Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/135/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci žalobcu: CEE COLLECT FUND 1 LTD, IČO: HE 308237, Agiou Nikolaou 67-69, 1st floor, Flat/Office 103, 2408 Egkomi, Nikózia, Cyprus zast. Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., Jilemnického 30, 036 01 Martin, proti žalovanej: A. M., G.. XX.X.XXXX, K. XXX XX C. O. Č.. XXX, o zaplatenie sumy 862,80 eur s prísl., t a k t o

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 22.3.2013 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 862,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 862,80 eur od 1.3.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že dňa 10.5.2006 uzatvorila žalovaná so Všeobecnou úverovou bankou a.s., ako pôvodným veriteľom (ďalej len „pôvodný veriteľ“) zmluvu (ďalej len „Zmluva“) o kreditnej karte ku kartovému účtu č. 822735001. Žalovaná podpisom Zmluvy vyslovila súhlas so všeobecnými obchodnými podmienkami pôvodného veriteľa na vydanie a používanie kreditných platobných kariet, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Pôvodný veriteľ sa Zmluvou zaviazal poskytnúť žalovanej úver vo výške celkového úverového rámca 863,04 eur a žalovaná sa zaviazala úver poskytnutý pôvodnému veriteľovi vrátiť späť, zaplatiť riadne úroky vo výške a za podmienok zmluve dohodnutých.

Žalovaná na základe Zmluvy čerpala úver realizovaním transakcií prostredníctvom kreditnej karty. V zmysle Zmluvy pôvodný veriteľ všetky transakcie uskutočnené odporcom zaúčtoval na ťarchu kartového účtu. Zmluvou sa zmluvné strany tiež dohodli, že pôvodný veriteľ vyhotoví žalovanej výpis všetkých uskutočnených transakcií za kalendárny mesiac v ktorom bude žalovanou realizovaná banková operácia prostredníctvom kreditnej karty. Takto vyhotovený výpis obsahoval sumu minimálnej splátky a lehoty jej splatnosti, číslo účtu, na ktorý bola žalovaná povinná pohľadávku pôvodného veriteľa uhradiť a výšku celkového úverového rámca. Žalovaná sa podpisom Zmluvy zaviazala, že za predpokladu existencie pohľadávky zaplatí minimálnu splátku určenú pôvodným veriteľom vo výpise. Nakoľko žalovaná svoj záväzok zo Zmluvy na vrátenie Úveru v dohodnutých splátkach pôvodnému veriteľovi nesplnila riadne a včas, ku dňu 23.08.2012 pôvodný veriteľ evidoval voči žalovanej pohľadávku vo výške 862,80 eur (ďalej len „pohľadávka“). Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi pôvodným veriteľom a žalobcom ako novým veriteľom zo dňa 20.08.2012 došlo k postúpeniu pohľadávky pôvodného veriteľa voči žalovanej (vrátane jej príslušenstvá) na žalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca k dnešnému dňu eviduje voči žalovanej pohľadávku vo výške istiny 862,60 eur. Ďalej uviedol, že si uplatňuje aj nárok na zákonné úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne z istiny 862,80 eur od 1.3.2013 až do zaplatenia.

Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to Žiadosťou o vydanie kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., Obchodnými podmienkami Všeobecnej úverovej banky, a.s. pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 23.8.2012, výzvou k úhrade dlžnej sumy zo dňa 23.8.2012, výpisom z kartového účtu č. XXXXXXXX, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 14.4.2014 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:

Žalovaná žiadosťou zo dňa 10.5.2006 o vydanie kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. požiadala pôvodného veriteľa o vydanie flexikarty - pôžičková karta s najnižšom pevnou mesačnou splátkou v sume 1 300,- Sk. Výška úverového limitu bola na 26 000,- Sk. Podpisom žalovaná potvrdila, že bola oboznámená s Obchodnými podmienkami VÚB, a.s. pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet a Cenníkom VÚB,a .s. a že s nimi súhlasí.

Podľa Článku II., bod 1. Obchodných podmienok Všeobecnej úverovej banky, a.s. pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet ( ďalej len ,,Obchodné podmienky“), predpokladom na vydanie hlavnej karty a neprislúchajúce jednej dodatkovej karty neschválenie žiadosti o vydanie kreditnej platobnej karty a poskytnutie úverového limitu bankou.

Podľa Článku III., bod 15. a 16 Obchodných podmienok, spolu s vydaním hlavnej karty banka automaticky otvára kartový účet. Platnosť karty končí posledný deň kalendárneho mesiaca vyznačeného na karte alebo jej zrušením. Banka si vyhradzuje právo viazať začiatok platnosti karty na bankou vopred určený spôsob jej aktivácie.

