Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-12C/108/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s., so sídlom 814 52 Bratislava, Olejkárska 1, IČO: 00 492 736, zast. advokátom JUDr. Vladimírom Kánom, Námestie M. Benku 9-C1, Bratislava proti odporcovi: X. Z., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom X.. B. XXX/XC, G., t. č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou S. I., pracovníčkou Okresného súdu Piešťany, o zaplatenie 50,50 eur s prísl., takto

rozhodol:

Súd zrušuje platobný rozkaz Okresného súdu Piešťany č.k. - 7 zo dňa 10.12.2012.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 50,50 eur s úrokom, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 16,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 34 eur, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.11.2012, domáhal od odporcu zaplatenia sumy 50,50 eur a náhrady trov konania z dôvodu, že odporca využil služieb Mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, bez platného cestovného lístka.

Okresný súd Piešťany vo veci vydal dňa 10.12.2012 platobný rozkaz č.k. -7, ktorý však nebolo možné doručiť odporcovi do vlastných rúk, preto ho súd v zmysle § 173 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) zrušil vo výroku tohto rozsudku.

Súčasný pobyt odporcu sa súdu napriek vykonanému šetreniu zistiť nepodarilo, preto mu pre konanie ustanovil opatrovníčku.

Súd prejednal vec v zmysle § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) bez nariadenia pojednávania, nakoľko ide o drobný spor, a z podaného návrhu, hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok č. XXXXXXX zo dňa 22.01.2011 a pokusu o zmier - výzvy na zaplatenie, zistil tento skutkový stav veci:

Odporca cestoval dňa 22.01.2011 v Bratislave na linke Mestskej hromadnej dopravy č. 61 na úseku zastávok Trnavské Mýto- Račianske Mýto, kedy bol kontrolovaný revízorom a na jeho výzvu sa nevedel preukázať platným cestovným lístkom. Totožnosť odporcu bola overená občianskym preukazom.

Odporcovi bol uložený postih v sume 50,50 eur, z čoho bola výška cestovného podľa cenníka navrhovateľa v sume 0,50 eur. Odporca uložený postih nezaplatil, ani po pokuse o zmier.

Podľa § 760 Občianskeho zákonníka, zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.

Podľa § 772 Občianskeho zákonníka, podrobnejšiu úpravu osobnej a nákladnej prepravy určujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify. V rámci tejto úpravy môžu prepravné poriadky tiež prevziať ustanovenia platné v medzinárodnej preprave pre vnútroštátnu prepravu; zodpovednosť za škodu na zdraví ustanovená týmto zákonom nesmie byť obmedzená.

Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zák. č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov (platnom v čase vyššie uvedenej cesty odporcu), cestujúci je povinný zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča alebo iného člena osádky autobusu, alebo revízora sa preukázať platným cestovným lístkom a zaplatiť úhradu (§ 14 ods. 3 citovaného zákona), ak sa pri kontrole nemôže preukázať platným cestovným lístkom alebo osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa trvalého bydliska, číslo občianskeho preukazu (cestovného pasu prípadne iného dokladu totožnosti), v prípade neplnoletého cestujúceho meno a priezvisko zákonného zástupcu, ako aj ďalšie úhrady podľa tarify za poškodenie alebo za znečistenie autobusu.

Podľa § 14 ods. 3 zák. č. 168/1996 Z. z. úhrada pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom (§ 9 písm. b) citovaného zákona) je dvadsaťnásobok základného cestovného bez príplatkov a zliav; v mestskej autobusovej doprave ju do stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav určí dopravca v prepravnom poriadku.

S poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že návrh bol podaný dôvodne. Medzi navrhovateľom a odporcom bola platne uzavretá zmluva o preprave osôb. Odporca dňa 22.01.2010 využil služieb Mestskej hromadnej dopravy v Bratislave na prepravu na linke č. 61 bez platného cestovného lístka. Za prepravu bez platného cestovného lístka bol odporcovi uložený postih v zmysle tarifných a prepravných podmienok vo výške stonásobku základného cestovného, preto je povinný uhradiť navrhovateľovi sumu 50,50 eur, pozostávajúcu z cestovného v sume 0,50 eur a postihu v sume 50 eur.

