Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_6C-357-2013.pdf
PDF · 102.43 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/357/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota samosudkyňou JUDr. Adrianou Dulovičovou v právnej veci navrhovateľa: T.. Z. V., nar. XX.X.XXXX, štátny občan SR, trvale bytom E., I. XXX/X, zast. JUDr. Ivanou Kirešovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Zombova 9 proti odporcovi: AGROTERRA, spol. s r.o., so sídlom Včelince 43, IČO: 31 630 197, zast. Mgr. Erichom Štepánkom, so sídlom v Banskej Štiavnici, gen. L. Svobodu 15 o zaplatenie 45 000,- eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľov i 45 000,- € spolu s 9,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 45 000,- € od 1.10.2011 do zaplatenia a nahradiť navrhovateľovi trovy konania a to za zaplatený súdny poplatok v sume 2700,- € a trovy právneho zastúpenia v sume 2321,- €, tieto na účet právnej zástupkyne navrhovateľa vedený v Tatra Banka, a.s. Bratislava, č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ v podanom návrhu žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie 45 000,- € s príslušenstvom na tom základe, že poskytol odporcovi pôžičku dňa 10.5.2010 na úhradu nákladov jeho podnikateľskej činnosti a to celkom v sume 85 000,- €, ktorú sa odporca zaviazal vrátiť navrhovateľovi do 31.12.2010, avšak odporca do podania návrhu splnil svoj záväzok voči navrhovateľovi len čiastočne a tomuto vrátil sumu 40 000,- € a zvyšnú sumu 45 000,- € navrhovateľovi doteraz nezaplatil a to aj napriek tomu, že odporca ako dlžník svoj dlh z pôžičky dňa 4.3.2011 písomne uznal čo do dôvodu aj do výšky a tento dlh sa zaviazal vrátiť navrhovateľovi najneskôr do 30.9.2011. Pretože odporca napriek predžalobnej výzve zo dňa 15.7.2013 žalovanú sumu navrhovateľovi nevrátil, žiadal navrhovateľ, aby súd zaviazal odporcu na jej zaplatenie.
Súčasne s návrhom podal navrhovateľ aj návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa vykonania právnych úkonov nakladania s hnuteľnými aj nehnuteľnými vecami vo vlastníctve odporcu, ktorých následkom by bolo scudzenie, založenie alebo vznik ťarchy vecného bremena a to do doby vykonateľnosti súdneho rozhodnutia vo veci samej. Súd návrh navrhovateľa na vydanie predbežného opatrenia uznesením č. 6C/357/2013 zo dňa 30.9.2013 zamietol z dôvodov tam uvedených.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k obsahu návrhu uviedol, že žiada návrh navrhovateľa zamietnuť, pretože odporca vo svojom účtovníctve nikde neeviduje príjem údajne poskytnutej pôžičky, jej prípadné použitie ani výdaj na jej údajne vrátenú časť a keďže ročné náklady spoločnosti sa pohybujú v rozmedzí 200 000,- €, nie je pravdepodobné, že by pôžička vo výške 85 000,- € predstavujúca 40 % ročnej náročnosti nebola zaznamenaná a že by nakladanie s takýmito finančnými prostriedkami zásadným spôsobom neovplyvnila hospodárenie spoločnosti. Odporca vyjadril presvedčenie, že nikdy
žiadnym spôsobom od navrhovateľa pôžičku neobdržal a ak táto vôbec bola poskytnutá, tak to bolo poskytnuté fyzickej osobe - E. a nie odporcovi. Vzhľadom aj na ďalšie nezrovnalosti v účtovníctve spoločnosti podali trestné oznámenie, ktoré rozšírili následne po doručení výzvy navrhovateľa aj o údajne poskytnutú pôžičku, pričom orgány činné v trestnom konaní by mali objasniť, kto, akým spôsobom a prečo nakladal s cudzími zdrojmi, vedie riadne účtovníctvo spoločnosti aj keď ho zákon k tomu zaväzuje. Akékoľvek rozhodnutie súdu v civilnom konaní by preto bolo predčasné a preto navrhli konanie prerušiť až do uzavretia vyšetrovania vo veci samej.