Podľa Článku V., bod 24. Obchodných podmienok, všetky transakcie hlavnou a dodatkov kartou sú zaúčtované bankou materskú kartového účtu v deň obdržania avíza o záväzku. Suma transakcie môže byť navŕšená o poplatky tejto spoločnosti.

Podľa Článku V., body 26. a 27. Obchodných podmienok, poplatky súvisiace so správou a používaním karty sú uvedené v cenníku, ktorý je banka oprávnená jednostranne meniť a ktorý je zverejnený v obchodných priestoroch banky. Úroková sadzba je pohyblivá, jej výška je určená bankou v zmysle zásad úrokovej politiky a je zverejnená na výveskách v obchodných priestoroch banky.

Podľa Článku V., bod 28. Obchodných podmienok, všetky transakcie a všetky poplatky, úroky a poistné, ktoré si banka v súvislosti so správou a používaním kariet účtuje, sú zaúčtované na ťarchu kartového účtu. Súčasne sú zaúčtované všetky úhrady uskutočnené v prospech kartového účtu a to v nasledovnom poradí - úroky, poplatky, transakcie.

Podľa Článku V., bod 29. Obchodných podmienok, držiteľ hlavnej, resp. dodatkovej karty je oprávnený čerpať kartou peňažné prostriedky maximálne do výšky úverového limitu. V prípade prečerpania úverového limitu má banka právo kartu zablokovať.

Podľa Článku V., bod 30. a 31 Obchodných podmienok, banka jedenkrát mesačne, v deň uzávierky, vystaví výpis z kartového účtu. Výpis obsahuje všetky transakcie realizované hlavnou kartou za posledný cyklus s detailmi, všetky poplatky a úroky, nesplatený zostatok za predchádzajúci cyklus. Nedoručenie výpisu z kartového účtu nezbavuje držiteľa hlavnej karty povinnosti uhradiť minimálnu splátku požadovanú bankou.

Podľa Článku V., body 34. a 35. Obchodných podmienok, držiteľ hlavnej karty je povinný uhradiť dlžnú sumu najneskôr v deň splatnosti v ľubovoľnej výške, minimálne však vo výške minimálnej splátky stanovenej bankou. Výška minimálnej splátky je uvedená vo výpise. Ak deň splatnosti pripadne na deň pracovného pokoja, je držiteľ hlavnej karty povinný dlžnú sumu uhradiť v posledný pracovný deň pred dňom splatnosti. V prípade, že držiteľ hlavnej karty do dátumu splatnosti neuhradí minimálnu splátku, banka má právo za každý deň omeškania splátky účtovať úroky z omeškania a poplatky podľa platného cenníka.

Z prehľadu histórie transakcií účtu č. XXXXXXXXX M. A. M. súd zistil, že žalovaná si prostredníctvom kreditnej karty z bankomatu vybrala celkovo finančné prostriedky vo výške 1 9140,33 eur. V prospech účtu uhradila sumu 1 683,62 eur. Suma 1 051,53 eur jej bola zaúčtovaná na istinu, suma 632,09 eur na úroky a poplatky.

Postupca listom zo dňa 23.8.2012 adresovaným žalovanej oznámil, že ku dňu 20.8.2012 postúpil svoju pohľadávku z predmetnej zmluvy uzatvorenej medzi ňou ako dlžníčkou a postupcom ako veriteľom na žalobcu a upozornil ju, že momentom doručenia tohto oznámenia je povinná svoje záväzky zo zmluvy plniť výhradne postupníkovi a postupník je voči nej oprávnený uplatňovať všetky práva veriteľa vyplývajúce zo zmluvy a dokumentov, na základe ktorých bolo poskytnuté zabezpečenie jeho záväzkov zo zmluvy. Oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 23.8.2012 spol. Všeobecná úverová banka, a.s. ako postupca oznámila žalovanej, že postúpila pohľadávku evidovanú voči ku dňu 20.8.2012 na žalobcu ako postupníka.

Podľa Prílohy č. 2 k Zmluve o postúpení pohľadávok - zoznam postupovaných pohľadávok, postupca na žalobcu postúpil pohľadávku v celkovej výške 1 501,78 eur pozostávajúcej z istiny vo výške 862,80 eur, riadneho úroku vo výške 423,03 eur, úroku z omeškania vo výške 192,39 eur a ostatného príslušenstva a poplatkov v sume 23,56 eur.

