľa exekučného súdu oprávnený svojim konaním a postavením v predmetnom zmluvnom vzťahu bez akýchkoľvek pochybností naplnil legálnu definíciu dodávateľa tak, ako je uvedená v § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o dlžníčku, uviedol, že zmluvná strana - dlžník je označená údajmi ako meno, priezvisko, trvale bytom, rodné číslo, číslo OP, obchodné meno, IČO, miesto podnikania, zápis v živn. reg. OÚ, číslo živn.reg.. Zo znenia zmluvy je zrejmé, že označenie jednej zo zmluvných strán - dlžníka je duplicitné jednak údajmi, ktoré ho identifikujú ako podnikateľa vykonávajúceho podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia a jednak údajmi, ktoré ho neidentifikujú ako podnikateľa pri vykonávaní podnikateľskej činnosti, ale ako fyzickú osobu. Z predmetnej zmluvy o úvere nie je možné vzhľadom na duplicitné označenie dlžníka jednoznačne určiť, či zmluvu uzavrel ako podnikateľ pod svojím obchodným menom a IČO-m, alebo ako fyzická osoba pod svojím menom, priezviskom a rodným číslom, a teda nie je možné ani určiť či dlžníkovi vznikla povinnosť zo záväzkoprávneho vzťahu ako podnikateľovi alebo ako fyzickej osobe. Exekučný súd ďalej uviedol, že zmluva bola uzatvorená na vopred pripravenom predtlačenom formulári, z hľadiska obsahu je zmluva značne jednostranná s množstvom zmluvných pokút a sankcií v neprospech dlžníka. Vyhlásenie o účele poskytnutia finančných prostriedkov nepreukazuje konanie v rámci predmetu podnikateľskej činnosti pri uzatváraní zmluvy a ani
nepreukazuje, že poskytnuté peňažné prostriedky boli dlžníkom skutočne použité na účel, ktorý dlžník pri uzatváraní zmluvy vyhlásil. Na základe uvedených okolností uzatvárania zmluvy a obsahu zmluvy súd v predmetnej veci nemal za preukázaný nespotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu medzi účastníkmi zmluvy, pričom dospel k názoru, že zmluvu je potrebné vykladať v prospech strany, ktorá návrh zmluvy nepripravila, teda dlžníka. S poukazom na § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka exekučný súd dospel k názoru, že vecná pôsobnosť noriem obsiahnutých v ust. § 52 až 54 OZ, ako aj Smernice 93/13/EHS na právny vzťah zo Zmluvy o úvere zo dňa 26.06.2009, je daná. Pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, tak aj v tomto prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah predmetnej zmluvy, nakoľko jej súčasťou sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Dojednanie rozhodcovskej doložky je neprijateľnou podmienkou, ktorá vo svojich účinkoch a dôsledkoch viedla k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a OZ a spotrebiteľ ňou nie je viazaný. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu okresného súdu odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol, že rozhodnutie exekučného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Exekučný súd podľa oprávneného v predmetnej veci aplikoval na zistený skutkový stav ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, avšak konal tak bez toho, aby mal za preukázané podmienky vzniku spotrebiteľského právneho vzťahu upravené v hypotéze príslušnej normy ust. § 52 OZ. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje postup konajúceho súdu, na základe ktorého dospel k záveru o aplikácii Občianskeho zákonníka a Zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd sa podľa oprávneného nezaoberal splnením základnej podmienky pre vznik spotrebiteľského vzťahu, t.j. existenciou spotrebiteľa a dodávateľa. Dôvodil, že v predmetnej veci je povinný podnikateľom podľa ust. § 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov v spojení so zákonom č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Uviedol, že v prípade, ak povinný koná ako podnikateľ - živnostník a takto sa aj preukazuje v procese uzatvárania zmluvy a za týmto účelom aj vyhlási, že poskytnutý úver použije na podnikateľské účely a nie na vlastnú potrebu, mal za to, že podmienky stanovené v hypotéze právnej normy ust. § 52 OZ alebo ust. § 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch neboli splnené a posudzovaný právny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským. Namietal, že skutočnosť, že povinný vystupoval pri uzatváraní zmluvy o úvere ako živnostník, t.j. mal postavenie podnikateľa a to, že úver mu bol poskytnutý na účel podnikania, pričom celý rozsah poskytnutého úveru na svoje podnikanie mienil použiť, samo o sebe odôvodňuje záver o tom, že povinný nie je spotrebiteľom a nejedná sa o spotrebiteľský vzťah. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolateľ žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Povinná sa podanému odvolaniu nevyjadrila. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie exekučného súdu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie exekučného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ a ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že dňa 21. marca 2012 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého spísaný vo forme zápisnice návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor podaním doručeným exekučnému súdu dňa 03. mája 2012 požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd napadnutým uznesením č.k. 21Er/321/2012-11 zo dňa 11. mája 2012 žiadosť o udelenie poverenia zamietol, pretože dojednanie rozhodcovskej doložky je neprijateľnou podmienkou, ktorá vo svojich účinkoch a dôsledkoch viedla k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a OZ, spotrebiteľ ňou nie je viazaný. V prejednávanom prípade je exekučným titulom rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp. zn. SR 09557/10 zo dňa 13. septembra 2011. Exekučný súd správne pred udelením poverenia skúmal súlad exekučného titulu so zákonom. Táto povinnosť je zakotvená v ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Exekučný súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie Exekučného poriadku posudzoval exekučný titul aj podľa ustanovení ZRK. Exekučný súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že vecná pôsobnosť
noriem obsiahnutých v ustanoveniach § 52 a ž 54 OZ, ako aj Smernice 93/13/EHS na právny vzťah zo zmluvy o úvere zo dňa 26. júna 2009, je daná. V predloženej Zmluve o úvere č. XXXXXXX zo dňa 26. júna 2009 uzavretej medzi oprávneným a povinnou je uvedené, že dlžníkom je subjekt s obchodným menom „I. P., O.: XX XXX XXX s E. H. T. D. XXXX/XX, W., č. W. S. XXX-XXXX“ a dlžník prehlásil, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania. Podľa § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa § 52 ods. 1 a 4 OZ v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy (26. júna 2009) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Exekučný súd v rozpore s obsahom a znením predložených listín (Zmluvy o úvere) vyvodil nesprávny záver o tom, že veriteľ uzatvoril zmluvu s povinnou ako fyzickou osobou - nepodnikateľom. Z predložených listín je naopak zrejmé, že Zmluvu o úvere uzavretú medzi oprávneným a povinnou by nebolo možné podriadiť pod režim spotrebiteľských úverov, v dôsledku čoho by potom nebolo možné predmetnú zmluvu posudzovať ani podľa ust. § 52 a nasl. OZ a podľa týchto ustanovení by nebolo možné posudzovať ani ustanovenia Zmluvy o úvere vo vzťahu k prijatému záveru o neplatnosti neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve v časti rozhodcovskej doložky a zákonnosti priznaného plnenia. Pokiaľ teda exekučný súd Zmluvu o úvere, ktorá bola podkladom na vydanie rozhodcovského rozsudku posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere obsahujúcu neprijateľné podmienky, ktorá je v zmysle ustanovení OZ neplatná, vec nesprávne právne posúdil. Odvolací súd uvádza, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi veriteľom a dlžníkom na základe zmluvy o úvere, ktorý slúži na úhradu dlhov dlžníka z jeho podnikateľských aktivít sa nemení na spotrebiteľský vzťah ani v prípade, že dlžník neskôr zanechá podnikanie. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. napadnuté uznesenie prvostupňového súdu zrušil a podľa § 221 ods.2 O.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie. Bude povinnosťou exekučného súdu, aby si v prvom rade ujasnil, či dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu má charakter individuálnej zmluvnej podmienky. Podstatné je zistiť, či povinný mal možnosť voľby, t. j. slobodne, na základe vlastnej vôle, prijať alebo neprijať návrh na riešene sporov v rozhodcovskom konaní, a či mu boli poskytnuté dostatočné informácie o tom, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Úlohou exekučného súdu bude preskúmať samotný exekučný titul z hľadiska, či tento povinného nezaväzuje na plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom (napr. výrok o trovách konania), t.j. skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom podľa § 45 ods. 1 písm. c/ ZRK, pričom s poukazom na § 226 O.s.p. je exekučný súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.