K tomuto vyjadreniu zaslala právna zástupkyňa navrhovateľa písomné stanovisko, v ktorom uvádza, že skutočnosti uvádzané vo vyjadrení odporcu nemajú relevantný vzťah k predmetu tohto konania, pretože tieto sa týkajú vnútorných ekonomických pomerov odporcu, ktorý je právnickou osobou - obchodnou spoločnosťou a podnikateľa zaväzuje konanie osôb vykonávajúcich pôsobnosť štatutárneho orgánu, štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným je konateľ, ktorý je oprávnený konať v mene spoločnosti a navrhovateľ nemá vedomosti o tom, že by konateľské oprávnenie konateľa odporcu E. bolo obmedzené, v každom prípade by však takéto obmedzenie ani nebolo voči tretím osobám účinné. Odporca pritom ani nepoprel konateľské oprávnenia konateľa odporcu. Odporcom uvádzané pochybnosti týkajúce sa vlastného účtovníctva odporcu a zodpovednosti za jeho vedenie nemôžu dopadať na ťarchu navrhovateľa, ktorý v dobrej viere požičal odporcovi peňažné prostriedky potrebné na výkon činnosti odporcu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom návrhu, písomných vyjadrení účastníkov, výzvy na zaplatenie sumy 45 000,- € zo dňa 15.7.2013 adresovanej navrhovateľom odporcovi, dohodou o uznaní dlhu a jeho zaplatení zo dňa 4.3.2011, ktorú uzavreli ako veriteľ navrhovateľ a ako dlžník odporca zastúpený konateľom E., výpisom z obchodného registra odporcu, nájomnou zmluvou č. 97 uzavretou medzi Obcou Hubovo a odporcom zo dňa 8.10.2012, nahliadol do pripojeného vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-253/OEK-RS-2013 OR PZ v Rimavskej Sobote, z tohto najmä zápisnice o výsluchu svedka E. a obsahu znaleckého posudku znalkyne Ing. Edity Jellmannovej z odboru ekonómie a manažment, odvetvie účtovníctvo, daňovníctvo a kontroling a uznesenia zo dňa 28.2.2014, vypočul účastníkov, ako aj svedkov E. a E. a po takto vykonanom dokazovaní zistil tento skutkový stav:
Z dohody o uznaní dlhu a jeho zaplatení, ktorú dňa 4.3.2011 uzavrel navrhovateľ ako veriteľ a odporca, zastúpený konateľom E. ako dlžníkom vyplýva, že na základe žiadosti dlžníka uzatvorili veriteľ a dlžník dňa 10.5.2010 zmluvu o pôžičke peňažnej sumy vo výške 85 000,- € podľa ktorej veriteľ dňa 10.5.2010 prenechal a odovzdal dlžníkovi do rúk konateľa E. v hotovosti peňažnú sumu vo výške 85 000,- €, ktorú sumu dlžník v osobe konateľa E. v hotovosti od veriteľa fyzicky prevzal, prepočítal a v celosti prijal a prevzatú peňažnú sumu vo výške 85 000,- € sa zaviazal veriteľovi vrátiť v celkovej výške 85 000,- € najneskôr do 31.12.2010. Uvedenú sumu si dlžník od veriteľa požičal na úhradu nákladov podnikateľskej činnosti dlžníka, avšak dlžník svoj záväzok zo zmluvy o pôžičke zo dňa 10.5.2010 vrátiť veriteľovi peňažnú sumu vo výške 85 000,- € nesplnil a požičanú sumu veriteľovi nevrátil. Podpísaný dlžník touto dohodou potvrdzuje a uznáva, že z titulu zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 10.5.2010 s veriteľom je ako dlžník povinný zaplatiť 85 000,- € svojmu veriteľovi - navrhovateľovi a dlžník zároveň týmto vyhlasuje, že svoj dlh titulom vrátenia pôžičky špecifikovanej bode I tejto dohody čo do dôvodu aj do výšky výslovne uznáva, čo potvrdzuje podpisom tejto listiny a zaväzuje sa ho zaplatiť veriteľovi v celej výške 85 000,- € najneskôr do 30.9.2011. Na tejto listine sa nachádzajú podpisy účastníkov a to veriteľa - navrhovateľa a dlžníka - odporcu, zastúpeného E. konateľom, kde konateľ E. tak, ako to vyplýva z osvedčenia na tejto listine považuje podpis za vlastný, čo vyplýva z overovacej pečiatky Obce Včelince. Z výzvy na zaplatenie sumy 45 000,- € zo dňa 15.7.2013 vyplýva, že odporca vrátil navrhovateľovi k tomuto dňu len sumu 40 000,- €, preto navrhovateľ vyzýva odporcu na vrátenie zvyšku nesplatenej pôžičky v sume 45 000,- € do 31.7.2013.