V písomnom podaní zo dňa 14.4.2014, doručenom tunajšiemu súdu dňa 16.4.2014, žalobca uviedol, že v zmysle platne uzavretej žiadosti o vydanie kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. zo dňa 10.5.2006 sa prijatím a schválením tejto žiadosti, táto žiadosť sa stala zmluvou o vydaní a používaní kreditnej karty. Debetné operácie po sčítaní všetkých položiek predstavujú sumu 3 185,38 eur a kreditné operácie sumu 1 683,62 eur. Rozdiel debetných a kreditných operácií je 1 501,76 eur.

Podľa o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v rozhodnom období, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa . a . zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa ( ďalej len ,, “) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa a , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa a , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa , platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej len ,,“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (), zmluvy o úvere (), zmluvy o kontrolnej činnosti (), zasielateľskej zmluvy (), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (), zmluvy o tichom spoločenstve (), zmluvy o otvorení akreditívu (), zmluvy o inkase (), zmluvy o bankovom uložení veci (), zmluvy o bežnom účte () a zmluvy o vkladovom účte ().

Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa , od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa , ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa , dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa , , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá zmluva o poskytnutí kreditnej karty, prostredníctvom ktorej bola žalovaná oprávnená čerpať finančné prostriedky až do výšky úverového rámca, ktorá bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok, ktoré postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými ustanoveniami ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

Ďalej súd dospel k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné

aplikovať o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia , , podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa a nasl. v znení neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia .

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Pri závere o tom, že predmetnú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia . Aj keď predmetná zmluva je zmluvou, ktorá vykazuje známky absolútneho obchodu a je potrebné ju posúdiť podľa , je zároveň zmluvou spotrebiteľskou, a potom normy obchodného práva sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov podľa a vykonávacích predpisov, ktoré ustanovenia majú prednosť pred aplikáciou .

V súvislosti so zmluvou uzatvorenou dňa 10.5.2006, č. úverového účtu XXXXXXXXX, si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie istiny vo výške 862,80 eur, t.j. sumy finančných prostriedkov reálne poskytnutých žalovanej, ktoré žalovaná následne žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi nesplatila. Žalobca uviedol, že žalovaná suma neobsahuje žiadne úroky z omeškania, poplatky či zmluvné pokuty. Vzhľadom na uvedené sa súd zaoberal iba oprávnenosťou žalobného návrhu vzťahujúceho sa na istinu poskytnutého úveru.

Z prehľadu histórie transakcií účtu č. XXXXXXXXX súd mal za preukázané, že žalovaná si prostredníctvom kreditnej karty z bankomatu vybrala celkovo finančné prostriedky vo výške 1 914,33 eur. V prospech účtu uhradila sumu 1 683,62 eur. Avšak iba suma 1 051,53 eur bola zaúčtovaná na istinu, zostatok vo výške 632,09 eur bol zaúčtovaný na úroky a poplatky a to podľa Článku V. bod 28. Obchodných podmienok.

Z predložených listinných dokladov mal súd teda za preukázané, že žalovaná v prospech žalobcu uhradila finančné prostriedky vo vyššie uvedenej výške a právny predchodca žalobcu časť týchto uhradených prostriedkov zaúčtoval na vyčíslené poplatky a úroky v zmysle ustanovenia Článku V. bod 28. Obchodných podmienok. Uvedené zmluvné dojednanie umožňovalo veriteľovi použiť uhradenú splátku aj na iný účel ako na splatenie istiny, a to bez ohľadu na vôľu druhej zmluvnej strany, ktorá nemala nijakú možnosť túto zmluvnú podmienku ovplyvniť. To sa v predmetnej veci aj stalo. Uvedené ustanovenie zmluvy má za následok založenie nevyváženého vzťahu veriteľa a dlžníka v otázkach plnenia dlhu spotrebiteľa. Nevyváženosť iba podčiarkuje skutočnosť, že vzťah sa v otázke plnenia stáva pre spotrebiteľa netransparentným a konanie dodávateľa v niektorých prípadoch až nepredvídateľným. Spotrebiteľ má pritom oprávnený záujem na prednostnom splnení istiny. Takáto zmluvná podmienka vo svojej podstate na škodu spotrebiteľa na jednej strane spôsobuje nerešpektovanie vôle spotrebiteľa a jeho oprávnených záujmov a na strane druhej umožňuje dodávateľovi bezvýhradne presadiť jeho ekonomické záujmy v zmluvnom vzťahu, zakladá tým nielen nerovnováhu, ale až hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ( ). Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto

zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, -19).