O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. s poukazom na § 150 ods. 2 O.s.p. a odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi, ktorý mal vo veci síce plný úspech, náhradu trov konania len vo výške žalovanej pohľadávky, a to v sume 50,50 eur, z ktorej sumy časť vo výške 16,50 eur predstavuje súdny poplatok za návrh a časť vo výške 34 eur predstavuje trovy právneho zastúpenia, nakoľko ide v zmysle § 200ea ods. 1, 2 a 3 O.s.p. o drobný spor.

Navrhovateľ si uplatnil trovy konania v celkovej sume 103,74 eur, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 16,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 87,24 eur, a to za tri úkony právnej služby v sume á 16,60 eur (prevzatie zastúpenia, zaslanie pokusu o zmier a podanie žaloby na súd), za DPH 20 % z úkonov právnej služby v sume 16,60 eur a režijný paušál za tri úkony právnej služby á 7,63 eur, pričom trovy právneho zastúpenia boli právnym zástupcom navrhovateľa, až na režijný paušál za pokus o zmier, ktorý bol uskutočnený v roku 2011, uplatnené v súlade s ustanoveniami vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

V zmysle ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p., ktoré bolo do Občianskeho súdneho poriadku zaradené novelou účinnou od 15.10.2008 a rešpektuje Nariadenie EP a Rasy (ES) č. 861/2007 zo dňa 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť, teda ide o výnimku z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle ktorej plný úspech vo veci účastníka znamená priznanie mu plnej náhrady trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. umožňuje súdu v drobných sporoch trovy konania, ktoré sú neprimerané voči pohľadávke, vôbec nepriznať alebo ich znížiť. Primeranosť trov konania voči pohľadávke treba posudzovať s ohľadom na cieľ vymáhať skutkovo a právne jednoduché pohľadávky v drobných sporoch s čo najnižšími nákladmi, pričom nemôže prevažovať záujem na vedení konania, nakoľko ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta. V danej právnej veci súd nepristúpil k úplnému nepriznaniu trov konania, čo by bolo neprimerane prísne minimálne s ohľadom na poplatkovú povinnosť navrhovateľa z návrhu, množstvo takýchto vecí riešených súdnou cestou ako i právo navrhovateľa dať sa v konaní zastupovať advokátom, i keď tak veľký subjekt, akým je navrhovateľ určite disponuje právnym oddelením, či právnikom v rámci svojej organizačnej štruktúry, ktorí by mohli dostatočne kvalifikovane navrhovateľa na súde zastupovať. Ak sa chce dať navrhovateľ zastupovať v konaní advokátom, na čo má zákonné právo, môže si zvoliť advokáta na zastupovanie v hromadne uplatňovaných návrhoch týkajúcich sa drobných sporov, ktoré nie sú skutkovo a právne náročné, ktorý pristúpi na uplatňovanie a vymáhanie týchto pohľadávok za podmienok, že navrhovateľ nebude mať žiadnu ujmu a pre advokáta stále zostanú tieto veci vzhľadom na ich množstvo zaujímavé.

V tejto právnej veci ide v zmysle ustanovenia § 200ea ods. 1 a 2 O.s.p. o drobný spor, pričom predmet konania dosahuje len sumu 50,50 eur a uplatnená výška trov konania právnym zástupcom navrhovateľa je v sume 103,74 eur, čo predstavuje viac ako dvojnásobok voči uplatnenej pohľadávke, teda uplatnené trovy konania právnym zástupcom navrhovateľa sú neprimerané voči pohľadávke, nakoľko tieto uplatnenú pohľadávku prevyšujú, pričom práve pomer výšky trov konania k výške pohľadávky je rozhodujúcim kritériom v drobných sporoch na uplatnenie ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p.. Súd z dôvodu neprimeranosti trov konania voči pohľadávke, navrhovateľom uplatnené trovy konania znížil, a to na výšku uplatnenej pohľadávky tak, aby priznané trovy konania boli primerané pohľadávke a ich výška žalovanú pohľadávku neprevyšovala, pričom trovy za súdny poplatok z návrhu súd navrhovateľovi priznal v plnej výške a do výšky žalovanej pohľadávky krátil trovy právneho zastúpenia s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti. Súd prihliadol aj na skutočnosť, že zo strany navrhovateľa ide o hromadne uplatňované návrhy s nízkou hodnotou pohľadávky, čím je daná nižšia právna zložitosť a časová náročnosť právnych úkonov právneho zástupcu navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia

jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu

v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.