Na pojednávaní právna zástupkyňa navrhovateľa trvala na podanom návrhu aj na dôvodoch uvedených v návrhu.
Právny zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že nespochybňuje tú skutočnosť, že navrhovateľ požičal bývalému konateľovi odporcu žalovanú sumu, avšak mal za to, že uznávacie prehlásenie nie
je právnym titulom na plnenie a aj z výsledkov vyšetrovania v trestnom konaní vyplýva, že navrhovateľ poskytol odporcovi pôžičku vo viacerých prípadoch, avšak žiadne záznamy v evidencii odporcu o tomto neexistujú, preto je potrebné zvážiť, aký je právny titul na plnenie v tomto prípade.
Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že E. ako konateľovi odporcu viackrát požičal peniaze a to od r. 2004 a boli to sumy od 10 tis. až do 50 tis. €, pričom on vie tak, že tieto peniaze boli použité pre spoločnosť Agroterra, ktorá mala viackrát finančné problémy, bola voči nej vedená exekúcia a vyhlásená verejná dražba na majetok firmy. Ďalej uviedol, že on sám je podnikateľom od r. 1989, má viacej firiem, takže disponoval týmito finančnými prostriedkami a tieto preto aj požičal odporcovi. Jednalo sa o bezúročné pôžičky, pretože odporca mu potom vypomohol inými plneniami a tieto pôžičky mu doteraz až na túto poslednú boli odporcom vždy aj vrátené.
Z výpovede svedka E. vyplýva, že on bol konateľom odporcu od jej založenia 15 rokov od r. 1996, pričom najprv boli dvaja konatelia, neskôr traja a potom štyria, pričom v zmysle spoločenskej zmluvy každý z konateľom konal v mene firmy samostatne. Hlavne ku koncu podnikania mali vo firme finančné problémy, potrebovali peniaze na úhradu faktúr a banka im úver neposkytla vzhľadom na zlé hospodárske výsledky, dotácie meškali, preto túto situáciu on riešil ako konateľ firmy tak, že si požičiaval peniaze na jej chod od svojich priateľov a to najmä konkrétne od navrhovateľa. Z tejto konkrétnej pôžičky vrátil navrhovateľovi 40 000,- €, išlo o peniaze v hotovosti a tieto mu aj vrátil v hotovosti, pričom zvyšnú sumu 45 000,- € mu už nevedel vrátiť pretože vo firme došlo k zmene vlastníckych vzťahov. Tiež si požičal peniaze na chod firmy od ďalšieho priateľa p. C. a tomuto z pôžičky vrátil 15 tis. €. Podľa neho predmetné pôžičky boli zaevidované v účtovnej evidencii firmy, neboli však vyhotovené príjmové pokladničné doklady, avšak faktúry sa uhrádzali z peňazí, ktoré požičali konatelia na chod firmy, pretože takto požičiaval peniaze aj druhý konateľ firmy p. K. Svedok tvrdil, že on si žiadne peniaze z tejto pôžičky neponechal pre svoju potrebu, všetky použil na chod firmy.
Z výsluchu svedka E. vyplýva, že on je s bývalým konateľom odporcu p. C. dlhoročný priateľ a je pravdou, že na jeho požiadanie mu ako konateľovi odporcu požičal finančné prostriedky a to konkrétne naposledy najvyššiu sumu 45 000,- € v roku 2009, pričom si dohodli splatnosť do jedného roka, z tejto pôžičky mu p. C. vrátil doteraz len 15 tis. €. O tejto pôžičke nebola medzi nimi vyhotovená žiadna písomná zmluva, pretože vzhľadom na priateľský vzťah, p. C. toto on osobne nepovažoval za potrebné a predtým mu požičiaval menšie finančné obnosy do 10 tis. € tiež na chod firmy, ktoré mu boli stále vrátené.
Po výsluchu svedkov právny zástupca odporcu tvrdil, že nie je daná pasívna legitimácia odporcu v tomto konaní, pretože pôžička podľa svedka E. mala byť evidovaná v účtovnej evidencii firmy ako vklad podnikateľa, resp. pôžička podnikateľa a on ako konateľ vniesol tieto finančné prostriedky do hospodárenia firmy.