Žalovaná teda vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mala žalobcovi splatiť celkovo sumu 1 914,33 eur, t.j. sumu, ktorú reálne prostredníctvom kreditnej karty vybrala jednotlivými výbermi z bankomatu, resp. vyčerpala prostredníctvom bezhotovostných platieb. Táto suma predstavuje istinu úveru. Žalovaná v prospech pôvodného veriteľa realizovala úhrady vo výške 1 683,62. Nakoľko postup právneho predchodcu žalobcu ohľadom započítania úhrad zo strany žalovanej na príslušenstvo istiny - úroky a poplatky, považoval súd za rozpor z dobrými mravmi, započítal celú uhradenú sumu na jednotlivé dlžné sumy istiny a teda po takomto započítaní, vznikol na istine nárok na zaplatenie sumy 230,71 eur.

Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa , zmena v osobe veriteľa nemá alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

Podľa o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bola s ohľadom na potreby aplikačnej praxe jednoznačne ustanovená povinnosť ex offo postupu orgánov dozoru a orgánov posudzujúcich nároky zo spotrebiteľskej zmluvy skúmať a vyhodnocovať prekážky uplatnenia práva predávajúceho voči spotrebiteľovi. Jednou z takých prekážok je aj uplynutie premlčacej doby na ktorú je súd povinný z úradnej moci v prípade spotrebiteľskej zmluvy prihliadať.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie istiny úveru, t.j. finančných prostriedkov reálne poskytnutých žalovanej vo výške 230,71 eur nie je dôvodný.

Tak ako je vyššie uvedené, na základe zmluvy o vydaní kreditnej karty žalovaná čerpala finančné prostriedky výbermi z účtu a realizovaním transakcií formou debetného prečerpania účtu. Posledný výber realizovala dňa 18.2.2009 a po tomto dátume už nerealizovala žiadne výbery a ani platby prostredníctvom kreditnej karty. Pôvodný veriteľ v zmysle jeho obchodných podmienok sa zaviazal jedenkrát mesačne, v deň uzávierky, vystaviť výpis z kartového účtu. Výpis mal obsahovať všetky transakcie realizované hlavnou kartou za posledný cyklus s detailmi, všetky poplatky a úroky, nesplatený zostatok za predchádzajúci cyklus. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že právny predchodca žalobcu najneskôr ku dňu 28.2.2009, t.j. v deň uzávierky, ako to vyplýva z výpisu z úverového účtu, takýto výpis z kartového účtu vystavil a špecifikoval v ňom jednotlivé položky, ktoré bola žalovaná mu povinná uhradiť. Vzhľadom na uvedené je súd toho názoru, že žalobca svoj nárok na zaplatenie dlžnej bol oprávnený uplatniť súdnou cestou už dňa 1.4.2009, t.j. uplynutím jedného mesiaca odo dňa uzávierky za mesiac 02/2009, nakoľko súd nemal za preukázané či žalovanej bola právnym predchodcom žalobcu stanovená kratšia lehota na zaplatenie dlžnej sumy a kedy jej bol výpis doručený, pričom súd podotýka, že nedoručenie výpisu v zmysle obchodných podmienok nemalo vplyv na povinnosť žalovanej uhradiť dlžnú sumu najmenej v rozsahu minimálnej splátky a preto týmto dňom začala plynúť premlčacia doba v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, ktorá uplynula dňa 1.4.2012. Zo strany žalobcu bol žalobný návrh podaný na tunajšom súde dňa 22.3.2013, teda po uplynutí zákonnej premlčacej doby. Pre úplnosť súd podotýka, že z objektívneho hľadiska pre možnosť uplatnenia nároku žalobcu nebolo podstatné či si svoj nárok na zaplatenie dlžnej sumy uplatnil včas, resp. či si ho uplatnil vôbec voči žalovanej, reálna možnosť na uplatnenie jeho nároku mu vznikla už dňom 1.3.2009, t.j. dňom

nasledujúcim po uzávierke, kedy mu bola už známa výška pohľadávky žalovanej. Súd preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

Nakoľko sa žalobca v tomto konaní domáhal iba zaplatenia dlžnej sumy z titulu neuhradenej istiny poskytnutého úveru, súd sa v ďalšom nezaoberal inými nárokmi ( nárokom na úrok z úveru, na poplatky).

Podľa ( ďalej len ,,“), ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa , trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa , , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V danej právnej veci súd žalobu v celom rozsahu zamietol a preto žalovanej vznikol nárok na plnú náhradu trov konania. Nakoľko si žalovaná nárok na náhradu trov konanie neuplatnil a ani zo súdneho spisu jej nárok na náhradu trov konania nevyplýva, súd žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd Vranov nad Topľou ( ).

Podľa ust. §-u 205 ods. 1 , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. §-u 205 ods. 2 , Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. §-u 205 ods. 3 , Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa ust. §-u 251 ods. 1 , Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.