Z obsahu znaleckého posudku Ing. Edity Jellmannovej okrem iného vyplýva, že ani jeden z účtov nie je vedený ako záväzok na konkrétnu fyzickú osobu - navrhovateľa, preto znalkyňa na základe predložených dokladov nevedela zistiť, či odporca mal v rokoch 2010 a 2011 zaúčtovanú pôžičku od navrhovateľa a ak áno, nevedela určiť, ako spoločnosť prijala túto pôžičku, v akej výške a v akých termínoch. Tiež znalkyňa vo svojom posudku uvádza, že na náklade predložených dokladov za rok 2010 a 2011 nie je možné zistiť, či bola pôžička poskytnutá navrhovateľom a teda nie je možné konkrétne určiť, ktorý zo záväzkov odporcu je vedený ako záväzok voči navrhovateľovi a nie je možné ani určiť účel použitia prípadnej pôžičky odporcom.
Z výpisu z obchodného registra odporcu okrem iného vyplýva, že E. bol konateľom odporcu od 14.5.2004 do 15.10.2012, pričom konanie menom spoločnosti bolo od 5.6.1995 určené tak, že spoločnosť zastupujú a za ňu podpisujú konatelia každý samostatne.
Podľa § 13 Obchodného zákonníka, ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.
(2) Ustanovenia tohto zákona o jednotlivých obchodných spoločnostiach a o družstve určujú štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa.
(3) Podnikateľa zaväzuje konanie osôb vykonávajúcich pôsobnosť štatutárneho orgánu, aj keď prekročili svojím konaním rozsah predmetu jeho podnikania, okrem prípadu, v ktorom sa prekročila pôsobnosť štatutárneho orgánu, ktorú tomuto orgánu zákon zveruje alebo zákon umožňuje zveriť.
(4) Obmedzenie oprávnenia štatutárneho orgánu konať, nie je účinné voči tretím osobám ani v prípade, keď bolo zverejnené.
(5) Vedúci organizačnej zložky podniku alebo vedúci podniku zahraničnej osoby, ktorý je zapísaný do obchodného registra, je splnomocnený za podnikateľa robiť všetky právne úkony týkajúce sa tejto organizačnej zložky alebo podniku.
Podľa § 133 citovaného zákonníka štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
(2) Konateľom spoločnosti môže byť len fyzická osoba.
(3) Obmedziť konateľské oprávnenia môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie. Také obmedzenie je však voči tretím osobám neúčinné.
(4) Konateľov vymenúva valné zhromaždenie z radov spoločníkov alebo iných fyzických osôb.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 citovaného zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
(2) Pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.
Po vykonanom dokazovaní súd dospel k tomu záveru, že nárok navrhovateľa je dôvodný. Z obsahu dohody o uznaní dlhu a jeho zaplatení zo dňa 4.3.2011, ktorú uzavrel navrhovateľ s odporcom v zastúpení jedným z vtedajších konateľov odporcu E., jednoznačne vyplýva, že medzi navrhovateľom a odporcom bola uzavretá zmluva o pôžičke 85 000,- € v ústnej forme, podľa ktorej zmluvy navrhovateľ dňa 10.5.2010 odovzdal odporcovi do rúk jeho konateľa E. sumu 85 000,- € a dlžník sa zaviazal vrátiť veriteľovi - navrhovateľovi dlh v celej výške najneskôr do 31.12.2010. Uvedenú sumu si dlžník od veriteľa požičal na úhradu nákladov podnikateľskej činnosti. Dlžník si svoj záväzok nesplnil a v stanovenej lehote požičanú sumu navrhovateľovi nevrátil, preto v predmetnej dohode sa dlžník - odporca zaviazal zaplatiť veriteľovi celú sumu 85 000,- € najneskôr do 30.9.2011, avšak do podania návrhu došlo zo strany odporcu len k vráteniu sumy 40 000,- €. Predmetná skutočnosť bola potvrdená osobným výsluchom navrhovateľa, tiež výsluchom svedka E. ako aj svedka E., pričom aj z jeho výpovede okrem iného vyplýva aj to, že odporcovi, ktorý mal finančné problémy požičiaval on aj navrhovateľ peniaze na chod jeho podnikateľskej činnosti v podstate od r. 2004 a to prostredníctvom vtedajšieho konateľa Tibora Kuszu.
Z obsahu znaleckého posudku Ing. Edity Jellmannovej, ktorý je súčasťou spisu ČVS: ORP-253/OEK- RS-2013 síce vyplýva, že nie je možné zistiť z predložených účtovných dokladov odporcu za roky 2010
a 2011, či bola poskytnutá pôžička navrhovateľom a nie je možné určiť účel použitia prípadnej pôžičky odporcom a ani jeden z analytických účtov v tomto období nie je vedený ako záväzok na konkrétnu fyzickú osobu. Súd však vzhľadom na svedeckú výpoveď E. aj E. uveril tvrdeniam navrhovateľa o predmetnej pôžičke, pričom vychádzal aj z obsahu písomnej dohody o uznaní dlhu a jeho zaplatení. Súd sa vysporiadal aj s námietkou odporcu, že by bolo potrebné zisťovať, či navrhovateľ vôbec disponoval s takým vysokým finančným obnosom, pretože z jeho výpovede vyplýva, že navrhovateľ je podnikateľom od r. 1989, podniká vo viacerých oblastiach, má viacero firiem, preto disponoval vyššími obnosmi finančných prostriedkov, ktoré mohol a aj požičal odporcovi.
Uznesením ČVS:ORP-253/OEK-RS-2013 zo dňa 28.2.2014 bola podľa § 215, ods. 1, písm. b/ Trestného poriadku trestná vec, v ktorej bolo začaté trestné stíhanie za zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1 a 3 Trestného zákona zastavené, pretože skutok nie je trestným činom. Išlo pritom o trestné stíhanie na základe oznámenia odporcu z toho dôvodu, že v presne nezistených termínoch v dobe od 21.3.2012 do 15.8.2012 mali byť vyberané na rôznych miestach okresu Rimavská Sobota rôzne čiastky finančnej hotovosti z firemných účtov odporcu vedených v Slovenskej sporiteľni, VÚB a Tatra banke, ktoré mali byť následne odvedené do pokladne odporcu ako príjem, čo však nebolo urobené.
Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že v rokoch 2010, 2011 bol jedným z konateľov odporcu ako štatutárny orgán aj E. a zo spoločenskej zmluvy vyplýva, že spoločnosť zastupujú a za ňu podpisujú konatelia každý samostatne.
Vzhľadom na ustanovenia § 13 a 133 Obchodného zákonníka, keďže štatutárnym orgánom odporcu bol v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke aj dohody o uznaní dlhu práve konateľ E. ktorý bol oprávnený konať v mene spoločnosti - odporcu, potom odporcu zaväzovalo jeho konanie v čase uzatvorenia ústnej zmluvy o pôžičke aj písomnej dohody o uznaní dlhu. Konateľské oprávnenia E. neboli obmedzené, odporca toto ani nepreukázal a vzhľadom na ustanovenie § 133 ods. 3 Obchodného zákonníka by prípadné takéto obmedzenie ani nebolo voči tretím osobám účinné. Odporcom uvádzané pochybnosti týkajúce sa vedenia účtovníctva odporcu a zodpovednosti za toto vedenie nemôžu dopadať na ťarchu navrhovateľa, ktorý požičal odporcovi peniaze v čase, keď tento mal finančné problémy.
Súd z týchto dôvodov zaviazal odporcu na zaplatenie žalovanej sumy navrhovateľovi.
O povinnosti odporcu zaplatiť úroky z omeškania rozhodol súd podľa § 517 Občianskeho zákonníka s poukazom na Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. v platnom znení.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd priznal právo na náhradu trov konania voči odporcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Suma 2700,- € je súdny poplatok zaplatený navrhovateľom za návrh podaný na tunajšom súde a suma 2321,- € sú trovy právneho zastúpenia navrhovateľa, ktorý bol v konaní zastúpený advokátkou. Tieto trovy pozostávajú zo štyroch úkonov právnej pomoci po 512,85 € v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z. z. a režijného paušálu 2 x po 7,81 €, 2 x po 8,04 € (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie návrhu a 2 x účasť na pojednávaní súdu), spolu 2083,10 €. Trovy pozostávajú ďalej z náhrady cestovného v súvislosti s účasťou právnej zástupkyne navrhovateľa na pojednávaniach súdu na ceste Košice - Rimavská Sobota a späť vo výške 23,50 € podľa predložených cestovných lístkov a náhrady za stratu času v zmysle § 15, písm. b/ a § 17 ods. 1 cit. vyhlášky a to 13,40 € x 16 polhodín, teda spolu 214,40 €. Tarifná odmena a náhrady spolu potom predstavujú sumu 2321,- €.
Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je odporca povinný nahradiť trovy právneho zastúpenia navrhovateľovi na účet jeho právnej zástupkyne vedený v Tatra banka, a.s. Bratislava, č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX.
Poučenie:
8,24c, Jesenského 1470Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici cestou podpísaného súdu písomne v 2 vyhotoveniach, pričom v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak odporca dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže navrhovateľ podať návrh na vykonanie exekúcie.